Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/486/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215202580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215202580.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1,
Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Námestie Martina Benku 9,
Bratislava, proti odporcovi: B. I., U.. XX.XX.XXXX, E. XX, R., o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. júna 2015, č.k. 21C 41/2015-17,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania mení tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 29,98 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70,70 eur
a náhradu trov konania 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca, ktorý dňa 21.06.2014
cestoval v Bratislave na linke MHD č. 65 vo verejnom hromadnom prostriedku navrhovateľa, bol
povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Nakoľko sa platným

cestovným lístkom nepreukázal, vznikla mu povinnosť zaplatiť sumu 70,70 eur, predstavujúcu cestovné
vovýške0,70euraúhraduzanepreukázaniesacestovnýmlístkom70eur.Otrováchkonaniarozhodolv
zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď náhradu trov konania primerane znížil, a
to tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 16,50 eur. Uviedol, že hoci si navrhovateľ uplatnil okrem náhrady trov konania, predstavujúcej
zaplatený súdny poplatok, aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur, čo predstavuje spolu trovy

konania vo výške 106,46 eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), sú takéto trovy neprimerané voči
pohľadávke 70,70 eur, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Považoval
za potrebné uviesť, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len
identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Mal za
to, že ide o rutinnú činnosť nevyžadujúcu žiadne odborné znalosti, z čoho vyvodil, že ak napriek tomu
navrhovateľ splnomocnil advokáta, vynaložené trovy sú neúčelné.

Proti výroku tohto rozsudku o náhrade trov konania podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie, a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil, a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03
eur. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Argumentoval tým, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p., a
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, keď len uviedol, že trovy konania sú voči pohľadávkeneprimerané, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, že neprimeranosť trov voči
pohľadávke v drobných sporoch je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne, pričom
súd prvého stupňa sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a

istiny. Zastával názor, že za neprimeranú výšku trov je možné v súlade s výkladom dôvodovej správy k
zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p.
(ust. § 150 ods. 2 O.s.p.), považovať sumu niekoľkonásobne vyššiu ako samotná pohľadávka, teda v
zmysle logického výkladu sumu minimálne dvojnásobne vyššiu, čo nie je prípad posudzovanej veci.
Zdôraznil, že v súčasnosti prebieha množstvo súdnych sporov, predmetom ktorých je pohľadávka vo

výške niekoľko eur, a práve v týchto konaniach je možné trovy konania, predstavujúce niekoľkonásobok
pohľadávky, označiť za neprimerané. Podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách
konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia. Dovolil si
poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa,
a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez

prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na
začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a
vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z... Mal za to, že je nepochybné, že žiadne
ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať
sa zastupovať v súdnom procese advokátom, a to platí aj v prípade občianskeho súdneho

konania. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom, a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátanie trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporca odvolanie nepodal, a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je s časti dôvodné.

Podľa ust. § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny 70,70 eur titulom neuhradeného
cestovného vo výške 0,70 eur a úhrady vo výške 70 eur, jednoznačne teda ide o drobný spor.
Navrhovateľom požadované trovy konania v celkovej sume 106,46 eur

jednoznačne uplatnenú pohľadávku prevyšujú (o 35,76 eur). Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravuje

tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka konania znížiť
alebo mu ich vôbec nepriznať. Námietke navrhovateľa, odvolávajúceho sa na dôvodovú správu k novele
Občianskeho súdneho poriadku v časti týkajúcej sa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., spočívajúcej v tom, že
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú
pohľadávku niekoľkonásobne, nemožno prisvedčiť, nakoľko z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie len

podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore, a takáto situácia nastáva zjavne
vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako
je tomu i v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa tak mohol znížiť náhradu trov konania
priznaných navrhovateľovi, nakoľko pre to boli splnené zákonné podmienky, a síce, že konanie sa týka
tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané.

Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou zníženia trov navrhovateľa súdom prvého stupňa.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur, a trovy právneho
zastúpenia vo výške 89,96 eur (za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur za úkon, 3 x režijný paušál, a 20
% DPH). Odvolací súd považuje za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej

služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny 16,60 eur + 1x režijný
paušál 8,39 eur + 20 % DPH vo výške 4,99 eur, spolu vo výške 29,98 eur, a podanie žaloby na súd vo
výške tarifnej odmeny 16,60 eur + 1x režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH vo výške 4,99 eur, spolu
vo výške 29,98 eur, čo v úhrne predstavuje 59,96 eur. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradutrov právneho zastúpenia za úkon pokus o zmier, nakoľko nejde o úkon právnej služby v konaní pred
súdom, za ktorý je možné priznať trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., naviac,
nejde ani o trovy účelne vynaložené na uplatnenie práv navrhovateľa v súdnom konaní. Vzhľadom na

vyššie uvedené potom vyhodnotil, že navrhovateľovi vznikli trovy konania v celkovej výške 76,46 eur,
ktorépovažovalvočivýškeuplatnenejpohľadávkyzaneprimerané,pretoichznížiltak,ženavrhovateľovi
priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh v plnej výške 16,50 eur, a trovy právneho
zastúpenia znížil o 50 %, a priznal ich vo výške 29,98 eur aplikujúc svoje moderačné právo v zmysle
ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Ako správne uviedol navrhovateľ v odvolaní, primeranosť resp. neprimeranosť

uplatnenýchtrovvočipohľadávkevdrobnýchsporochjenaindividuálnomposúdenísúdu,ktorýotrovách
rozhoduje. Podľa názoru odvolacieho súdu je náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 29,98 eur
voči uplatnenej pohľadávke primeraná, a postačujúca vzhľadom na nenáročnosť veci, a podanie tzv.
formulárovej žaloby. Odvolací súd záverom dodáva, že súhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že každý
má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom, avšak toto právo neobsahuje i právo na prisúdenie
trov právneho zastúpenia v požadovanej výške. V danom prípade odvolací súd zastáva názor, že trovy

právneho zastúpenia spolu s trovami konania je potrebné znížiť za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. tak, aby
boli voči pohľadávke primerané.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov
konania, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako sú

vyčíslené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v
odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.