Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 2, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/166/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805201573
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3805201573.2

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o Bratislava, Pribinova č.
25, IČO 35807598, zast. Advocate s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, konateľ spoločnosti JUDR. Martin
Máčaj, advokát, proti povinnému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 653,26
eur / 19.680,--Sk/ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi
Šteinerovi, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, trovy exekúcie vo
výške 330,216 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom podaným 07.02.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 3227/2004, NZ 75986/2004 zo dňa 16.10.2004,

ktorá bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra.
Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného na základe uzavretej zmluvy o úvere za povinného vyhlásil,
že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 23.619,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu
19.680,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od 27.05.2004 do zaplatenia. Mgr. Tomáš Kušnír ďalej
vyhlásil, že dlh splatí najneskôr do 16.10.2004 a v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v
notárskej zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi dňa
21.04.2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
pre posúdenie vymáhaného plnenia vzhľadom na horeuvedenú povinnosť súdu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania skúmať povahu vymáhaného plnenia najmä z pohľadu Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. i z rozsudkov ESD.
Systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v
nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej sily,

úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim
alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah /rozsudky Oceáno Grupo Editorial a
Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98/. Smernica uvádza výpočet nekalých podmienok, medzi ktoré
patrí aj podmienka, ktorej cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok" /bod 1 písm. q prílohy/.
V článku 6 odst. 1 smernice sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby neprimerané podmienky

použité v zmluvách, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z rozsudku ESD vo veciC - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira vyplýva, že čl. 6 odst. 1
smernice predstavuje kogentné ustanovenie. Účinnú ochranu spotrebiteľa pritom možné zaručiť, len ak
je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo nekalú podmienku.

Notárska zápisnica č. N 3227/2004, NZ 75986/2004 zo 16.10.2004 ako exekučný titul v zmysle § 41
odst. 2písm.c/Exekučnéhoporiadkuvpredmetnejexekúciizaväzovalapovinnéhokzaplateniu 23619,-
Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 27.05.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici
vykonal za povinného Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3480010 uzavretej dňa 08.04.2004 sa
nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta

Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa
Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník
sa zároveň v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a
ďalej splnomocnil advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, z ktorého majetku zabezpečuje svoj záväzok voči

veriteľovi na základe tejto úverovej zmluvy. Dlžník podpísal toto splnomocnenie dňom 08.04.2004
spolu s podpísaním zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvu podpísal aj povinný
a z obsahu zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že povinný si zobral úver
12.000,- Sk za poplatok 7680,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať 08-timi mesačnými splátkami po 2.460,-

Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vyjadruje v percentuálnych
bodoch celkové náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok v sume 7.680,- Sk podľa čl. 13.
Všeobecných obchodných podmienok sa delí na dve časti. Jedna tretina predstavuje úroky za úver
a dve tretiny predstavujú poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto poplatku pritom
nie je premietnutý ďalší nárok veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu, kedy sa ukladá povinnému

povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia podľa článku 6 všeobecných podmienok. V
tomto článku je ďalej dohodnuté, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu na základe splnomocnenia udeleného v zmluve, vrátane trov právneho zastúpenia pri jej spísaní,
uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto výdavky zmluvné strany považujú za súčasť nákladov spojených

s vymáhaním pohľadávky, ktoré budú súčasťou notárskej zápisnice ak exekučného titulu.
Keďževdanejvecivymáhaoprávnenýplneniezospotrebiteľskejzmluvy,resp.zmluvyospotrebiteľskom
úvere, súd aj vzhľadom na obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie aplikoval na daný vzťah
tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli zavedené novelou č. 150/2004 Z.z.. Z hľadiska
posúdenia zmluvy pritom nie je dôležité či bola zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy
Podľa§ 53odst. 1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
neprijateľná podmienka/.
Podľa § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou
označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 odst.
1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy zo dňa 08.04.2004 má súd za to, že ide o reálnu
zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy

jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov
povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe
požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 odst.
1 Obchodného zákonníka /viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne
s uzavretím zmluvy . Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž

predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 odst.
1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí
zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavrelizmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka
je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase
uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.

Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 odst. 2 v spojitosti s
§ 54 odst. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi
možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona. Na tomto mieste považuje sú za potrebné uviesť, že zákon

o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho
zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 odt. 1 Občianskeho zákonníka,
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Súčasťou zmluvy o úvere , ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený,
bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr.
Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo
v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral

osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s
príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je
neplatná v súlade s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného.
Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať
oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia,

ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice,
trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia
záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem
na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne odmeny za takýto úkon, ktorú vyplácal zástupcovi
oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech

povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že zástupca bez akejkoľvek účasti povinného
uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v
zmluve o úvere zo dňa 08.04.2004 preto súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý je v
zmysle § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s

§ 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za
povinného vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul /§ 41 odst.
2 písm. c/ Exekučného poriadku/ , ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami
zákona. Dlžník, teda povinný nevyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného

titulu. Súd z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom postupoval podľa
§ 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a § 58 odst. 1 Exekučného poriadku. Ide o prekážku ,
pre ktorú nie je možné vôbec ďalej pokračovať v exekúcii, preto súd zastavil exekúciu v celosti.
Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s

plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. Keďže daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke
podľa § 657 a nals. Občianskeho zákonníka, na strane povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok
z omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie ročne
91,25 % ročne. S poukazom na uvedené, preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v
bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade

splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 odst. 2 a § 54 odst. 1
Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd má za to, že v prípade takto dojednaných
úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst. 3 , ktorá je podľa § 53 odt.
4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná.

Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 7680,- Sk, ktorý má podľa bodu 13. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere, súdu nie je zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný ,
neurčitý a zmätočný. V bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil /ide o typickú formulárovú zmluvu bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah/, že v prípade splatnosti
celého dlhu vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu
neplnenia záväzkov dlžníka. Nie je teda zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o

zabezpečovaní prostriedok záväzku. Najviac v bode 08. VZP sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú
dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok
v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a
to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia.
Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 64,00

% len pri dobe splácania v 08-mich splátkach vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ,
je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 odt. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa názoru súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške zároveň o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 odt. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd preto uzavrel,
že dohoda o poplatku v sume 7680,--Sk je neplatná , a teda aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinného

v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona.
Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov
exekúcie.
Keďže súd exekúciu zastavil, musí rozhodnúť aj o jej trovách.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1, 2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška

trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008, v znení vyhlášky č. 569/2008 Z.z.,
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 200,-- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu,
podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú
polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 4.11.2010 vyúčtoval trovy exekúcie pre prípad jej
zastavenia na 506,93 €. Trovy špecifikoval ako 21 hodín účelne vynaložených na exekúciu (139,44 €),
55 úkonov exekučnej činnosti (182,60 €) , DPH 64,50 €, náhradu hotových výdavkov 119,93 €.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ časovú odmenu podľa počtu začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.)
za úkony:
- preštudovanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ( 30 minút)

- založenie a zaregistrovanie spisu ( 30 minút)
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (30 minút),
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 minút),
- vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku (30 minút),
- vypracovanie žiadostí - súčinností o oznámenie platiteľa mzdy, majetku, účtu a bydliska povinného
( 180 minút),

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy (30 minút),
- vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy (30 minút),
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 minút)
- výzva povinnému aby sa dostavil do kancelárie exekútora ( 30 minút)
- výzva na splátky a úhradu + urgencia splátok ( 120 minút)

- výzva povinnému aby sa dostavil do kancelárie exekútora ( 30 minút)

SPOLU................. 600 minút = 10 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu = 66,40 €
2/ paušálnu odmenu podľa počtu úkonov účelne vynaložených na exekúciu za úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- doručenie príkazu na začatie exekúcie
- doručenie exekučného príkazu
- zisťovanie bydliska povinného
- 11x zisťovanie účtu povinného- ( 9x SP, 1x MsÚ, 1x zamestnávateľ)

- 2x zisťovanie majetku povinného
- 10 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného

SPOLU .......... 28 úkonov x 3,32 € = 92,92 €
3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.

- poštovné 57,17 €
- bankový poplatok 0,15 €
- správny poplatok 1,66 €
- použitý papier a toner 30,60 €
- použité obálky 5,50 €

- použitý spisový obal 0,27 € a euroobal - 0,26 €
- účtovné doklad 0,02 €
- telekomunikačné výdavky 0,50 €
SPOLU ............... 108,86 €.
4/ DPH z priznanej odmeny 20% zo základu / § 196 EP/ = 22,08 €

Spolu bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena v sume 66,40+ 99,92 €, náhrada hotových výdavkov
108,86 € a DPH 55,03 €, čo predstavuje trovy exekúcie spolu v sume 330,21 €.
Naproti tomu súd súdnemu exekútorovi nepriznal:
A) časovú odmenu v rozsahu jednej začatej hodiny za každý jeden z úkonov exekučnej činnosti, ale čas
trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, sčítal, rešpektujúc názor Najvyššieho súdu

SR publikovaný pod č. R 69/2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia
vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu
určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).

B) časovú odmenu za úkony označené ako „súčinnosť..." v rozsahu 7 hodín účelne vynaložených na
exekúciu, ale len v rozsahu tri hodiny, pretože vynaloženie troch hodín exekučnej činnosti na vykonanie
týchto úkonov súd považoval za dostačujúce a primerané.C) časovú odmenu za úkony: predloženie špecifikácie a zastavenie exekúcie, oznámenie o ukončení
ex konania ODI, 2x oznámenie o ukončení ex konania SP, oznámenie o ukončení ex konania MsÚ,
oznámenie o ukončení ex konania Daňový úrad, 2x oznámenie o ukončení ex konania Zamestnávateľ,

vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu, pretože vo všetkých prípadoch ide o administratívnu
prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 cit. vyhl., za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

D) paušálnu odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu dvoch úkonov,
doručenie príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 2 úkonov, doručenie exekučného príkazu v rozsahu
6 úkonov, ale v každom jednotlivom prípade len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil
a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe
exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti,
a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v

súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia
singuláru podstatného mena „doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo
vyplýva z použitia zámena „každé"). Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora,
ktorý vyhotovil viaceré príkazy na úhradu a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho
zistenia, či povinný má účet v týchto bankách , za nesprávny a nehospodárny. V zmysle § 95 odst.

1 písm.a/ Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po
doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo
výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu, súdny exekútor má doručiť
príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie
účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje

hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke,
a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým,
že povinný účet v banke zriadený nemá. Neobstojí prípadná argumentácia , že bankové subjekty si
za žiadanú informáciu o účte povinného účtujú poplatky , čo by bolo nákladnejšie a neefektívne. Pokiaľ
by takéto náklady vznikali mal súdny exekútor vyzvať ihneď oprávneného na zloženie preddavku, a ak

tento zložený nebol mohol podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd preto nepriznal uplatnenú časovú
odmenu ( 3 x 30 minút) za vypracovanie každého z 10 jednotlivých príkazov na začatie exekúcie
bankám , a 10 príkazov na vykonanie exekúcie bankám a príkazu na odblokovanie účtu, pretože tieto
úkony boli neúčelné a neefektívne. V rozpore s Exekučným poriadkom bol aj postup súdneho exekútora,
ktorý vydal príkazy na vykonanie exekúcie zrážkami z účtu, keď vôbec nemal zistené, či povinný má v tej

- ktorej banke účet. Súčasne súd tieto úkony neuznal ako účelne vynaložené a teda nepriznal súdnemu
exekútorovi odmenu za 20 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods.3 cit. vyhl.
E) hotové výdavky za „manipuláciu so spisom" a ,, účtovná firma ". Súd nemá za preukázané, že by
súdny exekútor v súvislosti s manipuláciou so spisom musel vynaložiť náklady. Manipulácia so spisom
je administratívnou prácou, za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 cit. vyhl.).

Z obsahu spisu nie je súdu zrejmé čo predstavujú náklady označené ako účtovná firma a preto sú ako
také nepreskúmateľné.
Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení k náhrade

nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie keď
porušil, resp. obišiel vyššie citované zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa, pričom pri podávaní
návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Keďže bola exekúcia zastavená, o návrhu oprávneného na pripustenie zmeny súdneho exekútora súd
už nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolaniamôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.