Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205267
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712205267.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. Č., G.. XX. X. XXXX, K. M. X, M.. V. Č..

XXXX/XX, v rade 2/ M. B. Č., G.. X. X. XXXX, K. M. X, M.. V. Č.. XXXX/XX, zastúpený navrhovateľkou v
rade 1/ ako zákonnou zástupkyňou, obaja právne zastúpení JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou
so sídlom v Martine, Kukučínova 1 proti odporcovi: P. K., G.. XX. XX. XXXX, bytom M., R.. M. Č.. XXXX,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica- Kráľová, zastúpený JUDr. Danielom
Malíkom, advokátom so sídlom v Martine, Rázusova č. 4213/3, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ z titulu nemajetkovej ujmy sumu 10 000 € a
navrhovateľovi v rade 2/ z titulu nemajetkovej ujmy sumu 10 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky v rade 1/ a navrhovateľa v rade 2/ zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na ochranu osobnosti dňa 4. 4. 2012. Vo
svojom písomnom návrhu uviedli, že odporca dňa 4. 4. 2009 zavraždil B. Č., G.. XX. X. XXXX Z. M.,
G. E. K. C.Ú. Č.. X, M..

Okresný súd v Žiline svojim rozsudkom 1T 137/2009 zo dňa 5. 10. 2009 rozhodol podľa § 334 ods. 1, 4
Tr. poriadku tak, že schvaľuje dohodu o vine a treste zo dňa 18. 9. 2009 uzavretú medzi prokurátorom
Krajskej prokuratúry v Žiline a U. P. K., G.. XX. XX. XXXX Z. U., trvale bytom M. - C., F.. R.. M. Č.. XXXX,
ktorý bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b),
e) Trestného zákona. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. 10. 2009.

Takýmto protiprávnym konaním odporcu došlo k zásahu do súkromia navrhovateľov, keď navždy stratili

možnosť viesť rodinný a súkromný život so zavraždeným, utrpeli traumu úmrtím svojho manžela a otca,
bez ktorého boli navyše finančne odkázaní už len na seba, resp. príjem navrhovateľa v rade 1/. Bez
pomoci zavraždeného zostala celá výchova maloletého navrhovateľa v rade 2/ len na navrhovateľovi
v rade 1/. Navrhovatelia tvorili pritom so zavraždeným plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými
sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej smrti zavraždeného prežívali navrhovatelia nielen pocity
úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili i možnosť viesť s ním súkromný život a sú odo dňa
jeho smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov,

o stratu lásky a radosti s ním prežívaných. Túto stratu navrhovatelia prekonávajú iba s výraznými
a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii týchto
medziľudskýchväziebtvoriacichzákladarámecsúkromnéhoživotanavrhovateľovatýmkintenzívnemu
zásahu do ich osobnostných práv a práva na súkromie a rodinný život. Právo na ochranu osobnostinavrhovateľov bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné úplne odstrániť
len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to,
aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti navrhovateľov.

To vyplýva i z okolností prípadu a vysokej intenzity nepriaznivého následku konania odporcu, ktorý je
zásadnenereparovateľný.Intenzituzásahudoprávnavrhovateľovzvyšujeeštenízkyvekzavraždeného,
ktorého úmrtie s ohľadom na dobrý zdravotný stav bolo pre navrhovateľov úplne nečakané. Významná
je aj bližšie neurčiteľná doba pôsobenia nepriaznivého následku zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov. Vzniknutá trauma je zo života navrhovateľov prakticky neodstrániteľná. S ohľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého
následku, domáhajú sa navrhovatelia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto hmotná satisfakcia,
ktorá je zároveň prejavom slušnosti a spravodlivosti, však nemôže úplne odčiniť dopad tragickej udalosti,
ktorá bola dôsledkom bezohľadného konania odporcu a ktorá zanechala v živote navrhovateľov trvalé
následky.

S poukazom na ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú právny základ nároku
na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby, sa navrhovateľ v
rade 1/ domáha titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatenia čiastky 16 597 € a navrhovateľ v rade 2/
sa domáha rovnako titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatenia čiastky 33 194 €.

Odporcovi bol návrh na začatie konania zaslaný na vyjadrenie. V podaní zo dňa 5. 6. 2012 uviedol, že
podal návrh na obnovu trestného konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod číslom 1T 137/2009.

Okresný súd v Žiline oznámil tunajšiemu súdu, že odporca naozaj podal návrh na obnovu konania, tento
sa viedol pod spisovou značkou 1Nt 9/2012. Do rozhodnutia Okresného súdu v Žiline o obnove konania

bolo prerušené konanie o ochranu osobnosti. Uznesením zo dňa 27. 11. 2012 Okresný súd v Žiline v
konaní sp. zn. 1Nt 9/2012 návrh na obnovu konania zamietol.

Následne odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na ochranu osobnosti písomne uviedol, že uplatnená
suma je neprimerane vysoká a neprijateľná. Poukázal na to, že navrhovateľka v rade 1/ vo výpovedi v

trestnom konaní dňa 1. 6. 2009 vypovedala, že ako manželka poškodeného B. Č. v čase, kedy došlo
k jeho smrti nežila s ním, v tom čase mala podaný návrh na rozvod. Odporca bol toho názoru, že
navrhovateľka v rade 1/ nebola citovo naviazaná na poškodeného. U odporcu v rade 2/ - syna uviedol,
že tento má nárok na ochranu osobnosti, ale nie v takej výške. Poukázal aj na tú skutočnosť, že je
bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a má si odsedieť 17 rokov za niečo, čo neurobil a ešte platiť

uvedenú sumu.

Odporcovi bola Centrom právnej pomoci kancelárii v Žiline poskytnutá právna pomoc a ustanovený
advokát JUDr. Daniel Malík.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v rade 1/, vyjadreniami právnych
zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov Z. Č., B. Č., pripojeným spisom Okresného súdu v
Martine 21C 68/2008 a spisom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 1T 137/2009 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Odporca bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 1T 137/2009 zo dňa 5. 10. 2009 uznaný
za vinného zo závažného trestného činu vraždy B. Č., G.. XX. X. XXXX. Podľa § 145 ods. 1 a ods.
2 písm. b) a e) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 4. 4. 2009 v čase asi o 15,20
hod. pod vplyvom alkoholu a marihuany za účelom krádeže peňazí vylákal opitého poškodeného B.
Č. z bufetu "Maťa" do porastu v časti nazývanej Kopanice katastrálneho územia M. a v úmysle ho

usmrtiť ležiaceho v tráve kuchynským nožom s dĺžkou cepele 21 cm s ostrím na jednej strane, ktorý
si požičal od čašníčky v bufete "Maťa", surovým spôsobom 73 krát bodal veľmi silnou strednou i
slabšou intenzitou do životne dôležitých orgánov spôsobiac poškodenému mnohopočetné bodné rezné
rany a následne v dôsledku nich bola spôsobená smrť poškodeného. Tak ako je v rozsudku uvedené
obnova konania v tejto trestnej veci povolená nebola, preto bolo potrebné vychádzať z právoplatného

rozhodnutia vo veci Okresného súdu v Martine 1T 137/2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. 10.
2009. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ako pozostalí po poškodenom B. Č. a to manželka a maloletý syn
sa domáhali ochrany osobnosti dôvodiac svoj návrh tým, že protiprávnym konaním odporcu došlo k
zásahu do ich súkromia, navždy stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život, zavraždením utrpelitraumu umretím manžela a otca, bez ktorého ostali finančne odkázaní už len na seba, resp. na príjem
navrhovateľky v rade 1/, na ktorú zostala aj celá výchova maloletého v rade 2/. Navrhovateľka v rade
1/ tvrdila, že s poškodeným tvorili funkčnú rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami a

z nečakanej smrti prežívali pocity úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku. V ďalšom živote sú ochudobnení o
sféru prirodzených vzťahov jedným z najbližších rodinných príslušníkov a stratu lásky a radosti s ním
prežívaných. Túto stratu prekonávajú s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním
odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských vzťahov tvoriacich základný rámec súkromného
života navrhovateľov a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv a práva na súkromie a

rodinný život. V zmysle uvedeného žiadali priznať v súlade s ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka
nemajetkovú ujmu a to navrhovateľka v rade 1/ vo výške 16 597 € a navrhovateľ v rade 2/ 33 194 €.

Odporca vo svojom vyjadrení a jeho právny zástupca na pojednávaní žiadali, aby bol pripojený do
konania rozvodový spis s preukázaním tej skutočnosti, že v čase smrti poškodeného bol podaný návrh
na rozvod manželstva navrhovateľkou v rade 1/. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Martine sp. zn.

21C 68/2008 súd zistil, že navrhovateľka v rade 1/ dňa 16. 10. 2008 podala návrh na rozvod manželstva.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manžel bol gembler, často požíval alkoholické omamné látky. Nakoľko
žili v podnájme, on ako živnostník nedokázal z uvedených dôvodov finančne zabezpečiť rodinu. Bola
nútená aj keď bola na materskej dovolenke pracovať na dohodu. V danej dobe mala maloleté dieťa
zabezpečené v opatrovateľskom centre. Ako ďalší dôvod rozvodu uviedla citové a psychické vydieranie

s tým, že so svojím manželom nežila v jednej domácnosti a viac ako 3 mesiace intímne nežili.

K podanému návrhu na rozvod manželstva v konaní na ochranu osobnosti navrhovateľka uviedla, že
nemala vážny úmysel sa rozviesť, chcela len postrašiť svojho manžela, ktorý veľa pracoval a málo trávil
času s ňou. Toto bol spôsob, ako ho viesť k tomu, aby sa viacej staral o ňu a ich maloleté dieťa. Toto

tvrdenie navrhovateľky zostalo len jej tvrdením bez ďalšieho preukázania jeho pravdivosti.

Vo svojej výpovedi navrhovateľka v rade 1/ ďalej uviedla, že po uzavretí manželstva spočiatku bývali u
rodičov, neskôr v podnájmoch. V roku 2008 podala návrh na rozvod manželstva, pojednávanie v tejto
veci ani nebolo, po smrti manžela vzala návrh späť. V období po smrti manžela a otca ich dieťaťa zostala

na všetko sama, tak v starostlivosti, ako aj po finančnej stránke. Zostala bývať so svojimi rodičmi, kde
je doteraz, nové manželstvo neuzavrela. Syn v súčasnej dobe navštevuje materskú škôlku, v septembri
2014 pôjde do školy. Spôsob úmrtia jeho otca mu neoznámila, pretože nie je na to ešte dostatočne
pripravený a vyspelý. Pred úmrtím manžela nežili spolu asi pol roka, každý bol v tej dobe u svojich
rodičov. Ohľadne stretávania so synom to fungovalo tak, že si ho bral cez víkend na sobotu, nedeľu.

Súd vypočul svedkov a to rodičov poškodeného B. Č..

Svedok B. Č. uviedol, že nevesta L. pred sobášom bývala u nich dva roky, vtedy ešte chodila do školy,
po narodení syna zostali bývať u nich. Podľa neho sa mali radi, nehádali sa. Problém mali v tom, že

nemali vlastný byt. Snažili sa riešiť túto situáciu podnájmom. O ich rozvode nevedel. Potvrdil, že žili tak,
že syn bol od rána do večera v robote, aby zarobil peniaze a nevesta chcela byť viac so svojím mužom,
preto asi vznikol ten dôvod na rozvod. V súčasnej dobe s nevestou vychádzajú nadštandardne, vzťahy
sú teda dobré. Nemal vedomosť o tom, že syn by bol gembler, nikdy im z bytu nič nezmizlo, ani z iných
skutočností toto nevedel. Podľa neho nemal ani problémy s alkoholom.

Svedkyňa Z. Č. pred súdom potvrdila skutočnosti tvrdené jej manželom o spôsobe spolužitia
navrhovateľkyvrade1/ajejmanžela.Nemalavedomosť,žebysamladíspoluhádali,alebomalikonflikty.
Keď krátku dobu žili od seba, syn chodieval pre malého, cez víkendy sa navštevovali, L. chodievala aj
k nim. O rozvode ich manželstva nevedela nič. Taktiež potvrdila, že ich syn nebol gemblér, nemal ani

problém s alkoholom. Poukázala na to, že pracoval vo výškových prácach, kde toto bolo vylúčené. Po
smrti syna nevesta chodí s vnukom k nim, majú spolu dobré vzťahy.

Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov, konkrétne do práva na súkromie

a rodinný život. Je nevyhnutné prihliadnuť na závažnosť tejto ujmy, ale aj na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k porušeniu práva. Súd sa zameral na poznanie väzby navrhovateľov k osobe, ktorá následkom
protiprávneho konania odporcu zomrela. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska odčiniteľnosti
takéhoto zásahu, v danom prípade nesporne došlo k neodčiniteľnej ujme, deštrukcii rodinných a vôbecinterpersonálnych vzťahov. Náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je však náhradou za život, ale
slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení výšky súd musí zohľadniť
niekoľko smerodajných faktorov. Základným faktorom je to, či odporca je pôvodcom takéhoto zásahu, či

kzásahudoprávdošloúmyselne,aleboznedbanlivosti,čidošlokuspokojeniunavrhovateľovvtrestnom
konaní, ako aj spoluzavinenie v tomto prípade už nebohého. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná
súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu, ani na to, aby nahradila ľudský život.

Ústava SR v článku IX zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a ochranu mena. Každý má podľa tohto článku právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jeho vážnosti v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby oprávnená osoba,
v danom prípade navrhovatelia mali právo domáhať sa práva na ochranu osobnosti sa vyžaduje a
zároveň stačí, aby došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do práv na ochranu osobnosti.
V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť bez

ohľadu na zavinenie. Predpoklady pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplývajú z
ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože tento zásah bol svojou povahou trvalý
a neodstraniteľný. Pri posudzovaní výšky náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch súd vychádzal z
preukázaných väzieb navrhovateľov vo vzťahu k usmrtenej osobe. Prihliadol na zásadu, že pri úmrtí
nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu a prihliadol ku všetkým okolnostiam v danej veci

i k tomu, že hľadisko primeranosti sa vzťahuje k výške náhrady, ktorej zmyslom je vyvážiť, prípadne
zmierniť nemajetkovú ujmu. Právny základ nároku navrhovateľov bol daný rozhodnutím v trestnom
konaní, ktorým bol súd viazaný. Spoluzavinenie poškodeného preukázané nebolo.

Majetkové pomery odporcu neboli pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim

hľadiskom tak, ako ani majetkové pomery navrhovateľov nemohli byť v danom spore rozhodujúcim
hľadiskom. Výška nemajetkovej ujmy nie je priznávaná ako súčasť strát príjmu pozostalého, prípadne
súčet iných finančných strát. V danom prípade nemajetková ujma má iný charakter tak, ako to vyplynulo
z daných citovaných zákonných ustanovení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda súdom určovaná voľnou úvahou s prihliadnutím
na zákonné kritéria, okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti. Konkrétna
výška náhrady preto musí zohľadniť okolnosti prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.
Výška nemajetkovej ujmy bola súdom určovaná s ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu
pri zohľadnení vzťahu pozostalého navrhovateľom po preukázaní všetkých väzieb, ktoré ako rodinní

príslušníci mali v čase zásahu do práva na ochranu osobnosti. Tu boli teda preukázané silné sociálne,
morálne, citové putá vytvorené v rámci rodinného a súkromného života, predovšetkým u navrhovateľa
v rade 2/, ale aj u navrhovateľky v rade 1/. Z nečakanej smrti nebohého mala navrhovateľka v rade
1/ nesporne pocit úzkosti, smútku, straty možnosti viesť s ním rodinný život. Protiprávnym konaním
odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb. V danom období nebolo možné

rozhodným spôsobom posúdiť ani podaný návrh na rozvod manželstva v tom zmysle, žeby manželstvo
bolo skutočne rozvedené. Nesporne išlo v rozvode o dvoch mladých ľudí, ktorí začali spolu v nízkom
veku viesť svoj život bez finančného zabezpečenia s maloletým dieťaťom bez bytových podmienok a čo
sa nesporne muselo prejaviť aj v ich vzťahoch.Následky protiprávneho konania podľa názoru súdu v danom prípade nebolo možné odstrániť len
morálnou satisfakciou, preto bolo rozhodnuté aj o priznaní nemajetkovej ujmy. Náš právny poriadok

neobsahuje vyčíslenie nemajetkovej ujmy pri strate ľudského života. Na porovnanie český právny
poriadok do konca roku 2013 mal vo svojej úprave určenú aj cenu života stanovenú vo výške 85
240 Kč, pričom záležalo na vzťahu k osobe, ktorá zomrie cudzím zavinením. V danom prípade mali
príbuznízákonnýnároknajednorazovéodškodnenievuvedenejvýške,pričomnavýšenienáhradnatúto
jednorazovú čiastku bolo možné len v mimoriadnych prípadoch, t.j. v prípadoch mimoriadnej závažnosti

vzniknutej nemajetkovej ujmy, či pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých došlo k porušeniu práva.
Český právny poriadok v roku 2014 po novele odstránil tento finančný limit a úprava spočívala vo
vyjadrení len primeranosti zadosťučinenia.

Primeranosť výšky nemajetkovej ujmy teda zodpovedá úvahe súdu, čo v danom prípade bolo možné po
preukázanívšetkýchzistenýchskutočnostíaokolností,zaktorýchdošlokzásahudoprávnavrhovateľov.

Protiprávnym konaním odporcu nesporne navrhovatelia stratili svojho blízkeho, resp. najbližšieho
príbuzného. Navrhovateľka v rade 1/ manžela, s ktorým vy mohla v budúcnosti vytvoriť fungujúcu
rodinu. Ich vzťahy boli nesporne preukázané výpoveďami svedkov ako vzťahy dobré. U navrhovateľa
v rade 2/ došlo k strate otca ako nenahraditeľnej osoby v živote človeka. Bolo to v čase, keď maloletý
bol vo veku, kedy nedokázal posúdiť stratu tak blízkeho človeka a ani v súčasnej dobe si asi ešte

dostatočne neuvedomuje dosah tejto straty. Závažnou okolnosťou, ktorá v živote navrhovateľov nastala
bolo, že finančne rodina bola nezabezpečená, finančné prostriedky mohla zabezpečiť len navrhovateľka
v rade 1/ pre seba, ako aj pre svoje maloleté dieťa. Nebolo preukázané, žeby zo strany štátu boli
menovaným poskytnuté nejaké nadštandardné finančné prostriedky, resp. iné finančné prostriedky.
Nemajetkovúujmu,ktorábymohlazmierniťtentoťaživýstav,súdstanovilvovýške10000€prekaždého

z navrhovateľov. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Podľa názoru súdu stanovená nemajetková ujma
zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci, zákonným kritériám pre stanovenie nemajetkovej ujmy
a je adekvátna v porovnateľnej právnej úprave napríklad v českom právnom poriadku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa, ako aj právny
zástupca odporcu si uplatnili trovy konania. Podľa výsledku konania, kedy navrhovateľka v rade 1/
žiadala priznať nemajetkovú ujmu 16 597 € a bola jej primeraná 10 000 € a navrhovateľ v rade 2/ žiadal
čiastku 33 194 € a priznaná mu bola čiastka 10 000 €, navrhovatelia v konaní úspešní neboli. Nesporne
navrhovateľ v rade 2/ by nemal žiadny pomer úspechu, u navrhovateľky v rade 1/ bol úspech 60 %,

neúspech 40 %, pri pomere úspechu a neúspechu bola úspešná v 20 %. Pri takomto percentuálnom
úspechu sa súd priklonil k tomu, že ide o nepatrný úspech, ktorý sa v právnej praxi označuje ako úspech
od 10 do 20 %. Pri takomto pomere súd nepriznal navrhovateľke v rade 1/ trovy konania. Pokiaľ by išlo
o priznávanie trov konania odporcovi, tu súd dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci neodôvodňoval
vzhľadom na charakter veci, dôvodnosť podania návrhu, ako aj skutkový stav priznanie trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.

3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.