Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/1176/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899858
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3804899858.2

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o Bratislava, Pribinova č.
25, IČO 35807598, zast. Advocate s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, konateľ spoločnosti JUDR. Martin
Máčaj, advokát, proti povinnému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 622,72
eur / 18.760,--Sk/ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom podaným 04.11.2004 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 2109/2004, NZ 64776/2004 zo dňa 13.08.2004,
ktorá bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra.
Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného na základe uzavretej zmluvy o úvere za povinného vyhlásil,
že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 22.653,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu

18.760,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od 15.03. 2004 do zaplatenia. Mgr. Tomáš Kušnír ďalej
vyhlásil, že dlh splatí najneskôr do 23.08.2004 a v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v
notárskej zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej dňa
20.04.2005.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
pre posúdenie vymáhaného plnenia vzhľadom na horeuvedenú povinnosť súdu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania skúmať povahu vymáhaného plnenia najmä z pohľadu Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. i z rozsudkov ESD.
Systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v

nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej sily,
úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim
alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah /rozsudky Oceáno Grupo Editorial a
Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98/. Smernica uvádza výpočet nekalých podmienok, medzi ktoré
patrí aj podmienka, ktorej cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok“ /bod 1 písm. q prílohy/.

V článku 6 odst. 1 smernice sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby neprimerané podmienky
použité v zmluvách, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalejzáväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z rozsudku ESD vo veci
C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira vyplýva, že čl. 6 odst. 1
smernice predstavuje kogentné ustanovenie. Účinnú ochranu spotrebiteľa pritom možné zaručiť, len ak

je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo nekalú podmienku.

Notárska zápisnica č. N 2109/2004, NZ 64776/2004 zo 13.08.2004 ako exekučný titul v zmysle §
41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku v predmetnej exekúcii zaväzovala povinného k zaplateniu
22.653,- Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 15.03.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v

notárskej zápisnici vykonal za povinného Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3390226 uzavretej
dňa 11.02.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a
jej príslušenstva. Dlžník sa zároveň v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so

spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, alebo
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, z ktorého majetku
zabezpečuje svoj záväzok voči veriteľovi na základe tejto úverovej zmluvy. Dlžník podpísal toto
splnomocnenie dňom 11.02.2004 spolu s podpísaním zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je formulárovou
zmluvou, ktorej súčasťou sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva,

že zmluvu podpísal aj povinný a z obsahu zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva,
že povinný si zobral úver 12.000,- Sk za poplatok 6760,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať 14-timi
dvojtýždňovými splátkami po 1340,- Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
ktorá vyjadruje v percentuálnych bodoch celkové náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok v
sume 6.760,- Sk podľa čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok sa delí na dve časti. Jedna tretina

predstavuje úroky za úver a dve tretiny predstavujú poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V
tomto poplatku pritom nie je premietnutý ďalší nárok veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu, kedy sa
ukladá povinnému povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia podľa článku 6 všeobecných
podmienok. V tomto článku je ďalej dohodnuté, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu na základe splnomocnenia udeleného v zmluve, vrátane trov právneho zastúpenia pri
jej spísaní, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto výdavky zmluvné strany považujú za súčasť nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré budú súčasťou notárskej zápisnice ak exekučného titulu.

Novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4. 2004 bol do všeobecnej

občianskoprávnej úpravy zavedený systém spotrebiteľských zmlúv, a to v ustanoveniach § 52 a
nasledujúcich. Novela nadobudla účinnosť od 1.4. 2004, avšak podľa prechodných ustanovení, a to §
879e odst. 3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy uvedené v § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona .
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia § 53, 54 a 57 tohto

zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

Keďževdanejvecivymáhaoprávnenýplneniezospotrebiteľskejzmluvy,resp.zmluvyospotrebiteľskom
úvere, súd aj vzhľadom na obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie aplikoval na daný vzťah

uzavretý pred účinnosťou uvedenej novely a s poukazom na citované prechodné ustanovenia , tie
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli zavedené novelou č. 150/2004 Z.z.. Z hľadiska
posúdenia zmluvy pritom nie je dôležité či bola zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy

Podľa§ 53odst. 1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
neprijateľná podmienka/.Podľa § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou
označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 odst.
1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy zo dňa 11.02.2004 má súd za to, že ide o reálnu
zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy

jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov
povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe
požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 odst.
1 Obchodného zákonníka /viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne
s uzavretím zmluvy . Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž
predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 odst.

1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí
zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli
zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka
je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase

uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.

Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 odst. 2 v spojitosti s
§ 54 odst. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi

možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona. Na tomto mieste považuje sú za potrebné uviesť, že zákon
o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho
zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane

všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 odt. 1 Občianskeho zákonníka,
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Súčasťou zmluvy o úvere , ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený,

bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr.
Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo
v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral
osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s

príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je
neplatná v súlade s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného.
Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať
oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia,
ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice,

trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia
záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem
na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne odmeny za takýto úkon, ktorú vyplácal zástupcovi
oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech
povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že zástupca bez akejkoľvek účasti povinného

uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v
zmluve o úvere zo dňa 11.02.2004 preto súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý je v
zmysle § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s
§ 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za

povinného vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul /§ 41 odst.
2 písm. c/ Exekučného poriadku/ , ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami
zákona. Dlžník, teda povinný nevyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučnéhotitulu. Súd z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom postupoval podľa
§ 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a § 58 odst. 1 Exekučného poriadku. Ide o prekážku ,
pre ktorú nie je možné vôbec ďalej pokračovať v exekúcii, preto súd zastavil exekúciu v celosti.

Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s
plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. Keďže daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke
podľa § 657 a nals. Občianskeho zákonníka, na strane povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok

z omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie ročne
91,25 % ročne. S poukazom na uvedené, preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v
bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade
splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 odst. 2 a § 54 odst. 1
Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd má za to, že v prípade takto dojednaných

úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst. 3 , ktorá je podľa § 53 odt.
4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná.

Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 6760,- Sk, ktorý má podľa bodu 13. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere, súdu nie je zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný ,
neurčitý a zmätočný. V bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil /
ide o typickú formulárovú zmluvu bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah/, že v prípade splatnosti
celého dlhu vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu
neplnenia záväzkov dlžníka. Nie je teda zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o

zabezpečovaní prostriedok záväzku. Najviac v bode 08. VZP sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú
dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok
v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a
to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia

Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 56,33
% len pri dobe splácania v 14-tich splátkach vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ,
je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 odt. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa názoru súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške zároveň o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 odt. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd preto uzavrel,
že dohoda o poplatku v sume 6760,--Sk je neplatná , a teda aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinného
v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona.
Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov
exekúcie, o náhrade ktorých súd rozhodne po právoplatnosti zastavujúceho uznesenia a po tom, ako

súdny exekútor predloží vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny