Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/424/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112241410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: J. J., rod. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R., R. F. X, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,
Bratislava p r o t i žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO:
31690904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice,

sp. zn. 2C 2210/2012 zo dňa 19.1.2012.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.12.2012 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice, sp. zn. 2C 2210/2012 zo dňa 19.1.2012 a to s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/, d/, j/ o
rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nebola
individuálne vyjednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka. Uviedla aj to, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom bola zaviazaná
k úhrade pohľadávky predstavujúcej provízny náklad, ktorý vo všeobecných poistných podmienkach
nebol nijako špecifikovaný, pričom pohľadávka sa stala splatnou ukončením poistného vzťahu, v danom
prípade 8.8.2008 a preto vzniesla aj námietku premlčania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Požadoval zastavenie súdneho konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku zo žaloby, pretože žalobkyňa nie je oslobodená od súdneho poplatku, nakoľko tento spor

nie je možné považovať za spotrebiteľský. Vyslovil názor, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná, pretože bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných
podmienok(ďalejlen„VPP“)apodľazáznamuopožiadavkáchapotrebáchklientakpoistnejzmluvebola
žalobkyňa informovaná prostredníctvom finančného agenta o všetkých podmienkach poistenia vrátane
rozhodcovskej doložky. Pohľadávka žalovaného uplatnená v rozhodcovskom konaní je legitímna podľa
čl. XVII. bodu 7a VPP a prestavuje výšku vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej
poistnej zmluvy. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú vzhľadom na čl. XVII. bod 7c VPP, v

zmysle ktorého sa účastníci dohodli na predĺžení premlčacej lehoty na 10 rokov. Vyslovil tiež názor
o: „chýbajúcom predmete sporu“ vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný, lebo
žalobkyňa podala voči nemu odpor.Žalovaný písomným podaním doručeným súdu 21.11.2013 sa domáhal prerušenia tohto konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a to do právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
SR pod sp. zn. II. US 382/2013. Ústavný súd totiž prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa č.l. 46 ods. 1 Ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a to v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vdanomprípadesúdjetohonázoru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkynaprerušeniekonaniapodľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 499/2012
z 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných

nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie
znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať
všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne
spornýmproblémom-otázkouplatnostirozhodcovskejdoložkyaninezaoberal.Súdzároveňzdôrazňuje,
že ten istý právny záver ako bol prijatý v spomínanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012

o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR napr. 6Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013 alebo 6MCdo 7/2013 zo dňa 26.6.2013. Súd preto návrh
žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, poistnou zmluvou č. 4333400077, všeobecnými

poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k tejto zmluve, oznámením o zániku
poistenia zo dňa 25.7.2008, návrhom žalovaného podanom na Arbitrážny súd Košice zo dňa 4.1.2012,
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C 2210/2012 zo dňa 19.1.2012 s návratkou, rokovacím poriadkom
Arbitrážneho súdu Košice, písomnými vyjadreniami účastníkov, zápisnicou z pojednávania vo veci 11C
120/2013 zo dňa 25.10.2013 a vo veci 16C 127/2013 zo dňa 15.10.2013, rozsudkom tohto súdu č.k.

13C 15/2013-95 zo dňa 3.6.2013, spisom tohto súdu 17C 424/2012 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 7.8.2007 uzavreli účastníci poistnú zmluvu pod č. 4333400077 týkajúcu sa životného poistenia
poistenej Simony Mitrovej, pričom toto poistenie malo trvať od 8.8.2007 do 8.8.2016.

Neskôr žalobkyňa požiadala o zrušenie danej poistnej zmluvy, čo žalovaný akceptoval a listom zo
dňa 25.7.2008 písomne oznámil žalobkyni, že k zániku poistenia dôjde 8.8.2008. Tento list obsahuje
aj konečný stav finančného plnenia z príslušnej poistnej zmluvy, podľa ktorého žalobkyňa má nulový
zostatok.

Súčasťou tejto poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky v počte 12 strán napísaných drobným
písomnom, ktoré podpísala aj žalobkyňa dňa 7.8.2007. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V
bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v
rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny
prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače

do ďalších zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto
dojednania sú podpísané žalobkyňou v ten istý deň - 7.8.2007 ako aj VPP a návrh poistnej zmluvy.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo

výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stávasplatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

Práve vyššie uplatnený nárok si žalovaný uplatnil návrhom, ktorý bol doručený Arbitrážnemu súdu
4.1.2012 na rozhodcovskom súde Arbitrážnom súde v Košiciach, ktorý vyčíslil na 79,03 Eur.

Arbitrážny súd v Košiciach dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. 2C 2210/2012,
ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) zaplatiť Rapid life životnej poisťovni a.s.

79,03 Eur a trovy konania 276 Eur. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 21.11.2012 (č.l. 97). Poučenie
rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia,
ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Podľa žalobkyne v stanovenej
lehote podala proti rozhodcovskému rozsudku námietky, v ktorých žiadala o odpustenie trov, stanovený
poplatok za odpor však nezaplatila.

Žalobkyňa na pojednávaní prehlásila, že sprostredkovatelia poistenia ju pri uzatváraní poistnej
zmluvy informovali len o konkrétnom produkte poistenia, pričom nepadla ani len zmienka o nejakej
rozhodcovskej doložke. Poistnú zmluvu aj s obsiahlymi poistnými podmienkami jej dali na podpis, pričom
jej ukázali miesta vyhradené na podpis, čo žalobkyňa zrealizovala bez toho, aby si podpisovaný materiál,
ktorý bol však rozsiahly a napísaný drobným písmom, neprečítala.

Ako listinný dôkaz preukazujúci praktiky žalovaného pri uzatváraní poistných zmlúv súd použil aj
zápisnicu z pojednávania vo veci 11C 120/2013 zo dňa 25.10.2013, v ktorej je obsiahnutá výpoveď
svedkyne Valérie Drobňákovej, ktorá v minulosti pracovala pre žalovaného ako sprostredkovateľka
poistenia. Svedkyňa prehlásila, že ani ona tak, ako aj ostatní sprostredkovatelia, ktorí pôsobili spolu s

ňou v jednej skupine, neboli upozornení na podstatu inštitútu rozhodcovského konania, ktorý im vôbec
nebol vysvetlený a pri školení riadiacimi pracovníkmi jej bolo uvedené len to, že záujemca o poistenie
musípodpísaťajvšeobecnépoistnépodmienkya osobitnézmluvnédojednania,pretožeinakkuzavretiu
poistnej zmluvy nedôjde. Preto v tom smere informovala aj záujemcov o poistenie. Podobne vypovedala
aj svedkyňa Mária Barlíková, ktorá taktiež pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia žalovaného a to

vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 127/2013 na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
15.10.2013. Aj z tohto spisu bola použitá zápisnica zo spomínaného pojednávania ako listinný dôkaz,
pričom aj táto svedkyňa prehlásila, že vôbec im nebolo vysvetlené, čo je to rozhodcovská doložka a
školení boli v tom smere, že záujemca o poistenie musí podpísať aj rozhodcovskú doložku, inak poistná
zmluva nemôže byť uzatvorená.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.4.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3citovanéhozákonaspotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Nemalo by byť pochýb o tom, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
podľa vyššie citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52). Je totiž zrejmé, že
žalovanýkonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,žalobkyňazmluvuuzatváralaakofyzická
osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobkyňou
možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá
platne. Pre posúdenie tohto sporu možno použiť právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v
rozhodnutiach 6MCdo 9/12, 6Cdo 1/12, 6Cdo 3/13, 6ECdo 7/2013.

Konkrétne v rozhodnutí 6Mcdo 9/12 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so

spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/12 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd dospel k
záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská

doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že
jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného
formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v
poistných podmienkach.

Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13 zo dňa
13.3.2013 a 6ECdo 7/2013 zo dňa 26.6.2013.

Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ
chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a
rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Jednoznačne to napokon
vyplýva aj z výpovede svedkyne Drobňákovej zo spisu 11C 120/2013 a svedkyne Márie Barlíkovej zo

spisu 16C 127/2013, ktoré súd použil ako listinný dôkaz. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na
právne závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12. Navyše však je potrebné
sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa.

Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám
žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo
dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

Je zarážajúce, ak žalovaný napriek viacerým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne
uzavrel neplatnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, že bola upravená v osobitných zmluvných
dojednaniach zotrváva na svojich mylných názoroch. Zarážajúce je aj jeho zavádzajúce tvrdenie o tom,
že žalobkyňa mala možnosť nepodpísať spomínané osobitné zmluvné dojednania, pretože aj pri ich

nepodpísaní by predsa platil článok XV. VPP, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským
súdom, ktorý bol oprávnený vybrať sám žalovaný a dokonca v zmysle tohto článku bol ho oprávnený
aj vytvoriť. Ťažko možno v takom prípade nemať pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu
a veriť v jeho objektívnosť a spravodlivé rozhodovanie. Tieto pochybnosti sa napokon potvrdili aj
rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorý jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa

oproti súdnemu konaniu. Možno poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského konania; na
to, že spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur, navyše
musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84 do 6.000
Eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota;
fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v

prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného
poplatku (v tomto prípade 72 Eur); nie je upravené oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze
spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti vedú k záveru o tom, že žalovaný nepochybne žalobkyni
neposkytol žiadne informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane
jeho porovnania so súdnym konaním, pretože inak by nepochybne žalobkyňa spomínanú rozhodcovskú

doložku nepodpísala.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovieť a to s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.

Už len pre úplnosť kvôli informácii pre žalovaného vo vzťahu k predloženým súdnym rozhodnutiam
súd dodáva, že predložené rozhodnutia odvolacieho súdu sú zjavne v rozpore s právnym názorom
vysloveným v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (citovaným vyššie), ktoré by mali odvolacie súdy
rešpektovať. Predložený nález ÚS SR sa týka procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov vsúvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných
práv žalovaného, nerieši (a ani z pohľadu jeho kompetencie nemôže) nahrádzať všeobecné súdy a
preskúmavať ich právne názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí. Preto ústavný súd vecne

sporný problém - otázku platnosti rozhodcovskej doložky neposudzoval.

V danom prípade bolo prioritné posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, keďže pri závere o
jej neplatnosti nemôže znovu rozhodcovský súd rozhodovať o návrhu žalovanej poisťovni, ale len
všeobecný súd a preto ďalšie námietky žalobkyne súvisiacej s námietkou premlčania sa budú riešiť v

nasledujúcom súdnom konaní.

Námietky žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Nepochybne žalobkyňa je v pozícii
spotrebiteľa, keďže poistnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
OZ v znení účinnom v čase jej uzavretia. Za absurdnú možno považovať námietku žalovaného týkajúcu
sa „chýbajúceho predmetu sporu“ vzhľadom na podanie odporu žalobkyne voči rozhodcovskému

rozsudku, zvlášť za situácie, ak rozhodcovský rozsudok o tomto odpore ani nerozhodol a napokon
jeho rokovací poriadok, ktorý podmieňuje prejednanie odporcu zaplatením príslušného poplatku (ktorý
nesporne žalobkyňa nezaplatila) mu to ani neumožňuje. Žalovaný by si mal uvedomiť, že zákonodarca
stanovil prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku počítanú od
doručenia rozsudku, teda nie jeho právoplatnosti, čo je logické, zvlášť ak jedným z taxatívnych dôvodov

zrušenia rozhodcovského rozsudku je neplatnosť rozhodcovskej doložky. Ak je rozhodcovská doložka
neplatná, potom nie je daná ani právomoc rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutia sú preto ničotné,
nespôsobujúce záväznosť.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že úspešná

žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania, avšak tieto nedokázala vyčísliť, pokiaľ ide o trovy
právneho zastúpenia, nakoľko jej právny zástupca nebol prítomný na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.