Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204047
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215204047.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej Poštovej banky, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, IČO 31 340 890 proti povinnému S. O., bytom D. nad D., I. XXXX/X, pre vymoženie 1
964,27 eur s príslušenstvom, na odvolania oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k. 4Er/886/2015-37 zo dňa 26. novembra 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a podľa čl. 3, 6 a 10 smernice Rady 93/13/
EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v predmetnej

exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.06.2012 medzi oprávnenou ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. IA-C/0314/3339 vydaného dňa 30.05.2014 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s. so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa
zistil, že zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj predložené
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník - povinný nemohol pred

podpisom zmluvy ovplyvniť. V predmetných Všeobecných obchodných podmienkach je rozhodcovská
doložka zakomponovaná v II. Časti - Spoločné ustanovenia v bode 10.2.2., v ktorom je uvedené, že
banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú, a to tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. V zmysle I.

Časti - Všeobecná časť Všeobecných obchodných podmienok bodu 2. sa pod pojmom rozhodcovský
súd rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s..
Rozhodcovská doložka je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po
podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd. Podľa názoru súdu zmluvné
podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy vylučujú za určitých podmienok uplatňovanie
pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka zakomponovaná do II. Časti - Spoločné

ustanovenia do bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, nebola individuálne dojednaná a dlžník pri podpise zmluvy nemohol ovplyvniť jej
podstatu a zmysel. Veriteľ nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa podrobiť sa pre prípad
sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom, si
tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným súdom. Je
treba mať na zreteli účinky ustanovenia § 106 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bráni po začatí

rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal návrh na začatie
rozhodcovskéhokonania,zabrániltýmdlžníkovi-spotrebiteľovibrániťsvojeprávanavšeobecnomsúde.Takútorozhodcovskúdoložkusúdpovažujezaneprijateľnú/nekalú/podmienkuvspotrebiteľskejzmluve,
pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že môže vopred
určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude rozhodovať namiesto všeobecného súdu súkromnoprávny

orgán /rozhodcovský súd/, ktorý si sám vybral. Takáto rozhodcovská doložka je absolútne neplatná
a rozhodnutie vydané na jej podklade nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu
medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú /nekalú/ podmienku v spotrebiteľskej zmluve a

z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu
voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny
subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania
rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto

nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení
na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka /v
pochybnostiach v prospech spotrebiteľa/, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.12.2014/ s poukazom na § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní /v znení účinnom do 31.12.2014/ žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie oprávnená. Uviedla, že súd prvého stupňa vydaným
rozhodnutím prekročil zákonné limity preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaní iných
listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravných prostriedkoch. Súd prvého stupňa ďalej podľa oprávnenej prekročil zákonné limity na

preskúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok. Výslovne určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom, ktorý je v

rozpore s ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým v rozpore s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p.. Súd teda nemôže vec

prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť
a navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bolo opätovne jej platnosť posúdená exekučným súdom.
Tým, že prvostupňový súd opätovne posudzoval rozhodcovskú doložku, nedbal na prekážku res iudicata
a svojim konaním porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány

môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa oprávnenej súd prvého stupňa ďalej pri svojom rozhodnutí vylúčil možnosť riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní hoci oprávnená ako banka v zmysle § 93b zákona o bankách má
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že predmetnom bode všeobecných
obchodných podmienok oprávnenej, v ktorom sa zjednáva rozhodcovská doložka, je klientovi daná

možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Ďalej oprávnená uviedla, že súd prvého stupňa pri
svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.,
absenciou akýchkoľvek dôkazov pre svoje právne závery, ktoré v rozhodnutí uviedol. Jeho posúdenie
platnosti rozhodcovskej doložky je podľa oprávnenej arbitrárne a nezákonné. Exekučný súd sa zároveň
nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorí majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca

samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil svoj odlišný postup. Prípadne, ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľu oboch strán, a konanie by prebiehalo na
štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci,
akobybolprípadnýneskoršíproces,dokázalanáležitenaplánovať.Oprávnenáďalejpoukázalanato,žev zmysle rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a.s. v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia a ak žalobca neurčil rozhodcu v
žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov

rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote tak, že žalobca a žalovaný určia každý jedného
rozhodcu. Takto určení rozhodcovia potom v určenej lehote ustanovia predsedajúceho rozhodcu.
Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geografických
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv

sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Oprávnená ďalej poukázala na to že súd prvého
stupňa konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávnenej a odňatím možnosti vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom. Za rovnako
nesprávne považovala oprávnená aj aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych
vzťahoch a tiež aplikáciu judikatúry Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a

metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ súd prvého stupňa zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
smernicu EHS číslo 93/13/EHS, ktorá je výlučne aktom sekundárnej povahy a nemá priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona. Rovnako nie je pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko táto nie je bezprostredne záväzná. Podľa oprávnenej

súd prvého stupňa tiež vydaným rozhodnutím porušil právne istoty a legitímne očakávania oprávnenej,
keď exekučné súdy v iných skutkovo a právne obdobných veciach poverenie na vykonanie exekúcie
vydávajú. Oprávnená je ďalej toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, ho súd nezákonne zvýhodnil
len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, svojim konaním a svojou

vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V konečnom dôsledku exekučných sú svojim
postupom znemožnil uplatniť oprávnenej jej právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedeného navrhla oprávnená
aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia v celom rozsahu vyhovie, alternatívne že napadnuté uznesenie zruší a vráti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadkutiežspôsobilýmexekučnýmtitulom,nezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods. 1 písm.
c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto
nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku
neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo
čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky

vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/105/2011 z 10. októbra 2012/.Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/230/2011 z 18. septembra
2012/.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/
rozhodcovského rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21. marca 2012/.

Odvolací súd zastáva názor, že oprávnenou predložená zmluva o úvere zo dňa 27.06.2012, uzavretá
medzi ňou a povinným, spĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu a záväzkový
vzťah, ktorý založila aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s prihliadnutím
aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či predložená zmluva, na základe ktorej bol
priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto

absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter
nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy/. Rozhodcovskú doložku v časti II. - Spoločné ustanovenia v bode 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok oprávnenej správne považoval súd prvého stupňa za nekalú,

postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom
znení.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva

horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy,

resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladala oprávnená povinnému na formulári,
pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na
základe predmetnej rozhodcovskej doložky spor medzi ním a spotrebiteľom predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na rozhodovanie.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho

bydliska. Výber osoby rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie /C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05/. Na podporu uvedeného právneho
záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
v znení platnom do 1.1.2015 /ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od01.01.2008/, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje
aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky /v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia/. Ak by takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011/.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/. Odvolací súd tiež nezistil v konaní
prvostupňového súdu rozpor s pravidlami týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .