Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205216
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614205216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej Y. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. H. 12, XXX XX J. H., o zaplatenie 700,68 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 11.8.2011 a to v bode
6., podľa ktorej „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio
Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch
mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto

doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 250,41 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
75,40 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 65,68 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, 9%
ročne zo sumy 78,39 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 30,94 Eur od 18.3.2012 do
zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20 Eur a to vždy do 21-vého dňa v mesiaci na účet

žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty
výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 25.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 700,68 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 77,90 eur od

18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 68,18 eur od 18.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,89 eur
od 18.02.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 33,44 eur od 18.03.2012, 9% ročne zo sumy 440,27
eur od 18.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu na účet jeho právneho zástupcu náhradu za zaplatený
súdny poplatok 42,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 20.11.2013 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom o
postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 11.08.2011 so žalovanou v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie TP (telefónnej
prípojky), program TP - fyzické osoby pre osobnú potrebu, zriadenie TP + samoinštalácia + VRI, UNI120. Taktiež s ňou dňa 11.08.2011 uzatvoril Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie VRI
(vysokorýchlostný internet), zriadenia TP + samoinštalácia + VRI. Na základe zmluvy poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej plnenie riadne a včas. Z účtovných dokladov žalobca zistil, že žalovaná

faktúry do dnešného dňa neuhradila a nakoľko si nesplnila zmluvnú povinnosť, bola jej vystavená aj
faktúranazmluvnúpokutu.Vystavenébolifaktúryč.7733998145splatnádňa17.12.2011nasumu77,90
eur; č. 3734995794 splatná dňa 17.01.2012 na sumu 68,18 eur; č. 3735997399 splatná dňa 17.02.2012
na sumu 80,89 eur; č. 3736989777 splatná dňa 17.03.2012 na sumu 33,40 eur a č. 3737981468 splatná
dňa 17.04.2012 na sumu 440,27 eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z

omeškania.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dlh voči spoločnosti T-com potvrdzuje, avšak
nakoľko je jej 5 členná rodina v hmotnej núdzi, dlh navrhuje splácať na základe splátkového kalendára
po 20 eur mesačne.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca. Svoju neúčasť
ospravedlnil procesnou hospodárnosťou konania a súhlasil s rozhodnutím vo veci v zmysle petitu žaloby
aj bez jeho účasti na pojednávaní. Vzhľadom na uznanie nároku zo strany žalovanej žiadal vo veci
rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. Žalobca súhlasil s návrhom žalovanej na povolenie splátok
dlhu po 20,- eur mesačne.

Na nariadenom pojednávaní súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, vo
veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením so spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 11.08.2011
dve Zmluvy o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorých
predmetom bolo a) zriadenie TP (telefónnej prípojky) + samoinštalácia + VRI, súčasťou čoho bol volací
program „Uni 120“ s 24 mesačnou viazanosťou, ďalej len „pevná linka“. Súčasne poskytol žalovanej
koncové zariadenie (Siemens AS200) za akciovú cenu 1,- euro (zmluva č. 9904389257) a b) VRI -

vysokorýchlostný internet, Zriadenie TP + samoinštalácia + VRI, súčasťou čoho bola služba „Magio
internet Turbo 2“ (zmluva č. 9904389259). Zmluva č. 9904389259 obsahuje ustanovenie (bod 6 na 4.
strane zmluvy), podľa ktorého podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie
služby Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas
prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po

skončení tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify.

Žalovaná sa uvedenými zmluvami zaviazala za poskytované služby platiť: za službu „Uni 120“ (pevnú
linku) 11,95 eur mesačne (9,96 eur + DPH) a cenu podľa platnej Tarify ST a za službu „Magio internet
Turbo 2“ (internet) 15,98 eur mesačne (13,32 eur + DPH).

Právny predchodca žalobcu si voči žalovanej vyfakturoval poskytnuté služby za obdobie od 01.11.2011
do 30.11.2011 faktúrou č. 7733998145 splatnou dňa 17.12.2011 vo výške 77,90 eur (balík Uni 120 a
poplatky za hovory spolu vo výške 54,01 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo
výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, odpis

elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -5,10 eur, DPH vo výške 12,98
eur), za obdobie 01.12.2011 až 31.12.2011 faktúrou č. 3734995794 splatnou dňa 17.01.2012 vo výške
68,18 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 43,64 eur bez DPH, poplatok za službu
Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo
výške 2,09 eur bez DPH, zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti 3,50 eur, odpis elektronickej

faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -5,75 eur, DPH vo výške 10,78 eur), za
obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012 faktúrou č. 3735997399 splatnou dňa 17.02.2011 vo výške 80,89
eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 58,39 eur bez DPH, poplatok za službu Magio
internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09
eur bez DPH, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -6,99 eur,

DPH vo výške 13,48 eur), za obdobie od 01.02.2012 do 29.02.2012 faktúrou č. 3736989777 splatnou
dňa 17.03.2011 vo výške 33,44 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 11,86 eur bez
DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio
internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, DPH vovýške 5,57 eur) a zmluvné pokuty faktúrou č. 3737891468 splatnou dňa 17.04.2012 vo výške 440,27
eur (pokuta 2011 vo výške 100,- eur, pokuta Siemens AS200 vo výške 39,33 eur, pokuta za akciové
zriadenie linky vo výške 38,- eur, pokuta Magio Internet vo výške 220,- eur, pokuta vo výške 42,22 eur

a odpis elektronickej faktúry 0,60 eur + 0,12 eur DPH).

Z oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom súd zistil, že pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania (vyúčtovaná faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399,
3736989777 a 3737981468 vo výške 700,68 eur) spolu s príslušenstvom bola postúpená na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 k uvedenému dňu zo spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. na spoločnosť Quantum Credit, a.s..

Žalovaná na nariadenom pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasila z dôvodu, že vie, že zmluvu
podpísala. Nevie ale čo je predmetom konania, aké nároky sú voči nej uplatňované, pretože tomu
nerozumie. Nemá ani tušenie, čo je to zmluvná pokuta a nevie, že by jej povinnosť na jej zaplatenie mala

byť uložená. Taktiež nevie, že súčasťou zmluvy mala byť služba Magio internet Security a ani to, že jej
takáto služba bola fakturovaná. Jediné, čo ju v čase uznávania návrhu zaujímalo je to, aby sa mohla
dohodnúť na splátkach, pretože si nemôže dovoliť zaplatiť dlh naraz.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmlúv o pripojení (11.08.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods.7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je ten koncový
užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník má právo

na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 517 ods.1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Vzhľadom na uznávací prejav žalovanej a návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe
uznania nároku sa súd v prvom rade zaoberal týmto návrhom a dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania. V zmysle citovaného ustanovenia § 153a
ods. 3 O.s.p. totiž nie je možné rozhodnúť rozsudkom na základe uznania spor, ktorý účastníci nemôžu
skončiť súdnym zmierom. Aj keď Občiansky súdny poriadok expressis verbis nestanovuje, ktoré spory
nemôžu účastníci skončiť súdnym zmierom, podľa názoru súdu medzi takéto spory je potrebné zaradiť
aj konania, v ktorých si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy

vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Predmetné Zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ,
čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení
zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nie), kde právny predchodca

žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Špecifikom
spotrebiteľských zmlúv je to, že ide o zmluvy formulárové (vopred pripravené dodávateľom pre vopred
neurčený počet spotrebiteľov) a tak v prípade, že takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, sú tieto podmienky totožné s podmienkami v ďalších zmluvách uzatvorených s ďalšími
spotrebiteľmi. V zmysle citovaných ustanovení (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.) v spojení s judikatúrou Súdneho

dvora EÚ (viď napr. rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol
CréditoSAprotiJoaqínCalderónCamino,rozsudokzodňa16.11.2010voveciveciC-76/10Pohotovosť,
s.r.o. proti N. a pod.) má súd nielen možnosť, ale dokonca povinnosť z úradnej moci (ex offo) preskúmať
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa spomenutého rozsudku
Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol Crédito SA cit.: "Smernica Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine,
ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej
sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a

spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor".
Súd považuje za nepochybné, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle citovaného
ustanovenia § 53a ods. 1 O.s.p. sleduje naplnenie cieľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upraveného v citovanom článku 6 a to zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle tohto ustanovenia podľa názoru súdu presahuje individuálne záujmy konkrétneho
spotrebiteľa a má dosah aj na neurčitý počet spotrebiteľov, ktorí by mohli byť v budúcnosti poškodení
účinkami ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách s nimi
uzatváranými.

Napĺňanie cieľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách je medzinárodným záväzkom štátu (Slovenskej republiky), pričom je však nutné mať na zreteli
aj prednosť komunitárneho práva (právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie)
pred zákonmi Slovenskej republiky vyjadrenú v druhej vete článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.V prejednávanej veci síce žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok uznáva, na
nariadenom pojednávaní ale ozrejmila, že vie len o tom, že podpisovala zmluvu s právnym predchodcom
žalobcu, avšak netuší, z čoho konkrétne uplatnený nárok pozostáva, pretože tomu nerozumie. Chce

len, aby jej dlh bolo povolené uhradiť v splátkach, pretože jej finančná situácia nedovoľuje zaplatiť ho
celý naraz.
Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby
podrobil uplatnený nárok súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, konal by v rozpore s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom

význame prejavenej vôle žalovanej uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovanej ako
nedostatočne informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného
nároku ale aj procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku
a pod.) došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nej podaná žaloba (súdu je známe
z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú
ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v

prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením),
obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaná požiadala
o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznala ako ústupok,
aby jej bolo vyhovené), nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaná
sa vyjadrila k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnila uloženú povinnosť. Pokiaľ ale

nedisponovala dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli
jej možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd
povinnosti preskúmať nárok z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok z úradnej moci).
Súd týmto nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania (§
153a O.s.p.) zakaždým skúmať (a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak

považoval za potrebné na vyššie uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do
sféry procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu,
priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje

nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne
krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť
trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu,
že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie
platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený

rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo
neuvedomovaní si svojich práv ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu
konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaní) vyjadrujú k podanej žalobe.

Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcom

zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozsudkom na základe uznania (§ 153a O.s.p.) v
konaní, v ktorom je žalovaný spotrebiteľ, tak súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že napr.
ustanovenie § 153b ods. 5 O.s.p. výslovne stanovuje, že takýto spor nie je možné rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie (obdobne to platí aj pre možnosť vydania platobného rozkazu podľa § 172 ods. 9
O.s.p.). Aj keď je pravdou, že rozsudok pre zmeškanie a rozsudok na základe uznania nároku súd dva

samostatné inštitúty, oba sú založené na predpoklade neodporovania žalobe zo strany žalovaného.
Pokiaľ nie je možné v prípade žaloby smerujúcej voči spotrebiteľovi na zaplatenie peňažnej sumy
vyplývajúcej zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale
bolo by možné o takejto žalobe rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku, potom by absolútne
pasívni spotrebitelia ignorujúci výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe boli vo výhodnejšom postavení

ako spotrebitelia, ktorí si povinnosť vyjadriť sa k žalobe splnia, avšak pre nedostatok argumentácie
odporujúcej žalobe, nedostatočnej znalosti alebo neuvedomovania si vlastných práv, nárok uznajú.
Nároky voči žalovaným spotrebiteľom, ktorí sú v konaní nečinní a nerešpektujú výzvy súdu by tak
boli preskúmavané z hľadiska prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak nároky voči
žalovaným spotrebiteľom, ktorí si svoju povinnosť splnili, nie.

Vprejednávanejvecisúdvykonalprieskumneprijateľnostizmluvnýchpodmienokvzmluvách,odktorých
sa odvíja žalobcom uplatnený nárok a vzhľadom na vyššie uvedené (ako aj ďalšiu časť odôvodneniatohto rozsudku) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe
uznania nároku.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
bol založený záväzkový vzťah, a to dvoma Zmluvami o pripojení zo dňa 11.08.2011, na základe ktorých
právny predchodca žalobcu zriadil a žalovanej poskytoval telekomunikačné služby tzv. pevnej linky
s volacím programom „Uni 120“ (zmluva č. 9904389257) a internet - službu „Magio internet Turbo
2“ (zmluva č. 9904389259), pričom žalovaná sa zaviazala za program Uni 120 platiť mesačne sumu

11,95 eur (9,96 eur + DPH) a za uskutočňované hovory sadzbu podľa Tarify a za službu Magio internet
Turbo 2 sumu 15,98 eur (13,32 eur + DPH). Z prehľadu faktúr (ktoré žalovaná nerozporovala) bolo
zistené, že žalovaná nezaplatila načas faktúry za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu a
to za obdobie 01.11.2011 až 30.11.2011 (faktúra č. 7733998145 splatná dňa 17.12.2011), za obdobie
01.12.2011 až 31.12.2011 (faktúra č. 3734995794 splatná dňa 17.01.2012), za obdobie 01.01.2012 až
31.01.2012 (faktúra č. 3735997399 splatná dňa 17.02.2012) a za obdobie 01.02.2012 až 29.02.2012

(faktúrač.3736989777splatnádňa17.03.2012).Žalovanejbolazostranyprávnehopredchodcužalobcu
vystavená aj faktúra č. 3737981468 s dátumom splatnosti 17.04.2012 na zaplatenie zmluvných pokút
v celkovej výške 440,27 eur. Pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená
právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.

Súdpreskúmaldôvodnosťuplatnenýchnárokovžalobcu(ichpresnášpecifikáciavjednotlivýchfaktúrach
je na strane 3 ods. 3 tohto odôvodnenia) a dospel k záveru, že nároky sú dôvodné: z faktúry č.
7733998145 v rozsahu 75,40 eur, z faktúry č. 3734995794 v rozsahu 65,68 eur, z faktúry č. 3735997399
v rozsahu 78,39 eur a z faktúry č. 3736989777 v rozsahu 30,94 eur, t.j. spolu vo výške 250,41 eur. Tie
pozostávajú z pravidelných mesačných poplatkov za služby Magio internet Turbo 2 a program Uni 120

v cene dojednanej v zmluvách, zasielanie odpisu elektronickej faktúry a poplatkov za volania z pevnej
linky (žalovaná nerozporovala rozsah a ani cenu vyfakturovaných hovorov).

Nároky sú nedôvodné z každej z uvedených faktúr v rozsahu 2,50 eur (poplatok za službu Magio internet
Security) a taktiež v rozsahu uplatnenom faktúrou č. 3737981468 (zmluvné pokuty).

Právny predchodca žalobcu si faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399 a 3736989777
uplatňoval voči žalovanej okrem vyššie uvedených a priznaných nárokov aj poplatok za službu Magio
internet Security vo výške 2,50 eur (2,09 eur + 20% DPH) mesačne. Z obsahu zmluvy č. 9904389259
súd zistil, že tak konal podľa zmluvného ustanovenia uvedeného v bode 6. tejto zmluvy, v zmysle

ktorého „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio Internet
Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov
je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto doby
bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify. Účastník môže kedykoľvek
požiadať o bezplatnú deaktiváciu tejto doplnkovej služby“.

Toto zmluvné dojednanie je pevne zakomponované do formulárovej zmluvy - zmluvy o pripojení, a
tak je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ mal možnosť do znenia formulárovej zmluvy zasiahnuť
- zmeniť jej obsah. Súd nemá pochybnosť o tom, že toto ustanovenie nebolo zmluvnými stranami
individuálne dojednané, ale bolo vopred pripravené dodávateľom. To potvrdila aj samotná žalovaná

na nariadenom pojednávaní, keď uviedla, že nevedela, že jej nejaká služba Magio internet Security
bola aktivovaná a ani nevie, o akú službu ide. Aj keď je táto služba prezentovaná (podľa formulácie
vytvorenej dodávateľom) ako služba doplnková, zo znenia zmluvného dojednania je zrejmé, že jej
aktivácia ja podmienkou aktivácie benefitov podľa cenového výmeru. Ani z obsahu samotnej zmluvy nie
je možné vyvodiť, že by mal spotrebiteľ možnosť uvedenú službu odmietnuť a ani to, že by si jej aktiváciu

výslovne vyžiadal. Navyše uvedené zmluvné dojednanie je v zmluve umiestnené tak, že splýva s inými
zmluvnými dojednaniami - je uvedené na poslednej (štvrtej) strane textu zmluvy drobným písmom a nie v
podstatne prehľadnejšej časti zmluvy, upravujúcej s príslušným zvýraznením (v bodoch a zvýraznených
rámčekoch) predmet zmluvy (strana 1 a 2 zmluvy). Súd ma tak pochybnosti o tom, či spotrebiteľ v čase
uzatvárania zmluvy vedel, že súčasťou zmluvy je aj uvedená služba.

Súd týmto nespochybňuje užitočnosť služby Magio internet Security a ani jej kvalitu (súdu je známe, že
ide o dobre hodnotený produkt v oblasti internetovej bezpečnosti) a že v prípade jej využívania zo strany
spotrebiteľa z nej spotrebiteľ môže mať úžitok. Avšak za problematický považuje spôsob ponúkaniatejto služby spotrebiteľom a to vo forme skrytej podmienky aktivácie benefitov cenového výmeru, t.j.
akciovej ceny vysokorýchlostného internetového pripojenia v rámci ponúkaného internetového balíka
„Magio internet Turbo“. Je to najmä cena internetového balíka (v spojení s rýchlosťou pripojenia a

prípadnýmiobmedzeniamipripojenia),ktorározhodujeprivoľbespotrebiteľaaktoroudodávateľoslovuje
spotrebiteľov ako potenciálnych zákazníkov na trhu. Súd považuje za neprijateľné, aby „akciová cena“
služby, ktorá je prostriedkom na oslovenie potenciálneho zákazníka, bola následne v zmluvnej formulácii
podmieňovaná aktiváciou služby, ktorá je skrytá v zmluvných ustanoveniach a pri ktorej hrozí objektívne
nebezpečenstvo toho, že o nej spotrebiteľ ani nevedel. Navyše toto zmluvné dojednanie nezohľadňuje

ani to, či spotrebiteľ uvedenú službu potrebuje (spotrebiteľ môže v tom čase disponovať platnou
licenciou bezpečnostného softwarového balíka iného poskytovateľa, ktorý využíva, prípadne môže mať
zakúpený a aktivovaný bezpečnostný softwarový balík toho istého poskytovateľa, ktorý je možné zakúpiť
aj individuálne a nezávisle od uzatvorenia zmluvy o pripojení) alebo že ju bude reálne využívať. Z
obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že internetové pripojenie malo byť po podpise zmluvy zabezpečené
žalovanou formou samoinštalácie a tak súd nemá pochybnosti o tom, že aj samotné inštalovanie

bezpečnostného softwaru, ktorý je predmetom služby Magio internet Security a jeho následná aktivácia
mala byť vykonaná žalovanou formou samoinštalácie. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nevie, o akú
službu ide, a tak je nepravdepodobné, že by službu, ktorá jej bola predmetnými faktúrami účtovaná, aj
reálne využívala.

Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky

z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

Aj napriek tomu, že uvedené zmluvné dojednanie obsahuje možnosť bezplatnej deaktivácie služby na
žiadosť zákazníka (spotrebiteľa), súd takúto formuláciu nepovažuje za dostatočnú. Vyžaduje si totiž
aktívny prístup zo strany spotrebiteľa, ktorý môže byť vzhľadom na vyššie uvedené nebezpečenstvo
toho, že o aktivovaní tejto služby ani nemusí vedieť, problematický. Zmluvné dojednanie nie je

formulované tak, že ak chce spotrebiteľ po uplynutí akciového obdobia službu naďalej (avšak už za
poplatok) využívať, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať
za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulovaná tak, že ak ju nechce mať spoplatnenú,
musí si ju deaktivovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia
§ 54 ods. 2 O.s.p. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných
dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval,
že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou
Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu,

aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie
najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia vyžadujúca od spotrebiteľa
aktivitu smerujúcu k deaktivácii služby, o ktorej ani nemusel mať spotrebiteľ vedomosť, pretože inak
bude táto služba bez ohľadu na jej reálne využívanie spoplatnená, je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 11.8.2011 a
to v bode 6., podľa ktorej „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby
Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých
troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončenítejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify“ spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
zaväzuje spotrebiteľa na peňažné plnenie za službu, ktorá nebola výslovne spotrebiteľom objednaná

a splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami tak, že o nej spotrebiteľ nemusel mať ani vedomosť.
Súd preto túto zmluvnú podmienku v súlade s § 53a ods. 1 OZ a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. vyhlasuje za
neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z toho dôvodu súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za túto službu vyúčtovaných

faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399 a 3736989777 v rozsahu 2,50 eur (2,09 eur + 20%
DPH) v každej z faktúr, a vyúčtované nároky tak priznal: z faktúry č. 7733998145 v rozsahu 75,40 eur
(77,90 eur mínus 2,50 eur), z faktúry č. 3734995794 v rozsahu 65,68 eur (68,18 eur mínus 2,50 eur),
z faktúry č. 3735997399 v rozsahu 78,39 eur (80,89 eur mínus 2,50 eur) a z faktúry č. 3736989777 v
rozsahu 30,94 eur (33,44 eur mínus 2,50 eur), t.j. spolu vo výške 250,41 eur.

Pokiaľ ide o faktúru č. 3737981468, tak ňou si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej nároky
na zmluvné pokuty a to: pokuta 2011 vo výške 100,- eur, pokuta Siemens AS200 vo výške 39,33 eur,
pokuta za akciové zriadenie linky vo výške 38,- eur, pokuta Magio Internet vo výške 220,- eur, pokuta
za wifi router vo výške 42,22 eur a odpis elektronickej faktúry 0,60 eur + 0,12 eur DPH.

V zmysle citovaného ustanovenia § 544 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Pre dodržanie písomnej formy zmluvnej
pokuty je nevyhnutné, aby zmluvné ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu bolo súčasťou zmluvy
alebo iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Súčasťou zmlúv o pripojení sú zmluvné
ustanovenia, podľa ktorých: a) v zmluve č. 9904389257 - ak účastník využíval benefity v zmysle bodu

A alebo bodu B tohto cenového výmeru, zaväzuje sa zaplatiť ST zmluvnú pokutu za nedodržanie 24
mesačnej doby viazanosti vo výške 100,- eur (bod 11 zmluvy) a b) v zmluve č. 9904389259 sú stanovené
zmluvné pokuty za porušenie záväzku využívať službu internet počas 24-mesačnej doby viazanosti vo
výške 220,- eur a osobitne pri programe Magio internet Turbo 2 pri kúpe wifi routra vo výške 42,22 eur.

Zmluvy tak osobitne neustanovujú zmluvné dojednania o zmluvných pokutách vyúčtovaných ako
„Pokuta Siemens AS200“ vo výške 39,33 eur a „Pokuta za akciové zriadenie linky“ vo výške 38,- eur.
Žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril osobitnú zmluvu týkajúcu sa
týchto zmluvných pokút alebo existenciu iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, súčasťou
ktorého sú takéto zmluvné dojednania. Aj za predpokladu, že by predmetné zmluvné dojednania boli

súčasťou Cenníka pripojeného k zmluve alebo všeobecných obchodných podmienok, neznamenalo by
to dodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy zmluvnej pokuty (ako je vyššie uvedené, vyžaduje
sa dokument podpísaný zmluvnými stranami). Taktiež nemožno konštatovať, že by aj prípadný odkaz
na iný dokument upravený v zmluve bolo možné považovať za spôsob určenia zmluvnej pokuty. Pod
spôsobom určenia zmluvnej pokuty je potrebné chápať určitý mechanizmus výpočtu výšky zmluvnej

pokuty a nie odkaz na dokument naformulovaný jednou zmluvnou stranou. Na potvrdenie správnosti
tohto záveru odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
vzťahu k písomnej forme dojednania v spotrebiteľskej zmluve vo veci 2Cdo/245/2010: „Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami.“

Vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám, ktoré boli upravené v zmluvách, t.j. pokute za nedodržanie
doby viazanosti (vo faktúre označenej ako „Pokuta 2011“) podľa zmluvy č. 9904389257 vo výške 100,-
eur, pokute za nedodržanie doby viazanosti (vo faktúre označenej ako „pokuta Magio Internet“) podľa
zmluvy č. 9904389259 vo výške 220,- eur a pokute za nedodržanie doby viazanosti pri kúpe wifi routra
vo výške 42,22 eur, tak tu je nutné uviesť, že zmluvné dojednania upravujúce uvedené zmluvné pokuty

za nedodržanie doby 24 mesačnej viazanosti nezohľadňujú žiadnym spôsobom to, v ktorom období
v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností žalovanou. Súd pritom poukazuje
na viackrát judikovanú neprijateľnosť takto formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách. Napr. v
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/113/2010 zo dňa 20.09.2011 krajský súd konštatoval, že„Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba

jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď
sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých
žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť
sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo

konci doby viazanosti. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti
v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchsozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitosti
právneho úkonu. Pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa“. V rozsudku sp. zn. 2Co/131/2010

zo dňa 29.06.2011 Krajský súd v Prešove konštatoval, že „Podstatným v tomto smere je, že takto
dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť
odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále

v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch
týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za
neprijateľné“. S uvedenými názormi sa súd stotožňuje, zmluvné pokuty za nedodržanie doby viazanosti
nezohľadňujúce dobu, v ktorej došlo k porušeniu povinnosti žalovanou považuje za neprijateľné a tým

neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Z uvedených dôvodov žiadna zo zmluvných pokút vyúčtovaná faktúrou č.
3737981468 a tým aj celá faktúra nebola vyúčtovaná dôvodne, a preto žalobca nemá nárok ani na
náhradu za odpis tejto nedôvodne vystavenej faktúry vo výške 0,60 eur + DPH.

Žaloba je tak dôvodná čo do istiny len v rozsahu zaplatenia 250,41 eur.

Žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, keď neuhradila cenu za poskytnuté
služby v lehote splatnosti, a tak jej vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z
omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku
omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr (december 2011 až marec 2012) bola základná úroková
sadzbaECBvovýške1,00%,tedavýškaúrokuzomeškaniačinívtomtoprípade9,00% ročne.Žalovaná
sa dostala do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti jednotlivých faktúr a tak je povinná zaplatiť
okrem istiny 250,41 eur aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 65,68 Eur od 18.1.2012

do zaplatenia, zo sumy 78,39 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 30,94 Eur od 18.3.2012 do
zaplatenia.

Žalovaná potvrdením vystaveným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník
zo dňa 18.11.2014 preukázala, že spolu s členmi domácnosti poberá pomoc v hmotnej núdzi, a tak jej

súd podľa druhej vety § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 20,- eur mesačne
vždy do 21-vého dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod
hrozbou straty výhody splátok, s čím súhlasil aj žalobca.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca síce bol úspešný v časti o zaplatenie 250,41 eur s
príslušenstvom., avšak v prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 450,27 eur s príslušenstvom) súd
žalobu zamietol. Úspech žalobcu je tak nepatrný v porovnaní s úspechom žalovanej, a keďže žalovaná

si právo na náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.