Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214227375.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & partners,
so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: O. F., A.. XX.XX.XXXX, A.
W. Q. M. XX, W., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Timeou Mačicovou,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, Drieňova 5, Bratislava, o zaplatenie istiny 70,70 €, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/4/2015-26 zo dňa 18.
februára 2015, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70,70
€ a náhradu trov konania 16,50 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca ako cestujúci dňa 10.06.2014
cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, v Bratislave na linke MHD č.
99 a nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný - nenastal prípad, že by cestujúci v stanovenej lehote

predložil navrhovateľovi platný cestovný lístok. Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 760
Obč. zák., § 11 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a
dospel k záveru, že odporca ako cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať
platným cestovným lístkom. Platným cestovným lístkom sa však nepreukázal, na základe čoho mu
vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
70,00 €, t.j. spolu sumu vo výške 70,70 €.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. 142 ods. 1, § 149 ods. 1 v spojení s ust. §
150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči neúspešnému odporcovi
náhradu trov konania v celkovej výške 16,50 € (súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 €). Právny
zástupca navrhovateľa si okrem náhrady trov konania spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku za
návrh uplatnil aj trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia 87,88 €, čo predstavuje spolu

trovy konania vo výške 104,38 €. Podľa názoru súdu prvého stupňa boli takto uplatnené trovy konania
neprimerané voči pohľadávke 70,70 €, a teda bolo podľa súdu prvého stupňa dôvodné náhradu trov
konania v uvedenom rozsahu znížiť. Argumentoval tým, že predmetná právna vec je drobným sporom
a náhradu trov konania primerane znížil podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že
navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje
odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Podľa prvostupňového súdu

je príprava týchto žalôb rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomunavrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný, a teda
neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote odvolaním
navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 € (3 úkony á 16,60 € + DPH + 3 krát režijný paušál á 8,04 € + DPH), a
to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu nesprávnu

aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieval sa, že prvostupňový súd
nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške
odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Vo
svojom odvolaní zdôraznil, že neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 7Co 32/2009 a sp. zn. 7Co 64/2009, zmenil v
obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením,
že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne a nemôže
nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p. Takýmto svojím postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie,

resp. absentujú aké argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma
účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Poukázal aj na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II ÚS 6/2003, III ÚS 119/2003, III
ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie.

Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. použil nesprávne aj z toho dôvodu, že zákon
pojem „neprimerané“ nedefinuje a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti.
Tento nedostatok, nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými
úvahami sa pri použití daného ustanovenia O.s.p. riadil. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku

nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky
trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny.

Navrhovateľ sa domnieval, že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a

doplnený Občiansky súdny poriadok k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne
vyššiu sumu ako samotná istina. Pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k
aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko
uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku

predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna
sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom

konania možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti argumentoval tým, že Krajský súd v Žiline ako
odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co 271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom
drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne
účelne vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore
poskytol splnomocnený advokát.

Vzávereodvolanianavrhovateľzdôraznil,žerozsahzníženiatrovkonaniavdanomprípadejeodporujúci
dobrým mravom. Považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal
trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v časti výroku o trovách konania) podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo

znížiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.).

Za drobný spor v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu ( § 200ea ods. 1 O.s.p.), akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie
cestovného vo výške 0,70 € a sankčnej úhrady vo výške 70,00 € pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom

prvého stupňa uplatňoval náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby á 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie výzvy na zaplatenie = Pokusu
o zmier, písomné podanie návrhu na súd) + 3 x režijný paušál vo výške 8,04 € + DPH, t. j. trovy
právneho zastúpenia spolu vo výške 88,70 € a v súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 €, úhrnom
105,20 €. Navrhovateľ teda v prípade úspechu v konaní uplatňoval náhradu trov konania vo výške, ktorá

zjavne prekračovala výšku uplatňovaného peňažného plnenia (70,70 €). Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa znížil výšku priznaných trov konania tak, že považoval za
dôvodne uplatnené trovy konania len vo výške 16,50 €, a teda len tie, ktoré vznikli zaplatením súdneho
poplatku vo výške 16,50 €.

Ako bolo už vyššie uvedené, súhrnná suma trov konania (pred súdom prvého stupňa) by inak
prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor, § 200ea O.s.p.), a
podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka,
možno v súdenej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané.

Námietka navrhovateľa, odvolávajúca sa na dôvodovú správu k novele O.s.p., v časti týkajúcej sa ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p., spočívajúca v tom, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť
trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne, neobstojí. Odvolací súd poukazuje
na znenie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorého takýto výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno
vyvodiť. Znenie § 150 ods. 2 O.s.p. neobsahuje požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky

trovami konania; z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke
v drobnom spore a ako už bolo uvedené v texte vyššie, takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ
trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu aj v
prejednávanej právnej veci.

Pre postup prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu
trov konania priznaných navrhovateľovi, boli preto splnené zákonné podmienky: konanie sa týka tzv.
drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané.
Pokiaľ prvostupňový súd znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 16,50 €, znížil
náhradu trov konania vzhľadom na povahu sporu primerane, správne aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

Zníženie náhrady trov konania navrhovateľovi na základe ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno vnímať
ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď aplikovaním cit. ust. zákona súd len využil
platnú právnu úpravu. Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie v danej časti riadne
odôvodnil, na základe čoho správne znížil trovy konania na výšku len zaplateného súdneho poplatku
(§ 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia resp. v jeho napadnutej časti v plnom rozsahu stotožňuje.

Okrajom odvolací súd poznamenáva, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez
platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca

žiadne odborné znalosti.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 70,70 € (v časti istiny) nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol

právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.; v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a naviac, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.,

absentoval návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.