Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202688
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813202688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

BENEFIT GROUP I., a.s. so sídlom Braneckého 161/12, Trenčín, IČO: 47 131 781 , zast. JUDr. Pavlom
Čičmancom, advokát, Advokátska kancelária Braneckého 161/12, Trenčín p r o t i žalovaným: 1. X. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. Ž. XX, Š. J. V. R. 2. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. Ž. XX, Š. J. V.
R., obaja zast. JUDr. Miroslav Goga, advokát, Advokátska kancelária, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad
Topľou 62 o zaplatenie 3.491,03 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 426,25 eur na účet
právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne zaplatiť sumu 3.491,03 eur s 7,99 % ročným úrokom z mimoriadneho medziúveru od
19.03.2009 do zaplatenia a 5% ročným zmluvne dojednaným sankčným úrokom od 19.03.2009 do
zaplateniaas9,5%ročnýmzákonnýmúrokomzomeškaniaod19.03.2009dozaplatenia akoajnáhrady
trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. a žalovaný
v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník, na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX uzavreli dňa 26.10.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX v súlade s ktorou poskytol veriteľ žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške
3.319,39 eur (100 000 Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
7,99% ročný úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,10 eur
(666 Sk) a do nasporenia 40% cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaný v 1. rade a v 2. rade

zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady v minimálnej výške
16,59 eur (500 Sk). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2.
rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 29,04 eur (875 Sk). Cez viaceré písomné upomienky zo strany veriteľa si žalovaní
v 1. a 2 rade riadne a včas neplnili svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, následkom čoho sa
dostali so splácaním úveru do omeškania. Na základe podstatného porušenia dojednaných zmluvných
podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII. Zmluvy o úvere vznikla žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť

vrátiť veriteľovi poskytnuté úverové prostriedky spolu s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými
sankciami. Žalovaní v 1. a 2. rade do dnešného dňa neuhradili veriteľovi zo zmluvy o úvere žiadne
finančné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2012 Prvá stavebná sporiteľňa
a.s. postúpila súbor svojich pohľadávok spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými naspoločnosť BENEFIT GROUP, a.s. Súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok 234/2012 je i pohľadávka
Q. V. V. voči žalovanému v 1. a 2. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
medziúvere a stavebnom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, odstúpením od zmluvy, prednesom
právneho zástupcu žalovaných, vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.12.2013 súd pripustil zmenu účastníkov
konania na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2014.

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Po skončení pojednávania sa
dostavil do pojednávacej miestnosti zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že oznamoval súdu meškanie na

pojednávanie do informačného centra.

Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa
16.01.2015 uviedli, že uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznávajú. Ako vyplýva z obsahu návrhu
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 06.03.2013, žalobca listom zo dňa 18.03.2009 odstúpil od

predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.10.2006. V ďalšom
poukázal na znenie ust. § 48 ods. 2, a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pretože žaloba žalobcu
o zaplatenie sumy 3491,03 eur s prísl. bola doručená na tunajší súd dňa 19.03.2013, voči uplatnenému
nároku vznášajú námietku premlčania a preto navrhujú aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Právny zástupca žalovaných vo svojom prednese zotrval na stanovisku v písomnom vyjadrení zo dňa
16.01.2015, s tým, že žalovaný nárok je premlčaný. Právnu úpravu doručovania zásielok pri nedoručení
upravuje článok 7 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

Žalovaní v 1.rade sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca ospravedlnil jeho neúčasť.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že v roku 2009, kedy jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy, jej manžel bol
na území Slovenskej republiky vo W. Ž.. Nikdy v zahraničí ani na inom mieste mimo bydliska nepracoval.
S podanou žalobou nesúhlasí a pridržiava sa stanoviska svojho právneho zástupcu. Potvrdzuje, že so
svojím manželom uzatvorili zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere a že um boli poskytnuté finančné

prostriedky ako sú uvedené v zmluve, pričom časť z nich žalobcovi aj uhradili.

Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi Q. V.
V. L..V.. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 20.10.2006, žalobca na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver

pod č. XXXXXXXXXX vo výške 3319,39 eur (100 000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 1991,64 eur (60 000 Sk). Presná
výška stavebného úveru bude sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, časti Mimoriadny medziúver, dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne
na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 16,60 eur (500 Sk). Dlžník sa zároveň

zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov
poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom
sporení. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,99% p.a. ku dňu uzatvorenia tejto
zmluvy. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur (500 Sk). Do pridelenia cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 22,11 eur (666 Sk).V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, časti Stavebný úver dlžník sa zväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami 29,04 eur (875 Sk).

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo
účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti

vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľabodu7čl.VII.zmluvyodstúpenímodzmluvyzmluvazaniká,atodňomdoručeniatohtooznámenia
druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej
doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na
dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej
uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy sa

zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy

o stavebnom sporení.

Q. V. V. L..V.. odstúpením od zmluvy zo dňa 18.03.2009 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru

s viac ako dvoma splátkami, Q. V. V. L..V.. v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy
o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2006 a zároveň
požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do
7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo
spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaná v 1. rade si oznámenia o odstúpení od

zmluvyprevzaladňa23.03.2014azásielkažalovanéhov2.radesaQ.V.V.L..V..vrátilaakonedoručená,
pričom z fotokópie obálky nie je zrejmý dôvod jej nedoručenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).Vustanovení§52ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba O. G. M.)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. a
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaný v 1. a 2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrejviere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už
súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatváral právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný
predchodcom navrhovateľa bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade ako dlžník
uzavreli dňa 20.10.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere

č. XXXXXXXXXX. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver na
základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru vo výške 3319,40 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom
XXXXXXXXXX vo výške 1991,64 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca

listom zo dňa 18.03.2009 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).

Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie

úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v

ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, účastníkom konania vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom žalobca odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 18.03.2009, pričom žalovaná v 1. rade

si zásielku prevzala dňa 23.03.2009 u žalovaného v 2. rade sa zásielka pôvodnému veriteľovi vrátila, s
tým, že k uloženiu zásielky na pošte došlo dňa 23.03.2009 do 11.04.2009, veriteľ tak odstúpil od zmluvy
dňa 11.04.2009 nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa
12.04.2011, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 19.03.2013. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keď súd žalobu zamietol.

Trovy žalovaných spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil ich právny zástupca,
pričom odmenu za jeden úkon právnej služby pri zastúpení dvoch žalovaných je potrebné určiť podľa §
10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ), v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Právny

zástupca žalovaných má teda nárok na tarifnú odmenu zníženú o 50 %, ale keďže zastupoval dve osoby,
2 x 50 % = 100 %, teda má nárok na odmenu vo výške 100 %. Tarifnou hodnotou veci je suma 3491,03
eur a tarifná odmena za jeden úkon je 131,13 eur ( 2 x 65,57 ).

Trovy právneho zastúpenia žalovaných pozostávajú z odmeny za spoločný úkon právnej služby -

prevzatie a príprava zastúpenia, ďalej vyjadrenie, zastúpenie na pojednávaní 23.01.2015 vo veci podľa
§ 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl. v sume 3 x 131,13 eur, spolu 393,39 eur a režijného paušálu za 2
úkony v roku 2014 po 8,04 eura 2 v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a to za prevzatie
zastúpenia u každého zo žalovaných a za jeden spoločný úkon - vyjadrenie vo veci, zastúpenie na
pojednávaní dňa 23.01.2015, spolu v sume 32,86 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena

+ režijný paušál) predstavujú sumu 426,25 eur.

Právnyzástupcažalovanýchsižiadalpriznaťtarifnúodmenuvovyššejsume,alesúdmupriznalodmenu
vo výške ako je vyššie odôvodnená.

Súdnepriznalnáhradutrovkonaniazaúkon- zastúpeniežalovanýchnapojednávanídňa29.10.2014tak
ako si ich vyčíslil právny zástupca žalovaných, nakoľko ich vynaloženie nepokladal za účelné, nakoľko
právny zástupca žalovaných sám požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že prevzal právne
zastúpenie žalovaných a nemal dostatok času, aby sa oboznámil s listinnými dôkazmi.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.