Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200632
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný
úrad Bardejov, katastrálny odbor (pôvodne Správa katastra Bardejov), Dlhý rad 16, P. O. BOX 161,
Bardejov, za účasti F. L., K. XXX/XX, M., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.
V 2584/2012-Fo zo dňa 17. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 17. januára 2013 č. V 2584/2012-Fo.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
20.12.2012, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi

konania tak, že v zmysle § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)
návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Y.- pozemok registra C KN
parcelné číslo 693, zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, pozemok registra C KN parcelné
číslo 694, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1013 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 695,
záhrady o výmere 659 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 697, záhrady o výmere 1730 m2
a rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na pozemku registra C KN 693, zapísané na liste
vlastníctva č. XX, v podiele 1/72 a 1/30 v podielovom spoluvlastníctve záložcu zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že
predloženú zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu splnomocnenec ProHelp- združenie
občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca (ktorý
je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal
formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt
podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude

za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral konkrétne „svoje“
občianskezdruženiejevkontextepredmetuaobsahusplnomocneniaprejavomjasnéhokonaniaveriteľa
a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Zároveň
odporca konštatoval, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na
samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ
ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10 Sžr 19/2010, uznesenie Okresnéhosúdu Banská Bystrica zo dňa 26. júla 2011 č. k. 10C/121/2011-52 a následné potvrdzujúce rozhodnutie
KrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa28.októbra2011č.k.14Co/346/2011-85,akoajnarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 8 Sžo 17/2007. Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti,

ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva je podľa odporcu
nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv.
samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva, ale ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach
do vopred predtlačenej formy tvoriacej časť dohody o splnomocnení.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Odporca nesprávne zistil skutkový stav
a udelenú plnú moc v jej rozsahu nesprávne posúdil, vydal preto nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Podľa tvrdení navrhovateľa sa záložca v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp-
združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou

v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre
správnyorgánplatízásadaspoľahlivéhozisteniaskutkovéhostavuveci(§3ods.5Správnehoporiadku).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho

obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo
spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu
osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy
o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Uvedenie predtlače záložného veriteľa
a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí odporcu absolútne neobstojí,

nakoľko jeho uvedenie je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z
dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ
správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.

Nestotožňuje sa ani s právnym názorom odporcu, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o
splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných

zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.

K tvrdenému rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uvádza, že v tejto časti je odôvodnenie
rozhodnutia predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne

posúdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu
a účastníčky správneho konania F. L., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným
spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 20.12.2012 podal návrh na vklad zmluvy

o zriadení záložného práva č. 183/2012-RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.12.2012 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,
ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení B. W., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k

nehnuteľnostiamšpecifikovanýmvčlánkuI.zmluvy,vprospechzáložnéhoveriteľa,atonazabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. 800501795 zo dňa 27.01.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 700,00 Eur, ďalej poplatku v sume 210,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania

v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu

aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho

záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne

sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajský súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 17. októbra 2013, pričom navrhovateľ,
odporca a účastníčka správneho konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili
s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2 a 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,

záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k

nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri

nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 OZ).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť

prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá

ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6
M Cdo 9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak
v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp.
Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci
nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného

práva vopred predformulované Združenie ProHelp.

Ak teda odporca konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade predstavuje formulárovú
typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca, súd sa s týmto záverom v
plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v záujmoch
splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,

ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých
sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé
a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a

poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však
nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je
koncipované obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec
právo zriadiť záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia
nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa

požiadavku určitosti, nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam uvedených nehnuteľností
budú aj skutočne tvoriť predmet zálohu.

Odporca preto postupoval správne, ak pri zamietnutí návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra
prihliadol aj na tieto dôvody.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,

ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď
sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza
zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkýchzmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy
je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa
mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti

poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.