Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217926
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714217926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na

zaplatenie majetkovej sumy vo výške 175,-- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 995,76 € všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 22.2.2013 spojil pôvodne
vedenú vec pod sp. zn. 15C 169/2012 na spoločné konanie s ďalšími vecami s tým, že vec sa pôvodne
viedla pod sp. zn. 15C 186/2012. Na pojednávaní dňa 11.9.2014 zistil, že v pôvodne vedenej veci pod
sp. zn. 15C 169/2012 nie je pripojený exekučný spis, s ktorým sa potreboval oboznámiť, uznesením
vylúčil na samostatné konanie. Veci bola pridelená spisová značka 6C 209/2014. Z predloženého návrhu
bolo zistené, že sa žalobca domáhal vyplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z

dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote. Žaloba sa písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasledujúcich Exekučného
poriadku domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom. Po
podaní návrhov na tunajší súd boli spísané žiadosti podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
na zmenu v osobe exekútora. Žalobca očakával, že súd svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho dôvodu, že nebolo

rozhodnuté v zákonnej 30-dňovej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd aj
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodla o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhli, aby si súd pripojil a oboznámil sa s príslušným exekučným
spisom Okresného súdu Zvolen vo veci exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 351/2007 voči povinnému J.
Y., nar. XX.X.XXXX. Postup súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so zákonom a na takýto postup

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Žalobcovi tým vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktorézbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím súdu. Okrem
toho žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 EP a správnym postupom exekučného súdu by

došlo k zmene súdneho exekútora čo by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinnýmarizikoinsolventnostipovinného.Žalobcasiteda
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánu a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane

v zákonom stanovenom čase predpokladaný stav zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumy jednotlivo určenej v
konaní, ktorej výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

Žalovanýdňa12.7.2013zaslalkžalobevyjadrenie,vktoromnamietaldôvodnosťuplatňovanýchnárokov

v jednotlivých veciach. Vyjadrenie zaslal k pôvodnej veci s tým, že toto vyjadrenie bolo po vylúčení veci
na samostatné konanie pripojené a súd sa s ním oboznámil. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že
žalobca síce uviedol časť dôkazov najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú
dôkaznú povinnosť na tunajší súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve žalobca. Zo
žaloby nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto

tituly prelínajú a jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Ďalej uviedol, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je ani oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc
majú tak predsedovia súdov, ako aj Ústavný súd SR. Nárok uplatnený v tomto konaní považoval za
predčasne uplatnený nárok nad rámec spojeného konania vzhľadom k tomu, že nebol v lehote uplatnený
na predbežné prejednania nároku na náhradu škody práve u žalovaného. Nebola poskytnutá žiadna

súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám žalobca požiadal. V tejto
súvislosti žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu
SR. Pokiaľ išlo o existenciu prieťahov v konaní podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom
znení, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia a ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne právoplatného rozhodnutia
Európskeho práva pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume poukázal na ustanovenia
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa žalovaného nevyhnutne
preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané,
je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup
žalobcu považovali za účelový, kde požadoval len paušálne sumy za spomínané činnosti. Okrem toho
sa vyjadrovali aj nemajetkovej ujme, ktorú žiadal žalobca priznať a poukazoval na ustanovenie § 17

ods. 2 a 3 vyššie citovaného zákona. Aj v tejto časti mali za to, že nárok je nedôvodný a žalobca
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Navyše uviedli, že žalobca ako aj jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovali žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhovali ju
v celom rozsahu zamietnuť.

Podanou žalobou žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z exekučnej

veci vedenej pod sp. zn. EX 351/2007 voči povinnému J. Y., nar. XX.X.XXXX. Súd zistil lustráciou v
registri exekučných vecí tunajšieho súdu, že spis sa vedie pod sp. zn. 11Er 678/2007. Po oboznámení sa
spripojenýmspisomzistil,žedňa8.3.2007doručiloprávnenýžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie. Poverenie bolo vydané dňa 2.4.2007. Dňa 2.11.2009 doručil oprávnený žiadosť na zmenusúdneho exekútora s tým, že 8.12.2009 bola adresovaná výzva na súdneho exekútora. 5.1.2010 súdny
exekútora odpovedal. Opätovne 24.5.2010 bola adresovaná žiadosť o informácie s tým, že 12.7.2010
súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie + žiadal o zaslanie rozhodnutia v danej veci. 11.5.2011 tunajší

súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Po nariadení pojednávania a vykázanom doručení účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili.
Žalovaný mal doručenie riadne a na čas vykázané. Neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil s
pojednávaním vo veci v ich neprítomnosti. Ospravedlnenie bolo doručené súdu 6.3.2015. Žalobca zaslal

súdu žiadosť o identifikáciu spisu dňa 2.3.2015, kde mu asistentkou senátu 5.3.2015 bola oznámená ich
značka konania. Následne 5.3.2015 zaslal súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky, kde žiadal zrušiť
nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu v prejednávanej veci, pretože v konaní možno zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Opačným postupom súdu môže mať za následok porušenie základného práva účastníka

zaručeného článkom 46 Ústavy SR listiny základných práv a slobôd a dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd. Zároveň predložili návrh na doplnenie dokazovania z dôvodu zadania spracovania znaleckého
posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností. Súd návrh
na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý bol zadaný, avšak vyhotovený nie je, zamietol.
Pokiaľ ide o žiadosť o zrušenie pojednávania tejto nevyhovel. Následne dňa 6.3.2015 doručil žalobca

súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehania konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť Slovenská republika Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C 6/2010. Súd návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania pred Súdnym
dvoromEÚzamietol.Následnespoukazomnaustanovenie§101ods.2O.s.p.vecprejednalarozhodol.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia
o zmene exekútora (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 vyššie citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa ustanovenia § 19 ods. 1, veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) konanie
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005 ak ods. 2

neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP v znení platnom od 1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu
exekútora oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 EP v znení platnom od 1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu
exekútora súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

V prejednávanej veci si žalobca uplatňoval nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen v exekučných

konaniach tým, že nebolo rozhodnuté o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora do 30-tich dní
od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Podľa nich súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal
rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Súd sa oboznámil s pripojenými exekučnými spismi, kde je
možné konštatovať, že žiadosti došli na tunajší súd na zmenu osoby súdneho exekútora do 31.5.2010.
To znamená, že sa postupovalo podľa ustanovenia § 44 ods. 8 v znení do 31.5.2010. Podľa tohto

zákonného ustanovenia oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30-tich dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ods. 9 súd v rozhodnutí
o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z pripojených
spisov mal súd za to, že súd postupoval v zmysle zákonného ustanovenia a po doručení žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Vo
väčšine prípadov však následne došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánov verejnej

moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní

a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotenái hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z
vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu v celom rozsahu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen je neopodstatnený. Vychádzal z

exekučných spisov tak ako to je vyššie konštatované a z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce
nebolo rozhodnuté v lehote do 30-tich dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo
všetkých veciach bol zachovaný zákonný postup a boli vyzvaní pôvodní súdni exekútori na vyčíslenie
trov exekúcie. Navyše, keďže exekúciu súd považoval za neprípustnú rozhodol o jeho neprípustnosti
a následne o zastavení exekučného konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej

veci neviedlo disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte
vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie,
prípadne aj po lehote ako nespravodlivé v zákonom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné
podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu o zmene
súdneho exekútora boli potrebné vyššie citované a uvádzané podklady od pôvodného exekútora, ktoré

nebolo možné zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej
lehote. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v každej, v ktorej podal žalobu a je predmetom tohto
preskúmavania,nepresadzovalvydanierozhodnutiaozmeneexekútorazákonnýmimožnosťami,nejako
sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal, vychádzajúc z obsahu exekučných spisov. Žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku

tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti
uvádzané v žalobách, kde poukazoval na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. Konkrétne v jednotlivých exekučných spisoch vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania,
ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí v rovnaký deň. Na vybavenie takéhoto množstva podaní
bolo potrebné nielen materiálne, ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú
príslušnú agendu. Zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy aj napriek
poučeniu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jej vznik.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučnými spismi pred tunajším súdom
iné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu neboli. Tak ako je už vyššie konštatované súd
po oboznámení sa s pripojenými exekučnými spismi mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu

neopodstatnený. Snáď len na záver je potrebné uviesť, že samotné vedenie exekučného konania
bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu. Nepochybne

žalobcovi musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania čo je
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj
z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v danej problematike a tiež rozhodcovských súdov. Preto ak
žalobcovi by aj vznikla majetková škoda a nemajetková ujma nebola preukázaná súvislosť ich vzniku
s postupom Okresného súdu Zvolen. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v neprospech žalobcu a

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. s tým, že sa jedná o návrhové konanie, kde si žalovaný, ktorý
bol v konaní úspešný neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).