Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti R. L. nar. XX.X.XXXX a K. L. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov Bc. K. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na Y. XX
zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Vorobeľovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Bajzovej 2 a D. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo L. R. na ulici X. T. X v konaní o zvýšenie a zníženie
výživného a úprave styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.12.2014
č.k. 9P 69/2014-68 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 10.12.2014 č.k. 9P 69/2014-68 zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie z 20.4.2011 sp.zn. 7C 260/2010 v časti týkajúcej sa výživného tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletej K. L. nar. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne a maloletého R. L. nar.
XX.X.XXXX sumou 220 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí
od 21.2.2014. Dlžné výživné za obdobie od 21.2.2014 do 30.11.2014 pre maloletú K. 185,68 Eur a pre
maloletého R. 185,60 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach pre každé dieťa po 15,47 Eur
spolu s bežným výživným až do vyrovnania matke maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Dohodu rodičov o styku otca s maloletými deťmi implantoval do rozhodnutia súdu.

Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s
odôvodnením, že zmena pomerov nebola dôsledne zistená a napriek tomu, že v dôsledku pracovného
úrazu v novembri 2015 bol dva mesiace práceneschopný a v čase predchádzajúcej úpravy výživného
malpríjemajzmimopracovnejčinnosti(fušky),bývalastravovalsausvojichrodičov,pričomvsúčasnosti

má zdravotné problémy s kolenami, nakoľko si kladenie dlažieb vyžiadalo svoju daň, súd prvého stupňa
zvýšil výživné. Z rozprávania vie, že súdom určené výživné je vysoké vzhľadom na vek maloletých detí
(5 a 8 ročné) a výživné 300 Eur mesačne, je pre neho momentálne neúnosné, prežíva z výplaty do
výplaty, od úrazu nebol schopný ušetriť ani euro a do dnešného dňa, t.j. dva roky má od svojho otca
pôžičku 2.000 Eur, z ktorej nebol schopný splatiť ani euro. Konštatoval, že žije v spoločnej domácnosti
s družkou, ktorá je rozvedená a vychováva svoju osemročnú dcérku, a len od 1.7.2014 je zamestnaná,
kým matka maloletých detí má príjem spolu s výživným vyšší, ako on a býva v spoločnej domácnosti

s rodičmi, ktorým neprispieva a peniaze, ktoré údajne dáva svojmu otcovi za nájom, ostávajú im na
dovolenky. Svoje deti miluje a snaží sa pre nich urobiť čo možno najviac, ale nie za takýchto podmienok.
Tiež uviedol, že kolíznu opatrovníčku videl prvýkrát na súde, ktorá zastupovala svoju kolegyňu a nemalaani predstavu o výške výživného. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil
výživné spolu na dve deti z 300 Eur mesačne na 160 Eur mesačne.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a napadnutý
rozsudok potvrdil v plnom rozsahu. Poukázal na to, že konajúci súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, listinnými dôkazmi, správou o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí a pri

určení výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom
prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
deti osobne stará. Na strane matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá svoj podiel na
výžive detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere, kým otec nemá žiadnu inú vyživovaciu
povinnosť a jeho príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí vo výške, ktorú
určil prvostupňový súd.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa

vo výroku o zvýšení výživného pre maloletého R. a maloletú K., ktorý konštatoval podstatné zvýšenie
odôvodnených potrieb maloletých detí a nezmenené pomery otca vo vzťahu k jeho reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu

jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom R. a K.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého
stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok o
predchádzajúcej úprave výživného z 20.4.2011) s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania
dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena
pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 120 Eur mesačne pre

maloletú K. a 220 Eur mesačne pre maloletého R. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu
otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že
výživné pre maloletú K. 120 Eur mesačne a pre maloletého R. 220 Eur mesačne zohľadňuje iba časť
nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých

detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, preto sú bez právneho významu
pomery matky, ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim
v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva,
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletú K. a pre maloletého R. o 20
Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie

výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených
potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia
odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej

povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá príjmu otca
v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa zistil z odpisov mzdových listov a so zreteľom na tentopríjem možno od neho spravodlivo žiadať, aby formou výživného zabezpečil svojim deťom životnú
úroveň v rozsahu bežného životného štandardu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd rovnako

zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby
v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj
životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky

výživného (zvýšenie). Odvolací súd spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby
maloletého R. a maloletej K., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom,akoajvsúvislostisichvekom,rastom,nástupommaloletejK.nazákladnúškoluamimoriadne
výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého R., považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že
pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na
jednej strane, teda buď len o oprávneného alebo len u povinného, nota bene príjem otca dosahovaný

v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ktorý je totožný s jeho príjmom v čase terajšej úpravy
výživného, neodôvodňuje rozhodnutie o výživnom v súlade s odvolacím návrhom otca. Vo vzťahu k
odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho
aspektu bolo plne realizované základné právo otca na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného
práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces

bolo naplnené tým, že súd prvého stupňa zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci zákonne rozhodol. Odvolací súd tiež zdôrazňuje,
že krátkodobá pracovná neschopnosť otca v dôsledku úrazu, nemôže byť samo o sebe dôvodom
pre zníženie výživného, rovnako ani tá skutočnosť, že v súčasnosti nevykonáva brigádnickú činnosť
(fušky, ako to nazval v odvolaní), pretože jeho príjem dosahovaný zo závislej činnosti 1.035,93 Eur v

rozhodnom období je dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v súdom
určenom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Súčasťou odvolania otca je námietka zaujatosti vznesená voči konajúcej sudkyni JUDr. Jane Dudíkovej
za účelom nového prešetrenia skutočností, ktoré boli pozabudnuté, i keď ich do svojho vyjadrenia
uviedol.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v
námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,

a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak sa námietka zaujatosti týka len
okolností ustanovených v § 14 ods. 3 (dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
postupesudcuvkonaníoprejednávanejvecialebovjehorozhodovanívinýchveciach),súdnanámietku

zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Námietka zaujatosti, ako procesný úkon otca, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 15a ods. 3
O.s.p.), ktorú založil na vyjadrení nespokojnosti s postupom sudkyne v prejednávanej veci, čo v zmysle
ust. § 14 ods. 3 O.s.p. nemôže byť dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne, keďže sa jedná o okolnosti

spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, preto sa odvolací súd námietkou zaujatosti
nezaoberal (§ 15a ods. 3 a ods. 5 O.s.p.).Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.