Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/971/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228609
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115228609.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: S.. I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. 2, proti
odporcovi: Územná ZO OZ KOVO Zlaté Moravce v likvidácii, so sídlom Zlaté Moravce, Robotnícka
5, IČO: 17 051 291, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. septembra 2015 č. k. 19C/510/2015-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 2, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76
ods. 2 OSP, ako aj návrhom navrhovateľa a zistil, že v predmetnej právnej veci existovali pochybnosti
o tom, že bola osvedčená danosť práva, na základe ktorého bola daná nevyhnutnosť dočasnej úpravy
pomerovúčastníkov.Malzato,ženavrhovateľžiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázal,žeodporca

vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu, prenajatiu, zaťaženiu predmetných nehnuteľností alebo že by
inak nakladal s majetkovými právami alebo hodnotami, ktoré patria do vlastníctva OZ KOVO. Z
uvedeného nepochybne rezultovalo, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom uvádzaného
nároku. Navyše, súd prvého stupňa zistil, že na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie v merite
veci - o určenie neplatnosti predmetného uznesenia, ktoré s konečnou platnosťou vyrieši stav právnej

neistoty navrhovateľa. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno a súd vychádzal predovšetkým z
navrhovateľomtvrdenýchskutočností,nakoľkoonariadenípredbežnéhoopatrenierozhodujevoväčšine
prípadov bez nariadenia pojednávania. Keďže navrhovateľ dostatočným spôsobom nezdôvodnil návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, čo predstavuje základný predpoklad na jeho nariadenie, súd
prvého stupňa rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, namietajúc, že v čase
podania návrhu ešte nedisponoval potrebnými dokladmi, avšak v rovnaký deň bol na Okresný úrad Zlaté
Moravce, katastrálny odbor podaný návrh na vklad vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XX a č. XXX pre obec M., kat. úz. M., čo preukázal informáciou o listine z katastrálneho
portálu a výpisom z listov vlastníctva. Súhlasil s tým, že Okresný súd Bratislava II rozhodne s konečnou
platnosťou, avšak bez nariadenia predbežného opatrenia v tejto veci odporca príde o svoj majetok,

pričom rozhodnutie vo veci samej tomuto predaju nezabráni. Mal za to, že dôjde k vzniku ďalších
sporov,týkajúcichsaprávnychúkonovurobenýchvlikvidácii,atedabolopreukázanéajnebezpečenstvo
hroziacej ujmy, spočívajúce v ďalších nákladoch spojených s týmito súdnymi konaniami. Vzhľadom na
to, že v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení existovalo nebezpečenstvo hroziacej ujmy,
bol toho názoru, že príslušný súd mal jeho návrhu vyhovieť a nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by
zakázal odporcovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX a č. XXX pre obec

M., kat. úz. M., a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť či prenajať a zároveň zakázať nakladať s
akýmikoľvek vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, ktoré patria do vlastníctva Územnej ZOOZ KOVO Zlaté Moravce v likvidácii (odporcu) až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 64S/5/2014. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie v

navrhovanom rozsahu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 odsek 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 odsek 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 odsek 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne

podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdiť.

V danej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 24. 09. 2015
domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi akokoľvek nakladať s
nehnuteľnosťamizapísanýminaLVč.XXač.XXXpreobecM.,kat.úz.M.,atonajmätietonehnuteľnosti
scudziť, zaťažiť, či prenajať a zároveň zakázal odporcovi nakladať s akýmikoľvek vecami, právami a

inými majetkovými hodnotami, ktoré patria do vlastníctva odporcu až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 64S/5/2014. Svoj návrh odôvodnil tým,
že získal informácie o tom, že časť majetku (uvedené nehnuteľnosti), ktorý patrí odporcovi sa scudzuje a
má byť prevedený na tretiu osobu, pričom v blízkej dobe má dôjsť k podaniu návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností. Okrem toho priložil výpisy z listov vlastníctva, avšak bez akéhokoľvek záznamu o zmene

vo vlastníckom práve.

Následne poukázal na to, že dňa 29. 10. 2014 podal na príslušný súd žalobu o určenie neplatnosti
uznesenia a domáhal sa určenia, že uznesenie č. 46/2014 Rady OZ KOVO zo dňa 26. 09. 2014,
ktorýmboloschválenézrušeniezákladnejorganizácieOZKOVO:ÚzemnáZOOZKOVOZlatéMoravce,

Robotnícka 5, Zlaté Moravce, IČO: 17 051 291 org. Č. 03-2214-7203 s likvidáciou podľa čl. 20 bod
12 písm. c) Stanove OZ KOVO, ktorým bol za likvidátora Územnej ZO OZ KOVO Zlaté Moravce
vymenovaný p. R. M., bytom Z. XX, H. a ktorým bol likvidátor poverený vykonaním likvidácie Územnej
OZ KOVO Zlaté Moravce, je neplatné.

Uvedené konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 64S/5/2014.

Podľa § 74 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol
ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci.

Nazákladecitovanéhozákonnéhoustanoveniapostupovalajsúdprvéhostupňaprivydanípredbežného
opatrenia. Pritom dokazovanie nevykonával, len vychádzal z listinných dôkazov predložených
navrhovateľom a vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Účelom
predbežnéhoopatreniajerýchla,ikeďdočasnáúpravaprávnych(nielenfaktických)pomerovúčastníkov,
príp. zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného

rozhodnutia (exekučného titulu).

Pri rozhodovaní o procesnom inštitúte predbežného opatrenia sa dôvodnosť návrhu skúma iba
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a nie podľa hmotného práva. Až vo
veci samej môže súd vysloviť skutkové a právne závery na základe dokazovania vo veci samej a

následného právneho posúdenia veci. Podľa platnej procesnej úpravy sa predbežným opatrením nariadi
vo všeobecnosti provizórna, resp. dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť
ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej v súlade so zabezpečovaním spravodlivej a
zákonnej ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníka konania v súlade s § 1 a 2 OSP. Pri
nariaďovanípredbežnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkového

zistenia z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má iba dočasný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenianemusiabyťpreukázanédôkazmi.Zákonnepredpokladá,žebyprirozhodovaníopredbežnomopatrení mal súd vykonávať dokazovanie, a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na predbežné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje len podľa

obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 75 ods. 6 OSP, podľa ktorého
súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na
základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí
existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie
predbežného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je
výlučne vecou navrhovateľa predbežného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý
požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti

a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie,
nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie
dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu,
ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi.
Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia

predbežnéhoopatrenia,alemusíbyťreálnepreukázaná.Zúženépožiadavkynadokazovanievsúvislosti
s rozhodovaním o predbežnom opatrení nemožno interpretovať tak, že predbežné opatrenie môže súd
vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom
tvrdených skutočností.

Preto, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované
predbežné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné
opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčenie na rozdiel

od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno preto spočíva výlučne na navrhovateľovi
predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne
vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Je potrebné tiež zdôrazniť, že presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych
náležitostí návrhu, ale je nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho
hľadiska aj vykonateľné, to znamená, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení by malo byť súdu
zrejmé, že ak návrh tieto kritériá nespĺňa, nemôže byť podkladom spĺňajúcim zákonné predpoklady

stanovené ustanovením § 75 ods. 2 OSP, ktoré ustanovenie upravuje, aké náležitosti má mať návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a z ktorého vyplýva, že návrh má okrem náležitosti návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby

rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivostiniejearbitrárny.Podceneniepovinnostisúduvytvoriťpresvedčivérozhodnutie,ktoréspĺňa
parametrezákonnostiaústavnostivyvolávaúčinkyarbitrárnostiaporušeniezákladnéhoprávaúčastníka
konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru.

V posudzovanej veci mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nezdôvodnil
návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia
vyvodzoval len z toho, že získal informáciu o tom, že časť majetku, ktorý patrí odporcovi, sa scudzujea má byť prevedený na tretiu osobu, pričom k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností má
dôjsť v blízkej dobe. Následne špecifikoval nehnuteľnosti, o ktoré malo v konaní ísť, ako aj ich preukázal
výpismi z listov vlastníctva, avšak bez akéhokoľvek preukázania nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. Až následne v odvolacom konaní poukázal na skutočnosť, že niekoľko hodín po podaní
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva,
pričom túto skutočnosť súdu prvého stupňa bezprostredne neoznámil. Keďže pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, súd prvého
stupňa správne vychádzal len z obsahu návrhu a k nemu doložených listinných dôkazov, ktorými

navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keď nepreukázal
bezprostredne mu hroziacu ujmu, ani hrozbu zhoršenia jeho postavenia. K uvedenému odvolací súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne
aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, a teda bolo v záujme navrhovateľa oznámiť súdu
prvého stupňa všetky skutočnosti osvedčujúce nariadenie predbežného opatrenia hneď, ako sa o
nich dozvedel. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho

súdu odporca už nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, a teda nemôže s nimi nakladať žiadnym
spôsobom. Pokiaľ teda odporca už nedisponuje vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam, vo vzťahu
ku ktorým sa navrhovateľ domáhal zákazu nakladania s nimi, nemožno odporcovi ani uložiť povinnosť
zákazu nakladania s jeho vlastníckymi právami. V opačnom prípade by súd uložil povinnosť niekomu,
kto už nedisponuje vlastníckymi právami k daným nehnuteľnostiam a takýmto rozhodnutím by nebolo

možné účel navrhovateľom navrhovanej predbežnej úpravy pomerov účastníkov dosiahnuť, keďže
účastník,vočiktorémunavrhovanépredbežnéopatreniesmeruje,niejesúčasneivlastníknehnuteľností,
zákazu nakladania s ktorými sa navrhovateľ domáha. Čo sa týkalo druhej časti výroku požadovaného
predbežného opatrenia, v tejto časti odvolací súd hodnotí návrh na nariadenie predbežného opatrenia
za nevykonateľný, ako aj v neprimeranej miere zasahujúci do práv odporcu a neodôvodnený. Keďže

odporca už nie je vlastníkom nehnuteľností, ako ani navrhovateľ nešpecifikoval ostatné veci, práva a iné
majetkové hodnoty, patriace odporcovi, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdiť.

Vzmysle§145OSPonáhradetrovkonania,ktorévzniklivsúvislostispredbežnýmopatrením,rozhodne

súd prvého stupňa až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania, a preto o trovách predbežného
opatrenia odvolací súd nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.