Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Helena Gajdošová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2PP/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114010786.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Gajdošovej a prísediacich
Mgr. Ľubomíra Jedličku a Pavlíny Kramárovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2014 v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 61 ods. l Tr. zák., § 62 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. súd žiadosť odsúdeného O. Š., D..
XX.XX.XXXX S. H., H. N. A. Č.. XX, toho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.04.2014 podal na tunajší súd odsúdený O. Š., prostredníctvom obhajcu, žiadosť o podmienečné

prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v žiadosti okrem iného uviedol, že
dňa 02.12.2012 podal na Okresný súd Piešťany žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 2PP/94/2012 bola
jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietnutá, a to aj napriek doporučeniu riaditeľa ÚVTOS
Leopoldov na podmienečné prepustenie. Tento súd mu okrem iného vyčítal, že si nevytvoril podmienky
na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Túto podmienku už v súčasnosti splňuje,

a to na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.07.2013, sp. zn. 6Tos/114/2013.
Odsúdený ďalej uviedol, že vo výkone trestu je už skoro 11 rokov, spĺňa teda formálne podmienky
pre podmienečné prepustenie podľa § 62 ods. 1 Trestného zákona, t.j. výkon 2/3 trestu. Za túto dobu
si uvedomil nesprávnosť a nezákonnosť svojho konania a toto trpko oľutoval. Je si vedomý svojej
viny a nenapraviteľnosti následkov svojho konania a vie, že život človeka je najcennejšou hodnotou.
Uvedomuje si, že okrem tejto formálnej podmienky je potrebné naplniť aj iné podmienky uvedené

v § 61 Trestného zákona, t. j. ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený ďalej uviedol, že za celú dobu výkonu trestu bol 17-krát disciplinárne odmenený a nebol vôbec
potrestaný.VovýkonetrestuvLeopoldovepracovalakoupratovačOVT,preberalbalíkypreodsúdených,
upratoval OZVO a pripravoval miestnosti pre súdy a ekumenické miestnosti. Snažil sa pracovať, a to aj
napriek tomu, že v roku 2006 dostal onkologické ochorenie štítnej žľazy a jeho intenzívna liečba trvala

do roku 2008. V súčasnosti sa podrobuje onkologickým kontrolám, ale tieto kontroly vykonáva v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou lekár so špecializáciou endokrinológ. Z uvedených dôvodov bol uznaný ako
invalidný dôchodca. Odsúdený ďalej uviedol, že odhliadnuc od uvedeného sa domnieva, že preukázal
polepšenie a chce a vie, že v budúcnosti povedie riadny život. Doba strávená vo výkone trestu bola
preňho dostatočným ponaučením a zastáva názor, že bude naplnená aj ochranná funkcia trestného
právaaužnehrozírizikojehorecidívy,akbyžilnaslobode.Poprípadnompodmienečnomprepustenímá

prísľub zamestnania ako vodič motorového vozidla. Býva s rodičmi, takže trvalý pobyt má zabezpečený.Odsúdený O. Š. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva t. č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil
Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 14.10.2005, sp. zn. 6T/3/2005, v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR zo dňa 07.03.2006, sp.zn. 2To/1/2006, v trvaní 12 rokov 6 mesiacov pre trestný čin vraždy

podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 so zaradením do III. NVS.
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.12.2010, sp. zn. 2Nt/155/2010, bol u odsúdeného
zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.07.2013, sp. zn. 4Tos/114/2013, bol u odsúdeného zmenený spôsob
výkonutrestuodňatiaslobodyzústavusostrednýmstupňomstráženiadoústavusminimálnymstupňom

stráženia. Odsúdený začal trest vykonávať dňa 02.06.2006, lehota podľa § 62 ods. l Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, uplynula dňa 02.10.2012 a koniec trestu má mať dňa 02.12.2017.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa so
žiadosťou odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením
riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 22.05.2014, skráteným výpisom klienta, osobným

spisom odsúdeného, nariadením výkonu trestu, rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 14.10.2005,
sp. zn. 6T/3/2005, rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.03.2006, sp. zn. 2To/1/2006, uznesením
OkresnéhosúduPiešťanyzodňa30.01.2013,sp.zn.2PP/94/2012,uznesenímKrajskéhosúduvTrnave
zo dňa 26.03.2013, sp. zn. 3Tos/35/2013, ktorým bola sťažnosť odsúdeného Mariána Škvarku proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 2PP/94/2012 zamietnutá, uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6T/3/2005 o započítaní súhrnného trestu, uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 11.07.2013, sp. zn. 4 Tos/114/2013, o preradení odsúdeného z ústavu so
stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a odpisom registra trestov
na odsúdeného. Z osobného spisu odsúdeného sa oboznámilo uznesenie Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 03.09.2003, sp. zn. 1T/55/1999, ktorým súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného O. Š.

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto vykoná trest odňatia slobody uložený mu za
trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 2 roky a rozsudok
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.12.2002, sp. zn. 2T/29/2002, ktorým bol O. Š. uznaný vinným pre
trestný čin porušovania domovej slobody, pre trestný čin ublíženia na zdraví a pre trestný čin výtržníctva
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, so zaradením do I. NVS.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 22.05.2014 súd zistil, že odsúdený bol
dňa 24.06.2003 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Dňa 06.06.2006 bol premiestnený
na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Dňa 23.07.2013
bol opätovne premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Odsúdený je umiestnený na oddiele

s diferenciačnou skupinou „B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného na začiatku výkonu trestu v
predchádzajúcich ústavoch odňatia slobody nebolo na požadovanej úrovni, bolo kolísavé. Vyskytovali
s au neho aj závažnejšie porušenia ústavného poriadku. Postupne sa však jeho správanie intervenciou
pedagogického personálu stabilizovalo a bolo na požadovanej úrovni. Aktívne sa začal zapájať do
rôznych činností pre všeobecný rozvoj osobnosti (zúčastňoval sa prác na zlepšenie prostredia ústavu,

staral sa o kvetinové záhony pred ubytovňou, udržiaval čistotu v ekumenických miestnostiach, bol
nápomocný personálu ústavu pri zabezpečovaní výdaja stravy odsúdeným, plnil si vzorne svoj pracovné
povinnosti na oddiele). Za tento aktívny prístup, vzorné plnenie zadaných úloh a spoluprácu pri plnení
programu zaobchádzania mu bolo udelených viac disciplinárnych odmien rôzneho druhu. Výsledkom
jeho snažení bolo postupné preradenie až do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a

vystupovanie odsúdeného v priebehu výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
je na požadovanej úrovni. Doposiaľ bol 17-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 13.12.2013
pochvalouzadlhodobývýkončinnostíprevšeobecnýrozvojosobnosti-udržiavaniečistotyaupravenosti
ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Zastáva funkciu člena
samosprávy zodpovedného za úsek disciplíny a poriadku. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny

rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, prejavil záujem o štúdium na Strednej odbornej škole
obchodu a služieb v Trnave v odbore kuchár. Odsúdený nie je zaradený na žiadne pracovisko zo
zdravotných dôvodov. Je poberateľom invalidného dôchodku. Odsúdený nie je zaradený do skupinových
foriem prác, je mu venovaný individuálny prístup so zameraním na posilnenie rozvážnosti a včasné
uvedomenie si možných následkov za svoje konanie. Možno konštatovať, že odsúdený plní ciele

stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho
zlyhania menej priaznivá (spáchaný obzvlášť závažný zločin, ukončené len základné vzdelanie).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že počas výkonu trestu si uvedomil následky, sľúbil, že bude
viesť riadny život a úprimne ľutuje spáchanie trestného činu. Záverom verejného zasadnutia odsúdený

navrhol žiadosti vyhovieť.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na podanom návrhu. Odsúdený spĺňa materiálne
podmienkynapodmienečnéprepustenieadomnievasa,žedoba11rokovvovýkonetrestujedostatočne
dlhá aj na resocializáciu. Navyše u odsúdeného sú splnené aj ďalšie podmienky. Má trvalý pobyt u

svojich rodičov, má zabezpečenú prácu, jeho resocializácia a zaradenie do spoločnosti by prebiehalo
hladko a bez rušivých momentov. Odsúdený si dostatočne uvedomil závažnosť svojho konania, je
starší, rozumnejší, racionálnejšie pristupuje k určitým problémom, má 18 disciplinárnych odmien, žiadne
potrestanie, preto obhajkyňa navrhla, aby bol podmienečne prepustený z výkonu trestu a aby mu bola
uložená primeraná skúšobná doba.

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí doplnil hodnotenie riaditeľa ústavu
o ďalšiu disciplinárnu odmenu v poradí 18, ktorá mu bola udelená za veľmi dobrý výkon funkcie člena
samosprávy. Inak sa záver hodnotenia nezmenil.

Prokurátor na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že správanie odsúdeného O. Š. v ústave

je v súlade s ústavným poriadkom a svoje povinnosti si plní. Teda do určitej miery prvá materiálna
podmienkabypodľanázoruprokurátoramohlabyťsplnená.Jetuajdruhámateriálnapodmienka,pričom
prokurátor poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol trikrát odsúdený za násilnú trestnú činnosť. Najskôr
to bola lúpež, v skúšobnej dobe spáchal ublíženie na zdraví a následne aj vraždu. Takéto závažné
stupňovanie trestnej činnosti a opakovanie násilnej trestnej činnosti v čase, keď bol na slobode, dokonca

v čase podmienečného odsúdenia, by mohlo nasvedčovať tomu, že nedokáže dostatočne kontrolovať
správanie, bol odsúdený za najzávažnejší trestný čin. Do konca výkonu trestu mu zostáva takmer 3,5
roka, čo je veľmi dlho vzhľadom na trestný čin, z ktorého v súčasnosti trest vykonáva, preto v danom
prípade aj vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu, prokurátor konštatoval, že nemožno
uviesť záver, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a upozornil na skutočnosť, že

podmienečné prepustenie nie je obligatórne, ale fakultatívne. Zákon hovorí, že súd môže prepustiť, nie
že musí prepustiť. Prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietnuť.

Podľa § 437 ods. 3 veta prvá Trestného zákon, pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie

o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom
upustení od výkonu zvyšku trestu u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 61 ods. l Trestného zákona účinného do 31.12.2005, po výkone polovice uloženého alebo

podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pri rozhodovaní o podmienečnom

prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

Podľa § 62 ods. l Trestného zákona účinného do 31.12.2005, osoba odsúdená za trestný čin vraždy (§
219), ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody
(§ 29 ods. 2) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia

slobody.

Pri postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestov odňatia slobody pre výpočet
doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je
smerodajný súčet dĺžky týchto trestov a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného

prepustenia vykonať súčet pomerných častí všetkých dotknutých trestov, určených podľa právnej
kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. zák. a § 67 Tr. zák. Doba výkonu trestu odňatia slobody minimálne v takto určenej dĺžke je potomposudzovaná z hľadiska splnenia materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu ku všetkým
dotknutým trestom. (Tpj 38/2010)

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky
podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Trestného zákona
účinnéhodo31.12.2005.Uodsúdenéhobolasplnenáformálnapodmienkanapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Takisto možno
považovať za splnenú i jednu z materiálnych podmienok, a to preukázanie polepšenia vo výkone trestu

plnením svojich povinností, a to vzhľadom na kladné hodnotenie riaditeľa ústavu, ako aj s poukazom
na skutočnosť, že odsúdený si vytvoril podmienky na to, aby bol preradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd má však za to, že u odsúdeného nebola splnená
druhá materiálna podmienka, a to podmienka očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny
život. Súd prihliadol na skutočnosť, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej

priaznivá, z dôvodu, že odsúdený spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy a má ukončené len základné
vzdelanie. Odsúdený bol už opakovane súdne trestaný. Bol aj podmienečne odsúdený, v skúšobnej
dobe sa však neosvedčil a bol mu nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený teda bol
už vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu odňatia
slobody splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane

spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a
ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa
nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv
a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život,

ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac
nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia
slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má
súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len
počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z

výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Bolo prihliadnuté tiež na charakter spáchanej trestnej
činnosti, závažné stupňovanie trestnej činnosti a opakovanie násilnej trestnej činnosti v čase, keď bol
odsúdený na slobode, dokonca v čase podmienečného odsúdenia a v zmysle odpisu Registra trestov
na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne

vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že
na slobode bude viesť riadny život. Súd je toho názoru, že pri tak závažnom protiprávnom konaní s
nenapraviteľnýmnásledkomvpodobesmrtičloveka,ktoréhosaodsúdenýdopustil,jepotrebnádôsledná
prevýchova páchateľa, aby sa mohlo od neho očakávať, že svojím správaním preukázal polepšenie a
že v budúcnosti povedie riadny život, preto je súd toho názoru, že je potrebné na neho pôsobiť celou

dĺžkou výkonu trestu odňatia slobody tak, ako mu bol súdom uložený. Súd na základe vyššie uvedeného
žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Sťažnosť má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.