Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203806
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815203806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773 proti žalovanému: G.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. B. XX, Š. D. F. E., o zaplatenie 148,08 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 106,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 38,12 eur od 30.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 49,02 eur od
01.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 18,94 eur od 30.05.2012 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 7,26 eur a z trov právneho zastúpenia

vo výške 26,39 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 148,08
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38,12 eur od 30.03.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,52 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 51,44 eur od 30.05.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 6 eur od 31.07.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 24.06.2013 so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. ( ďalej len postupca) s účinnosťou odo
dňa 24.06.2013 nadobudla uplatňovanú pohľadávku proti žalovanému. Žalovaný uzatvoril s postupcom
Zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to
konkrétne dňa 25.01.2012 v rámci programu služieb O2 Fér. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za
poskytnuté služby nasledujúcimi faktúrami: č. 10316452558 na sumu 58,12 eur so splatnosťou dňa

29.03.2012, č. 1032702536 na sumu 52,52 eur so splatnosťou 30.04.2012, č. 1033844802 na sumu
51,44 eur so splatnosťou dňa 29.05.2012, č. 1036826916 na sumu 6 eur so splatnosťou dňa 30.07.2012.
Postupca podaním zo dňa 07.05.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 110,64
eur. Žalovaný však uvedenú sumu do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal predmetné faktúry riadne a včas odstúpil právny predchodca
žalobcukudňu12.06.2012odzmluvyopripojeníkslužbámvedenýmpodreferenčnýmčíslomzákazníka
0081745457 písomným podaním zo dňa 13.05.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na

plnenie do 05.06.2012. Zároveň žiadal priznať úroky z omeškania podľa ustanovenia §3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvou o poskytovaní

verejných služieb, faktúrami, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy spolu s doručenkou a zistil
nasledujúci skutkový stav.

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nežiadali
odročiť pojednávanie.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2002 zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že ju uzatvorili právny
predchodca žalobcu Telefónica Slovakia s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník. Predmetom
zmluvy v zmysle bodu 1.1 je to, že postupca postupuje postupníkovi touto zmluvou svoje pohľadávky
voči dlžníkom uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
jednou z postúpených pohľadávok je aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 148,08 eur.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon“ ) zo dňa 25.01.2012 medzi postupcom
ako poskytovateľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že zmluva podľa bodu
1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy,

ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaný podpisom potvrdil, že som sa

oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy,

ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Pokusom o zmier zo dňa 07.05.2012 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že voči nemu
eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 110,64 eur za poskytnuté služby a preto ho žiada o okamžitú

úhradu.

Listom zo dňa 13.05.2012 označeným ako Odstúpenie od zmluvy právny predchodca oznámil
žalovanému, že napriek viacerým výzvam nedošlo z jeho strany do dnešného dňa k úhrade dlžnej
čiastky, v zmysle § 44ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

v znení neskorších predpisov a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica
Slovakia s.r.o., týmto ukončuje zmluvu o pripojení k službám vedeným pod referenčným číslom
0081745457 odstúpením ku dňu 12.06.2012 a to v prípade, ak predmetnú dlžnú čiastku 110,64 eur
neuhradí najneskôr do 05.06.2012.

Postupca vyúčtoval žalovanému tieto faktúry a to faktúru č. 1031645258 zo dňa 15.03.2012 splatnou
do 29.03.2012 na sumu 72,56 eur ( za služby), faktúru č. 1032702536 zo dňa 16.04.2012 splatnou do
30.04.2012 na sumu 52,52 eur ( za služby + upomienka), faktúru č.1033844802 zo dňa 15.05.2012
splatnou do 29.05.2012 na sumu 51,44 ( za služby + upomienka, poplatok za odpojenie), č. 1036826916

zo dňa 16.07.2012 splatnou do 30.07.2012 na sumu 6 eur (poplatok za upomienku).

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2002 Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca na žalobcu ako
postupníka postúpila medzi inými aj pohľadávku voči žalovanému, čím je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní

verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal

zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy

bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu, je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Neprijateľné, neprimerané podmienky možno definovať ako podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Dodávateľ má v spotrebiteľských zmluvách pristupovať k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných

podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred

pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté
služby no ten sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na

základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je
opodstatnenývčasti106,08eur.Jednalosaonárokzpredloženýchfaktúrmimopoplatkovzaupomienky
a odpojenie, ktorými nárokmi sa súd bude zaoberať nižšie.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých

faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9% ročne.
(Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba W.Ó.
N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 1 %).

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2x3,50 eur a sumy 6 eur
za upomienky tak, ako boli predmetné sumy účtovaná faktúrou č. 1032702536, č.1033844802 a
č.1036826916. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom

konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní
práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi

nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok
za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a
preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom
zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie

tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu považoval za

nedôvodnú a zamietol ju.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok za odpojenie, ktorý si žalobca
uplatňoval v sume 29 eur a to vo faktúre č. 1033844802. Odpojenie znamená opak aktivácie, teda
účastníkoviužniejeumožnenýprístupkslužbám,tedaúčastníkakospotrebiteľnemávďalšommožnosť

využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť
sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa jednalo o
sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je
potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Zaplatením poplatku za odpojenie žalovanému
ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený

prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu v časti
uplatneného nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 148,08 eur bolo žalobcovi
priznaných 106,08 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 72% a neúspech 28%, čo predstavuje úspech
žalovaného. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v pomere 44%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 16,60 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného

rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál a to 2 krát za
úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 332,20 eur, režijného paušálu 16,78 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného

paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.,
teda 20% zo sumy 49,98 eur, t.j. 10 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,98 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere44%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 26,39 eur

( 44% zo sumy 59,98 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
v sume 7,26 eur ( 44% zo sumy 16,50 eur ).

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.