Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206560
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312206560.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľa: C. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. X, R., zastúpeného: Mgr. Andrejom Vlkom,
advokátom, Gallayova č. 21, Bratislava proti odporcovi: BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. so sídlom
Rybničná č. 40, Bratislava, IČO 31 382 475, zastúpenému: JUDr. Vladimírom Mitrom, advokátom, ul..
29. augusta č. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu
mzdy a iné pracovnoprávne nároky, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom dňa 16.04.2012
je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa

31.05.1999 trvá.

O náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25.05.2012, doplneným písomným podaním z 06.07.2012 sa navrhovateľ voči
odporcovi domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom odporcu zo
dňa 16.04.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ tým, že „dal zhotoviteľovi uhradiť faktúry v
celkovej výške 16.017,- euro (bez DPH) bez toho, aby k jednotlivým Zmluvám o dielo vyhotovil písomný

dodatok, resp. aby s prácami navyše a následne s ich fakturáciou oboznámil predsedu predstavenstva
spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. alebo člena predstavenstva, čím konal nad rámec a najmä
v rozpore: - s oprávnenými záujmami zamestnávateľa v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce a
Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva organizačný poriadok, právomocí, ktoré navrhovateľovi
vyplývajú z podpisu pracovnej činnosti“, čo odporca ako zamestnávateľ zistil dňa 02.04.2012.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a to ani menej závažného

sa nedopustil, pričom každú zmluvu bol povinný nechať odsúhlasiť nadriadenému Ing. Jurajovi
Šmatlíkovi, ktorý uvedené dohody resp. zmluvy podpísal a poukazujúc na čl. 5 ods. 4 a ods. 13
Organizačnej smernice č. OS 003/12/1, ktorou odporca vydal pracovný poriadok v súvislosti popisom
pracovnej činnosti a tiež aj na skutočnosť, že žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny mu vytknuté
ani s ním prejednané nebolo, aby sa k nemu mohol náležite vyjadriť. Uviedol, že na predmetnej
stavbe bol vedený Montážny denník, kde boli všetky dodatky a práce naviac uvedené a odsúhlasené
jeho nadriadenými. Navrhovateľ listom zo dňa 26.04.2012 odporcovi oznámil, že predmetné skončenie

pracovného pomeru namieta a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy.

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 18.07.2012, č.k. 6Cpr 4/2012-75 odmietol podanie
navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.11.2012,č.k. 4CoPr 3/2012-79 zrušil, pričom konštatoval, že uvedené podanie navrhovateľa zo dňa 25.05.2012
v spojení s doplnením zo dňa 06.07.2012 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p. a je zrejmé, čoho sa navrhovateľ voči odporcovi domáha.

Odporca v písomnom vyjadrení z 26.02.2013 uviedol, že navrhovateľ z pozície vedúceho odboru správy
majetku a investícií podľa pracovnej zmluvy č. 27/1999, bol v Zmluve o dielo zo dňa 14.06.2011,
uzatvorenej medzi odporcom(objednávateľ) a spoločnosťou IZOLATER, s.r.o.(zhotoviteľ) na zhotovenie
diela: „hydroizolácie strešného plášťa v hale č. 101 na lodiach 56,57,60“ v objekte odporcu, za cenu

dohodnutú v celkovej výške 109.708,91 euro (materiál + práca), uvedený ako zástupca v technických
veciach. Po zistení dňa 02. 04. 2012, že na pokyn navrhovateľa boli uvedenému zhotoviteľovi vyplatené
dve faktúry - č.110138 a č.110164, spolu vo výške 10.272 euro (vrátene DPH) za práce naviac a nad
rámec dohodnutý v zmluve a to bez vystavenia objednávky zo strany odporcu a tiež bez vypracovania
písomného Dodatku k zmluve a bez toho že by s prácami navyše a ich následnou fakturáciou
boli oboznámení priami nadriadení navrhovateľa, resp. člen alebo predseda predstavenstva odporcu,

odporca pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom a to za súhlasného
stanoviska zástupcov zamestnancov ZO OZ KOVO BEZ Transformátory zo dňa 05.04.2012.

Odporca v svojom vyjadrení namietal, že navrhovateľ nesprávne chápe dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru ktorým podľa navrhovateľa malo byť uzatvorenie nevýhodnej zmluvy v prospech

zhotoviteľa IZOILATER, s.r.o., pričom však pravé dôvody sú iné a sú uvedené písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru. Tiež namietal tvrdenia navrhovateľa, že by o predmetných fakturovaných
čiastkach mali vedomosť a podpísali ich nadriadení navrhovateľa - Ing. Juraj Šmatlík a Ing. Milan
Michalík, nakoľko práve navrhovateľ bol v zmysle Organizačnej smernice odporcu č. 070/02/1 povinný
skontrolovať správnosť fakturovanej služby, množstva a ceny a svojim podpisom potvrdiť, že je faktúra

v súlade s uzatvorenou zmluvou a objednávkou. Napokon poukazoval aj na to, že navrhovateľ bol pred
uzatvorením pracovnej zmluvy oboznamovaný s právami a povinnosťami zamestnanca a aj pracovnými
podmienkami.

V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh doplnil a upresnil (ústne na pojednávaní súdu dňa

05.02.2014 písomne podaním z 27.02.2014) tak, že okrem určenia neplatnosti predmetného okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 16.04.2012 sa voči odporcovi domáhal aj uloženia povinnosti ho
naďalej zamestnávať na pozícii podľa pracovnej zmluvy - vedúci odboru správy majetku a investícií
a žiadal vyplatiť z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru náhradu mzdy od 17.04.2012 do
právoplatnosti rozsudku v sume 1.096 euro mesačne a o tomto návrhu rozhodol súd podľa § 95 ods.

1 O.s.p. na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania dňa 15.05.2014 tak, že zmenu žaloby v
uvedenom znení pripustil.

Písomným podaním z 07.07.2014 navrhovateľ opätovne prostredníctvom právneho zástupcu upravil
žalobný petit návrhu na začatie konania o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 08.08.2014,

č.k. 6Cpr 4/2012-304, právoplatným dňa 15.08.2014 tak, že po pripustení zmeny žaloby sa navrhovateľ
domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu v zmysle
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, doručeného navrhovateľovi dňa 16.04.20112,
určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vzniknutý na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 31.05.1999 trvá a náhrady mzdy, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi mesačne vo

výške 1.015 euro za obdobie od 26.04.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku.

Súd vec prejednal, vypočul navrhovateľa, právnych zástupcov účastníkov, svedka Ing. Milana Kližana,
oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi - okamžitým skončením pracovného pomeru z
16.04.2012, oznámením navrhovateľa, že na ďalšom zamestnávaní trvá z 26.04.2012, popisom

pracovnej činnosti navrhovateľa, pracovnou zmluvou č. 27/1999 z 31.05.1999 a Dohodami o jej zmene,
zápismi z Montážneho denníka, Organizačnou smernicou odporcu č. OS 003/12/1, Organizačnou
smernicou odporcu č. OS 070/02/1, Organizačnou smernicou odporcu č. OS 001/10/2, Zmluvou o dielo
z 07.09.2010, Zmluvou o dielo z 14.06.2011 a cenovou ponukou - strešný plášť stavby, faktúrou č.
110138, faktúrou č. 110164, Zápismi o poradách Výkonného manažmentu BEZ TRANSFORMÁTORY,

a.s., výpisom z obchodného registra odporcu a zistil nasledovný skutkový stav v prejednávanej veci:Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 01.06.1999 na základe pracovnej zmluvy č. 27/1999
uzatvorenej 31.05.1999 na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce - vedúci odboru správy majetku
a investícií.

Za trvania pracovného pomeru písomnými Dohodami o zmene pracovnej zmluvy (z 02.10.2000,
30.09.2002, 31.03.2003, 28.12.2005, 14.12.2007, 02.01.2008, 30.04.2008) sa účastníci dohodli na
zmene dojednaných pracovných podmienkach ohľadom druhu práce a mzdových podmienok, pričom
naposledy navrhovateľ podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2008 s účinnosťou od

01.05.2008 pracoval u odporcu ako vedúci oddelenia správy majetku a investícií.

Dňa 16.04.2012 navrhovateľ osobne prevzal písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, dané mu odporcom ako zamestnávateľom pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu skutkovo vymedzeného tým, že navrhovateľ „dal zhotoviteľovi
uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- euro (bez DPH) bez toho, aby k jednotlivým Zmluvám o

dielo vyhotovil písomný dodatok, resp. aby s prácami navyše a následne s ich fakturáciou oboznámil
predsedu predstavenstva spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. alebo člena predstavenstva,
čím konal nad rámec a najmä v rozpore: - s oprávnenými záujmami zamestnávateľa v zmysle §
81 písm. e) Zákonníka práce a Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva organizačný poriadok,
právomocí, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z podpisu pracovnej činnosti“. Uvedenú skutočnosť odporca

ako zamestnávateľ zistil dňa 02.04.2012. Odporca v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru tiež poukazoval na povinnosti navrhovateľa v zmysle § 81 a 84 Zákonníka práce a uviedol, že
dňa 14.11.2011 bola štatutármi odporcu a spoločnosťou IZOLATER, s.r.o. podpísaná Zmluva o dielo,
podľa predmetom ktorej bola hydroizolácia strešného plášťa v hale č. 101 na lodiach 56,57,60 v celkovej
výške (materiál + práca) 109.708,91 euro, s tým, že úhrada ceny za dielo sa bude realizovať čiastkovými

úhradami. Tiež sa v ňom uvádzalo, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované
so zástupcami zamestnancov ZO OZ KOVO Bez Transformátory, ktoré dalo dňa 05.04.2012 k nemu
súhlasné stanovisko.

Navrhovateľ následným listom zo dňa 26.04.2012 oznámil odporcovi, že s týmto okamžitým skončením

pracovného pomeru nesúhlasí namietajúc, že by sa akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny
nedopustil a ani mu nebolo umožnené sa k uvedeným obvineniam vyjadriť pred jeho doručením a preto
ho pokladá za neplatné a trvá na tom aby ho odporca naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je dlhoročným zamestnancom odporcu,

pričom uvedenému okamžitému skončeniu pracovného pomeru nepredchádzali žiadne rokovania ani
na predstavenstve a ani s odborármi, kde by podal náležité vysvetlenie k veci. Samotný dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal ako umelo vykonštruovaný, keď ním malo byť
nevyplatenie faktúr, pričom navrhovateľ vôbec nedisponoval právom vyhotoviť dodatky k zmluvám a
ani nemal žiadne právo na uhradzovanie faktúr, ani to nikdy nerobil, nakoľko len faktúry zaevidoval a

podpisoval ich generálny riaditeľ. Okrem toho bol vždy na stavbe dozor, ktorý určoval priebeh prác a
informoval predstavenstvo. Uviedol, že sa k dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nemal
možnosť vyjadriť, nerozumel tomu a aj s ohľadom na uvádzanú sumu mu to pripadalo nesúvisiace s
jeho pracovnou činnosťou.

Navrhovateľ tiež uviedol, že až z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu z (26.02.2013) zistil o aké
konkrétne faktúry ide ohľadom sumy 16.017 euro uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru,
pričom zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe odporca uviedol inú, nižšiu sumu a to 10.272 euro vypočítanú
akosúčetsúmfakturovanýchpodľafaktúrč.110138ač.110164.Poukazovalnatúskutočnosť,žefaktúra
č. 110138 obsahuje náklady na súkromný účel, vykonané na priamy príkaz predsedu predstavenstva

Ing. Šmatlíka, ktorú podpísal generálny riaditeľ Ing. Kližan a preto ju bol povinný zaevidovať, pričom túto
vec chcel navrhovateľ riešiť s predsedom predstavenstva, avšak opakovane nebol prijatý a po snahe to
vyriešiť na porade manažmentu bol Ing. Kližanom zahriaknutý, aby sa k tomu nevyjadroval a následne
bol navrhovateľ vykázaný z miestnosti. Ohľadom faktúry č. 110164, v rámci ktorej boli v súvislosti s
realizovaným dielom uhradené práce naviac, navrhovateľ uviedol, že informáciu o potrebe ďalších prác

oznámil najskôr na rokovaní Výkonného manažmentu v januári 2012 s tým, že ich rozsah nie je možné
vopred určiť a následne na jednotlivých rokovaniach Výkonného manažmentu a to 1/ z dôvodu potrebnej
prekládkypotrubíkotolne,ktoréústianastrechuapoškodzujúhorúcimilátkamikrytinu(zápisč.31/2011);
2/ z dôvodu opravy zberných žľabov, ktorých oprava sa v zmluve neuvažovala, lebo neboli viditeľnénetesnosti a tie sa prejavili až po výmene krytiny (zápis č. 39/2011); 3/ na oprave žľabov v ďalšom
úseku strechy (zápis č. 40/2011) a 4/z dôvodu nepredvídanej potreby zmeny kotvenia krytiny (zápis
č. 44/2011), pričom všetky tieto práce navyše boli odsúhlasené generálnym riaditeľom Ing. Kližanom,

ktorý chodil aj na ohliadku prebiehajúcich prác a bol o nich informovaný a tieto práce boli zaznamenané
v montážnom denníku. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na predložené listinné dôkazy a to:
Zápisy o poradách Výkonného manažmentu, zápisy v Montážnom denníku a Zápisnicu o odovzdaní
predmetu diela z 14.12.2011. O týchto prácach mal byť potom vypracovaný dodatok k Zmluve o dielo,
kde by boli dodatočné práce naviac spísané podľa záznamov v Montážnom denníku a to s poukazom

na ust. článku 4. veta druhá Zmluvy o dielo.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci konania predovšetkým poukazoval na nejasné a zmätočné
skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa
16.04.2012 a to s ohľadom na ustálenú judikatúru, teóriu pracovného práva a aj čl. 7 Organizačnej
smernice odporcu č. OS 003/12/1 (pracovný poriadok odporcu), keď v predmetnom písomnom prejave

zamestnávateľa absentoval dôvod uvedený spôsobom nezameniteľným s iným dôvodom a ani z neho
nevyplýval časový údaj, kedy k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť, aby bolo možné
zistiť, či odporca k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpil včas, nakoľko nie je jasné a ani
zistiteľné o akú konkrétnu faktúru, resp. faktúry sa jedná a nie je vôbec zrejmé, kedy mal navrhovateľ
dať tieto faktúry na úhradu.

Ďalej namietal, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva a ani v konaní nebolo
preukázané akým spôsobom mal navrhovateľ konať s oprávnenými záujmami odporcu a akým jeho
konaním mala byť odporcovi spôsobená škoda, navyše keď odporca potrebu prác, ktoré boli predmetom
fakturácie nesporoval.

Ohľadom vytýkanému konaniu navrhovateľa v rozpore s Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva
organizačný poriadok právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zrejme mal odporca na mysli
skutočnosť, že navrhovateľ nevyhotovil k prácam naviac žiaden dodatok, avšak takáto povinnosť
navrhovateľovi nevyplýva ani z pracovnej zmluvy a ani z vnútorných predpisov odporcu.

Tiež namietal tvrdenie, že navrhovateľ dal pokyn na úhradu faktúr, poukazujúc na postup aký platil
u odporcu pri uhrádzaní faktúr a ktorý potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Kližan (v tom čase
generálny riaditeľ) a podľa ktorého navrhovateľ nemohol dať pokyn na úhradu faktúry bez jej podpísania
generálnym riaditeľom a uvedené štruktúra procesu schvaľovania faktúr pred ich úhradou musela byť

dodržaná. O prácach navyše a ich následnej fakturácii svedok ako generálny riaditeľ vedel a táto
skutočnosť vyplýva aj zo zápisov z porád vrcholového manažmentu odporcu, na ktorých sa navrhovateľ
pravidelne zúčastňoval a prítomných oboznamoval o postupe prác v zmysle predmetnej Zmluvy o dielo
a aj o potrebe prác naviac.

Napokon, pre prípad, že v konaní dôjde k záverom, že navrhovateľ nepostupoval podľa vnútorných
predpisov odporcu a ich nedodržal, právny zástupca navrhovateľa namietal, že by konanie navrhovateľa
mohlo byť hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska intenzity, s poukazom na
výpoveď svedka Kližana, ktorý potvrdil že si navrhovateľa pamätá ako spoľahlivého zamestnanca a v
tejto súvislosti dávajúc do pozornosti súdu aj súdnu prax v obdobnej veci (právne závery vyjadrené v

rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 1252/2002).

Právny zástupca odporcu v rámci konania uviedol, že navrhovateľ konal nad rámec svojich povinností,
nakoľko dal uhradiť dve faktúry v celkovej sume 10.272 euro s DPH bez toho, že by ich predložil na
schválenie výkonnému manažmentu, tak ako mu to vyplývalo z jeho pracovných povinností a to bez

toho, že by dal vypracovať písomný dodatok k zmluve o dielo alebo objednávku a ato ani spätne, čím
jednoznačne závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.

V súvislosti s skutkovo vymedzenými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa
z 16.04.201, konkrétne z čoho pozostávala suma, ktorú mal dať navrhovateľ uhradiť bez schválenia

(...navrhovateľ dal zhotoviteľovi uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- euro (bez DPH) .....), právny
zástupca odporcu uviedol, že sa neskôr zistilo, že sa nejednalo o viaceré ale iba dve faktúry a to
konkrétne č. 110138 z 13.10.2011 vystavenú na sumu 672 euro a č. 110164 z 15.12.2011 vystavenú nasumu 9.600 euro, spolu vo výške 10.272 euro, pričom odporca pôvodne vychádzal ešte z ďalšej faktúry,
no následne zistil, že táto sa na danú vec nevzťahuje.

Svedok Ing. Milan Kližan, ktorý v danom čase bol u odporcu generálnym riaditeľom a priamym
nadriadeným navrhovateľa vo výpovedi pred súdom uviedol, že si navrhovateľa pamätá ako dobrého
a spoľahlivého pracovníka, okrem sporných okolností ktoré viedli k okamžitému skončeniu jeho
pracovného pomeru u odporcu, kedy iniciatíva vyšla od predstavenstva, pričom svedok pôvodne s
takýmto postupom nebol stotožnený avšak po prednesených vecných argumentoch mal za to že daný

postup odporcu je v súlade so Zákonníkom práce a správny. Objasnil postup schvaľovania prác, ich
fakturácie a úhrad platný v danom čase u odporcu, podľa ktorého všetky zmluvy a ich dodatky podliehali
schváleniu štatutárov a svedok ich pred podpísaním preštudoval, boli skontrolované aj právnikom a
tak predkladané na podpis predstavenstvu. Menšie zákazky alebo celoročné sa riešili operatívne na
poradách manažmentu, kde sa aj odsúhlasovali.

Podľa ust. § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku
dňu žalobou napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru 16.04.2012 (ďalej len Zákonník
práce), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením a skončením v
skúšobnej lehote.

Podľa § 68 ods. 1/ písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 17 ods. 2/ Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo

právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Zákonník práce v citovanom ustanovení § 59 kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia
pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať náležitosti v zmysle ďalších ustanovení

Zákonníka práce, upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, je
jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna
úprava obsiahnutá v Zákonníku práce viaže platnosť okamžitého skončenia na splnenie stanovených

podmienok (§ 68, § 70) v zmysle ktorých je potrebné aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme,
doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38 Zák. práce) a dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo
zrejmé aká konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia
pracovného pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala, čo je významné z hľadiska posúdeniaplynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie takéhoto dôvodu na rozviazanie pracovného pomeru (§ 68 ods.
2), skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom, aby ho nebolo možné dodatočne
meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musia vo svojom

súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod dôvody
vymedzené ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Napokon je zamestnávateľ povinný okamžité skončenie
pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74), za predpokladu pôsobenia
odborovej organizácie resp. zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka u zamestnávateľa
(§ 233). Účinky takéhoto jednostranného zrušujúceho prejavu nastávajú zo zákona jeho doručením

druhému účastníkovi v písomnej forme.

Pokiaľ nie sú splnené uvedené formálne náležitosti, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné
bez toho, že by bolo potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady platného ukončenia pracovného
pomeru zamestnanca (preukázanie existencie a odôvodnenosti použitia, skutkovo vymedzeného
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru), pričom dôkazné bremeno je v súdnom konaní na

zamestnávateľovi.

Predpokladom pre preskúmanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska naplnenia
všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, je potreba včasného podania žaloby o určenie jeho
neplatnosti, t.j. žaloba doručená súdu v lehote dvoch mesiacov v zmysle ust. § 77 v nadväznosti na ust.

§ 36 ods.1 Zák. práce.

Navrhovateľ uplatnil návrh na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým
skončením k 16.04.2012 v zákonnej lehote dvoch mesiacov, v zmysle ust. § 77 v nadväznosti na ust. §
36 ods.1 Zák. práce, keď návrh bol podaný na súde dňa 25.05.2012.

Pri právnom posúdení žaloby, súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a z citovaných
ustanovení zákona dospel k záveru, že v danom prípade odporca pri okamžitom skončení pracovného
pomeru navrhovateľa listom zo dňa 16.04.2012 z dôvodu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, z formálneho hľadiska nedodržal zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 74

Zákonníka práce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľovi v písomnej forme a doručené bolo
kvalifikovaným spôsobom dňa 16.04.2012, za splnenia hmotnoprávnej podmienky - predchádzajúce
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa so zástupcami zamestnancov.

Navrhovateľ listom zo dňa 26.04.2012 oznámil odporcovi, že okamžitým skončením pracovného pomeru
nesúhlasí a trvá na tom aby ho odporca naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy.

Uvedené nebolo v konaní sporné.

Sporným bolo skutkové vymedzenie dôvodu spôsobom nezameniteľným s iným dôvodom a samotná
existencia takého dôvodu, ktorý by bol závažným porušením pracovnej disciplíny a pre ktorý odporca
mohol s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer.

V súlade s ustálenou judikatúrou dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa (aj zamestnanca) musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo bez pochýb zrejmé, aké
konkrétne dôvody viedli zamestnávateľa ku skončenie pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti
o tom, ktorý zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje.

Tiež nie je prípustné dodatočne konkretizovať, resp. upresňovať dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru, prípadne dodatočne tento dôvod meniť a to ani v rámci konania o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, nakoľko zákon priamo ukladá účastníkom pracovnoprávneho vzťahu
nezameniteľným spôsobom uviesť, aký konkrétny dôvod viedol k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, v tomto prípade zamestnávateľa so zamestnancom a nie je úlohou súdu nahrádzať svojou
činnosťou vôľu zamestnávateľa a formulovať jeho prejav vo vzťahu k zamestnancovi.

V danom prípade z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
16.04.2012 je zrejmé, že odporca nedodržal formálne náležitosti predpokladané Zákonníkom práce v
ust. § 70, nakoľko v tomto písomnom prejave zamestnávateľa absentovalo skutkové vymedzenie jehodôvodu dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Odporca v ňom konkrétne uviedol, že
navrhovateľ sa porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom dopustil tým, že „dal zhotoviteľovi
uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- euro (bez DPH) bez toho, aby k jednotlivým Zmluvám o

dielo vyhotovil písomný dodatok, resp. aby s prácami navyše a následne s ich fakturáciou oboznámil
predsedu predstavenstva spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. alebo člena predstavenstva, čím
konal nad rámec a najmä v rozpore: - s oprávnenými záujmami zamestnávateľa v zmysle § 81 písm. e)
Zákonníka práce a Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva organizačný poriadok, právomocí, ktoré
navrhovateľovi vyplývajú z podpisu pracovnej činnosti“.

Z takéhoto popísania konania navrhovateľa, odporcom posúdeného ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny nie je zrejmé
- o aké konkrétne faktúry ide, keď absentuje ich číselné označenie, dátum vystavenia, splatnosti,
fakturovaná suma a to aj s ohľadom že sa malo jednať o fakturáciu prác na zákazke, pri ktorej bolo
vystavovaných väčšie množstvo čiastkových faktúr;
- kedy tieto faktúry mal navrhovateľ dať zhotoviteľovi uhradiť, aby bolo možné preskúmať včasné

uplatnenie takéhoto dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 odst. 2
Zákonníka práce;
- k akým „jednotlivým Zmluvám o dielo“ mal byť vyhotovený písomný dodatok, keď z textu uvedenej
písomnosti vyplýva, že Zmluva o dielo bola iba jedna a to uzatvorená medzi odporcom a spoločnosťou
Izolater, s.r.o. dňa 14.11.2011;

- nadrámecavrozporesakýmikonkrétnymioprávnenýmizáujmamizamestnávateľakonalnavrhovateľ,
odporca neuviedol;
- nad rámec a v rozpore s akým(i) konkrétnym(i) ustanovením (-iami) Organizačnej smernice, ktorou sa
vydáva organizačný poriadok, konal navrhovateľ, odporca neuviedol;
- nad rámec a v rozpore s ktorými konkrétnymi právomocami, vyplývajúcich z podpisu (zrejme

popisu) pracovnej činnosti, konal navrhovateľ, odporca neuviedol a obmedzil sa iba na všeobecné
konštatovanie.

Uvedené skutkové vymedzenie dôvodu je v celom kontexte nejasné a nezrozumiteľné a napokon
aj v rámci konania pred súdom už v písomnom vyjadrení k žalobe odporca uvádzal inú sumu, ako

bola uvedená v predmetnom zrušujúcom prejave zamestnávateľa, konkrétne vo výške 10.272 euro,
ktorá mala byť navrhovateľom daná na úhradu bez potrebného odsúhlasenia a tiež poukazoval na inú
Organizačnú smernicu odporcu, konkrétne o riadení účtovných dokladov (č. 070/02/1). Tiež sa javí ako
zmätočné keď odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádzal, že predmetná Zmluva o
dielo mala byť uzatvorená dňa 14.11.2011 a následne súdu predložil najskôr Zmluvu zo dňa 07.09.2010

a následne Zmluvu zo dňa 14.06.2011 na ktorú sa v danej súvislosti aj odvolával.

Z písomných podaní a výpovede navrhovateľa bolo zrejmé, že celkom nerozumie a nevie aké jeho
konkrétne konanie malo byť skutočným dôvodom okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, keď na svoju obranu uvádzal skutočnosti, ktoré okrem iného napokon namietal

aj odporca, a to že navrhovateľ nesprávne chápe dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktorým nie je skutočnosť, že by mal navrhovateľ uzatvoriť nevýhodnú zmluvu v prospech zhotoviteľa
diela spoločnosť Izolater, s.r.o..

Vzhľadom k tomu, že v prípade žalobou napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru z

16.04.2012 odporca ako zamestnávateľ síce uviedol dôvody, ktoré ho k rozviazaniu pracovného
pomeru s navrhovateľom viedli, avšak nedostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom tak,
aby boli preskúmateľné súdom, z hľadiska jeho skutočnej existencie, charakteru a spôsobilosti byť
dôvodom preskončeniepracovnéhopomeruokamžitýmzrušenímpodľa§68ods.1písm.b/Zák.práce,
navyše bez akéhokoľvek časového vymedzenia pre potrebu posúdenia dodržania zákonnej subjektívnej

a objektívnej lehoty na uplatnenie konkrétneho skutkovo vymedzeného dôvodu v zmysle § 68 ods. 2
Zákonníka práce, tj. kedy ku konkrétnemu porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť, súd podľa § 17 ods.
2 Zákonníka práce, pre nedodržanie zákonných náležitostí podľa § 70 Zákonníka práce, určil neplatnosť
žalobou napadnutého právneho úkonu odporcu s tým, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a
odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.1999 trvá ( § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce),

keď neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával.Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o celej prejednávanej veci. V prípade, ak je to účelné, môže
súd rozhodnúť iba o jej časti alebo základe.

V častižalobyourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomerumalsúddokazovaniezapostačujúce
pre rozhodnutie a preto z dôvodu účelnosti rozhodol o tejto časti formou medzitýmneho rozsudku s tým,
že o náhrade mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, určení, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom trvá naďalej a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný

súd Bratislava III v 4 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.