Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114213304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému P.
F., Z.. XX.X.XXXX, B. A.J.Q. X, XXX XX V. Š., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, o zaplatenie 461,17 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 415,67 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 14 eur za obdobie odo dňa 18.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo
sumy 17,50 eura za obdobie odo dňa 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% zo sumy 14 eur za
obdobie odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Vstup vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO 42 343 328, do konania na strane žalovaného, p r i p ú š ť a .

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 153,43 eura (trovy
právneho zastúpenia) na účet pr. zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 4,30 eura prostredníctvom príslušného Daňového
úradu po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 12.5.2014, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
461,17 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova č. 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na
strane jednej a žalobca BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 150 513, ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom

ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči
žalovanému vedeného pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s
právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanieelektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal
riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Žalobca
vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.8.2011 na sumu 415,67 eura,

č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.5.2011 na sumu 14,- eur, č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.7.2011
na sumu 14,- eur, č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.6.2011 na sumu 17,50 eura. Celková neuhradená
suma v čase postúpenia pohľadávky je vo výške 461,17 eura. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti
riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 a nasl.
Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo

výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jeho zaplatenia.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 461,17 eura
s príslušenstvom.

Dňa 10.6.2014 vstúpil do konania na podporu žalovaného vedľajší účastník Združenie - Pomoc a

ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:42 343 828. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného, len čo sa týka zmluvných
pokút vo výške 418,90 eura. Tieto považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné.
OtázkaneprijateľnostiatedaneplatnostizmluvnejpokutyspoločnostiSlovákTelekomužbolajudikovaná
rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C 163/2011, zo 7.12.2011, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co 31/2012, z 15.3.2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. 4C 161/2011, zo 6.11.2011, v spojení rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co 32/2012,
z 15.3.2012. Z najnovších rozhodnutí týkajúcich sa neplatnosti zmluvnej pokuty poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/91/2011, z 24.4.2012. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané. Žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej

pokute používať (§ 53a OZ). Naviac, táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky,
pre jej neurčitosť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Písomným podaním zo dňa 20.11.2014 žalobca zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške
415,67 eura s príslušenstvom, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2014 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania, právneho zástupcu žalobcu a
vedľajšieho účastníka.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to faktúrou na to faktúrou

na č.l.3, odovzdávacím protokolom Magio sat, faktúrami na č.l.5-7, vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011,
vstupom vedľajšieho účastníka OZ - všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vystúpením z konania
vedľajšieho účastníka OZ - všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa
20.11.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 20.11.2014, celým spisom 20C/225/2014 a zistil tento skutkový

stav:

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu, predmetom bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný

sazaviazalriadneodoberaťslužbuaplatiťzaňuriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnomCenníku.
Žalovanému boli vystavené nasledovne faktúry: č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.5.2011 na sumu 14,-
eur,č.XXXXXXXXXX,splatnádňa17.7.2011nasumu14,-eur,č.XXXXXXXXXX,splatnádňa17.6.2011
na sumu 17,50 eura. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnejsieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa..

Podľa § 42 ods.1 písm. a/ cit. zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.4 písm. b/ cit. zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia
ceny za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu vo výške 45,50 eura, ktoré boli v konaní
riadne preukázané, neboli medzi účastníkmi sporné a súd z úradnej povinnosti nezistil okolnosti, ktoré
by spôsobovali neplatnosť právneho úkonu v časti dohody účastníkov o cene služieb. Vzhľadom na
uvedené súd vyhovel žalobe v uvedenej časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 45,50 eura.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd na
zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa
nasledujúceho po dátume splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. vo výške 9,25% ročne zo sumy 14 eur za
obdobieododňa18.5.2011dozaplatenia,vovýške9,25%ročnezosumy17,50eurazaobdobieododňa

18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% zo sumy 14 eur za obdobie odo dňa 18.7.2011 do zaplatenia
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 146 ods. 2 prvá

veta O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti 415,67 eura a úspešný bol v časti
zaplatenia 45,50 eura. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 102,17 eura zo 481,91 eura, teda v rozsahu
10,95 % a žalovaný bol v konaní úspešnejší o 78,01% (89,05% - 10,95%), avšak náhradu trov konania
si neuplatnil a žalobca, ako menej úspešný, nemá právo na ich náhradu.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2014 vzniesol námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, ktorú odôvodnil tým, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a teda „pomoc v spore" niektorému z účastníkov.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového
konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom tzv. skrátené konanie, kedy sa táto

pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Pokiaľ účastník na
strane ktorého vystupuje vedľajší účastník nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, a teda neuplatňuje svoje
procesné práva, nemôže ani vedľajší účastník vyvíjať procesnú aktivitu. Žalobca poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013 v zmysle ktorého: „z ustanovenia S 93
Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol

v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania
bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní
pred súdom podporovať (hlavného účastníka) konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka,
automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že

mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O. s. p..“ Účel procesnej pomoci
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný
účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť
tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle vyššie uvedeného musí súd

vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník,
ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd
musí taktiež zákonom zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný procesný úkon
účastníka. Vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych konaní upravuje i vládny návrh novely

Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. (ďalej len „návrh"). Uvedený návrh reaguje na doterajšiu
rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo
záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a taktiež zohľadňuje
aj závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie zo zámerom odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne
a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho konania. Ďalšou významnou úlohou,

ktorú legislatíva sleduje touto novelou je vytvoriť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky širší priestor
na plnenie jeho základnej úlohy - zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov Slovenskej
republiky. rieši otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší
účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochv

zneníneskoršíchpredpisov,čiavakýchprípadoch,resp.medziachjevedľajšíúčastníkoprávnenýpodať
opravný prostriedok, prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach, možnosť skrátenia odôvodnenia
rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie. Návrh je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná, zákonmi a súčasne aj s právom Európskej únie. Návrh dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93

Občianskeho súdneho poriadku a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za
akýchpodmienokmôžedoobčianskehosúdnehokonaniaakovedľajšíúčastníkvstúpiťprávnickáosoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V ust. § 93 ods. 3 OSP sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník

vstupuje do konania z vlastného podnetu združenie podľa osobitného predpisu, súčasťou podnetu
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada."
Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto „vedľajší
účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri komu chce v konaní vystupovať, resp. že aniúčasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená ak si ju sám
neželá." (viď R 62/2014). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12
dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup

do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny
dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú
právnu úpravu ochrany spotrebiteľov neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť
priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa.
Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi

konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade
neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov stať sa
vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu
právnemuporiadkukaždéhočlenskéhoštátuprináleží,abynazákladezásadyprocesnejautonómietaké
pravidlá zaviedol...". V bodoch 53. až 56. sa (medziiným) konštatuje, že odmietnutie pripustiť vedľajšie
účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný

prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä
v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13. Podľa predmetnej
vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach
na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V § 93 OSP sa dopĺňa odsekom 5 a 6, ktoré
znejú: „Ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta, vedľajší účastník nie je oprávnený podať

odpor proti platobnému rozkazu." „ Ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta, je vedľajší účastník
oprávnený podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na
konaní." Návrh rieši v praxi súdov spornú otázku, či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší
účastník oprávnený podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy, keď samotný
účastník konania túto možnosť nevyužil. Návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach

a povinnostiach, ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide, a doterajšiu úpravu tohto jeho
postavenia spresňuje tým, že ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta (z právneho predpisu
vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší účastník (tretia
osoba) nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým
súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Návrh taktiež zohľadňuje závery, ku

ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto súdu
z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, 30. októbra
2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo
314/2013). V zmysle ustanovenia § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého: „ak
súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže

pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky."
Žalobca má za to, že vyššie uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy ak, súd
bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. V
prípade ak by súd chcel použiť vyššie uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa účastníka konania
k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, uvádza, že použitie ustanovenia § 101 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a
vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastňujú konania
nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Na uvedenú
skutočnosť poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 3 Cdo 188/212
zo dňa 05.02.2013.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona o ochranespotrebiteľa") združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo
veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),
bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na

základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho
práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo nie. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho

účastníka do konania.

Ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanému môže zúčastniť na konaní aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé,
že vedľajší účastník na strane žalovaného má charakter združenia tak, ako ho definuje ustanovenie

§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda môže po splnení zákonných procesných
podmienok (§ 93 O.s.p.) vystupovať v občianskom súdnom konaní ako vedľajší účastník, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť
širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení, v danom prípade
spotrebiteľom. Pokiaľ ide o žalobcove námietka, pre ktoré by nemal pripustiť vstup vedľajšieho účastníka

do konania, tak v danom prípade je nepochybné, že sa jedná o sporové konanie, pričom žalovaný
nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je
súd toho názoru, že v predmetnej veci nie sú dôvody, pre ktorý by nepripustil vedľajšieho účastníka do
konania a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobca si v konaní
uplatňoval dva samostatne nároky, ktoré vyplývali z rozličného skutkového aj právneho posúdenia,
pričom oba nároky mohli byť predmetom samostatných žalôb. Žalobca si uplatnil oba nároky jednou
žalobou, čo je hospodárny postup, keďže oba uplatňované nároky sa týkali tých istých účastníkov

konania. Vedľajší účastník, ktorý sa rozhodol v konaní podporiť žalovaného a namietať neprijateľnú
zmluvnú pokutu nemal inú procesnú možnosť, len takú, že vstúpi do už prebiehajúceho konania a to
iba v časti zaplatenia zmluvnej pokuty. Keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 29,87 eura /za prevzatie a prípravu právneho

zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 13.8.2014 a zastupovanie pri pojednávaní na OS Prešov dňa 28.11.2014/,
pri hodnote veci 415,67 eura + 3x rež. paušál po 8,04 eura + cestovné motorovým vozidlom Škoda
Fábia, EČ: PO 914 BC dňa 28.11.2014 na trase Svidník - Prešov a späť vo výške 5,20 eura (účtuje 1/6)
+ náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny vo výške 8,93 eura (účtuje 1/6) + 20 % DPH / podľa
§ 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ , c/ a d/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1,

§ 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal aj účelnosť trov právneho zastúpenia. Súd sa však s námietkou
žalobcu nestotožnil a tieto trovy považoval za nepochybne účelne vynaložené, vzhľadom na to, že právo

na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Navyše, účasť vedľajšieho
účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi je žiaduca
a je vo všeobecnom záujme, pretože vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania. Je potrebné
si uvedomiť, že v spotrebiteľských sporových konaniach vystupuje prevažne na strane žalovaného
bežný spotrebiteľ, ktorý nie je odborne „vybavený“ tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy v konaní a

bol rovnocennou protistranou právnickej osobe, ktorá je odborne, personálne a materiálne pripravená
viesť množstvo súdnych sporov. Účasť vedľajšieho účastníka bola v tomto konaní aktívna a v záujme
žalovaného, pričom žalobca zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty späť potom, čo mu súd doručil
vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorým napadal neprijateľnosť zmluvnej pokuty.Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobca je

preto povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vedený
vo VÚB Prešov, č.ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 2741445.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, prvá veta, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,

podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však

6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa
§ 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého
pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do

centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. o súdnych poplatkoch, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške
4,30 eura po krátení o sumu 6,70 eura (27,50 eura - 16,50 eura - 6,70 eura), pretože žalobca vzal späť
žalobu v časti zmluvnej pokuty pred prvým pojednávaním. Súd zašle po právoplatnosti rozhodnutia odpis
príslušnému daňovému úradu, ktorý súdny poplatok vráti v lehote 30 dní od doručenia právoplatného

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).