Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214344
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312214344.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpená:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy 331,92 euro podľa zák. č.
514/2013 Z.z. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á va .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydania
medzitýmneho rozsudku podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ktorým by
súd určil, že odporca je zodpovedný za vznik škody navrhovateľovi spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III, tým, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútor
a v zákonom stanovenej lehote 30 dní, v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci
vymáhania pohľadávky voči povinnému (dlžníkovi): F. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jej vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 2020017, na základe poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava

III pod reg. č. 5103 028416 súdnemu exekútorovi a zároveň rozhodol rozsudkom vo veci samej tak,
že uloží odporcovi povinnosť titulom majetkovej škody zaplatiť navrhovateľovi sumu 175 euro a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 331,92 euro, ako aj nahradiť trovy konania.

Skutkovým základom žaloby bolo, že tunajší súd ako exekučný súd po tom, čo navrhovateľ ako
oprávnený v uvedenej exekučnej veci, z obavy o právny a faktický osud pohľadávky spísal dňa
18.11.2010 návrh na zmenu exekútora, zostal nečinný, pričom uvedená vec nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a ani neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a nič
nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas. Navrhovateľ uvedený postup
pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods.7, resp. od 01.12.2006 § 44
ods. 8 Exekučného poriadku a nečinnosť okresného súdu pokladá za neospravedlniteľnú, nakoľko súd
nevykonával vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa v zmysle čl.

48 ods. 2 Ústavy SR, poukazujúc na to, že o všetkých týchto okolnostiach, ktoré vyústili do porušenia
práv navrhovateľa a spôsobenej škody, sa dozvedel až po doručení uznesenia o zmene exekútora zo
dňa 06.06.2011.Preto by mal súd deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovene lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. v primeranom čase; porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na

spravodlivý súdny proces (čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd); porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu (princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo
a právnej istoty) a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu v príčinnej
súvislosti s porušením uvedených práv a princípov právneho štátu bola spôsobená.

Uplatnené nároky navrhovateľ odôvodnil nasledovne :
- majetková škoda 175 euro, predstavuje účelne vynaložené náklady navrhovateľa spojené s jeho
činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu exekútora
a rozhodnutím o ňom, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému; vo výške 40 € - na udržiavanie
a správu informačného systému; vo výške 50 € - na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom a vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje.
- nemajetková ujma v peniazoch 331,92 euro, predstavuje primeranú náhradu za zásahy do výkonu
majetkových práv navrhovateľa, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvera v právo a spravodlivé riešenie veci a a vyvolanie

rizík ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky, pričom výpočet navrhovateľ uskutočnil alikvotným
pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, aplikujúc doktrínu
Ústavného súdu SR (z nálezov ÚS SR vo veciach zbytočných prieťahov v konaní, v ktorých bolo
navrhovateľovi priznané finančné zadosť učinenie) a to 663,88 €/rok : 12 mesiacov = 55,32 € á mesiac,
pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 200 dní.

Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci , písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na ktoré
do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval.

Zároveň v návrhu požiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia
OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom
konania a na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
O tejto námietke rozhodol podľa § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 veta tretia O.s.p. Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.10.2012, č.k. 11NcC 322/2012-14 a uznesením z 30.04.2015,

č.k. 7NcC/24/2015-111, ktorým pre nenaplnenie podmienok tzv. nutnej delegácie nevyhovel návrhu na
prikázanie veci inému súdu a rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III (menovite všetci), nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, poukazujúc

na zmätočnosť samotných podaní, ktoré neobsahujú potrebné označenie povinných (odlišné dátumy
narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relavantné údaje (dátumy
doručenia podaní a kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež to,
že navrhovateľ nepriložil k návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a v

skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012...).
Ďalejodporcapoukázal,ženavrhovateľnamietal„nezákonnékonanie“vpodobenerozhodnutiaonávrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný

postup v podobe prieťahov“ a z jeho formulácií nie je jednoznačne jasné, z akého titulu si uplatňuje
predmetné nároky.

K uvádzaným prieťahom v konaní odporca poukázal na nečinnosť navrhovateľa, ktorý ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť sťažnosti

na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné
prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu
SR ( nález č. k. III. ÚS 69/2011 - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený vkonaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi
súdu, alebo Ústavnému súdu SR.

Odporca vo vyjadrení v súvislosti s uplatnením nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle §
15 ods. 1 a § 16 ods. 4 tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň (23.04.2012). Návrh na začatie konania bol
doručený súdu 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam odporcu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného
prerokovania, preto odporca nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované.

K naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v danom prípade, sa odporca vyjadril tak, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil
žiadne dôkazy potrebné na posúdenie, či postup súdu bol nesprávny aj keď nevylúčil, že pri týchto
hromadných žalobách zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť v určitých prípadoch k tomu, že exekučný súd

o zmene súdneho exekútora rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu,
najmä ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a teda objektívne
nemohol exekučný súd rozhodnúť v stanovenej lehote. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi), čím podľa odporcu zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku

nedošlo, poukazujúc v tejto súvislosti na judikatúru ÚS SR ( sp.zn. I. ÚS 16/02, sp.zn. II. ÚS 64/97, I. ÚS
63/00...) a rozhodnutia iných súdov v obdobnej problematike. Odporca preto vyjadril záver, že konajúci
súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom
konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR, tiež odkazujúc na
príslušnú judikatúru ÚS SR. a preto v danom prípade existencia prieťahov v konaní preukázaná nie je.

Odporca vzniesol námietku premlčania v prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom obdobnom návrhu zo strany navrhovateľa, nakoľko
premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu, uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora, pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K vyčísleniu náhrady škody odporca uviedol, že ide o paušálne sumy za veľmi všeobecné činnosti, nie je
zrejmé, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, definujúc ich pojmové
vymedzenie, pričom nároky ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú iba hypotetické, pričom navrhovateľ

paušalizuje rôzne reálne vecné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou
(poskytovanie úverov), i keď by mal v tomto konaní preukázať vznik a výšku škody produkovaním
dôkazov pri každej individuálnej pohľadávke a od tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo
podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody, ani ochrana osobných údajov, obchodného
tajomstva či dôverných informácií. Preto odporca namieta, že navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal

ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje.

Ohľadom nemajetkovej ujmy, odporca namietal, že rovnako navrhovateľ ničím nepreukázal ani jej vznik
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi
tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a tiež na viacero nálezov

Ústavného súdu SR týkajúcich sa rozhodovania o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy, ktoré nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu konkrétneho prípadu súdom, ako
aj na rôzne aspekty vzniku nároku na nemajetkovú ujmu u právnických a fyzických osôb, poukazujúc
na príslušnú judikatúru súdov.

Napokon odporca žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. Občianskeho
zákonníka a § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti navrhovateľa v oblastiposkytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na
ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo navrhovateľa v súvislosti
s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre

spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho
predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky navrhovateľa pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované
aj mediách (článok denníka SME z 16.07.2012).

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia
pojednávania § 115a ods. 2 O.s.p. - predmetom konania je suma nižšia ako 1000 euro, tzn. ide o drobný

spor podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd v súlade s citovaným § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 16. 10. 2015 na úradnú tabuľu súdu

oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 03.11.2015 o 11:00 hod., v
miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez
nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom,

predloženými listinnými dôkazmi a pripojeným exekučným spisom 36 Er 1698/2003 a zistil skutkový stav,
rozhodný pre posúdenie danej veci.

Zo spisu tunajšieho súdu 36Er 1698/2003 súd zistil, že dňa 07.08.2003 bola súdu doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598,

so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: F. M., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie
pohľadávky vo výške 2.400,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 13.08.2003 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára so sídlom
EÚ v Šali.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010,
pričom súd uznesením zo dňa 06.06.2011, č.k 36 Er 1698/2003-17 návrhu na zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách
pôvodného exekútora. Uznesenie v časti zmeny exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2012.

Súd lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu zistil, že v exekučných veciach registra „Er“ v rokoch 2010
až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, s účinnosťou do 31.12.2010 do (ďalej len „ zákon“), tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,

nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Z hľadiska právneho posúdenia spornej veci podľa citovaných ustanovení zákona, je významnou otázka
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, a to len pokiaľ táto škoda vznikla v príčinnej
súvislosti takýmto nesprávnym úradným postupom. V svojom základe je táto otázka otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, tzn. musí byť bezpochyby zrejmé v čom
konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma (následok), za ktorú je náhrada požadovaná, vo vzťahu ku

konkrétnemu protiprávnemu konaniu (skutočnosťou aku príčinou tejto ujmy), pričom nie je rozhodujúce
časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Uvedený zákon č. 514/2003 Z.z., obsahujúci osobitnú úpravu zodpovednosti, pojem škody bližšie
nedefinuje avšak v cit. § 17 obdobne ako všeobecná úprava podľa ustanovení § 442 Občianskeho

zákonníka upravuje spôsob a rozsah jej náhrady. Zákon rozlišuje škodu skutočnú a ušlý zisk. Podľa
ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej
odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva najmä v tom, že u poškodeného
nedôjde dôsledkom škodnej udalosti k rozmnoženiu jeho majetku, hoci s ohľadom na pravidelný beh
vecí by sa to dalo očakávať (R 55/1971) a možno ho nahradiť iba peňažným plnením a nie je možná
naturálna reštitúcia.

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný a dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ. Škoda
musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vovzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode
bynedošlo.Príčinouškodymôžebyťlentáokolnosť,bezexistenciektorejbyškodnýnásledoknevznikol,
stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide,

a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.

Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona pritom vychádza z princípu výlučnej
zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne
predpoklady a to:

a) nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom
konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach
subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjdrené v rámci
zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu ) alebo nesprávny úradný postup
(zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou
normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou);

b) vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje
pri realizácii jej náhrady);
c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna, tzn, že pokiaľ dôjde k
nesprávnemuúradnému postupu, jezaloženáobjektívnazodpovednosťštátu,ktorejsanemožnozbaviť
(§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň však, preukázanie vyššie uvedených predpokladov jej vzniku (kumulatívne
splnenie všetkých troch podmienok), spočíva na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi a táto
zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli

príčinou vzniku škody. Subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia takého
rozhodnutia, ktoré pokladá za nezákonné, pokiaľ sa mu podarí jeho nezákonnosť preukázať. Potom až v
prípade, že týmto postupom preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa
zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom.

Na konštatovanie nesprávneho úradného postupu podľa citovaného § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým podľa tohto ustanovenia je aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, zákon nevyžadoval predchádzajúce

konštatovanie v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku (účinného do 31.8.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však

vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani len základ sporu a to zodpovednosť
odporcu za vznik škody a to aj napriek množstvu judikatúry, na ktorú v žalobe poukazuje. Navrhovateľneuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažuje a žiadnym spôsobom nepreukázal ani vznik
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou, nemajetkovou
ujmou a nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade bolo dotknuté exekučné konanie začaté pred účinnosťou novely § 44 Exekučného
poriadku (od 01.09.2005), ktorou bola zavedená povinnosť súdu rozhodnúť o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a v rozhodnom čase Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31.08.2005 neupravoval lehotu pre rozhodnutie o zmene exekútora a preto v

prípade uvedeného exekučného konania súd 30 dňovou lehotou nebol viazaný (§ 238 v spojení s §
44 Exekučného poriadku). Nakoľko mal súd preukázané, že o žiadosti navrhovateľa ako oprávneného
na zmenu exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté po 7 mesiacoch od doručenia žiadosti, podľa
názoru súdu táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného
postupu pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 9 ods. 1 citovaného
zákona.

Rovnako nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 citovaného
zákona pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní. Je pravdou, ako to uvádza aj navrhovateľ, že uvedený
pojem je odrazom ústavného práva na súdnu a inú právnu zakotveného v siedmom oddiely Ústavy SR,
konkrétne čl. 48 ods. 2 (aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd). Porušenie tohto práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, však nemožno odvodiť
separátne len z tej skutočnosti, že štátny orgán pri svojej činnosti nekonal v zákonom ustanovených
lehotách na vykonanie tohoktorého úkonu, i keď táto skutočnosť je bezpochyby pre takýto záver
podstatnou. Vychádzajúc z judikatúry i samotnej Ústavy SR je zrejmé, že pojem „zbytočné prieťahy“
je pojem autonómny a existenciu tzv. „zbytočných prieťahov v konaní“ nie je možné konštatovať

len s ohľadom na zákonom stanovené lehoty pre daný úkon konajúceho orgánu verejnej moci, bez
preukázania ďalších rozhodných okolností v konkrétnej vedci. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29.3.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007, ktorý konštatoval, že síce samotné
nedodržanie zákonnej lehoty je jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu, avšak tento postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu pre nesprávny úradný postup len vo vzťahu k

takémuzmenšeniumajetkuúčastníkakonania,ktorébolopriamoanesprostredkovanespôsobenépráve
(iba) týmto postupom. Navyše v danom prípade, ako už bolo uvedené, exekučný súd nemal zákonom
určenú lehotu pre vydanie rozhodnutia a súd v tomto konaní nemal preukázané dôvody pre záver, že
by rozhodnutie v exekučnej veci nebolo vydané v primeranej lehote, tzn. že došlo pri jeho vydaní k
zbytočným prieťahom.

Navyše navrhovateľ, bol v súvislosti s prípadnými „zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní“ v danom
prípade nečinný, nakoľko nevyužil žiadne zákonné prostriedky na to, aby zabránil vzniku škody, ku
ktorej malo podľa jeho tvrdenia dôjsť (sumy špecifikované v súvislosti so správou pohľadávky, výkonov
zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod.) a ktorú rovnako žiadnym

spôsobom nepreukázal.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil škodu ako paušálne vyčíslenie jeho administratívnych
výdavkov, výdavkov v súvislosti so správou pohľadávok, nákladov na zamestnancov navrhovateľa,
telekomunikačné a poštové výdavky a výdavkov v súvislosti s urgenciami exekučnému súdu, čo však

nepreukazuje skutočnú škodu, tak ako ju je potrebné chápať v zmysle § 17 cit. zákona a nemá ani žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu v exekučnom konaní, keď aj po zmene exekútora by navrhovateľovi
náklady na udržiavanie a správu pohľadávok a informačného systému bezpochyby vznikali. Vznik a
výška týchto nákladov predstavujúcich škodu nebolo možné ani v konaní preskúmať.

K tvrdeniu navrhovateľa, že postupom súdu, ktorý včas nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora
bol vystavený riziku zániku povinného súd poukazuje na to, že vo vzťahu k reálnej vymožiteľnosti
pohľadávky, je nečinnosť súdu v tomto smere bezvýznamná, nakoľko do času pokiaľ súd nerozhodol
o navrhovanej zmene, nič nebránilo pôvodnému exekútorovi realizovať podľa zákona všetky potrebné
úkony na vymoženie pohľadávky navrhovateľa v rámci exekučného konania.

Ohľadom návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd uvádza, že tento nárok predpokladá rovnako
existenciu príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nároku
na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani lenpovinnosť tvrdenia, keď ani len neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých mu tento
nárok patrí. Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o strate legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a a

všeobecné obavy z vyvolaného rizika ohrozujúceho konečné vymoženie pohľadávky. Pretože ak by
aj súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
(či už pre nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote alebo pre zbytočné prieťahy...), len konštatovanie
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy, ale je potrebné, aby
navrhovateľ preukázal následky, ktoré mu prípadným nesprávnym úradným postupom vznikli v jeho

súkromnom alebo spoločenskom živote a jeho uplatnení a v prípade právnickej osoby je to najmä dopad
na jej podnikateľskú príp. inú činnosť, na ktorú bola zriadená, vplyv na jej dobrú povesť v oblasti jej
aktivít a pod., a to rovnako v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci. Nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona je finančnou náhradou v takých
prípadoch, keď iba samotné konštatovanie porušenia práva (v tomto prípade ako základ tohto nároku
nepreukázané), nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, vzhľadom na spôsobenú ujmu,

zasahujúcu inú ako majetkovú sféru poškodeného a to napr. jeho dobré meno, povesť, česť, vážnosť,
dôstojnosť, doterajší súkromný, spoločenský, profesionálny život, vzťahy a pod., resp. u právnických
osôb ujmu zasahujúcu oblasť jej činnosti, možnosť rovnakého uplatnenia pri jej aktivitách, poškodenie jej
obchodného mena a pod.. Súd bez náležitého objasnenia skutkového stavu a dôkazného preukázania
sporných skutočností, významných pre tento nárok, nemôže rozhodnúť ani o jeho dôvodnosti a ani o

výške náhrady. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu ani náležite nezdôvodnil a nepredložil a ani
neoznačil žiaden dôkaz, na preukázanie tohto nároku.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal zákonné predpoklady pre uplatnenie náhrady škody v zmysle
citovaných ustanovení zákona, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie

nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní, ďalej existenciu vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
konkrétnej výšky (rozsahu) uplatnených náhrad a napokon ani požadovanej príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou a tiež náhradou nemajetkovej ujmy (kauzálny

nexus), súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti
za výsledok sporového konania. Vzhľadom na úspech odporcu v konaní, tomuto vzniklo právo na ich
náhradu. Nakoľko si odporca žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by odporcovi trovy

konania vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3
vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.