Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 9C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214435
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312214435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd náhradu trov konania odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava III.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III

a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol
o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávkynavrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľvyčíslilmajetkovúškoduakonáklady,ktorévynaložilnasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- Eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu
175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú
analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-

Sk, t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).

V konaní si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) 306 dní, preto si
uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 553,20 Eur (55,32 Eur za mesiac).

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.), na prejednanie veci samej nie je

potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200 ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 1.000,- Eur, od toho

okamihu, ide o drobný spor.

Spoukazomnacitovanézákonnéustanovenia,keďdanávecjedrobnýmsporom,vktorejniejepotrebné
nariaďovať pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v
súlade s citovaným ustanovením § 115a ods. 1, 2 a §156 ods. 3 O. s. p..

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 34Er
954/2002 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 34Er 1835/2002, EX 769/2002, povinného: W.

R., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 7.980,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 12.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrhom doručeným
Okresnému súdu Bratislava III. dňa 14.10.2009 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu dňa 22.07.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeskasúdudoručilexekučnýspisč.EX769/2002avyčíslilnáhradutrovexekúciesumou62,22Eur.Uznesením
tunajšieho súdu, č.k. 34Er 1835/2002-13, EX 769/2002, zo dňa 10.08.2010, súd návrhu oprávneného
vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku pod

sp.zn. EX 769/2002 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie vo výške 62,22 Eur.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1písm.d/cit.zák.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1cit.zák.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok, a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia

konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na
zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dníod doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.Súdrozhodneozmeneexekútoradotridsiatichdníoddoručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z exekútorského spisu súd zistil, že exekučný súd postupoval v zmysle citovaných zákonných
ustanovení, keď pôvodnému exekútorovi oznámil návrh oprávneného na zmenu exekútora a vyzval ho
na doručenie exekútorského spisu. Po doručení z vyúčtovania trov exekúcie pôvodným exekútorom súd
o zmene exekútora rozhodol.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o
zmeneexekútorakonalsozbytočnýmiprieťahmi,tedanesprávnyúradnýpostupbypredstavovalvydanie
rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný.
Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho

úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej
moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom
navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v
hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový
stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto
prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa

právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora (resp. do doručenia

uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi). Vzhľadom na túto skutočnosť, v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody, nakoľko pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom
platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou

príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako

oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku
formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť
štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postupbol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho
uplynulo medzi doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak
nepreukázal. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor
vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže

účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44
ods. 9 Exekučného poriadku ).

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať
rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť,
povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne.

Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu
súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil
skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu

smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o
všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany
ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy.

Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou
nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý
navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh

navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná
a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov

titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil
v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi,

ktorýmalvoveciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaproti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

POUČENIE: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava III.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III

a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol
o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne

a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v

predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd

po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľvyčíslilmajetkovúškoduakonáklady,ktorévynaložilnasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- Eur, na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu
175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú

analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnomkonaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-
Sk, t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).

V konaní si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) 306 dní, preto si

uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 553,20 Eur (55,32 Eur za mesiac).

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.), na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200 ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 1.000,- Eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

Spoukazomnacitovanézákonnéustanovenia,keďdanávecjedrobnýmsporom,vktorejniejepotrebné

nariaďovať pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v
súlade s citovaným ustanovením § 115a ods. 1, 2 a §156 ods. 3 O. s. p..

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 34Er
954/2002 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 34Er 1835/2002, EX 769/2002, povinného:
František Budziňák, nar. 05.08.1962, pre vymoženie 7.980,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 12.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 14.10.2009 navrhovateľ ako oprávnený podal

návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu dňa 22.07.2010 súdny exekútor JUDr.
Ladislav Mikeska súdu doručil exekučný spis č. EX 769/2002 a vyčíslil náhradu trov exekúcie sumou
62,22 Eur. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. 34Er 1835/2002-13, EX 769/2002, zo dňa 10.08.2010,
súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora
JUDr. Ladislava Mikesku pod sp.zn. EX 769/2002 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so

sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému
súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 62,22 Eur.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1písm.d/cit.zák.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1cit.zák.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok, a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na

zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.Súdrozhodneozmeneexekútoradotridsiatichdníoddoručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z exekútorského spisu súd zistil, že exekučný súd postupoval v zmysle citovaných zákonných
ustanovení, keď pôvodnému exekútorovi oznámil návrh oprávneného na zmenu exekútora a vyzval ho
na doručenie exekútorského spisu. Po doručení z vyúčtovania trov exekúcie pôvodným exekútorom súd
o zmene exekútora rozhodol.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o
zmeneexekútorakonalsozbytočnýmiprieťahmi,tedanesprávnyúradnýpostupbypredstavovalvydanie
rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný.Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho
úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej
moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom

navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v
hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový

stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto
prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa
právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora (resp. do doručenia
uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi). Vzhľadom na túto skutočnosť, v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody, nakoľko pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na

zachovanie kontinuity konania.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom
platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou
príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok

prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako
oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku
formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť

štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup
bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho

uplynulo medzi doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak
nepreukázal. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor
vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže
účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44

ods. 9 Exekučného poriadku ).

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať
rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť,
povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne.

Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu
súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil
skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal.Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu
smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o
všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že

navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany
ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou
nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý
navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná

a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov
titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil
v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi,
ktorýmalvoveciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaproti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

POUČENIE: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.