Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/388/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229777
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114229777.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: T. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom U., J.. U. XX, prechodne bytom T. - T., R. XXX, zastúpeného: Mgr. Paulína Naništová,
advokátka so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, proti odporcovi: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Š.,
R.. Y. XXX/XX, zastúpenému: JUDr. Katarína Kapčáková, advokátka so sídlom Prešov, Kúpeľná 1/A, o
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný platiť výživné navrhovateľovi vo výške 130 eur mesačne za obdobie od 12.11.2014
do 11.9.2015 a vo výške 110 eur mesačne za obdobie od 12.9.2015 do budúcna a to vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P 128/2003 zo dňa 19.4.2004,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

dlžné výživné za obdobie od 12.11.2014 do 30.9.2015 vo výške 953,81 eura povoľuje odporcovi platiť
v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok do úplného zaplatenia dlhu,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.11.2014 žiadal navrhovateľ zvýšiť výživné zo sumy 39,80
eura na sumu 300 eur mesačne od 2.9.2014 do budúcna. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že
medzičasom došlo k zmene pomerov na jeho strane, stal sa študentom vysokej školy s čím sú spojené
zvýšené výdavky.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na výdavky, ktoré má, na to, že uplatnené výživné
je neprimerané a žiadal toto zvýšiť na sumu 100 eur mesačne.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením pracovných zmlúv
odporcu, oznámenia o skončení pracovného pomeru, opisom mzdových listov odporcu, uznesenia
Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 13.7.2015, potvrdenia o štúdiu, rodného listu navrhovateľa,
mzdového listu matky navrhovateľa, inkasných lístkov odporcu, výpisu z jeho úverového účtu, trvalých
príkazov odporcu, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P
128/2003 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ je synom odporcu, pričom posledná úprava vyživovacej povinnosti odporcu voči
navrhovateľovi bola súdom upravená dňa 19.4.2004, kedy bol zaviazaný odporca prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne sumou 1 200,- Sk. Zároveň v tomto konaní bol udelený súhlas na miesto odporcuk podaniu žiadosti o zmenu priezviska v tom čase maloletého navrhovateľa. Navrhovateľ je toho času
študentom 2. ročníka Fakulty informatiky a manažmentu v W. B.. Trvalo sa zdržiava v Českej republike
kde býva jeho matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Cestové z miesta trvalého bydliska do školy

stojí asi 1 000,- Českých korún na jeden mesiac. Strava v školskej jedálni asi 1 200,- Českých korún,
za mobil platí asi 500,- Českých korún, pripojenie na internet asi 550,- Českých korún. Platí si IS kartu v
sume asi 1 000,- Českých korún na rok. Školské potreby stoja približne 3 000,- Českých korún, školné sa
neplatí. Navštevuje tiež fotografický krúžok v Prahe kde sa konajú kurzy dvakrát mesačne, pričom v tejto
súvislosti vydáva 1 000,- Českých korún, tento kurz prebieha v decembri a v januári. Ako dobrovoľný

hasič prispieva 200,- Českých korún ročne na túto organizáciu. V súvislosti so zdravotným stavom nemá
zvýšené výdavky. Nemá žiadny príjem a nákup skrípt je nutné asi 5 000,- Českých korún na jeden
semester.

Odporca prevažne počas celej doby od podania návrhu na začatie konania bol zamestnaný ako vodič v
kamiónovej preprave, pričom jeho príjem u zamestnávateľa činil cca 360 eur mesačne plus diéty, ktoré

činiliasi600eurmesačne.Celkovýjehopríjemtedačinil960eurmesačne.Počasvýkonuprácepribližne
22 - 23 dní je na cestách v zahraničí a zvyšok dní trávi doma ako prestávku medzi cestami. Jeho výdavky
pozostávajú z platieb spojených s užívaním domu vo výške asi 190 eur mesačne, pričom vlastníkom
domu je jeho manželka. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére z druhého manželstva. Maloletá
dcéra navštevuje prvý stupeň základnej školy. V čase podania návrhu navštevovala škôlku, čo stálo

25 eur mesačne. Taktiež navštevuje tanečný krúžok kde platí asi 13 eur mesačne. Odporca je taktiež
platí poistenie vo výške 20 eur mesačne. Spláca tiež úvery vo výške 64 eur mesačne a druhý vo výške
28,60 eur mesačne, ktoré boli braté z dôvodu získania finančných prostriedkov, preto aby jeho manželka
mohla vyplatiť z domu svojho brata. Tiež si platí dôchodkové sporenie vo výške 25 eur mesačne, osobnú
poistku za zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi vo výške 27 eur mesačne. Výdavky na

telefón predstavujú 57 eur mesačne a na internet 14,90 eura. Ostatné výdavky sú bežné, výdavky na
stravu činia cca 250 eur - 300 eur mesačne za celú rodinu. Manželka odporcu pracuje ako telefonistka
s príjmom asi 420 eur mesačne čistého. Vlastní spolu s manželkou motorové vozidlo v hodnote asi 13
000 eur.

Matka navrhovateľa s ktorou žije v spoločnej domácnosti je zamestnaná vo Fakultnej nemocnici W. B.
s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2014 24 806,- Českých korún. Účastníci konania nie
sú v žiadnom kontakte s tým, že naposledy bol v kontakte navrhovateľ s odporcom v čase keď tento
mal asi 6 rokov.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi,

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k splneniu zákonných podmienok pre zmenu
posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo medzi účastníkmi konania v roku 2004. Od uvedeného
obdobia došlo k zmene pomerov jednak na strane oprávneného taktiež aj na strane povinného pričom

toho času je navrhovateľ študentom vysokej školy, má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim štúdiom,
pričom taktiež príjem u odporcu je rozdielny vo vzťahu k jeho príjmu z roku 2004 aj keď u neho došlo
k zmene pomerov tým, že medzičasom sa oženil a došlo k vzniku ďalej vyživovacej povinnosti. Tým by
boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pričom súd má za to, že v danom prípade, nakoľkosa jedná o výživné pre plnoleté dieťa možno pristúpiť k jeho zvýšeniu len na návrh, ku ktorému došlo
podaním na súde dňa 12.11.2014, teda až uvedeným dňom možno priznať zvýšené výživné zo strany
odporcu. Odporca v rozhodnom období teda od 12.11.2014 do 11.9.2015 bol s výnimkou niekoľkých

dní v mesiaci január 2015 zamestnaný ako vodič kamiónovej prepravy, pričom jeho celkový príjem
spolu s diétami činil cca 1 000 eur mesačne. Jeho výdavky boli bežné, pokiaľ sa týka výdavkov na
inkaso a na platby spojené s bývaním taktiež jeho výdavky spojené s návštevou škôlky, resp. školy zo
strany jeho dcéry boli primerané jej veku. Súd má za to, že pri taktom počte dní, ktoré strávil odporca
ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy v zahraničí boli jeho takzvanými diétami pokryté jeho

výdavky na skoro celý mesiac okrem piatich až šiestich dní, ktoré trávil doma a preto súd ma za to,
že v podstate zo svojho príjmu, ktorý má okrem diét je schopný prispievať na výživu navrhovateľa tak,
aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu prispievať na
výživu navrhovateľa mesačne sumou 130 eur a to za obdobie od 12.11.2011 do 11.9.2015. Následne
došlo ku strate zamestnania zo strany odporcu, pričom však súd má za to, že je primerané ho zaviazať
platiť výživné do budúcna na navrhovateľa sumou 110 eur mesačne, nakoľko nepochybne odporca má

schopnosti a možnosti, aby zabezpečil obdobný príjem aj v budúcnom období. Súd pritom vychádzal zo
skutočnosti, že v danom období od toho roku 2014 do 2015 odporca už raz stratil zamestnanie a to v
spoločnostiT.pričomnáslednevpriebehujednéhomesiacasazamestnaluzamestnávateľasobdobným
predmetom podnikania so skoro totožným príjmom. Je teda nepochybné, že v jeho schopnostiach a
možnostiach je dosiahnuť taký príjem na úrovni okolo 1 000 eur mesačne z ktorých bude schopný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi sumou 110 eur mesačne.

V danom prípade bola podaná žaloba dňa 12.11.2014 a v zmysle citovaných ustanovení Zákona o
rodine možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania, preto súd zamietol návrh na
určenie výživného za obdobie od 2.9.2014 do 11.11.2014 s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia

a na skutočnosť, že jedná sa o plnoletého navrhovateľa. Súd má za to, že priznané výživné nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že navrhovateľ sa nekontaktuje s odporcom vzhľadom na
úroveň vzťahov medzi odporcom a matkou navrhovateľa, ktorá vyplynula s obsahu súdneho spisu 24P
128/2003 nemožno posúdiť ako skutočnosť, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi v neprospech
navrhovateľa, nakoľko zo samotného rozsudku tunajšieho súdu vyplýva, že odporca sa nezaujímal o v

tom čase maloletého navrhovateľa a sám sa vyjadril, že sa nechce stretávať s navrhovateľom, preto nie
je dôvodné z jeho strany poukazovať v tomto čase na túto skutočnosť.

Súd rozhodol o výške výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa. Súd má za
to, že súdom určená suma výživného zodpovedá odôvodnením potrebám navrhovateľa, ale zároveň

reaguje aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako povinnej osoby. Stanovené výživné
zodpovedá tiež zásade rovnakej životnej úrovne detí rodičov kedy súd má za to, že po zohľadnení
primeranej starostlivosti zo strany matky navrhovateľa je tu zabezpečená rovnaká životná úroveň
účastníkov konania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil splácanie dlhu dlžného výživného za obdobie od 12.11.2014
do 30.9.2014 v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným. Dlžné výživné
za toto obdobie predstavuje sumu 953,81 eura. V konaní nebolo sporné platenie bežného výživného
doposiaľ určeného súdu vo výške 39,83 eura. Rozdiel oproti zvýšenému výživnému od 12.11.2014 teda
predstavuje sumu mesačne 90,17 eura (130 - 39,83). Dlžné výživné za obdobie mesiacov december

2014 - až september 2015 teda činí spolu 900,17 eura (90,17 x 10 mesiacov), pričom dlžné výživné za
mesiac november 2014 a to za 18 dní mesiaca november 2014 činí 53,64 eura. V mesiaci november
došlo k zvýšeniu výživného od 12.11. teda za 18 dní z mesiaca november pri výživnom vo výške 39,83
euramesačnepripočtední30tedačinívýživnéza18dní23,76eura(39,83eura/30x18).Prizvýšenom
výživnom by zo sumy 130 eur činilo výživné za 18 dní 77,40 eura (130 / 30 x 18) a preto suma 53,64

eura činí dlžné výživné za mesiac november. Spolu teda činí dlžné výživné sumu 953,81 eura.

Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh zamietnutý v prevyšujúcej časti, teda za obdobie od 2.9.2014
do 11.11.2014 v celom rozsahu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v rozsahu nad priznané

výživné vzhľadom na petit žaloby. Táto skutočnosť bola rozhodujúca pre rozhodnutie o trovách konania
kedy súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva, nakoľko
ich úspech bol len čiastočný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.