Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212451
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115212451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: EURO BUSINESS

SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, IČO: 46 132 767, zastúpeného:
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881,
proti odporcovi: R. Z., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, A., o zaplatenie 400 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 300 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 300 Eur od 19.4.2013 do zaplatenia,

vo zvyšnej časti návrh zamieta,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške 12 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 45,93 Eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom podaným na Okresný súd Prešov dňa 11.05.2015 žiadal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie 400 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 396 Eur od 19.4.2013
do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.3.2013 uzatvoril navrhovateľ s
odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej požičal odporcovi
finančnú čiastku vo výške 300 Eur a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť
navrhovateľovi. V zmysle čl. I. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že celková výška úroku za
spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 96 Eur a celková výške úveru klienta
je vo výške 396 Eur. Navrhovateľ poukázal na čl. 2, bod 2.2. VOP, v zmysle ktorého poskytol odporcovi
finančné prostriedky v dohodnutej výške prostredníctvom bankového prevodu na jeho účet, z ktorého
klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 Eur.

Za dátum poskytnutia pôžičky je potrebné považovať dátum pripísania finančných prostriedkov na účet
odporcu. V zmysle čl. 15.3.VOP si navrhovateľ uplatnil aj 2 x poplatok za notifikačné sms správy, e-maily.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 02.12.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli.

Podľa § 1 ods.3 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom

nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace

Podľa § 2 písm. a), c) zákona č.129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c)iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje

úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. c) , f) a l) , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených
v § 1 ods. 3 písm. a), b) , d),

e) , g) až k) a m) až r) ; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej
banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch na iných
veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhej

vety, § 2 , , , , §
7 ods. 1 , , 15 až 17, § 8 , 8a , § 9 ods. 1 , ods. 2 písm. a) až z) , ods. 9 až 11 , § 11 ,

12 , 14 , 16 , 17 ,
19 , § 20 ods. 2 až 8
, § 23 a 25 .

Podľa § 2 zák.č. 266/2005 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa

rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,b) finančnou službou služba poskytovaná 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 21.3.2013
zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX prostredníctvom diaľkovej komunikácie.
Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o

spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ je právnická osoba s predmetnom podnikania poskytovanie
úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej
ponuky majetkových hodnôt. Odporca vystupuje v predmetnom vzťahu ako spotrebiteľ. Navrhovateľ
na základe vyššie uvedenej zmluvy požičal odporcovi sumu 300 Eur, pričom odporca sa zaviazal
vrátiť navrhovateľovi sumu 396 Eur a to titulom istiny sumu 300 Eur a titulom úrokov sumu 96 Eur.

Predmetnú sumu sa odporca zaviazal uhradiť v lehote 28 kalendárnych dní, teda do 18.4.2013. V zmysle
predmetnej zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 417,14 % a ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 3630,50 %. V zmysle čl. 3, bod 3.1. predmetnej zmluvy si navrhovateľ pre
prípad omeškania s vrátením celkovej výšky pôžičky dohodol s odporcom úroky z omeškania vo výške
2 % za každý deň omeškania zo splatnej sumy, ktorá nebola včas splatená.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka
prostredníctvom diaľkovej komunikácie, v zmysle ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky

vo výše 300 Eur bankovým prevodom na účet. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi do
18.4.2013 sumu vo výške 396 Eur, pričom z uvedenej sumy predstavoval úrok za poskytnutú
pôžičku sumu 96 Eur. Súd na predmetný vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže v ustanovení § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch sú
vymenúvané ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať aj na poskytovanie úverov a pôžičiek, ktoré

nie sú spotrebiteľskými úvermi a sú poskytované inými veriteľmi.. Navrhovateľ má v predmetnom
vzťahu postavenie iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, z
dôvodu, že poskytol spotrebiteľovi pôžičku, ktorú nemožno klasifikovať ako spotrebiteľský úver, keďže
odporca ju bol povinný splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, a zároveň nespĺňajú žiadnu
z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) , d), e) ,
g) až k) a m) až r) . Súd taktiež posudzoval predmetnú
zmluvu aj podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
z dôvodu, že k ich uzavretiu došlo prostredníctvom internetu ako prostriedku diaľkovej komunikácie.

Súd po preskúmaní zmluvy má za to, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom platne zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej poskytol odporcovi bankovým prevodom finančnú sumu 300 Eur. Odporca neuhradil
navrhovateľovi predmetnú sumu ani čiastočnými splátkami, preto súd zaviazal odporcu uhradiť
navrhovateľovi sumu 300 Eur.Čo sa týka dohodnutého úroku za poskytnutie pôžičky, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle
ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka si účastníci zmluvy o pôžičky môžu za poskytnutie

pôžičky dohodnúť úrok, ktorý predstavuje odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny, avšak táto
dohoda nemôže byť v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, teda nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).
Závisí od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo
nie je v súlade s dobrými mravmi. (nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. 10/2005 zo dňa 28.02.1995)

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať
vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu.

V danom prípade vo formulárovej zmluve bol dohodnutý úrok za poskytnutie pôžičky vo výške 96
Eur. Ročná úroková sadzba bola vyčíslená vo výške 417,14 %, pričom priemerná úroková sadzba
spotrebiteľských úverov poskytovaných obchodnými bankami do 1 roka v marci 2013 bola vo výške
8,12 %. Pritom navrhovateľ prenechal odporcovi sumu 300 Eur na obdobie 28 dní. Takto určenú výšku

úroku súd vníma ako dojednanú medzi účastníkmi bez najmenších pochybností v rozpore s dobrými
mravmi. Už len samotná výška RPMN vyjadrená v predmetnej zmluve 3630,50 % je v porovnaní s
priemernou hodnotou RPMN pre ostatné úvery vo výške do 1.500 Eur bez zabezpečenia poskytnutých
so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov v prvom kalendárnom štvrťroku 2013 vo výške 55,34 % (použijúc
najbližšiu možnú referenčnú sadzbu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z. z. pre

ostatné spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia vo výške do 1.500,- eur so splatnosťou od 3 do 6
mesiacov, keďže súhrnné údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi sa pre úvery so
splatnosťou menej ako 3 mesiace vrátane logicky z dôvodu podľa cit. ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z. z. nezverejňujú] a to aj so zohľadnením krátkodobosti poskytnutia predmetnej pôžičky,
priam astronomická.

V tejto súvislosti súd zistil, že dohodnutý úrok bol oproti priemerným úrokovým mieram niekoľkonásobné
vyšší ako úrok, ktorý bol poskytovaný v zmysle záverov štatistiky Národnej banky Slovenska pri
bankových úveroch poskytovaných na spotrebiteľské úvery s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto
skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je

platná,vzhľadomnatamdojednanúvýškuúroku.Súddospelkzáveru,ževzhľadomnanutnosťzvýšenej
ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko
je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd nepriznal úroky za poskytnutie pôžičky.

Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a

pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 BacoEspaňol de Credito SA proti Joaguin Calderón Camino,
podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa názoru súdu teda súd
pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, potom

nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na určitú primeranú úroveň, nakoľko je takýto postup vnútroštátneho
súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto
smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách
uzatvorenýchsospotrebiteľmizostranypredajcualebododávateľaaaksanapriektomutaképodmienky
uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej

záväzná pre zmluvné strany za tých podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných
ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo správne orgány členských
štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania
nekalých podmienok v zmluvách. Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných
strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich

vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý úrok je v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a dobrými mravmi, a preto je samotnéustanovenie zmluvy, ktoré upravuje odplatu za poskytnutie úveru absolútne neplatné a to podľa § 39 a
§ 41 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku za
poskytnutie pôžičky zamietol.

Náklady v sume 4 Eur vynaložené ako poplatok za notifikačnú sms správu/ email súd navrhovateľovi
nepriznal, pretože zo spisu nevyplývalo, že by navrhovateľ 2 x informoval odporcu o nesplnených
záväzkoch v zmysle čl. 15, bod 15.3 predmetnej zmluvy, a keďže ide o sporové konanie, navrhovateľ
nezniesol dôkazné bremeno týkajúce preukázania vynaloženia predmetných výdavkov čím je spojený

procesný neúspech, preto súd žalobný návrh v predmetnej časti zamietol.

Z dôvodu, že odporca sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania
5,75 % ročne (o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v čase omeškania) zo sumy 300 Eur od 19.4.2013 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ sa svojím
návrhom domáhal zaplatenia sumy 400 Eura (100 %), súd mu priznal 300 Eur (75 % zo žalovanej sumy),
vo zvyšku 100 Eur (25 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel
pomerných úspechov. Navrhovateľ bol úspešný v 50 % (75 % - 25 %), preto mu súd priznal náhradu trov

konania vo výške 50 %. Na základe uvedeného mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 45,93 Eur (50 % z uplatnenej odmeny advokáta za poskytnutie právnych služieb a to za 2 úkony -
príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby á 35,86 Eur s DPH, 2 x režijný paušál á 10,07 s DPH )
a iných trov konania vo výške 12 Eur (50 % zo zaplateného súdneho poplatku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.