Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/580/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223612
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613223612.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne B. T., L.. XX.X.XXXX, J. Y., X. Č.. XXX/X, zastúpenej
JUDr. Jánom Burocim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova
č. 7 proti žalovanej O. B. Ž. G., S..D.., D. D. E. T., N. X, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 68, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a o návrhu žalovanej na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.11.2013 č.k. 6C/203/2013-109 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Uznesenie odôvodnil tým, že žalovaný v konaní podal procesný návrh na prerušenie konania do
doby právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II ÚS 382/2013, Rvp
5052/2012, v ktorom rozhoduje o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Má za to, že z
rozhodnutia nálezu Ústavného súdu SR I ÚS 402/2008 vyplýva záver, že ak sa najvyšší súd v rámci
dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom ani nemohol meritórne
formulovať závery nižších súdov. Považuje preto za neprípustné a v rozpore s Ústavou vyprodukované

účelové odôvodnenie v exekučnej veci, ktorá prebehla bez účasti oprávneného. Poukázal na to, že
ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces v exekučnej
veci. Má za to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo Ústavným súdom SR zrušené,
je takmer totožné s uznesením Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie
sťažnosť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., ktorou namietala porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu, okrem iného aj postupom a uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Považuje závery,

ktoré sú uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 pre toto konanie za právne významné
a z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s
istotou, že uznesenie najvyššieho súdu bude zrušené.

Súd prvého stupňa posúdil procesný návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania tak, ako ho

navrhuje žalovaný. Pripustil, že Ústavný súd SR prijal sťažnosť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa
a.s. v súvislosti s namietaním porušenia jej základného práva na súdnu ochranu, mal však za to, že
konanie, ktoré prebieha pred ústavným súdom, nemôže mať vplyv na rozhodnutie v prejednávanej
veci v tomto konaní, keďže sa v ňom nerieši taká otázka, ktorá by mala pre rozhodnutie tohto súdu
význam. Uvedená sťažnosť sa týka exekučného konania a odňatia práva na spravodlivý proces v
exekučnom konaní v súvislosti s dokazovaním. Poukázal aj na to, že nie je viazaný odôvodnením

uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo/1/2012, ktoré sa taktiež týka exekučného konania a niekonania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. S poukazom na tieto závery návrh na prerušenie konania
zamietol.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiada napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že závery súdu prvého stupňa v napadnutom
uznesení považuje za nesprávne, keďže ňou označené konanie vedené pred Ústavným súdom SR o
porušení základných práv sťažovateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 je pre vec
právne významné, nakoľko aj navrhovateľ svoju žalobu v tomto konaní opiera o závery napadnutého

uznesenia Najvyššieho súdu SR, ale aj z obavy, že uvedeným rozhodnutím všeobecne argumentujú
žalobcovia spotrebitelia opakovane, a to bez akéhokoľvek prihliadnutia na postup, v akom bolo toto
rozhodnutie vydané a skutkové okolnosti, za ktorých bolo vydané. Má za to, že aj rozhodovacia činnosť
všeobecných súdov je alebo minimálne môže byť viac či menej týmto rozhodnutím ovplyvňovaná a práve
v dôsledku hromadnej argumentácie týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré je v súčasnosti
predmetom preskúmavania jeho ústavnosti pred Ústavným súdom SR, preto podľa názoru žalovanej

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda aj
vhodné prvostupňové konanie prerušiť. Má za to, že uznesenie s údu prvého stupňa je navyše aj
nepreskúmateľné, a teda aj nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Má za to, že súd
prvého stupňa zrozumiteľne a jasne neuviedol, prečo a akými úvahami dospel k záveru, že predmetné
konanie nie je potrebné prerušiť, keďže pred ústavným súdom sa podľa názoru prvostupňového súdu

nerieši otázka významná pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s procesným návrhom žalovanej na prerušenie
konania a aj správne o tomto návrhu rozhodol. Za vecne správne a výstižne považuje odvolací súd aj
dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje a s poukazom na
odvolacie námietky žalovanej považuje k týmto za potrebné dodať:

Žalovaná navrhovala prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V citovanom ustanovení zákon stanovuje, že predbežné otázky, t.j. právne otázky, ktoré nie sú samy

predmetom občianskeho súdneho konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej,
si môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, môže však aj prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet. Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. prerušenie, ktoré súd
vykonáva iba na základe vlastnej úvahy a teda nepredstavuje pre neho obligatórny procesný postup.

Súd pri tejto procesnej situácii má možnosť využiť aj iné vhodné opatrenia a až keď tieto zlyhajú,
môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie
predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania
má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a
spomedzi viacerých možných opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí

čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na
ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Odvolací súd má za to, že postup súdu prvého stupňa, ktorý v danom prípade nepovažoval za dôvodný
návrh žalovanej na takéto prerušenie konania je správny. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu

prvého stupňa v tom, že výsledky konania pred ústavným súdom, na ktoré žalovaná poukazuje,
nemôže mať vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci, keďže sa v ňom neriešia také otázky, ktoré
by mohli pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci mať právny význam. Predmetom tohto konania je
totiž posudzovanie odňatia práva na spravodlivý proces súdmi všetkých stupňov v rámci exekučného
konanianamietanépredovšetkýmzdôvodu,ževrámciexekučnéhokonaniabolovykonanédokazovanie

oboznámením sa so všeobecnými poistnými podmienkami žalovanej a z týchto bol vykonaný iný
skutkový záver, aký z neho vykonal rozhodcovský súd a za takejto situácie mala byť oprávnenej (v
tomto prípade žalovanej) daná možnosť vyjadriť sa k výsledkom takéhoto hodnotenia. Aj odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o exekučné konanie a žalovaná v tomtoprejednávanom konaní netvrdí, aby jej bolo odňaté obdobné procesné právo. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach, na ktoré žalovaná poukazuje, sa nezaoberal samotným posudzovaním všeobecných
poistných podmienok žalovanej a ani osobitne ich časťou týkajúcou sa rozhodcovskej doložky, ktorá

tvorí predmet konania v prejednávanej veci.

Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že závery, ktoré uviedol Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí 6Cdo/1/2012 nie sú pre rozhodnutie v predmetnej veci právne záväzné a
preto ani jeho prípadné zrušenie rozhodnutím Ústavného súdu nepredstavuje vyriešenie otázky, ktorá

by mohla mať význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho
rozhodnutia teda vyporiadal s obsahom návrhu na prerušenie konania z hľadiska dôvodov, ktoré v ňom
uviedla žalovaná a preto nie je dôvodným tvrdenie žalovanej o nedostatku jeho odôvodnenia.

Na základe toho odvolací súd uzneseniu súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.