Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233291
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/58/2013-51 zo dňa 02.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/58/2013-51 zo dňa 02.07.2014 p o t v r
d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal uloženia povinností žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-- eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 621,43 eura a to z dôvodu, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní voči

povinnému: O. W. navrhol písomným podaním, zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu,
ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil exekučnej veci spisovú značku EX/6921/2010.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Nitra a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní
vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak

je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že
vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
03.05.2011 (konanie pritom začalo dňa 31.05.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 337 dní). Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so

zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote samotná prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (EP) účinného od 01.06.2011 vo vyjadrení žalovaná uvádza, že z ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol exekučný
poriadok novelizovaný. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po
01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred dňom 01.06.2011 poukazuje na znenie § 41 ods.

2 písm. d/ EP a uvádza, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Z uvedeného vyplýva, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody. Žalobca tiež nemá nárok na nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, žeby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukazuje na
prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Podľa žalovanej

poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že predmetom konania je nárok
uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ku ktorej
došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože v exekučnom konaní nebola splnená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ako i porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to vyčíslil v návrhu. Z ustanovenia § 9 Zákona
č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorý sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Zodpovednosť štátu v takomto prípade je objektívnou zodpovednosťou

za škodu pri súčasnom splnení podmienok, ktorými sú vznik škody, majetková ujma v peniazoch,
nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nesprávnym úradným postupom môže byť vydanie alebo nevydanie, prípadne oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť vydané v určenej lehote. Z Dohody základných práv a slobôd vyplýva, že
každý má právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti súdneho konania

je tak významným právom účastníka konania. Nejde však o absolútne hľadisko, ktoré by malo byť
uprednostnené a teda by malo prevážiť pred inými požiadavkami na vydanie rozhodnutia, ktorými sú
povinnosť súdu zistiť spoľahlivo okolnosti s ohľadom na zložitosť veci, potrebné posúdiť pred vydaním
rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno potom považovať len taký postup súdu, keď doba
trvania na vydanie rozhodnutia nezodpovedá zložitosti, právnej náročnosti ako aj počtu vybavovaných

vecí. Štát tak nemôže zodpovedať za prieťahy spôsobené pričinením účastníka konania alebo ak sú
vyvolané inými okolnosťami.V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poveríexekútora.Podľazákonnéhozneniaplatnéhood01.06.2010tátolehotaneplatí,akideoexekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ EP.

Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31.05.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie
poverenia, však neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a
preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon

žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd
mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov
na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.05.2010 a množiace sa exekučné konania,
si uvedomil i zákonodarca, pretože od 01.06.2010 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota
15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/, pre prípad písomného

poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácií stanovená žiadna lehota. Súd sa
tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v

exekučných konaniach, ktoré začali po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v
prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za

preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,
posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že
na Okresný súd Nitra v roku 2009 napadlo do „Er“ 15.113 vecí, v roku 2010 napadlo 14.879 vecí a v roku
2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku

2011 to bolo 230 vecí. Tieto veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymi
úradníkmi a vzhľadom na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované
v krátkom časovom úseku a preto rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Nesprávny úradný

postup nespočíva v existencii prieťahov v konaní exekučného súdu, pričom žalobca nepreukázal, žeby
v konaní exekučného súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v
konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je. Pretože
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu,
v danej veci splnená nie je, nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou.

Súd poukazuje na list Európskej komisie najmä v tej súvislosti, že bolo i povinnosťou okresného súdu
sa podrobnejšie zaoberať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom a tak vzhľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1 a § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo

na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 02.06.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Topoľčany žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal

dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.