Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107207240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107207240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Slovenská
republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie
náhrady škody 40 164,64 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okrasného súdu Bratislava I č.k.
32Cb/109/2007 - 238 zo dňa 3. novembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 40 164,64 € a trovy konania vo výške 99,58 €.
Vychádzal zo skutkového zistenie, že rozsudkom Okresný súd v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo
dňa 12.09.2002 rozhodol v právnej veci žalobkyne J. I., bytom W. XX, F., voči žalovanému 1./ Ľ. X. za
účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej poisťovne, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, a
žalovanému 2./ Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, tak, že zaviazal
žalovaného 1./ - Ľ. X.D. na zaplatenie sumy 16 920 825 Sk spolu s trovami konania a v prevyšujúcej

časti žalobu voči nemu zamietol, ďalej žalobu zamietol voči žalovanému 2./ - Slovenskej poisťovni,
a.s. Bratislava, odštepný závod Košice. Okresný súd v Humennom vydal dňa 11.11.2003 poverenie
na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX pre exekútorku H.. S. Ž. veci oprávnenej J.N. I., W. Č.. XX,
F., voči povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, na vymoženie
pohľadávky vo výške 16 920 825,- Sk a trov exekúcie. Žalobca podal proti upovedomeniu o začatí
exekúcii na Okresný súd v Humennom námietky , ktorým súd nevyhovel. Dňa 15.12.2003 exekútorka
H.. S. Ž. odpísala sumu vo výške 1 210 000 Sk (trovy exekúcie). Žalobca podal podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003 vo veci
č. k. 9Er/250/2003 o nevyhovení námietkach povinného zo dňa 04.12.2003. Najvyšší súd Slovenskej
republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004 zo dňa 28.02.2005 uznesenie Okresného súdu v Humennom zo dňa
04.12.2003, č. k. 9Er/250/2003 - 45 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o § 1 ods. 2 ;§ 2 ;§ 9; § 18 ods. 1 a § 20 Zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za

škodu žalovaného v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia orgánu -
Okresného súdu v Humennom, ktorý dňa 11.11.2003 vydal v rozpore s právoplatným a vykonateľným
rozsudkom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 a zákonom ust. § 37 ods. 3, 4 a § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ako aj ust. O.s.p., ktoré mali byť subsidiárne aplikované vo vzťahu k skúmaniupodmienok konania (ust. § 251 ods. 4 O.s.p.), poverenie na vykonanie exekúcie č. 5702*024166
pre exekútorku H.. S. Ž. vo veci oprávnenej J. I.Q., W. Č.. XX, F., voči žalobcovi ako povinnému
Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava na vymoženie pohľadávky vo výške

16 920 825 Sk a trov exekúcie, na základe ktorého bolo dňa 18.11.2003 žalobcovi, (v exekučnom
konaní povinnému), doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol vyzvaný na zaplatenie
sumy vo výške 16 920 825 Sk - pohľadávky oprávneného, sumy vo výške 69 738 Sk - trov právneho
zastúpenia vo veci exekúcie a sumy vo výške 1 210 000 Sk - predbežných trov exekúcie a na základe
podaných námietok žalobcom (v exekučnom konaní povinným), zo dňa 28.11.2003, doručených na súd

dňa 01.12.2003, bolo Okresným súdom v Humennom vydané v exekučnom konaní , č. k. 9Er/250/03
- 45, uznesenie dňa 04.12.2003, ktorým súd nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003
proti upovedomeniu o začatí exekúcie a ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, právoplatného dňa 01.04.2005 a vec bola vrátená na
ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom, ktorý uznesením zo dňa 26.09.2006 vyhovel námietkam
povinného, nakoľko bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku, č. k. 2M-

cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, a následne Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 01.12.2006
exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po predložení
ich vyúčtovania súdnym exekútorom. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi boli na základe
nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky voči nemu ako povinnému, odpísané z jeho účtu finančné
prostriedky v prospech povinného exekútorky H.. S. Ž. (trovy exekúcie), a to výške 1 210 000 Sk.

Táto suma predstavuje škodu spočívajúcou v úbytku majetku žalobcu, ktorá bola spôsobená práve tým,
že súd ako orgán štátu umožnil vykonanie exekúcie voči subjektu proti ktorému bola takáto exekúcia
neprípustná a keď nevyhovel námietkam voči exekúcii žalobcu označeného v exekučnom konaní ako
povinného. Súd mal preukázané, že vyššie uvedené rozhodnutie orgánu štátu bolo podstatnou a
rozhodujúcou príčinou toho, že žalobcovi škoda vznikla.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..
Rozsudokodvolanímvzákonomstanovenejlehotevjehovyhovujúcejčastiodvolanímnapadolžalovaný
vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie. Prvostupňový súd ustálil, že škoda
navrhovateľovivzniklapreto,lebovdanomprípadejepotrebnéaplikovaťust.§61Exekučnéhoporiadku,
podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Finančné prostriedky,

ktoré boli súdnou exekútorkou navrhovateľovi odpísané z účtu a vyplatené v prospech oprávneného
nebolo možné z dôvodu aplikácie § 61 Exekučného poriadku vymáhať s právnym názorom, ktorým
sa žalovaný nestotožňuje. Poukázal na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu R 64/2008, v ktorom sa
riešila otázka, či exekúcia na hnuteľnosti vykonaná v rozpore z Exekučným poriadkom je nezvratná
alebo nie. V rozhodnutí R 48/2009 riešil Najvyšší súd, že uvedené ust. § 61 Exekučného poriadku

vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli
nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, žeby za podmienok stanovených zákonom
nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní týkajúcich sa
výlučne účastníkov exekučného konania. Ustanovenie o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu
umožňuje rôzne variácie jeho interpretácie, pričom pri zohľadnení citovaných judikátov, ako aj stáleho

logického výkladu je nutné ho posudzovať ako inštitút ochrany dobromyseľných nadobúdateľov. Pod
uvedeným ustanovením však nie je možné subsumovať aj legalizáciu bezdôvodného obohatenia, ktoré
nadobudol subjekt, ktorý bol navyše účastníkom exekučného konania. Tento záver je podopretý aj
požiadavkou ústne konformného výkladu čl. 152 ods. 2 Ústavy v zmysle konformného výkladu ust.
§ 61 Exekučného poriadku nie je možné poskytnúť ochranu vlastníctva k finančným prostriedkom

nadobudnutým oprávneným v exekučnom konaní od subjektu, ktorý nebol v uvedenom konaní
povinným subjektom ale pri výklade uvedeného ust. je nevyhnutné prijať záver o ochrane vlastníctva k
uvedeným finančným prostriedkom toho subjektu, ktorým vlastnícke právo je nepochybné. Podľa názoru
žalovaného vznikol na strane žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému
v exekučnom konaní, nakoľko finančné prostriedky mu boli odňaté bez právneho dôvodu, resp. z

právnehodôvodu,ktorýodpadol.Skutočnosť,ženavrhovateľovivznikolnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia voči oprávnenému v exekučnom konaní vylučuje vznik základného predpokladu nároku
na náhradu škody voči štátu, či nie je samotná existencia škody. Existencia pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej
úpravy zodpovednosti za škodu z právnou úpravu bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak žiadateľ
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu.
Nárok na náhradu škody voči štátu by teda žalobca mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že prvostupňový súd správne poukázal

nato,žekonaniepredOkresnýmsúdomvHumennombolodzačiatkupostihnutévadami,ktorénakoniec
vyústili do nezákonného rozhodnutia a z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, žeby tieto dva
predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného zamieňal. V ďalšej časti žalovaný venuje
podstatnú časť odvolania rozboru ust. § 61 Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4Cdo 189/2009, kde Najvyšší súd uvádza, že nemožnosť navrátenia do predošlého vzťahu

sa nedotýka práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Trovy konania, ktoré boli
stiahnuté z účtu žalobcu v exekučnom konaní už neskôr po zrušení uznesenia Okresného súdu v
Humennom zo dňa 4. 12. 2003 Najvyšším súdom SR neboli súčasťou trov konania prebiehajúceho
po vydaní tohto zrušujúceho rozsudku a Okresný súd v Humennom o nich nemohol rozhodovať ani
rozhodnúť o vrátení trov exekúcie povinnému. Žalobca si trovy konania, ktoré mu v exekučnom konaní
boli stiahnuté z účtu nemohol uplatniť voči súdnej exekútorke, keďže na to nemal žiadny právny titul.

Otázku vzťahu medzi účastníkom exekučného konania a exekútorom v zmysle judikatúry je potrebné
považovať za vyriešenú tak, že žalobca si voči súdnej exekútorke nemôže uplatniť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže medzi nimi nie je súkromnoprávny vzťah. Exekútor zodpovedá za
škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti, ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá
na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym

exekútorom.
Žalobca tvrdí, že sumu, ktorú si uplatňuje voči žalovanému nemohla byť predmetom ďalšieho
rozhodovania Okresného súdu v Humennom po tom, čo bolo príslušné rozhodnutie zrušené ako
nezákonné. Žalobca si nemôže nárok na jej vydanie uplatniť ani voči súdnej exekútorke z dôvodu
bezdôvodného obohatenia, keďže medzi nimi nie je súkromnoprávny vzťah. Jedinou možnosťou, ktorú

žalobca má pokiaľ ide o navrátenie žalovanej sumy je žiadať náhradu škody od žalovaného. Vzhľadom
na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.)a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom
odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných zákonných

predpokladov pre priznanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Správne súd prvého
stupňa aj vyvodil záver, že žalobca preukázal existenciu protiprávneho konania spočívajúceho v
nezákonnom rozhodnutí Okresného súdu v Humennom, ktorý dňa 11.11.2003 vydal v rozpore s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 a zákonom ust. § 37
ods. 3, 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútorku H.. S. Ž.

vo veci oprávnenej Márie Uhrínovej voči žalobcovi ako povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov
na vymoženie pohľadávky vo výške 16 920 825,- Sk a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 04.12.2003 súd
nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003 proti upovedomeniu o začatí exekúcie, rozhodnutie
ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2M Cdo/6/2004, zo dňa
28.02.2005 a vec bola vrátená na ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom. Správne súd prvého

stupňa mal za preukázanú škodu predstavujúcu odpísané finančné prostriedky v prospech povinného
exekútorky H.. S. Ž.K., a to výške 1 210 000,- Sk. Správne skonštatoval súd prvého stupňa aj, že
vyššie uvedené rozhodnutie orgánu štátu bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že žalobcovi
škoda vznikla.
Keďže skutkový stav medzi účastníkmi konania tak ako bol zistený súdom prvého stupňa nebol medzi

účastníkmi konania sporný, zameral odvolací súd svoju pozornosť na právne posúdenie uplatneného
nároku v rozsahu odvolacích námietok.
Kľúčovou námietkou žalovaného prezentovanou v odvolaní bol rozbor ustanovenia § 61 Exekučného
poriadku, avšak žalovaný vychádza z úplne nesprávneho predpokladu, že žalobca si v tomto konaní
uplatňuje zaplatenie prostriedkov odpísaných z účtu v prospech oprávneného. Žalobcovi boli na základe

nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky voči nemu ako povinnému, odpísané z jeho účtu finančné
prostriedky v prospech povinného exekútorky H.. S. Ž.K. (trovy exekúcie odpísané z účtu ešte pred
zrušením rozhodnutia na základe mimoriadneho dovolania ), a to výške 1 210 000,- Sk. Táto
suma predstavuje škodu spočívajúcu v úbytku majetku žalobcu a predstavuje predmet tohto sporu.Nie istina, ako mylne argumentuje žalovaný, a preto nebola uplatnená námietka spôsobilá privodiť na
vec iný náhľad.
Ďalšou relevantnou námietkou žalovaného bolo, že nárok na náhradu škody je predčasný, keďže

žalobca má pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, t.j. voči
súdnejexekútorke.Žalobcasitrovykonania,ktorémuvexekučnomkonaníbolistiahnutézúčtunemohol
uplatniť voči súdnej exekútorke, keďže na to nemal žiadny právny titul , pretože právny vzťah súdneho
exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a na
strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Exekútor totiž zodpovedá za

škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti, ako štátny orgán, čo znamená, že štát preberá na
seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym
exekútorom. Tieto právne závery sú výsledkom ustálenej súdnej praxe vychádzajúcej z judikatúry
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. marca 2010 sp.zn. 3 Cdo 58/2009). Obsah
rozhodnutia súdu prvého stupňa vydaného v prejednávanej veci nasvedčuje tomu, že prvostupňový súd
si rovnako osvojil právne závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, postupu ktorému nie je

čo vytknúť, v dôsledku čoho je nutné považovať aj túto námietku za bezpredmetnú.
Keďže súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie
skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po
právnej stránke, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti ako vecne
správny v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní plne úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal pretože mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli absentoval tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.