Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/111/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010296
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811010296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci obžalovaného

R. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

R. S., nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom L.L.Á. č. XXX,
časť T., okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 22.07.2009 približne v čase medzi 13.30 hod. až 14.00 hod., keď sa obžalovaný vracal z prechádzky
po obci L., v rodinnom dome v obci L.L.Á., časť T. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, z nedbanlivosti tak,
že vchádzajúc do uvedeného rodinného domu cúvajúc a ťahajúc po schodišti tohto rodinného domu
detský kočiar, v ktorom bola umiestnená mal. V. J., nar. XX.X.XXXX, táto mu najpravdepodobnejšie
vypadla z kočiara na oblasť horného schodu schodišťa alebo na drevenú zárubňu vchodových dverí

rodinného domu a následne došlo ku kotúľaniu mal. V. J. po schodoch, čím jej boli spôsobené
zranenia a to vnútrolebečné subdurálne krvácanie čelovo-spánkovej-temennej oblasti obojstranne,
pohmoždenie mozgu v podobe hemoragicko-kontúzneho ložiska, zlomeninu lebečnej klenby vľavo,
pohmoždenie s podkožným krvným výronom v ľavej čelovej oblasti, pohmoždenie hlavy s podkožným
krvným výronom v oblasti ľavej ušnice, pohmoždenie ľavej bedrovej krajiny s dvoma lineárne a paralelne
prebiehajúcimi podkožnými krvnými výronmi, pohmoždenie brušnej steny vpredu vľavo od pupka a
pod reberným oblúkom s podkožným krvným výronom, pohmoždenie s malým podkožným výronom v
ľavej sedacej krajine, pohmoždenie s podkožným hematómom na vnútornej strane oboch predkolení s

dobou liečenia v trvaní najmenej tri mesiace s predpokladom vzniku trvalých následkov a ovplyvnenia
psychomotorického vývoja dieťaťa v negatívnom zmysle,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - dieťati,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 4 Tr. zákona
pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcichokolností podľa § 36 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 10 ( desiatich )
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.11.2010, sp. zn. 1T 101/2010, právoplatným

dňa 29.11.2010, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm.
m). Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.

so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO 35 937 874, krajská pobočka Prešov, Ul. Kúpeľná 5,
Prešov sumu 5.756,94 eur ( päťtisícsedemstopäťdesiatšesť eur a deväťdesiatštyri eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému R. S. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného R. S., opatrovníčky mal.
poškodenej Mgr. T.. V., svedkov V. Z., T. L., E. I., Mgr. T. L., znalcov PhDr. Š., MUDr. T. Y., MUDr. V. Y.,
prečítanímsvedeckýchvýpovedísvedkyneV.J.st.,splnomocnencapoškodenejspoločnostiVšeobecnej
zdravotnej poisťovni Mgr. T. E. a svedkyne Mgr. E., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd

zistil nasledovné.

Obžalovaný R. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnej domácnosti s družkou E. I. býval aj s
maloletým C. L. a maloletou V. J.. V uvedený deň 22.7.2009 v čase približne okolo 6,30 hod. jeho družka
E. I. odišla so svojim vnukom C. L. navštíviť syna do Y. na psychiatriu. Približne v čase okolo 11.30 hod.

s maloletou V. J., ktorú nechala jeho družka v jeho starostlivosti, odišiel na prechádzku do doby približne
13,30 hod. Cítil, že je mu zle, pričom lesníci mu ponúkli, že mu zavolajú rýchlu zdravotnú pomoc. Po
príchode domov si otvoril dvojkrídlové vchodové dvere rukami a rukoväť kočíka chytil oboma rukami,
pričom cúvaním vchádzal dnu do domu cez betónové schody v počte tri. Počas cúvania mala maloletá V.
J.hlavuotočenúsmeromkrukovätikočiaraanohymalasmeromkzemi.Vyšielpobetónovýchschodoch,

pričom mu prišlo zle, nevie, či mal srdcový alebo epileptický záchvat, ale potkol sa o drevenú zárubňu
vchodových dverí, na čo spadol dnu do domu na chrbát. Kočiar držal pravou rukou, pričom kočiar sa
prevrátil do pravej strany. Maloletá V. J. ostala v kočiari väčšinou celá, pričom hlavičkou bola vychýlená
do pravej strany von z kočiara a to v oblasti hlavy a hrudníka. Maloletá V. vôbec neplakala. Zobral ju
na ruky, privinul si ju k sebe a vzal ju dnu do domu, kde ju položil na posteľ v spálni. Dovnútra odniesol

takisto kočiar a prišiel naspäť k maloletej V. J., ktorú prezliekol a nakŕmil. Po svojom príchode sa ho
družka E. I. opýtala, že prečo je maloletá V. J. taká tichá, na čo jej odpovedal, že mu maloletá V. vypadla
z kočiara. Jeho družka zavolala rýchlu zdravotnú pomoc a neskôr prišla polícia. Obžalovaný sa vyjadril
aj k premiestňovaniu maloletej V. J. z a do detského kočiara pri vychádzkach ako aj k svojej starostlivosti
o maloletú V. J.. Obžalovaný poprel, že by v uvedený deň alebo deň predtým požíval alkoholické nápoje

a vyjadril sa aj k svojmu kŕmeniu maloletej V. J.. Opakovane poprel, že by maloletá V. J. po vypadnutí z
kočiara plakala. Uviedol, že košieľku, ktorú našla jeho družka E. I. po príchode domov roztrhanú v oblasti
goliera a ľavého rukáva roztrhala ešte predtým jeho družka, keďže takýmto spôsobom trhávala košieľky
a chcela ju používať ako handru. Poprel, že by maloletá V. vypadla z kočiara a kotúľala sa po schodoch.
Trval na tom, že pri odchode na prechádzku najprv dal vonku pred dom kočiar a následne maloletú V.

J. zobral na ruky a odniesol ju do kočiara. Vyjadril sa aj k tomu, že stretnutie s lesníkmi v uvedený deň
uviedol až vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Za hlavný dôvod potknutia sa o drevenú zárubňu
považoval to, že z drevenej zárubne vyčnievalo drievko a takto bol poškodený drevený prach už asi tri
či štyri mesiace, avšak toto poškodenie nestihol do skutku opraviť. Trval na svojom vyjadrení oproti
výpovedi v prípravnom konaní, že v uvedený deň mal záchvat.Opatrovníčka maloletej poškodenej V. J. Mgr. T. V. uviedla na hlavnom pojednávaní, že maloletá V.
J. bola od svojho narodenia v starostlivosti svojej starej matky E. I.. Matka maloletej V. J. bola už
roky pozbavená spôsobilosti na právne úkony, avšak nebola pozbavená ani obmedzená v rodičovských

právach. Za opatrovníčku V. J. staršej bola ustanovená jej matka E. I.. Maloletý C. L., dieťa V. J. staršej,
bol zverený do náhradnej starostlivosti starej matky E. I.. Maloletá V. J.Á., vzhľadom na svoj nízky vek,
nebola v čase spáchania skutku ešte zverená do náhradnej starostlivosti svojej starej matky E. I.. V
septembri v roku 2009 po zistení, že došlo k zraneniu maloletej V. J., na základe ich návrhu bolo vydané
predbežné opatrenie súdu, ktorým bola maloletá V. J. umiestnená do Zlúčeného strediska sociálnych

služieb - krízové stredisko N.. Maloletej V. J. bola nariadená v decembri 2009 ústavná starostlivosť v
Detskom domove v L.. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 20P 27/2010 s právoplatnosťou
dňa 8.6.2010 bola mal. V. J. zverená do pestúnskej starostlivosti Ing. F., v ktorej starostlivosti je naďalej,
pričom jej vývoj prebieha priaznivo. Vyjadrila sa, že vzhľadom na to, že maloletá V. J. mala v čase
spáchania skutku len tri mesiace, neprebehlo súdne konanie o zverenie maloletej V. do náhradnej
starostlivosti starej matky dieťaťa E. I.. Do doby utrpenia úrazu maloletej V. neboli zistené žiadne

nedostatky v starostlivosti starej matky dieťaťa či jej druha, obžalovaného S..

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa V. Z. vypovedala, že býva v rodinnom dome č. XXX oproti rodinnému
domu č. XXX obývanom obžalovaným. Dňa 22.7.2009 videla obžalovaného ako vychádza von s
kočiarom z domu, a ako sa prechádza okolo rodinných domov v uvedenej oblasti. Neskôr poobede

videla príchod sanitky ako aj polície, pričom sa hovorilo, že niečo sa stalo s dievčatkom. S obžalovaným
ani so svedkyňou I.W. sa vôbec bližšie nepoznala, pričom svedkyňu I. poznala len z videnia. Videla, že
svedkyňa I. sa v rodinnom dome obžalovaného zdržiava aj s dvoma maloletými deťmi, pričom dievčatko
videla v kočiari a chlapec mal vtedy približne šesť rokov. Obžalovaného vídavala s kočiarom na dvore
ako aj hrať sa s deťmi. Obžalovaného takisto videla niekedy opitého.

Z výpovede svedka T. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že pracoval na Lesnej správe v Obci L., časť
T.Č. od roku 2008. Obžalovaný S. niekedy zašiel na lesnú správu a takisto videl ako sa obžalovaný
niekedy prechádza s maloletou V.. Niekedy v lete, nevedel uviesť rok, prišiel obžalovaný S. do budovy
lesnej správy s tým, že je mu zle. Obžalovaný mu povedal, že má infarkt a požiadal ho o privolanie

sanitky. Vyjadril sa, že vie rozoznať príznaky infarktu a teda sa mu nezdalo, že by obžalovaný dostal
infarkt. Obžalovanému ponúkol vodu, jeho stav sa zlepšil a sám odišiel. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či
vtedy, keď mu prišlo zle, bol na prechádzke s kočiarom. Obžalovaný ho vtedy sám požiadal, aby mu
zavolal rýchlu zdravotnú pomoc a ani ostatní lesníci nachádzajúci sa v kancelárii mu neponúkli, že mu
zavolajú záchranku. Na výslovnú otázku obžalovaného si tento svedok nespomenul, že by sa v lete v

roku 2009 opýtal obžalovaného, či mu nie je zle, keďže bol spotený, pričom vtedy mal byť na prechádzke
s kočiarom s maloletou V..

Svedkyňa E. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s druhom, obžalovaným S. žila od roku 2003
v Obci L.Á., časť T.. Dňa 22.7.2009 v čase okolo 06,20 hodine odišla do Y. spoločne s vnukom C. L.

navštíviť syna. Z Y. sa vrátila poobede približne v čase okolo 14,30 hodine, pričom maloletá V. ležala
v spálni na posteli a jojkala. Obžalovaný jej povedal, že maloletá V. mu vypadla z kočiara. Obžalovaný
jej oznámil, že kočiar ťahal hore schodmi, že sa potkol a maloletá V. mu vypadla z kočiara na betón,
pričom sa to malo stať vtedy, keď vchádzal na prvý schod ich schodišťa. Obžalovaný nachvíľu odišiel
von a takisto došla rýchla zdravotná pomoc. Keď obžalovanému S. vypadla maloletá V. z kočiara mal

ju podľa svojho vysvetlenia zobrať na ruky a vyniesť ju do spálne. Po príchode domov našla košieľku
na stolíku v blízkosti rýchlovarnej kanvice. Túto košieľku potrhala asi dva dni pred týmto skutkom v
oblasti goliera a ľavého rukáva a túto potom vyhodila do koša. Všimla si, že na stole je potrhaná košieľka,
avšak obžalovaný S. jej povedal, že ju potrhala ona. Keď prišla k maloletej V. uvidela, že mala modrinu
na ľavej aj pravej nohe ako aj na čele nad ľavým okom. Maloletú V. najprv odviezli do U. nemocnice,

neskôr do Nemocnice v V. a následne ju hospitalizovali v Q. nemocnice. Neskôr bola umiestnená v
krízovom stredisku N. v Q.. Vyjadrila sa, že spoločne s obžalovaným S. bývala aj s maloletými vnukmi
od ich narodenia, keďže jej dcéra V. J. st. pila a nestarala sa o deti. Keď svedkyňa chodila do práce o
maloletú V. sa staral obžalovaný S. a mal k nej dobrý vzťah. Maloleté deti boli aj vďaka obžalovanému S.
zverené do jej starostlivosti. V súvislosti s predmetným skutkom jej vtedy obžalovaný povedal, že keď

sa vracal vonku z prechádzky tak mu prišlo zle. Ťahajúc kočiar schodiskom mu maloletá V. vypadla na
pravú stranu a následne na to ju odniesol do spálne na posteľ. Vyjadrila sa aj k požívaniu alkoholických
nápojov obžalovaným. Skutočnosť, že mala potrhať košieľku jej povedal samotný obžalovaný. Uviedla,
že pri prechádzkach s maloletou V. neťahala kočiar dnu do domu, ale maloletú V. vzala na ruky, odnieslaju domov a kočiar nechala vonku pred domom. Pred odchodom z domu stále obžalovanému povedala,
že v prípade, keď bude na prechádzke nech kočiar nechá dole, vyberie maloletú z kočiara a odnesie
ju domov.

Znalkyňa PhDr. N. Š. z odboru psychológie zotrvala na hlavnom pojednávaní na svojom znaleckom
posudku vypracovanom v priebehu prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobnosť
obžalovaného je jednoducho štruktúrovaná, simplexná, málo vnútorne členená s málo rozvinutými
záujmami. U obžalovaného ide o nízku toleranciu frustrácie stresu, ktorý ťažko znáša. Tejto záťaži

sa obžalovaný chce vyhnúť alebo nejakým spôsobom ju rýchlo vyriešiť, aby sa jej zbavil. Niekedy
na to môže používať neadekvátne spôsoby správania sa, napríklad agresivitu, hádky, ponižovanie
inej osoby, vyhrážanie sa s cieľom zbaviť sa tejto záťaže alebo aby mal pokoj. V jeho správaní
badať konanie z momentálneho podnetu a pudové správanie sa. Záťaž a stres obžalovaného môže
u neho viesť k nečakaným výbuchom hnevu a dlhšie mu trvá, kým sa upokojí. Do určitej miery je
obžalovaný schopný mať emocionálne kladný vzťah k dieťaťu, pokiaľ nie sú obmedzované jeho vlastné

potreby, v opačnom prípade má sklon zbaviť sa záťaže akýmkoľvek spôsobom, napríklad aj agresivitou,
keďže agresivita je črtou osobnosti obžalovaného. Vyjadrila sa aj k egocentrickej stránke osobnosti
obžalovaného. Vo vzťahu k agresivite obžalovaného uviedla, že obžalovaný je vznetlivej, impulzívnej
povahy a na vyvolanie neprimeraného spôsobu správania sa je potrebný relatívne slabý podnet.
Vyjadrila sa aj k prevahe direktívnej a agresívnej tendencií, antisociálneho a agresívneho správania sa u

obžalovanéhonadsociálnepozitívnymiakooperatívnymipostojmi.Uobžalovanéhosaprejavujestránka
anxciózne, depresívnej, labilnej a impulzívnej povahy, ktorá sa prejavuje aj tým, že obžalovaný má sklon
k racionalizácii a bagatelizácii svojho správania, pričom je nesebakritický a preferuje obviňovanie iných
namiesto sebareflexie. Inteligencia obžalovaného sa nachádza v pásme mentálnej subnormy.

Znalec MUDr. T. Y. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia na hlavnom
pojednávaní bližšie ozrejmil závery svojho vypracovaného znaleckého posudku v spojení s doplnkom,
na ktorých záveroch trval. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že maloletá V. utrpela dva plošné
hematómy v oblasti ľavej ušnice a čela, zlomeninu lebky a vnútrolebečné krvácanie medzi mozgové
plény. Maloletá V. utrpela aj pozdĺžne paralelne prebiehajúce modriny v bedrovej oblasti a to lineárne,

dlhé a úzke. Došlo aj k ľahkému pohmoždeniu ľavej sedacej krajine, k pohmoždeniu na vnútornej
strane na oboch predkoleniach oboch končatín a takisto v oblasti prednej brušnej steny vľavo. Všetky
zranenia sa nachádzali na ľavej strane tela, okrem predkolení, ktoré sa nachádzali na oboch končatinách
a tieto vznikli podľa jeho názoru vzájomným kontaktom oboch predkolení. Maloletá teda utrpela tri
druhy poranení. Pokiaľ ide o plošné zranenie na hlave u maloletej V. tieto vznikli pôsobením tupého

plošného násilia, ktorými mohli byť napr. podlaha, päsť, doska či iný plošný predmet. Tieto zranenia
na hlave vznikli silnou intenzitou a silnou prudkosťou. Z dôvodu, že išlo o trojmesačné bábätko s
pružnými kostnými štruktúrami, muselo ísť nielen o pôsobenie silnou intenzitou, ale muselo ísť aj
o dostatočnú prudkosť. Najpravdepodobnejšie tieto zranenia na hlave vznikli pádom hlavy z výšky
minimálne pol metra a mohli byť spôsobené aj úderom plošného predmetu, napríklad päsťou do ľavej

strany hlavičky. Tieto zranenia mohli byť spôsobené aj pádom hlavy na betón či dosku ako aj pádom
hlavy na plochu schodiska či drevenú zárubňu. Plošné zranenia na brušnej stene u maloletej V. vznikli
dopadom na nejakú plošnú plochu, ale už z menšej výšky. Tieto zranenia teda mohli vzniknúť dopadom
zo schodu na schod, napríklad prekotuľaním sa z jedného schodu na ďalší schod. Tieto zranenia
mohli byť spôsobené aj iným spôsobom, napríklad úderom plošného predmetu, napríklad päsťou, avšak

miernej intenzity na túto oblasť. Zranenia v sedacej krajine boli spôsobené takým istým spôsobom,
ale menšou intenzitou. Poranenia na oboch dolných končatinách vznikli najpravdepodobnejšie úderom
oboch končatín o seba, teda vzájomným kontaktom, keďže vznikli v rovnakej výške oboch predkolení a
vznikli pôsobením malej intenzity. Vyjadril sa, že najpravdepodobnejšie k zraneniam maloletého dieťaťa
došlo tak, že maloletá V. vypadla z kočiara alebo bola vyhodená z kočiara na horný schod schodišťa

alebo na drevenú zárubňu u schodišťa, keďže v takomto prípade bola dostatočná intenzita na vznik
týchto zranení v oblasti hlavy. Maloletá V. sa následne kotúľala po schodoch a z tohto dôvodu vznikli
zranenia v bedrovej krajine ako aj ďalšie zranenia. Poukázal na to, že počet schodov na ľavej strane
schodiska prevyšoval pravú stranu schodišťa o jeden schod. Obžalovaný S. pri rekonštrukcii uvádzal,
že kočiar sa prevrátil na pravú stranu schodišťa. Znalec vypovedal, že v prípade ľavej strany schodišťa

by pri pôsobení násilia došlo k pôsobeniu jedného mechanizmu naviac. Zranenia v bedrovej oblasti
maloletej V. mohli vzniknúť aj úderom tejto oblasti o hranatý predmet, ale aj o trúbkovitý predmet,
napríklad mohli vzniknúť takým spôsobom, že maloletá bola nadhadzovaná z kočiara s tým, že táto sa
nadvihla a opätovne dopadla späť do kočiara a to na trúbku kočiara. Napríklad následne pri druhomnadhodení maloletá V. už mohla vypadnúť na schodište. Najpravdepodobnejšie teda zranenia na hlave
podľa jeho záveru vznikli pádom na schodište či na drevenú zárubňu schodišťa, avšak jednoznačne
sa to ustáliť nedalo. Znalec vypovedal, že pri vzniku zranení hlavy u maloletej V. úderom päsťou by

muselo ísť o veľmi silnú intenzitu a muselo by ísť o minimálne dva údery. Poprel, že by zranenia mohli
vzniknúť tak ako znázornil obžalovaný S. pri rekonštrukcií, keďže pri rekonštrukcií došlo k prevráteniu
kočiara na pravú stranu. Mechanizmom opísaným obžalovaným nemohli vzniknúť zranenia hlavy, tieto
mohli vzniknúť len pádom z výšky minimálne pol metra alebo za vyššie uvedených okolností. Všetky
zranenia pritom boli lokalizované na ľavej časti hlavy a nie na pravej. Mechanizmom znázorneným

obžalovaným by podľa jeho názoru mohli vzniknúť zranenia v sedacej krajine a na oboch predkoleniach
oboch dolných končatín. Pri uvedenom mechanizme úrazu mohlo dôjsť k poškodeniu odevu a to najviac
v hornej časti oblečenia, mohli byť odtrhnuté gombíky a mohlo nastať natrhnutie tkaniva oblečenia.
Vyslovil sa, že keby mala maloletá V. popruhy, nemohlo by dôjsť k jej vypadnutiu z kočiara a k pádu.
Vzhľadomnanámietkyobžalovanéhosavyjadrovalajkspôsobuvykonaniarekonštrukcieaknámietkam
obžalovaného týkajúcich sa jeho zaujatosti pri vypracovaní znaleckého posudku.

Znalec MUDr. V. Y. z odvetvia psychiatrie na hlavnom pojednávaní rozviedol závery znaleckého
posudku vypracovaného v prípravnom konaní spoločne so znalcom MUDr. R. Č.. Na hlavnom
pojednávaní uviedol, že u obžalovaného nezistili duševnú poruchu v zmysle psychotického ochorenia.
U obžalovaného ide o poruchu osobnosti s rysmi disocionálnymi a rysmi emočnej instability, pre ktorú je

charakteristická zvýšená iritabilita, explozivita, nedomýšľanie dôsledkov svojho konania, obžalovaný má
problémy s prijímaním spoločenských noriem, oploštené vyššie city, je emočne chladný a má nízky prah
pre uvoľnenie agresivity, čiže zníženú frustračnú toleranciu. U obžalovaného sa nepreukázal syndróm
závislosti od alkoholu, ale ide o u neho o abúzus, to je občasné škodlivé nadužívanie alkoholických
nápojov. Obžalovaný mal v čase spáchania skutku zachované rozpoznávacie schopnosti. Ovládacie

schopnosti neboli tiež podstatne znížené a mohli byť znížené čiastočne v dôsledku jeho povahových
daností v súvislosti aj s emočne instabilnou poruchou jeho osobnosti. V prípade obžalovaného v
spisovom materiáli ani v inom materiáli nebola zmienka o epileptickom paroxizme, čo však nevylučuje,
že v čase spáchania skutku mohol stratiť vedomie. Pri takej strane vedomia, aj čiastočne, môže dôjsť
k takému konaniu, aké mu je kladené za vinu. Uviedol, že ani znalec psychiater ani znalec neurológ

sa nemôže vyjadriť, či u obžalovaného v konkrétnom čase došlo prípadne k náhlej strate vedomia.
Z okolnosti daného skutku vyplýva, že pri spáchaní skutku bol obžalovaný sám, teda nemá mu kto
potvrdiť, že obžalovaný stratil vedomie. Obžalovaný napríklad pri znaleckom vyšetrení tvrdil, že bol
dvakrát hospitalizovaný na väzenskej psychiatrii v M., avšak riaditeľka Nemocnice pre obvinených a
odsúdených v M. im oznámila, že z dostupnej evidencie nezistili, že by bol obžalovaný hospitalizovaný v

tejto nemocnici. Uviedol, že pri nadmernom požívaní alkoholických nápojov sú veľmi časté u alkoholikov
epileptické záchvaty, ide o tzv. sekundárnu epilepsiu. Vzhľadom na anamnézu obžalovaného a jeho
konzumáciu alkoholu by sa u obžalovaného mohli sem - tam vyskytnúť epileptické záchvaty. Pri
epileptickom záchvate pred stratou vedomia je obdobie aury, kedy môže byť pacient nepokojný, môže
pocítiť úzkosť, bolesti hlavy. Jedinci trpiaci týmito záchvatmi tušia, že dostanú epileptický záchvat,

pričom k strate vedomia dôjde náhle. V tomto období až po stratu vedomia sú jedinci schopní vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežívané udalosti, ale v období tzv. aury vnímanie môže byť skreslené.
Po epileptickom záchvate sú pacienti po určitú dobu niekoľko minút (minimálne 10 až 20) obdubilovaní,
čiastočne zmätení, dezorientoví a bolí hlava. Na obdobie týchto niekoľkých minút až hodiny až
dvoch hodín môže byť amnézia, pričom postupne tento stav odoznieva až do nadobudnutia jasného

vedomia. Jedinec, ktorý utrpel epileptický záchvat si obdobie tesne pred záchvatom a obdobie po
záchvate nepamätá a väčšinou si priebeh udalosti vymýšľa. Vo vzťahu k zníženej frustračnej tolerancie
obžalovaného sa vyjadril, že emočne instabilní jedinci aj pri banálnych situačných konfliktoch, napríklad
pri banálnej hádke s partnerom, iným jedincom na rozdiel od priemernej populácie skôr vybuchnú a
majú znížený prah pre agresivitu. Jedinec s takouto poruchou je výbušnejší, dostatočne neovláda svoje

konanie a neuvedomuje si dôsledky svojho konania. Pre túto poruchu je typická výbušnosť a explozivita.
Potvrdil, že v minulosti sa pri liečbe alkoholizmus aplikoval liek apomorfín vyvolávajúci zvracanie.
Tento liek je v súčasnosti nedostupný, pričom v minulosti sa využíval pri liečbe tisícok ľudí a jemu
osobne nie sú známe žiadne preukázané poškodenia zdravia v súvislosti s užívaním tohto preparátu.
Teda osobne nepozná prípad, že by epilepsia vznikla sekundárne po užívaní apomorfínu. Liečba

alkoholizmu týmto liekom spočívala v tom, že pacientovi sa najprv dal ovoňať alkohol a následne mu bol
podaný liek apomorfín, ktorý vyvolal zvracanie. Vyjadril sa, že sa nestretol s prípadom, že by požívanie
apomorfínu vyvolalo epileptické záchvaty, aj keď to nemôže jednoznačne vylúčiť. V tejto súvislosti sa
vyjadril, že ľudia požívajúci alkohol si niekedy niektoré skutočnosti snažia vysvetliť a racionalizovaťsvoje správanie sa. Skonštatoval teda, že vzhľadom na požívanie alkoholu obžalovaným by sa mohlo
u obžalovaného prípadne jednať o sekundárnu epilepsiu v dôsledku požívania alkoholu. Uviedol, že
nenavrhujú obžalovanému uložiť protialkoholické liečenie, keďže nie je medicínsky indikované, avšak

odporučil uložiť mu zákaz požívania alkoholických nápojov.

Svedok Mgr. L., vyšetrovateľ PZ, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 22.12.2010 bola vykonaná
opakovaná rekonštrukcia, ktorej sa zúčastnil aj obžalovaný a svedkyňa I.. Priebeh rekonštrukcie bol
zaznamenaný v zápisnici o rekonštrukcii ako aj v priloženej fotodokumentácii. Znalec MUDr. Y. bol

prítomný celej rekonštrukcie, pričom obžalovaný S. pri nej ukazoval ako malo dôjsť k spáchaniu skutku.
Obžalovaný sa správal slovne agresívne vo vzťahu k znalcovi a namietal, že kvôli znalcovi je trestne
stíhaný. Znalec pristupoval k vykonaniu rekonštrukcie nezaujato, kládol len otázky na ozrejmenie
priebehu toho ako malo dôjsť k zraneniu maloletej V. J.. Obžalovaný mal námietky voči znalcovi, avšak
nie voči jeho osobe, ale vyčítal mu, že je trestne stíhaný vzhľadom na ním vypracovaný znalecký
posudok. Zápisnicu o rekonštrukcii podpísali všetky zúčastnené strany, pričom žiadna strana nemala

námietky voči jej obsahu. Znalec MUDr. Y. si až po dokončení celej rekonštrukcie sadol do motorového
vozidla. Počas priebehu rekonštrukcie nemal pocit, že by znalec bol vo vzťahu k osobe obžalovaného
alebo vo vzťahu k danému prípadu zaujatý. Nemal ani pochybnosti o dostatočnosti vypracovania
znaleckého posudku. Znalca požiadal, aby si sadol do ich služobného motorového vozidla z dôvodu,
aby predišiel jeho slovnému napádaniu zo strany obžalovaného ako aj z dôvodu, že pri vykonávaní

rekonštrukcie pršalo. Poukázal na to, že obžalovaného nikto nenútil, aby vykonával jednotlivé úkony pri
vykonávaní rekonštrukcie a obžalovaný ukazoval len to, čo uznal za vhodné. Znalec do znázorňovania
úkonov obžalovaného nezasahoval a znalec len požiadal obžalovaného, aby ukázal ako sa to stalo.

Podľa prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenca poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej

poisťovne Mgr. T. E. v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poistencovi V. J. ml. vznikli
tejto zdravotnej poisťovni liečebné náklady vo výške 5.756,94 EUR, na náhradu ktorej navrhol zaviazať
obžalovaného.

Svedkyňa V. J. st. v prípravnom konaní vypovedala, že bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony

a jej zastupovaním bola poverená jej matka E. I.. Obžalovaného S. U.ôbec nepoznala, nikdy sa s ním
nevidela ani sa s ním nerozprávala. Potvrdila, že obžalovaný bol priateľom jej matky, s ktorým svedkyňa
E. I. žila v L.. Spolu s nimi bývala aj jej dcéra V.Í. J. ml. a počas tohto pobytu u jej matky sa maloletej V.
niečo stalo, a to že došlo k nejakému jej zraneniu. Túto vedomosť má od svojej matky, ktorá jej volala, že
V. je v nemocnici. Má vedomosť, že teraz je u pani F. v L.. K zastupovaniu maloletej V.Í. J. sa vyjadrila,

že túto zastupovať nebude, lebo vie, že jej bol ustanovený opatrovník, s ktorým súhlasila.

Svedkyňa Mgr. E., zamestnankyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Q., ktorá bola pôvodne
ustanovená za opatrovníčku maloletej V. vypovedala ešte v prípravnom konaní, že maloleté deti J. boli
vedené na ich úrade od roku 2004 z dôvodu žiadosti ich starej matky E. I.. Mala vedomosť o tom, že v

auguste 2009 došlo k ublíženiu na zdraví maloletej V. J., ktorej mal ublížiť druh starej matky R. S., o čom
sa dozvedeli telefonicky od pracovníkov Fakultnej nemocnici v V.. O zverenie maloletej V. do osobnej
starostlivosti požiadala stará matka E. I., no neskôr návrh vzala späť. Keďže starostlivosť po návrate z
hospitalizácie o maloletú V. nemohla byť zabezpečená ani zo strany matky ani zo strany starej matky,
podali návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverení dieťaťa do starostlivosti Zlúčeného zariadenia

sociálnych služieb N. v Q., kde bolo dieťa v čase jej výpovede ešte stále umiestnené. K okolnostiam
vzniku zranení maloletej V. uviedla, že svojim šetrením sa od obžalovaného R. S. dozvedela, že dieťa
malo vypadnúť z kočiara, keď sa s ním snažil prejsť cez prach vchodových dverí rodinného domu v
L.. Stará matka sa k okolnostiam vzniku zranení nevedela vyjadriť. Nemala vedomosť o tom, že by
v minulosti došlo k napádaniu svedkyne I., resp. jej vnúčat zo strany obžalovaného R. S.. Nárok na

náhradu škody si neuplatnila.

Vo veci bola vyhotovená zápisnica o rekonštrukcii vrátane príslušnej fotodokumentácie.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval

súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný R. S. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaného R. S. zo spáchania skutku usvedčuje čiastočne vlastná výpoveď a predovšetkým
znalecké dokazovanie znalca z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. Y., ktoré je pokiaľ ide o
osobnostnú štruktúru obžalovaného podporované aj znaleckým dokazovaním z odboru psychológie ako

aj z odvetvia psychiatrie. Obžalovaného nepriamo zo spáchania skutku usvedčuje aj svedecká výpoveď
svedkyne E. I..

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že dňa 22.7.2009 a to po odchode svojej družky, svedkyne E. I. v
časeokolo06.30hod.zmiestaichspoločnéhobydliskasaobžalovanýspoločnesmal.V.J.umiestnenou

v detskom kočiari vybral na prechádzku po obci L. a to v čase približne o 11.30 hod. Naproti výpovediam
v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že počas prechádzky s mal. V. J. sa cítil
zle a že mu mali lesníci pracujúci na Obvodnom lesnom úrade ponúknuť privolanie rýchlej zdravotnej
pomoci. Po návrate z prechádzky do svojho rodinného domu, obžalovaný vchádzal do svojho bydliska
cúvajúc a ťahajúc kočiar s mal. V. J. po betónovom schodisku pozostávajúcom z troch schodov do
vnútra rodinného domu. Obžalovaný opakovane poprel, že by pri vchádzaní do rodinného domu mal.

V. vzal na ruky a takýmto spôsobom ju premiestnil do vnútra rodinného domu. Obžalovaný zakopol
pravou nohou o drevenú zárubňu schodišťa a spadol do vnútra rodinného domu, pričom kočiar sa mu
mal prevrátiť do pravej strany. Mal. V. J. mala vypadnúť z kočiara tak, že z kočiara bola vyklonená jej
hlava a hrudník, pričom dolné končatiny mala mať naďalej umiestnené v kočiari. Obžalovaný v priebehu
celého trestného konania trval na tom, že mal. V. J. bola po páde z kočiara z neho vyklonená na

pravú stranu. Znaleckým dokazovaním z odvetvia chirurgie a traumatológie však bolo preukázané, že
spôsobom opísaným obžalovaným nemohol vzniknúť celý komplex zranení, ktoré utrpela mal. V. J.Á..
Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všetky zranenia u mal. V., s výnimkou malého hematómu
na pravom predlaktí, boli umiestnené na ľavej strane tela. Spôsobom akým mala mal. V. J.Č. vypadnúť
z kočiara podľa obžalovaného by k zraneniam mal. V. J. podľa záverov znaleckého dokazovania z

odboru zdravotníctva a farmácie nedošlo vôbec alebo mohli vzniknúť len ľahké pohmoždenia v dolnej
časti tela, ale na pravej strane. Vychádzajúc zo znaleckého posudku ako aj výpovede samotného
znalca MUDr. Y. súd ustálil, že k zraneniu mal. V. došlo tak, že obžalovanému ťahajúc detský kočiar po
betónovom schodišti jeho rodinného domu a následnom podkopnutí sa o drevenú zárubňu schodišta
mu mal. V. bližšie nezisteným spôsobom vypadla z kočiara. Vzhľadom na utrpené poranenie hlavy

musela mal. V. J. po vypadnutí z detského kočiara dopadnúť buď na oblasť horného schodu schodišťa
alebo na drevenú zárubňu tohto schodišťa. Pád maloletého dieťaťa s váhou mal. V. z výšky detského
kočiara na ľavú stranu hlavy dieťa by totiž podľa znalca MUDr. Y. dosiahol primeranú intenzitu aj
prudkosť na vznik takých zranení mal. dieťaťa, aké utrpela v danom prípade mal. V. J.. K vzniku ďalších
zranení u mal. V. došlo dopadom z výšky jednotlivých schodov na prednú brušnú stenu a sedaciu

krajinu a poranenia bedrovej krajiny boli spôsobené tlakom hrany schodov na túto oblasť. Poranenia
oboch dolných končatín tohto mal. dieťaťa pritom najpravdepodobnejšie vznikli úderom oboch končatín
o seba, keďže vznikli v rovnakej výške predkolení a vznikli pôsobením silnej intenzity. Skutočnosť,
že by plošné poranenia hlavy mal. V. boli spôsobené úderom päsťou, čo znalec MUDr. Y. rovnako
pripustil, súd nepovažoval za pravdepodobný z dôvodu, že na vznik týchto zranení by sa vyžadovali

minimálne dva údery do ľavej strany hlavičky mal. dieťaťa a muselo by ísť o údery silnej intenzity, ale aj
dostatočnej prudkosti. Vykonaným dokazovaním predovšetkým z odboru psychológie bolo preukázané,
že obžalovaný S. má zníženú frustračnú toleranciu, čiže záťaže sa chce rýchlo zbaviť a niekedy používa
ajneprimeranýspôsobvpodobeagresivity,hádokčiponižovania.Uobžalovanéhobolaďalejvykonaným
psychologickým vyšetrením preukázaná prevaha direktívnych a agresívnych tendencií, antisociálneho

a agresívneho správania sa nad sociálne pozitívnymi a kooperatívnymi postojmi. Obžalovaný je však
aj podľa znaleckého dokazovania z odboru psychológie schopný kladného emocionálneho vzťahu k
maloletému dieťaťu a to v prípade, pokiaľ nie sú obmedzované jeho potreby. Vykonaným dokazovaním
pritom nebolo preukázané, že by sa obžalovaný pred spáchaním predmetného skutku dopustil nejakého
násilného správania sa voči obom mal. deťom, vnukom svedkyne E. I.Í., bývajúcich s ním v spoločnej

domácnosti či voči tejto samotnej svedkyne. Z výpovede opatrovníčky mal. poškodenej Mgr. V. ako aj
svedkyne E. I. súd mal za preukázané, že obžalovaný mal vytvorený primeraný citový vzťah k mal.
deťom ako k mal. V. J. tak aj k mal. C. L. a v jeho starostlivosti o tieto deti v čase neprítomnosti družky E.
I. neboli predtým zaznamenané žiadne nedostatky. Vykonaním dokazovaním teda nebol vyprodukovaný
žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že by sa obžalovaný, napriek svojej osobnostnej štruktúre, predtým

dopustil nejakého násilného správania sa voči vyššiu uvedeným mal. deťom.

V súvislosti s vypadnutím mal. V. J. z detského kočiara súd zdôrazňuje, že obžalovaný až v konaní
pred súdom uviedol, že o prah dverí zakopol z toho dôvodu, že mu prišlo zle a že dostal srdcovýalebo epileptický záchvat. Obžalovaný skutočnosť, že k jeho pádu a následnému zraneniu mal. V. došlo
v dôsledku nejakého záchvatu vôbec neuviedol v oboch svojich výpovediach v prípravnom konaní a
to dňa 23.9.2009 ( teda približne 2 mesiace po spáchaní skutku ) ani dňa 8.3.2011. Skutočnosť, že

obžalovaný takúto závažnú okolnosť uviedol až na hlavnom pojednávaní vykonávanom s odstupom
skoro 2 rokov a 6 mesiacov vyvoláva presvedčenie, že toto tvrdenie obžalovaného bolo prednesené
účelovo v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Y. sa vyjadroval
aj k možnosti výskytu epileptického záchvatu u obžalovaného v čase spáchania skutku. Poukázal na
skutočnosť, že pri epileptickom záchvate dochádza k strate vedomia a že jedinec, ktorý utrpel epileptický

záchvat si na udalosti z obdobia pred záchvatom a po záchvate nepamätá a že priebeh týchto udalostí
si domýšľa. Znalec upozornil, že vzhľadom na neprítomnosť inej osoby od obžalovaného na mieste
spáchania skutku nie je možné vôbec jednoznačne určiť, či obžalovaný v čase spáchania skutku naozaj
mal epileptický záchvat. Je potrebné poukázať na vyjadrenie tohto znalca, že vnímanie jedinca, ktorý
utrpel takýto záchvat je po dobu minimálne 10 - 20 minút až 1 až dve hodiny skreslené, keďže takýto
pacienti sú zmätení. Treba pritom opätovne zvýrazniť skutočnosť uvedenú obžalovaným, a to až vo

výpovedi na hlavnom pojednávaní, že sa zdravotne necítil v poriadku už počas prechádzky s mal. V.
J.. Vzhľadom na túto ním uvádzanú skutočnosť v prípade vedomosti obžalovaného o tom, že sa necíti
dobre a dochádza u neho k nástupu nejakého záchvatu, keďže pred samotným epileptickým záchvatom
nastáva stav aury, ktorý jednotliví pacienti už vedia rozpoznať, mohol obžalovaný vyčkať s premiestením
mal. V. do vnútra rodinného domu až po odoznení príznakov nejakého záchvatu. Zdravie ani život mal. V.

J. nebol bezprostredne ohrozený tak, aby bolo nevyhnutné jej okamžité umiestnenie do rodinného domu.
V čase spáchania skutku bolo letné obdobie a ani z výpovede obžalovaného nemal súd za preukázané,
že by napriek uvedenému ročnému obdobiu nastala nepriaznivá poveternostná situácia, ktorá by si
vyžadovala okamžité premiestnenie mal. V. z dvora rodinného domu do jeho vnútra.

Treba poukázať takisto aj na skutočnosť, že obžalovaný sa vyjadril, že zakopol o drevenú zárubňu
schodišťa predovšetkým z tohto dôvodu, že z neho vyčnievalo nejaké drievko. Vyjadril sa, že to bol
hlavný dôvod, prečo sa potkol pravou nohou o drevenú zárubňu schodišťa. Uviedol, že k takémuto
poškodeniudrevenejzárubnedošlouž3či4mesiacepredspáchanímskutku,avšakobžalovanýnapriek
skutočnosti, že bol nezamestnaný a zdržiaval sa v rodinnom dome túto drevenú zárubňu neopravil.

Na potvrdenie tvrdenia obžalovaného S., že už počas prechádzky s mal. V. J. v predmetný deň sa necítil
dobre vypovedal svedok T. L.. Uvedený svedok pracujúci na Lesnej správe v obci L., časť T. pritom
vypovedal, že obžalovaný S. raz vošiel do budovy jeho zamestnávateľa a povedal, že sa necíti dobre,
že má infarkt a aby z toho dôvodu svedok privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Svedok L. nenadobudol

dojem, že by u obžalovaného S. nastalo také ohrozenie zdravia, ktoré by si nevyhnutne vyžadovalo
lekársku starostlivosť a namiesto privolania rýchlej zdravotnej pomoci obžalovanému ponúkol pohár
vody, pričom stav obžalovaného sa zlepšil a tento odišiel z budovy Lesnej správy. Obžalovaný vo vzťahu
k tejto výpovedi svedka uviedol, že táto udalosť sa odohrala v lete roku 2010, teda až po spáchaní
predmetnéhoskutku.Tvrdenieobžalovaného,želesníci,vrátaneuvedenéhosvedka,stálidňa22.7.2009

pred budovou lesnej správy a obžalovanému, ktorý bol na prechádzke s mal. V. J., ponúkli privolanie
rýchlej zdravotnej pomoci, tento svedok nepotvrdil a na takúto udalosť si vôbec nepamätal. Opätovne je
potrebnézdôrazniť,žeobžalovanýuviedol,žemulesnícimaliponúknuťposkytnutiepomocivpredmetný
deň až vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom v oboch svojich výpovediach v prípravnom
konaní vykonaných v bližšom časovom slede s predmetnou udalosťou, toto stretnutie s lesníkmi vôbec

neuvádzal.Obžalovanýnaopakvosvojejvýpovedivprípravnomkonanídňa23.9.2008uviedol,žepočas
prechádzky s mal. V. J. videl len nejakých ľudí na autobusovej zastávke, ktorých nepoznal a pri nikom sa
nepristavoval a s nikým nehovoril. Vysvetlenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že na okolnosť
stretnutia s lesníkmi si spomenul až po roku od spáchania skutku a napriek závažnosti tejto spomienky
s touto neoboznámil príslušný orgán činný v trestnom konaní treba považovať za účelové, produkované

v snahe zbaviť sa svojej trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný v prípravnom konaní ďalej tvrdil, že mal. V. po vypadnutí z kočiara plakala. Na hlavnom
pojednávaní naproti tomu, aj na výslovnú otázku súdu uviedol, že mal. V. po páde z kočiara neplakala. Je
nepochybné, že prirodzeným obranným mechanizmom mal. dieťaťa pri akomkoľvek páde či následnom

utrpení nejakého poranenia je plač a krik a teda je vysoko nepravdepodobné, že by mal. V. po páde a
následnom kotúľaní sa po schodov neplakala. Svedkyňa I. pritom vypovedala, že po príchode domov si
všimla na mal. V. modriny a že táto plakala a akoby jojkala. Naproti tomu, obžalovaný tvrdil, že svedkyňaI. sa ho len opýtala, čo je s mal. V., že je taká tichá. Obžalovaný ako aj svedkyňa I. zhodne potom uviedli,
že obžalovaný sa mal vyjadriť, že mal. V. mu vypadla z kočiara na betón.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti teda vyvolávajú pochybnosť o pravdivosti výpovedi obžalovaného o
spôsobe vzniku zranení mal. V.W. J..

Znalec MUDr Y. sa ďalej vyjadril, že vzhľadom na charakter vzniku zranení u mal V. by pri páde mal. V. na
schod či drevenú zárubňu schodišťa a následnom jej kotúľaní sa po schodoch mohlo dôjsť k poškodenia

odevu u mal. dieťaťa a to najviac v hornej časti oblečenia. Svedkyňa E. I. sa vyjadrila, že po príchode
do miesta svojho bydliska našla košieľku na stolíku v kuchyni, pričom išlo o košieľku, ktorú potrhala dva
dni pre spáchaním skutku v oblasti goliera a ľavého rukáva a túto mala v úmysle použiť ako handru.
Vyjadrila, sa že obžalovaný S. jej sám povedal, že túto košieľku potrhala dva dni pred spáchaním skutku.
Svedkyňa pritom ešte v prípravnom konaní poprela, že by išlo o košieľku, ktorú mala mal. V. oblečenú
v ten deň ráno. Uviedla, že v kuchyni našla potrhanú inú košieľku ako tú ktorú mala mal. V. oblečenú v

ten deň, keď došlo k vzniku zraneniu u mal. V. J.. Napriek prvotnému zámeru túto košieľku používať ako
handru bezprostredne po utrpení úrazu mal. V. túto vyhodila do smetí, čo odôvodňovala tým, že nemala
vedomosť o tom, že by táto košieľka mohla byť v predmetnom konaní dôkazom. Výpoveď tejto svedkyne
v časti týkajúcej sa objavenia sa košieľky mal. dieťaťa v kuchyni a jej následného vyhodenia do smetí
preukazuje, že jej výpoveď v tejto časti je účelová, v snahe pomôcť obžalovanému, svojmu druhovi

vyviniť sa z trestnej zodpovednosti. Treba poukázať na vyjadrenie obžalovaného v rámci záverečnej
reči, že táto svedkyňa je na neho odkázaná a že jeho neprítomnosť vzhľadom na súčasný výkon trestu
odňatia slobody ju trápi. Táto svedkyňa pritom vypovedala, že si na mal. V. všimla zranenia na ľavej
časti čela ako aj podliatinu na ľavej a pravej končatine a to v oblasti predkolenia, pričom neskôr si
všimla aj jej poranenie na chrbte, čo potvrdzuje komplex zranení ustálený znalcom MUDr. Y.. Svedkyňa

I. ďalej vypovedala, že obžalovaného upozorňovala, aby kočiar s mal. V. neťahal po schodoch do
rodinnéhodomu,aleabymal.V.najprvzobralnarukyanáslednejutaktopremiestnildorodinnéhodomu.
Skutočnosť, že na potrebu vziať mal. dieťa na ruky a takto ho premiestňovať z kočiara do domácnosti ho
upozornila svedkyňa I. potvrdil aj obžalovaný S.. Obžalovaný však napriek upozorneniu svedkyne I. mal.
V. v predmetný deň nechal v kočiari a takto ťahajúc detský kočiar po schodoch vchádzal do rodinného

domu cúvaním. Obžalovaný odôvodnil takéto premiestňovanie mal. V. tým, že to bol moment a že mu
prišlo zle. Obžalovaný pritom nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlil, prečo s premiestňovaním
mal. V. z kočiaru do vnútra rodinného domu nevyčkal do momentu zlepšenia jeho zdravotného stavu,
keďže nepriaznivo sa mal cítiť už počas vychádzky.

Opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie súd ustálil, že vyššie
uvedenéporaneniamaloletejpoškodenejbližšierozpísanévovýrokovejčastirozsudkuspôsobilinutnosť
jej liečby spočívajúcej v neurologických zákrokoch v trvaní najmenej 3 mesiacov. Vzhľadom na nízky
vek mal. poškodenej je nepochybné, že u mal. V. vzhľadom na nevyhnutnosť hospitalizácie došlo k
závažnému ovplyvneniu jej obvyklého spôsobu života, keďže charakter jej vnútrolebečných poranení

vytvárapredpokladyprevzniktrvalýchnásledkovamôžedôjsťkovplyvneniupsychosomatického vývoja
mal. dieťaťa v negatívnom zmysle. Mal. V. J. bola pritom podľa záverov znaleckého dokazovania z
odboru zdravotníctva a farmácie už pred úrazom dispenzarizovaná pre možný vývoj vnútrolebečnej
poruchy a príslušný znalec sa vyjadril, že rozlíšenie, ktoré následky budú dôsledkom poruchy, ktorá bola
prítomná pred úrazom a čo bude následkom zranení, ktoré mal. V. utrpela dňa 22.7.2009, bude možné

určiť pravdepodobne až s odstupom viacerých rokov. Na základe uvedeného teda súd ustálil, že mal.
V. J. dňa 22.7.2009 utrpela takú ujmu na zdraví, ktorú v zmysle ust. § 123 ods. 4 Tr. zákona možno
považovať za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas a teda ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123
ods. 3 písm. i) Tr. zákona. Je nepochybné, že mal. V. J. mala v čase spáchania skutku 3 mesiace a teda,
že bola dieťaťom v zmysle ust. §139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný sa vyššie uvedeného skutku dopustil nedbanlivostnou formou zavinenia v podobe vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zákona. Vzhľadom na tento druh zavinenia obžalovaný nechcel
spôsobiť následok mal. V. J. v podobe ťažkej ujmy na zdraví a s jej spôsobením nesúhlasil, ale vedel,
že premiestňovaním mal. V. z dvora svojho rodinného domu do vnútra domu a to ťahaním kočiara, v

ktorom sa nachádzala mal. V. J. jej takéto zranenie môže spôsobiť. Obžalovaný sám uviedol, že sa
necítil dobre a až v rámci konania pred súdom uviedol, že drevená zárubňa schodišťa bola poškodená
a že z nej vyčnieval nejaký kus dreva. Obžalovaný si teda musel byť vedomý toho, že pokiaľ v takom
nepriaznivom zdravotnom stave bude vchádzať do rodinného domu s kočiarom a to cez prah dverí,ktoré boli poškodené, tak že môže dôjsť k vypadnutiu kočiara z jeho rúk a k následnému vypadnutiu
mal. V. z neho, keďže táto nebola v kočiari upevnená popruhmi. Obžalovaný napriek predchádzajúcim
skúsenostiam so starostlivosti ako o mal. V. J. tak aj o mal C. L., o ktorého sa mal starať spoločne so

svojou družkou I. od jeho narodenia, sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že napriek momentálnej
zdravotnej indispozícii ako aj napriek poškodeniu drevenej zárubne schodišťa sa mu kočiar s mal. V.
podarí bezpečne premiestniť do vnútra rodinného domu. V súvislosti s námietkou obhajoby týkajúcou
sa subjektívnej stránky predmetného trestného činu, podľa ktorej v priebehu prípravného konania došlo
k zmene právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe na základe iného právneho posúdenia

formy zavinenia na strane obžalovaného treba poukázať, že k zmenám právnej kvalifikácie dochádzalo
v priebehu prípravného konania, a to predovšetkým z dôvodu, že znalec z odboru zdravotníctva a
farmácie pripustil, že zranenia hlavy u mal. V. mohli byť spôsobené ako pádom na tvrdý povrch tak
aj voľným pádom ako aj úderom napr. päsťou. Opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania MUDr.
Y. teda bola pôvodne pripustená možnosť, že hlavne pokiaľ ide o poranenie hlavy mal. V. tieto mohli
byť spôsobené aj násilným konaním zo strany inej osoby. Bolo teda odôvodené konanie obžalovaného

pôvodne kvalifikovať ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona ( podľa vyšetrovateľa PZ ) či ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona ( podľa prokurátorky okresnej prokuratúry ). Vzhľadom na opakovane
vykonanú rekonštrukciu vzniku zranení mal. V. a následného vyhotovenia doplnku znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva a farmácie znalec skonštatoval, že najpravdepodobnejšie zranenia mal. V. vznikli

pádom dieťaťa z kočiara alebo rúk na horný schod alebo zárubňu schodišťa ľavou časťou hlavy a k
následnému kotúľaniu dieťaťa po schodišti. Vzhľadom aj na uvedený záver znaleckého dokazovania
prokurátor okresnej prokuratúry konanie obžalovaného neskôr právne posúdil ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd nie je
viazaný právnou kvalifikáciou skutku ako je uvedené v obžalobe ( § 278 ods. 3 Tr. poriadku ). Súd však

zohľadnilcelý súhrndôkazovpozostávajúcizvýpovedejednotlivýchosôbvrátaneobžalovanéhoakoajz
výsledkov všetkých znaleckých dokazovaní a dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by obžalovaný
nejakým úmyselným konaním spôsobil mal. V. J.E.X. vzniknuté poranenia. Súd nezistil ani žiadny motív
či pohnútku na strane obžalovaného, na základe ktorého by obžalovaný mal v úmysle spôsobiť mal. V.
nejaké ublíženie na zdraví opierajúc sa o závery dokazovania, z ktorého nevyplynulo, že by obžalovaný

nemal záujem poskytovať primeranú starostlivosť mal. V. J.E. či jej bratovi mal. C. L.. V súvislosti so
starostlivosťou obžalovaného o mal. vnukov jeho družky E. I. treba uviesť, že nebolo dokázané, že by
obžalovaný nejakým spôsobom zanedbával svoju starostlivosť o uvedené mal. deti. Obžalovaný si však
musel byť vedomý toho, že vzhľadom na celkovú situáciu mu mal. V. J. môže vypadnúť z kočiara a
spôsobiť si tak zranenia a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takémuto poraneniu u mal. V.

nedôjde.

Po právnej stránke teda konanie obžalovaného R. S. súd kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b ) Tr. zákona, ktorého skutkovú podstatu obžalovaný naplnil tým,
že vchádzajúc do rodinného domu s kočiarom, v ktorom bola umiestnená mal. V. J., mu táto vypadla z

kočiaranadrevenúzárubňuschodišťačinavrchnýschodschodišťaanáslednesakotúľalaposchodoch,
čím jej vznikli zranenia bližšie opísané vo výrokovej časti rozsudku, ktoré si vyžiadali jej liečenie v trvaní
najmenej 3 mesiacov, počas ktorého bol ovplyvnený jej obvyklý spôsob života. Obžalovaný sa pritom
skutku dopustil vo forme vedomej nedbanlivosti ( § 16 písm. a / Tr. zákona ), keďže vedel, že za daných
okolností, keď vchádzal s kočiarom s mal. V. J. do vnútra rodinného domu, mu mal. V. J. môže vypadnúť

z kočiara a teda, že takýmto spôsobom jej môžu vzniknúť nejaké zranenia, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie zdravia jej nespôsobí.

Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušil, resp.
ohrozil ľudské zdravie a to mal. dieťaťa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovanýniejezmiestatrvaléhobydliskabližšiehodnotený.Zústavunavýkontrestuodňatiaslobody,
kde obžalovaný v čase rozhodovania súdu vykonával trest odňatia slobody, je obžalovaný hodnotený
ako jedinec, v ktorého správaní sa vo výkone trestu odňatia slobody nezistili nedostatky, pričom sa jedná
o nekonfliktného jedinca.Obžalovaný bol v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý predovšetkým za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu.

Podľa odpisu z registra trestov a pripojených spisov bol obžalovaný v minulosti celkovo 15 krát súdne
trestný. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
29.11.2010 sp.zn. 1 T 101/2010 za prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. e ) Tr. zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne. Uvedený trest obžalovaný

vykonal dňa 6.10.2011. Následne v uvedený deň nastúpil výkon zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 104/2007 zo dňa 28.11.2007 v trvaní
10 mesiacov, z výkonu ktorého bol pôvodne podmienečne prepustený. Uvedený trest odňatia slobody
vykonával v čase rozhodovania súdu, pričom k jeho ukončeniu by malo dôjsť dňa 6.4.2012.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný spáchal predmetný skutok dňa 22.7.2009, teda ešte

pred vyhlásením rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 101/2010 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.2010, ktorý už vykonal. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené odsúdenie
obžalovaného ešte nie je zahladené, bolo preto nevyhnutné obžalovanému ukladať súhrnný trest
odňatia slobody v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona a zároveň zrušiť výrok o treste uložený mu v
predchádzajúcom rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn. 1 T 101/2010. Obžalovanému sa dosiaľ vykonaný

trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov započíta do uloženého súhrnného trestu odňatia slobody ( §
45 Tr. zákona ).

Obžalovanému R. S. priťažovalo, že v minulosti bo viackrát súdne trestaný ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ).
Žiadne poľahčujúce okolnosti súd nezistil.

U obžalovaného tak bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami v
zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona. Základnú tresnú sadbu pri prečine ublíženia na zdraví v rozpätí od 1
roka do 5 rokov tak bolo potrebné upraviť zvýšením dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu. Obžalovanému teda bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 2 rokov

a 4 mesiacov do 5 rokov.

S prihliadnutím na závažnosť predmetného skutku, okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť
predchádzajúcich početných odsúdení obžalovaného, predovšetkým za násilnú trestnú činnosť, súd
dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody v trvaní 2

rokov a 10 mesiacov.

Obžalovaný sa pritom skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z
výkonu trestu. Súd dospel k záveru, že aj keď v danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, s
prihliadnutím na predchádzajúcu násilnú trestnú činnosť obžalovaného účel trestu splní len výkon trestu

spojený s obmedzením jeho osobnej slobody.

Obžalovanýbolvpredchádzajúcich10rokovpredspáchanímskutkuvovýkonetrestuodňatiaslobodyza
úmyselné trestné činy, preto ho súd na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu

škody pozostávajúcej z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenej mal. V. J., bol
priznaný tento nárok v nej uplatnenej výške 5.756,94 eur.

Splnomocnenkyňa maloletej poškodenej V. J. a to zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Q. si nárok na náhradu škody neuplatnila a náhradu škody nežiadala ani v rámci konania pred súdom.

Z uvedeného dôvodu preto o nároku maloletej poškodenej na náhradu škody nebolo rozhodované.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.