Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211870
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713211870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a
spol., s. r. o. , advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673, proti žalovanému H. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. V. XXX/XX, XXX XX V., občanovi SR,
o zaplatenie 86,41 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 27,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne z dlžnej sumy od 09. 12. 2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasasvojimžalobnýmnávrhomdomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy86,41Eurzčohosuma

59 Eur predstavovala paušalizovanú náhradu škody - zmluvnú pokutu a suma 27,41 Eur predstavovala
nezaplatenú cenu poskytnutých služieb.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pojednávania sa osobne nezúčastnil aj napriek tomu,
že predvolanie na termín mu bolo doručené a toto prevzal dňa 07. 05. 2014.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, ako aj na základe
Zmluvy o pripojení č. A 5523367, Dodatku ku zmluve o pripojení zo dňa 22. 02. 2011, Prílohy č. 1
k dodatku ku zmluve, fotokópie doručenky s dátumom prevzatia písomnosti 29. 11. 2011, pokuse o
pokonávku zo dňa 24. 11. 2011, faktúry č. 2121669938, faktúry č. 2121671088, faktúry č. 2124968849,
faktúry č. 2118343317, faktúry č. 2124969124, faktúry č. 2118343042, Všeobecných podmienok

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento
skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A65523367, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
podmienky. V zmysle tejto Zmluvy žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala
žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené
účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX.Žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorá žalobcovi vznikla
vo výške 59 Eur za predaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01 Uvedená
škoda predstavovala rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Toto

predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po
dobuviazanosti anásledne porušilsvojzákladnýzáväzokzotrvaťvzmluvnomvzťahupočasdohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť

tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta
nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania
zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť

neprimeraný majetkový prospech. Táto mala byť len preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného.

Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.
1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou
len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom

nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda a to minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného zariadenia.

Súčasne žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 27,41 Eur, ktoré boli
vyfakturované v období júl - september 2011.

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 24. 11. 2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za

jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón; zároveň ho vyzval na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej sumy a to v súlade so Všeobecnými podmienkami
čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v
pokuse o pokonávku (od 09. 12. 2011).

Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011,
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa zákonného ustanovenia § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 z. z. o elektronických komunikáciách,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona.

Podľa § 412 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, a ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca svoj žalobný nárok v časti uplatnenej náhrady škody (pôvodne označená ako zmluvná pokuta)
skutkovo vymedzil tak, že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tak, že získal mobilný telefón a

telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom sa podpisom Dodatku
zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti, ktoré následne porušil a to
predovšetkým svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a
platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené tieto

predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti.

2. Existencia alebo vznik škody.

3.Existenciapríčinnejsúvislosti medziporušenímprávnejpovinnostiavznikomškody(kauzálnynexus).

4. Zavinenie.

Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky zhora uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne
ich preukázania je na poškodenom, v tomto prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu
a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodu je objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi. Vo vzťahu k prvému

predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmlúv, konkrétne dodatku
ku zmluvám o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za
škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca bližšie nerozlišoval ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil. Či povinnosť zotrvať

v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených
listinnýchdôkazovvšakmásúdpreukázané,žežalovanýporušilpovinnosťriadneavčasuhradiťcenuza
poskytnuté služby, keď žalobcovi nezaplatil faktúry, ktorými jej poskytnuté služby žalobca vyfakturoval.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a z listinných dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný porušil
povinnosť upravenú v článku ods. 2.3 písm. a), b) a d) zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu napr.

tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti, alebo
si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom žaloba so žalovaným
dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca to vo svojom žalobnom návrhu
ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným a ak k nemu došlo, či tak bolo
pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keď prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti má súd preukázaný,
skúmal či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Škodu možno vnímať
ako objektívnu kategóriu, a to zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode
ako právnej kategórii možno hovoriť len vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde vpríčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako
právnej kategórie a teda súčasne skúmal aj existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného
a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané porušením právnej povinnosti žalovaného. Otázkou teda

zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu a
telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti
dohodnutú v dodatku. Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže

nevyplýva priamo z dodatku, alebo Všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady
škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu nepredstavuje totiž škodu, ktorá žalobcovi vzniká v
súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšením majetku žalobcu o hodnotu zľavy z
kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia poskytol, nie
je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytnuté služby, ale následkom vôle
žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve, v rámci jeho zmluvnej voľnosti; inými slovami k zmenšeniu majetku

žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej
vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená
a ovplyvnená nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s nimi právne nesúvisí. Na formovaní
vôle žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku ku zmluve o pripojení, teda aj pri uzatváraní

kúpnych zmlúv na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, mali určitý vplyv mnohé faktory, ako
sú na strane žalovaného napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba
nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora na strane
žalobcu, snaha získať nového klienta, alebo udržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného
účastníckeho programu a pod.

Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola nie
vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
so zľavou, avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas,
časť ceny za poskytované služby, by bolo nadobudnutie práve tohto očakávaného „hrubého“ zisku v

podobe mesačných platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu
o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom, podľa názoru súdu, nie je.

Pre prípadné porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti, si žalobca a žalovaný v Dodatkoch dohodli zmluvnú pokutu. Situácia v ktorej
zmluvná pokuta bola v podobných prípadoch niekoľkými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a

teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už
súd nemôže žalobcovi ani v iných podobných konaniach priznať, si zavinil žalobca sám, keďže povinnosť
žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca
úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady podľa
Dodatku patrili, sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok, ktorým tento nie je. Vzhľadom na to, že

žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu,
ako ani výšku uplatnenej škody, súd návrh v prevyšujúcej čiastke 124 Eur s prísl. zamietol.

V prípade nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované
žalovanému v mesiacoch júl 2011 - september 2011, tento súd považoval za dôvodný, pretože žalovaný
neuhradil za to, čo mu žalobca reálne aj poskytol. Z tohto dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel,

pričom mu priznal aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy odo dňa nasledujúcom, ako koniec lehoty
na dodatočné plnenie uvedené v pokuse o pokonávku, pretože neuhradením ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúr vystavených žalobcom sa žalovaný dostal do
omeškania s platením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi, preto je zo zákona povinný mu za
čas omeškania platiť v zmysle zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z

omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
v znení účinnom do 31. 01. 2013, teda 9,5 % ročne.Pretože bol žalobca v konaní úspešný len čiastočne, súd nepriznal nielen jemu, ale ani žalovanému
náhradu trov konania a to s poukazom na zákonné ustanovenie § 142 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).