Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/31/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202354
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6709202354.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľov v 1/
rade D. T., nar. X.X.XXXX, bytom Z. J. XXXX/XX, W., v 2/ rade E. Balážová, nar. XX. X. XXXX, bytom
G.. J. XXXX/XX, W., v 3/ rade D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. J. XXXX/XX, W. a v 4/ rade Z. T., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. J. XXXX/XX, W., navrhovatelia v 1., v 3. a v 4. rade zastúpení Ulianko & Holčík,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Zvolen, proti odporcom v 1/ rade J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom

W., G.. I. XXXX/XX, v 2/ rade I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G.. I. XXXX/XX a v 3/ rade E. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W., G.. I. XXXX/XX, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Vladimírom Rybovičom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, o určenie, že veci patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom D. T., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Z. J. XXXX/
XX, W., zomretom dňa XX.X.XXXX p a t r i a :

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemku parcele reg. „E“ parc. č. XXXX o výmere XXXX m2,

trvalé trávnaté porasty, zapísanom na LV č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 28/30 na pozemku parcele reg. „E“ parc. č. XXXX o výmere XXXX
m2, trvalé trávnaté porasty, zapísanom na LV č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 4645 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na
LV č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX,

- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV
č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na
LV č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na
LV č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na LV

č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na
LV č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalé trávnaté porasty, zapísaný na
LV č. XXXX,
pričom všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti sú vedené Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa

katastra Zvolen, nachádzajú sa v okrese Zvolen, obci Zvolen, v katastrálnom území Môťová.

Odporcovia 1, 2, 3 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania
vo výške 2.903,81 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov.

Súd v r a c i a navrhovateľom zálohu znaleckého dokazovania v sume 500,00 Eur a u
p r a v u j e účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozhodnutia zálohu znaleckého dokazovania, vedenú pod položkou denníka D14a-85/10, účtovnýdoklad 05-X/2010 v sume 500,00 Eur v y p l a t i l o na účet právneho zástupcu navrhovateľov vedený
Československou obchodnou bankou, a.s., pobočka Zvolen, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.3.2009 doručili navrhovatelia tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku patria do dedičstva po nebohom D. T., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom Z. J. XXXX/XX, W., zomretom dňa 13.7.2007. Tiež navrhovali, aby súd
zaviazal odporcov nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania. Uviedli, že sú synmi
nebohého D. T., nar. X.X.XXXX, ktorý dňa 11.4.2007 udelil svojmu vnukovi - odporcovi v 2/ rade
generálnu plnú moc na to, aby ho v plnom rozsahu zastupoval pred všetkými orgánmi štátnej moci a

správy, súdmi ako aj daňovými úradmi, peňažnými ústavmi, aby v jeho mene voči ich rozhodnutiam
podával opravné prostriedky, aby preberal celú doporučenú poštu jemu adresovanú do vlastných rúk,
aby podpisoval všetky doklady s tým súvisiace, aby ho zastupoval pri všetkých právnych úkonoch
týkajúcich sa jeho osoby, kedykoľvek to bude potrebné a to aj v prípadoch, kde zákon vyžaduje osobitnú
plnú moc, aby preberal jeho dôchodok a podpisoval všetky listiny s tým súvisiace, a aby v jeho mene

nakladal s jemu patriacim hnuteľným a nehnuteľným majetkom v plnom rozsahu a aby podpisoval všetky
doklady s tým súvisiace. Je pritom nepochybné, že D. T., nar. X.X.XXXX udelil túto generálnu plnú moc
odporcovi v 2/ rade za účelom zjednodušenia starostlivosti o neho, najmä preberania pošty, dôchodku,
platenia miestnych daní, nákupu jedla, oblečenia a pod. Na základe tejto generálnej plnej moci uzatvoril
dňa 13.4.2007 (t.j. dva dni po jej udelení) D. T., nar. X.X.XXXX zastúpený odporcom v 2/ rade s odporcom

v 1/ rade (bratom odporcu v 2/ rade) kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca v prvom rade nadobudol
do svojho vlastníctva nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dňa 4.6.2007 povolila
Správa katastra Zvolen vklad kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007 do katastra nehnuteľností.
Generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 je nepochybne právnym úkonom, avšak minimálne v časti v ktorej
hovorí o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku splnomocniteľa je úkonom neurčitým a teda neplatným.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je neplatný. Z generálnej
plnej moci nevyplýva splnomocnenie scudziť akýkoľvek majetok splnomocniteľa, nehovoriac už o
určení konkrétnych pozemkov, osoby kupujúceho alebo kúpnej ceny. Podstatnými náležitosťami kúpnej
zmluvy sú dojednania o predmete kúpy a o kúpnej cene. Pokiaľ splnomocnenec vykonáva na základe
splnomocnenia vôľu splnomocniteľa uzatvoriť kúpnu zmluvu, musí byť z udeleného plnomocenstva

zrejmé,čomábyťpredmetomkúpnejzmluvyaakámabyťkúpnacena.Pokiaľplnomocenstvotietoúdaje
neobsahuje, je právnym úkonom neurčitým a z tohto dôvodu absolútne neplatným. Keďže je generálna
plná moc úkonom ex tunc neplatným, od počiatku je neplatná aj kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007, pretože
odporca v 2/ rade nebol splnomocnený na prevod pozemkov.
Rovnako je dôvodom absolútnej neplatnosti skutočnosť, že nebola dodržaná podmienka technickej

jednoty dokumentu. Generálna plná moc v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007 netvorila s
uzatvorenou kúpnou zmluvou technickú jednotu, ale bola ku kúpnej zmluve zo dňa 13.4.2007 pripojená
následne, po jej podpise, a to dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 1.6.2007. Podľa Rozsudku NS
SR sp.z.n 1Cdo 96/95 absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na
jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Navyše nebohý D. T., nar. X.X.XXXX počas svojho života nikdy ani len nenaznačil, že by pozemky vo
svojom vlastníctve chcel previesť na svojho vnuka - odporcu v 1/ rade. Túto skutočnosť podporuje aj
tvrdenie, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú objekty, ktoré užíval a dodnes aj užíva navrhovateľ v 1/
rade. Tiež navrhovateľ v 4/ rade si ešte v roku 1971 postavil rodinný dom na parcele, ktorá je predmetom
sporu.

Dňa 27.11.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva na základe ktorej previedol odporca v 1/ rade na odporcu
v 2/ rade vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Vklad kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2007 bol
Správou katastra Zvolen povolený dňa 27.12.2007.
Zakrátko začal odporca v 2/ rade vyvíjať aktivity vedúce k odplatnému prevodu pozemkov na tretiu
osobu, pričom sa o pozemky začali zaujímať viacerí kupujúci.

Dňa 19.12.2008 bol Správe katastra Zvolen doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený dňa 18.2.2009 a na základe ktorej sa výlučným vlastníkom pozemkov stal opätovne odporca
v 1/ rade.
Naliehavý právny záujem navrhovatelia preukazovali potrebou určenia vlastníckeho práva k pozemkom
apotrebouzosúladeniaprávnehostavusoskutočným,takabynedošlokujmenaprávachnavrhovateľov

a tiež na právach tretích osôb.Odporcoviasuplatnenýmnárokomnavrhovateľovnesúhlasili.Uviedli,žepokiaľnavrhovateliapoukazujú
na absolútnu neplatnosť generálnej plnej moci a kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007, tak tieto majú všetky

náležitosti a spĺňajú všetky podmienky platnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že orgán Správy
katastra Zvolen ich po preskúmaní akceptoval a ako vkladuschopné listiny použil na zápis do katastra
nehnuteľností.
Pokiaľ ide o technickú jednotu generálnej plnej moci zo dňa 11.4.2007 a kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007
je táto zrejmá už z označenia predávajúceho, kde je táto generálna plná moc označená okrem dátumu aj

notárom, ktorý podpis osvedčil a tiež poradovým číslom v centrálnom registri osvedčených podpisov O
XXXXXX/XXXX, z čoho je zrejmé, že tieto dva doklady patria spolu. Táto skutočnosť vyplýva aj priamo
z kúpnej zmluvy z čl. VII, v ktorom je na plnomocenstvo priamo odvolávka. Nedostatok technického
spojenia - zošitia týchto dvoch dokumentov bol odstránený na základe Rozhodnutia Správy katastra
Zvolen,sp.zn.V-1071/2007zodňa11.5.2007,ktorýmbolokonanieprerušenéspokynomnaodstránenie
nedostatkov kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007, pod hrozbou zastavenia konania. Odporcovia v 1/ a v 2/

rade dodatkom č. 1 zo dňa 1.6.2007 všetky nedostatky odstránili, vrátane technického spojenia kúpnej
zmluvy, generálnej plnej moci a dodatku č. 1, na základe čoho Správa katastra Zvolen dňa 4.6.2007
pod č. V XXXX/XXXX vklad povolila. Právny zástupca odporcov tiež poukázal na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 3Sž-o-KS 55/2006, kde sa uvádza že správa katastra má podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho
zákona konanie prerušiť a vyzvať účastníkov, aby odstránili nedostatky návrhu prípadne príloh, alebo

ak podľa názoru správneho orgánu takéto nedostatky zistil. Spornú právnu otázku, technickú jednotu
zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho zákonníka a príloh
podľa Katastrálneho zákona, odvolací súd nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu, ale
ako nedostatok na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra.
Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje Občiansky zákonník a nie Katastrálny

zákonakoprávnypredpissprávnehopráva,zktoréhosavdanomprípadeaplikujúprocesnéustanovenia
týkajúce sa Katastrálneho zákona. Existencia prípadných nedostatkov v technickej jednote listiny je
zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona,
za účelom vyzvania navrhovateľa na odstránenie vád príloh návrhu na vklad. Navyše je potrebné uviesť,
že dohoda o splnomocnení je podľa § 30 ods. 4 písm. g/ Katastrálneho zákona prílohou návrhu na vklad

do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o vytýkanú neurčitosť generálnej plnej moci, odporcovia sú toho názoru, že generálna
plná moc nemá vytýkané nedostatky, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že splnomocniteľ splnomocnil
splnomocnenca na všetky právne úkony týkajúce sa všetkých jeho vecí a všetkého jeho majetku
- hnuteľného a nehnuteľného, ktorý v tej dobe vlastnil s neobmedzeným rozsahom oprávnenia, čím

ponechal voľnosť konania splnomocnenca. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ
osvedčil existenciu a rozsah oprávnenia zástupcu konať v jeho mene a na jeho účet. Keďže v generálnej
plnej moci nebolo ustanovené, za akú cenu sa majú nehnuteľnosti či už kúpiť alebo predať, tak žiadnym
spôsobom táto plná moc nebola obmedzovaná. Generálnu plnú moc odporcovia zvolili preto, že vtedy
sa nedalo určiť, či bude treba ešte plnú moc aj na niečo iné, nakoľko odporcovia preberali dôchodok D.

T., nar. X.X.XXXX, poštu atď. O neurčitosť právneho úkonu by šlo vtedy, ak by takýto úkon bol vnútorne
rozporný a jeho obsah by nebolo možné zistiť ani výkladom. Predmetná generálna plná moc však takéto
nedostatky nemá.
Nie je pravdou, že D. T., nar. X.X.XXXX nikdy ani len nenaznačil, že chcel nejaké pozemky previesť
na odporcu v 1/ rade. Päť rokov pred jeho smrťou, sa o Jána T., nar. X.X.XXXX starala odporkyňa v

3/ rade, pričom tento býval v domácnosti odporcov. D. T., nar. X.X.XXXX povedal odporcovi v 1/ a v 2/
rade, že pozemky, ktoré mu ostali (predtým D. T., nar. X.X.XXXX prevádzal pozemky na navrhovateľov)
chce previesť na odporcu v 1/ rade, keďže sa o neho starajú spolu v odporkyňou v 3/ rade. D. T., nar.
X.X.XXXX o zamýšľanom prevode pozemkov povedal aj navrhovateľovi v 3/ rade. D. T., nar. X.X.XXXX
povedal odporcovi v 1/ rade, že si má všetky pozemky, ktoré D. T., nar. X.X.XXXX v tom čase vlastnil,

previesť na seba. Následne na to šli na Katastrálny úrad, kde si vyžiadali listy vlastníctva tých pozemkov,
ktoré D. T., nar. X.X.XXXX v tom čase vlastnil. Tieto pozemky D. T., nar. X.X.XXXX zdedil ešte od svojho
otca. Následne odporcovia šli za D. T., nar. X.X.XXXX a ukázali mu, ktoré parcely to sú.
Odporcovia sú názoru, že navrhovatelia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu v tejto
veci, ktorý je podmienkou začatia konania vo veci samej, pokiaľ sa jedná o žalobu určovaciu. V zmysle

ustálenej judikatúry NS SR, určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak požadované
určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. právny vzťah alebo právo. V tejto veci navrhovateľom ide len o určenie predbežnej otázky, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, čo je preukázané tým, že odporkyňa v 3/ rade je zákonnýmdedičom a v prípadnom dedičskom konaní s oprávneniami zákonného dediča podať na súd konajúci v
prípadnomdedičskomkonanínávrh,abyrozhodolkomupatrídedičstvo.Ztohovyplýva,ženavrhovatelia
nedosiahnu v tomto konaní vyššiu právnu istotu vo vzťahu k predmetným pozemkom z dôvodu ďalšieho

súdneho konania na súde, ktorý by mal rozhodovať o prípadnom dedičskom vysporiadaní dedičov,
navrhovateľov v 1/ - 4 rade a dedičky odporkyne v 3/ rade.
Odporcovia navrhovali, aby konajúci súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľov zaplatiť trovy konania.

Právny zástupca odporcu namietal ďalej legitimáciu odporkyne v 3/ rade. Uviedol, že navrhovatelia

v 1/-4/ rade a odporkyňa v 3/ rade sú zákonnými dedičmi a preto musia vystupovať spoločne a
nerozdielne ako žalobcovia vo vzťahu k iným osobám - odporcom v 1/ a v 2/ rade, ktorý nie sú
dedičia. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Navrhovatelia v 1/-4/ rade nedisponujú spoločnými právami a povinnosťami, z tohto dôvodu nemali

právo podať určovaciu žalobu v predmetnej veci. Odporkyňa v 3/ rade mala v konaní vystupovať na
strane navrhovateľov ako aktívne legitimovaný účastník.
Právny zástupca navrhovateľa k tomu uviedol, že v tomto prípade sa jedná o určovaciu žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a teda ako účastníci musia vystupovať všetci dedičia po nebohom
a v zásade je to jedno, na ktorej strane to je. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní

o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto
vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie
(v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti),

o ktoré v konaní ide. V danom prípade všetci dedičia po nebohom D. T. sú nositeľmi hmotnoprávnych
oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaný, ak sa predmet konania týka dedičstva. Rozsudok
sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či
už na strane navrhovateľa alebo odporcu) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu,
prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich, inak návrh musí

byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. Aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu je
ktorýkoľvek z dedičov ak by bola zachovaná vecná legitimácia, t.j. ak by účastníkmi takéhoto konania
boli všetci tí, ktorých práva a povinnosti by boli rozhodnutím súdu dotknuté. Nie je možné niekoho nútiť,
aby si podal návrh vo veci samej.

V rámci pojednávaní právny zástupca navrhovateľov poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie NS SR
sp.zn. 3Sž-o-KS 55/2006, ktoré predložil právny zástupca odporcov, sa týka správneho súdnictva a
nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad. Jednalo sa totiž o prípad, kedy Správa katastra zamietla
návrh na vklad bez toho, aby bol aplikovaný § 31 Katastrálneho zákona, teda bez výzvy účastníkov na
odstránenia vád podania. V tomto prípade nebol pevne zviazaný so zmluvou geometrický plán (a nie

generálna plná moc), ktorý má podľa názoru NS SR tvoriť len prílohu.
Keďže v tu prejednávanom prípade nebola s kúpnou zmluvou pevne zviazaná generálna plná moc,
katastrálny úrad sa nemal takýmto návrhom ani zaoberať. Naopak právny zástupca navrhovateľov
poukázal na znenie § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a na Rozsudok NS SR sp.zn.
3Cdo/137/96, kde NS SR dôvodil, že pre zmluvy o prevode nehnuteľností Občiansky zákonník požaduje

pod následkom neplatnosti právneho úkonu, aby prejavy vôle účastníkov boli na tej istej listine, to
znamená, že pokiaľ je zmluva napísaná na viac ako jednom liste (jej súčasťou však môže byť aj
geometrický plán či iná listina), všetky tieto jednotlivé hárky musia byť pevne spojené (zošité) tak, aby
tvorili technickú (nie len obsahovú) jednotu listiny, a to už pred podpísaním zmluvy. Generálna plná moc
pritom netvorila s kúpnou zmluvou nedeliteľný celok, teda jednu listinu v čase podpísania kúpnej zmluvy

zo dňa 13.4.2007. Poukázal tiež na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.1.2007,
sp.zn. 25Sp/41/2006.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal odporcov o predloženie originálu generálnej plnej moci zo dňa
11.4.2007 a tiež predloženie dokladu, ktorý by preukazoval skutočnosť, že k overovaniu podpisu D. T.,

nar. X.X.XXXX na generálnej plnej moci zo dňa 11.4.2007 došlo v mieste bydliska odporcov. Neskôr v
priebehu pojednávania žiadal tiež vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zistenia pravosti podpisu D.
T., nar. X.X.XXXX na generálnej plnej moci zo dňa 11.4.2007.Právny zástupca odporcu súdu predložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu č. 27P/0178 (č.l.
178 spisu) z ktorého vyplýva, že dňa 11.4.2007 sa uskutočnilo mimo sídla Notárskeho úradu Mgr.
Dariny Beranovej osvedčovanie podpisu. Sumu za uvedenú službu uhradil odporca v 2/ rade. Právny

zástupca odporcu tiež súdu uviedol, že nie je možné predložiť originál generálnej plnej moci zo dňa
11.4.2007 v dôsledku jej straty. Na základe skutočnosti, že nebolo možné zabezpečiť originál podpisu D.
T.,nar.X.X.XXXXnagenerálnejplnejmoci,spoukazomnavyjadrenieznalcovzodborupísmoznalectvo,
právny zástupca navrhovateľa ďalej netrval na nariadení znaleckého dokazovania, a toto ani následne
uskutočnené nebolo. Právny zástupca odporcu tiež uviedol, že generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 je

úradne osvedčená notárom. Notár verifikáciou potvrdzuje skutočnosti, ktoré vidí, je pri nich a v prípade
overovania podpisu na listine verifikuje v prvom rade prejav vôle dotyčnej osoby stotožniť sa s listinou na
znak čoho pripojí podpis na tejto listine podľa svojich fyzických schopností a možností, a preto samotný
podpis ako taký nie je dôkazným prostriedkom, pretože v tomto prípade generálnu plnú moc osvedčil
notár tak, ako to vyžaduje zákon o notároch a zákon o katastri.

Súd v prejednávanej veci vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výsluchu navrhovateľa v 1/ rade (č.l. 208-209 spisu) súd zistil, že tento podal návrh na začatie
konania preto, lebo odporcovia ho chceli vyhnať z pozemkov, ktoré užíva. Pozemky patrili Jánovi T.,

nar. X.X.XXXX pričom navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by jeho otec, D. T., nar. X.X.XXXX tieto
pozemky predal odporcom.

Z výsluchu navrhovateľa v 2/ rade (č.l. 209-210 spisu) súd zistil, že tento nevedel o tom, že jeho otec,
D. T., nar. X.X.XXXX sporné pozemky predal. O predaji pozemkov sa dozvedel až vtedy, keď boli na

pozemkoch umiestnené tabule: „Pozemky na predaj.“

Z vyjadrení navrhovateľa v 3/ rade vyplynulo, že tento verí svojmu otcovi, že také niečo nespravil, teda
že nepodpísal generálnu plnú moc zo dňa 11.4.2007, a teda že nepreviedol pozemky, ktoré mal vo
vlastníctve na odporcu v 1/ rade. O starnúceho otca sa staral spoločne aj so svojou sestrou, odporkyňou

v 3/ rade.

Podľa navrhovateľa v 4/ rade, tento si ešte v roku 1971 postavil rodinný dom na parcele, ktorá je
predmetom sporu.

Odporca v 1/ rade v priebehu konania na pojednávaní dňa 21.5.2009 uviedol, že nie je pravdou, že
nebohý D. T. nikdy ani len nenaznačil, že chcel nejaké pozemky previesť na odporcu v 1/ rade. Päť rokov
pred jeho smrťou, sa o D. T., nar. X.X.XXXX starala odporkyňa v 3/ rade, pričom tento býval v domácnosti
odporcov. D. T., nar. X.X.XXXX povedal odporcovi v 1/ a v 2/ rade, že pozemky, ktoré mu ostali (predtým
nebohý D. T. prevádzal pozemky na navrhovateľov) chce previesť na odporcu v 1/ rade keďže sa o neho

starajú spolu v odporkyňou v 3/ rade. V tom čase akurát došlo k prejednávaniu dedičstva po otcovi D. T.,
nar. X.X.XXXX, takže po porade s notárkou sa odporcovia v 1/ a v 2/ rade dohodli, že najlepšie by bolo,
kebybolaudelenéplnámocodporcoviv2/rade,abyjednaktentomoholD.T.,nar.X.X.XXXXzastupovať
v tomto konaní a aby potom mohol previesť tieto pozemky na odporcu v 1/ rade. D. T., nar. X.X.XXXX
o zamýšľanom prevode pozemkov povedal aj navrhovateľovi v 3/ rade. D. T., nar. X.X.XXXX povedal

odporcovi v 1/ rade, že si má všetky pozemky, ktoré v tom čase vlastnil, previesť na seba. Následne na
to šli na Katastrálny úrad, kde si vyžiadali listy vlastníctva tých pozemkov, ktoré D. T., nar. X.X.XXXX v
tom čase vlastnil. Následne odporcovia šli za D. T., nar. X.X.XXXX a ukázali mu, ktoré parcely to sú. V
podaní doručenom súdu dňa 7.6.2011 odporca v 1/ rade autorizoval svoje vyjadrenia uvedené v rámci
pojednávania zo dňa 21.5.2009 tak, že D. T., nar. X.X.XXXX nemal záujem previesť na odporcu v 1/ tie

pozemky, ktoré nadobudol z dedičstva po svojom otcovi.

Odporcav2/radevovýsluchochuvádzal,žejehostarkýD.T.,nar.X.X.XXXXvedel,žesapozemkybudú
predávať a že bude uzatváraná kúpnopredajná zmluva nakoľko to už robil aj predtým, keď prevádzal
iné pozemky na svojho syna. Následne po dohovore s notárkou a tiež so starkým sa dohodli, že bude

najlepšia generálna plná moc, pretože na jej základe môže riešiť aj iné veci, ako je napríklad preberania
dôchodku a pošty. Následne si odporca v 2/ rade stiahol z internetu vzor generálnej plnej moci, potom
prišla k nim domov notárka, ktorá overovala obidva podpisy. Potom kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2007pripravil jeho brat - odporca v 1/ rade, zmluvy vytlačil a podpísali ich u notárky, ktorá overila podpisy. Či
bola kúpna zmluva zviazaná pred jej podpisom, to uviesť nevedel.

Z výsluchu odporkyne v 3/ rade (č.l. 227-228 spisu) súd zistil, že táto v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
zo dňa 13.4.2007 o jej uzatvorení nevedela. Nevidela, kto zmluvu podpisoval, vedela však, že k nej
domov prišla nejaká notárka a D. T., nar. X.X.XXXX odporkyni v 3/ rade potom povedal, že za neho
môže preberať poštu. Až následne po podpise zmluvy jej otec D. T., nar. X.X.XXXX povedal, že jej bratia
(navrhovatelia v 1/ - 4/ rade) už nejaké pozemky majú, a že aj ona so svojimi synmi (odporcami v 1/ -

2/ rade) by mala dačo mať, preto dal nejaké pozemky odporcovi v 1/ rade, takže to je ako keby to dal
do rodiny. Až neskôr videla uzatvorenú kúpnu zmluvu. Keď sa na to otca pýtala, povedal jej, že všetci
štyria jej bratia už niečo dostali, a že niečo patrí aj jej, keďže sa o neho stará. O otca sa najviac starala
ona, pretože býval u nej, aj keď ak bolo treba, prišiel jej pomôcť aj navrhovateľ v 3/ rade. Otec jej potom
dal aj peniaze, pričom to boli peniaze, ktoré dostal za prvé pozemky od jej syna. Bola to suma 12.000
Sk. Odporkyňa v 3/ rade povedala navrhovateľovi v 3/ rade ešte aj pred otcom, že predmetné pozemky

sa predali. Navrhovateľ v 3/ rade sa vtedy strašne nahneval. Ešte za života jej otec povedal, že najviac
od neho dostal odporca v 4/ rade, ktorý dostal polovicu. Ďalej odporca v 3/ rade dostal dom, ktorý sa
na neho prepísal. Mala vedomosť aj o tom, že niečo dostali aj ďalší dvaja bratia a zostal tam aj dom,
pričom ona z neho nechce nič.

Z výpisov z LV č. XXXX, XXXX a XXXX vedených Správou katastra Zvolen, okres Zvolen, obec Zvolen,
pre k.ú. Môťová (č.l. 25-27 spisu) súd zistil, že odporca v 1/ rade je v katastri nehnuteľností vedený ako
vlastník pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania.

Z fotokópií rodného listu vedeného v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, zväzok II, ročník 1946,

strana 251, por. č. 1 (č.l. 7 spisu), z výpisu z knihy narodení vedenej Mestským národným výborom
Zvolen, zväzok XV, str. 104, č. 77, rok 1948 (č.l. 8 spisu), z výpisu z knihy narodení vedenej Mestským
národným výborom Zvolen, zväzok 5, str. 28, č. 84, rok 1955 (č.l. 9 spisu), z rodného listu vedeného
Mestským národným výborom Zvolen (č.l. 10 spisu) a z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 17D/529/2007
zo dňa 8.11.2007 (č.l. 11-13 spisu) súd zistil, že navrhovatelia v 1/ - 4/ rade sú synmi a odporkyňa v 3/

rade je dcérou nebohého D. T., nar. X.X.XXXX.

Z fotokópie Osvedčenia o dedičstve č.k. 17D/136/2007 zo dňa 19.4.2007 súd zistil, že v dedičskom
konaní po poručiteľovi Z. T., D. T., nar. X.X.XXXX zastupoval navrhovateľ v 1/ rade.

Z fotokópie Generálnej plnej moci (č.l. 14,63, 63a spisu) súd zistil, že touto nebohý D. T. splnomocnil
odporcu v 2/ rade , aby ho tento v plnom rozsahu zastupoval pred všetkými orgánmi štátnej moci a
správy, súdmi ako aj daňovými úradmi, peňažnými ústavmi, aby v jeho mene zakladal účty na meno
splnomocniteľa, aby na nich uskutočňoval vklady a výbery a podpisoval všetky doklady s tým súvisiace,
aby splnomocniteľa zastupoval pred dopravným inšpektorátom, aby v jeho mene voči ich rozhodnutiam

podával opravné prostriedky, aby preberal celú doporučenú poštu jemu adresovanú do vlastných rúk,
aby podpisoval všetky doklady s tým súvisiace, aby ho zastupoval pri všetkých právnych úkonoch
týkajúcich sa jeho osoby, kedykoľvek to bude potrebné a to aj v prípadoch, kde zákon vyžaduje osobitnú
plnú moc, aby preberal jeho dôchodok a podpisoval všetky listiny s tým súvisiace, a aby v jeho mene
nakladal s jemu patriacim hnuteľným a nehnuteľným majetkom v plnom rozsahu a aby podpisoval všetky

doklady s tým súvisiace. Odporca v 2/ rade udelenú plnú moc prijal a zaviazal sa ju vykonať. Podpis
D. T., nar. X.X.XXXX bol osvedčený I. U., pracovníkom povereným notárom Mgr. Darinou Beranovou.
Centrálny register podpisov pridelil podpisu poradové číslo O XXXXXX/XXXX.

Z fotokópie Kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007 (č.l. 15-17 spisu) súd zistil, že na jej základe nebohý Ján

T., zastúpený odporcom v 2/ rade predal a odporca v 1/ rade nadobudol pozemky, ktoré súd predmetom
tohto konania. V záhlaví tejto zmluvy je ako predávajúci uvedený vdovec D. T., zastúpený Antonom
Šulekom(odporcav2/rade)podľaGenerálnejplnejmociosvedčenejdňa11.4.2007unotáraMgr.Dariny
Beranovej s prideleným poradovým číslom v Centrálnom registri osvedčených podpisov O XXXXXX/
XXXX.Včl.VIItejtokúpnejzmluvyjeuvedené,žepredávajúcivdovecD.T.splnomocňujeI.(odporcav2/

rade) generálnou plnou mocou osvedčenou dňa 11.4.2007 u notára Mgr. Darina Beranová s prideleným
poradovým číslom v Centrálnom registri osvedčených podpisov O XXXXXX/XXXX na prevod/predaj
nehnuteľností uvedených a označených v čl. I tejto zmluvy. Zmluva bola zopnutá spinkou a v texte tejto
zmluvy nie je uvedené, že prílohu tejto zmluvy tvorí generálna plná moc.Z Rozhodnutia Správy katastra Zvolen sp.zn. V-XXXX/XXXX zo dňa 11.5.2007 (č.l. 55 spisu) súd zistil,
že týmto rozhodnutím bolo prerušené katastrálne konania v zmysle § 31a písm. c/ zákona č. 162/1995

Z.z., odporcovia v 1/ a v 2/ rade boli vyzvaní, aby dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 13.4.2007 doplnili
kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2007, pričom boli upozornený, že ak tak neučinia, Správa katastra Zvolen
konanie zastaví. Konkrétne mali odporcovia v 1/ a v 2/ rade doplniť do generálií kúpnej zmluvy rodné
priezviská oboch účastníkov, dátum narodenia účastníka zmluvy na strane kupujúceho, v čl. I zmluvy
opraviť formu vlastníctva, v čl. I a čl. VI uviesť označenie registra parciel katastra nehnuteľností, v ktorom

sú pozemky tvoriace predmet prevodu zapísané, upraviť znenie čl. II zmluvy spôsobom, aby prejav vôle
predávajúceho o tom, čo kupujúcemu predáva a prejav vôle kupujúceho o tom, čo od predávajúceho
kupuje boli v zhode a naplniť tú skutočnosť, že ak je súčasťou listiny nadväzujúca plná moc, tak musí byť
spojená s listinou takým spôsobom, aby spolu tvorili technicky nedeliteľný celok, pričom spôsob pevného
spojenia (zošitia) bude formou podobnou ako ju vykonáva vo svojej činnosti verejný notár.

Z dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 1.6.2007 (č.l. 18-20 spisu) súd zistil, že tento dodatok odstránil
nedostatky kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007 vyčítané v rozhodnutí Správy katastra Zvolen č.k. V-XXXX/
XXXX zo dňa 11.5.2007. Podľa textu je prílohou tohto dodatku overená kópia generálnej plnej moci zo
dňa 11.4.2007.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, sp.zn. V XXXX/XX (č.l. 127
spisu) súd zistil, že dňa 13.4.2007 bol na Správu katastra Zvolen podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností podpísaný odporcom v 2/ rade za D. T., nar. X.X.XXXX (predávajúci)
a odporcom v 1/ rade ako kupujúcim. Prílohou tomuto návrhu bola 4 x kúpna zmluva, kolkové známky
v hodnote 2000 Sk a notárom overená kópia Generálnej plnej moci zo dňa 11.4.2007. Na základe

rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 11.5.2007 sp.zn.V-XXXX/XXXX bola správe katastra doručená
kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007 pevne spojená s overenou fotokópiu generálnej plnej moci a s dodatkom
ku kúpnej zmluve zo dňa 1.6.2007. Následne bol dňa 4.6.2007 povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech odporcu v 1/ rade.

Z rozhodnutí Okresného úradu vo Zvolene č.k. OSV/Iv/2002/15222 zo dňa 24.9.2002, OSV/Iv/03 zo dňa
16.1.2003, z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene č.k. OSV/Iv/06/IVA/16983
zo dňa 5.9.2006, OSV/Iv/15222 zo dňa 5.9.2005, OSV/Iv/04 zo dňa 27.2.2004, OSV/Iv/06/15222
zo dňa 14.7.2006, OSV/Iv/05/15222 zo dňa 13.7.2005, 06908/07/Iv zo dňa 19.7.2007, OSV/Iv/04
zo dňa 9.7.2004, B/2007/06908/OSV/Iva zo dňa 20.7.2007 (č.l. 552-558 spisu) súd zistil, že týmito

rozhodnutiami bol odporkyni v 3/ rade priznaný, znižovaný, zvyšovaný a následne odňatý peňažný
príspevok za opatrovanie otca Jána T., nar. X.X.XXXX.

Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 21D 130/2011 zistil, že pôvodný navrhovateľ v II. rade H. T.,
nar. XX. X. XXXX bytom Zvolen, gen. J. XXXX/XX zomrel dňa X. X. XXXX. Dedičom po ňom bola jeho

manželka E. T., nar. XX. X. XXXX, bytom Zvolen, gen. J. XXXX/XX, ktorá zdedila celý jeho majetok a
stala sa aj právnym nástupcom po navrhovateľovi v II. rade.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a
k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na

tej istej listine.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľov je
dôvodný, pričom na určovacej žalobe majú navrhovatelia naliehavý právny záujem.
Jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, t.j. v prejednávanom prípade na určení, že pozemky, ktoré sú predmetom
tohto konania patria do dedičstva. V zásade platí, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah,
ktorého je navrhovateľ účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez toho určenia stalo
neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto

jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi.
Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci

žalobe môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva pre navrhovateľa
v katastri nehnuteľností buď priamo, na základe rozsudku o určení vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam, alebo tiež nepriamo. V prejednávanom konaní sa dedičia nebohého D. T., nar.
X.X.XXXX domáhajú určenia, že predmetné pozemky patria do dedičstva po nebohom D. T., nar.
X.X.XXXX pričom v katastri nehnuteľností je ako vlastník týchto pozemkov vedený odporca v 1/

rade. Podanie určovacej žaloby je podľa názoru súdu opodstatnené najmä keď je medzi účastníkmi
konania sporná skutočnosť, či právny predchodca navrhovateľov splnomocnil odporcu v 2/ rade na
prevod pozemkov, či je generálna plná moc platným právnym úkonom a či s kúpnou zmluvou tvorí
technickú jednotu. Súd tu tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia v danej veci nemali iný vhodný
prostriedok ochrany svojho práva, ako je určovacia žaloba, a teda, že nápravy porušenia ich práva sa

nemohli domáhať iným spôsobom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebolo sporné, že navrhovatelia v 1/-4/ rade a odporkyňa v 3/
radesúdeťminebohéhoD.T.,nar.X.X.XXXX,odporcoviav1/a2/radesújehovnuci,synoviaodporkyne
v 3/ rade. Minimálne odo dňa 24.9.2002 do 13.7.2007 (deň smrti D. T., nar. X.X.XXXX) sa o D. T., nar.

X.X.XXXX osobne starala odporkyňa v 3/ rade spolu s odporcami v 1/ a 2/ rade, pričom D. T., nar.
X.X.XXXX býval s nimi v spoločnej domácnosti. Z výpovede odporcov tiež vyplýva, že občas chodil so
starostlivosťou o D. T., nar. X.X.XXXX vypomáhať aj navrhovateľ v 3/ rade.

Generálnou plnou mocou splnomocnil D. T., nar. X.X.XXXX svojho vnuka - odporcu v 2/ rade, aby

tento za splnomocniteľa mimo iného preberal celú doporučenú poštu splnomocniteľovi adresovanú
do vlastných rúk, aby podpisoval všetky doklady s tým súvisiace, aby preberal splnomocniteľov
dôchodok a podpisoval všetky listiny s tým súvisiace, a aby v splnomocniteľovom mene nakladal s
jemu patriacim hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Odporca v 2/ rade plnú moc prijal. Navrhovatelia
namietali, že ich otec D. T., nar. X.X.XXXX by nikdy nič také neurobil nakoľko nikomu o tom

nepovedal a tiež spochybňovali podpis splnomocniteľa na tejto plnej moci, ktorý mal byť podľa tvrdenia
odporcovosvedčenýmimonotárskehoúradupoverenýmzamestnancomnotáraMgr.DarinyBeranovejs
prideleným poradovým číslom v Centrálnom registri osvedčených podpisov O XXXXXX/XXXX. Písomný
právny úkon je pritom neplatný, ak nie je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ).Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v § 101 ods. 1 O.s.p. vyjadrená
tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a

úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie
dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi
k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex officio). Keďže dôvody
neplatnostisúrozmanité,vkonaní,vktoromsúdposudzujeplatnosťprávnehoúkonunanávrhúčastníka,
nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Najmä, nie je povinný bez ďalšieho skúmať neplatnosť z dôvodov, ktorých
základ je na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho úkonu (nedostatok slobody a

vážnosti vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.). Ak však za konania vyšli najavo také skutočnosti, ktoré
spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd musí na ne vždy prihliadnuť bez ohľadu na to,
ktorá z obligatórnych náležitostí právneho úkonu je dôvodom neplatnosti postihnutá. K vadám právneho
úkonu, ak vyšli v priebehu konania najavo, je teda súd povinný bez návrhu prihliadnuť aj vtedy, ak vada
má za následok, že účastníci uzavreli právny úkon v rozpore s objektívnym právom.

Navrhovateľom sa v tomto konaní nepodarilo preukázať skutočnosť, že podpis na generálnej plnej moci
nepatrí Jánovi T., nar. X.X.XXXX. Znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania pravosti podpisu nebolo
nakoniec na návrh navrhovateľov uskutočnené, nakoľko sa nepodarilo obstarať originál generálnej plnej
moci. Odporcovia preukázali, že dňa 11.4.2007 došlo povereným zamestnancom Mgr. Dariny Beranovej

k osvedčovaniu podpisu mimo notárskeho úradu, pričom poplatok za osvedčovanie bol zaplatený
odporcom v 2/ rade. Tak isto z výpovedí všetkých odporcov vyplýva, že osvedčovanie podpisu D. T.,
nar. X.X.XXXX bolo uskutočnené dňa 11.4.2007 v mieste bydliska odporcov. Tiež z notárom osvedčenej
kópie osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 11.4.2007 vyplýva, že podpis na generálnej plnej moci
urobený dňa 11.4.2007 patrí D. T., nar. X.X.XXXX. Podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku pritom platí,

že legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť
osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za
vlastný. VtejtočastitedanavrhovateliarelevantnenepravosťpodpisuD.T.,nar.X.X.XXXXnepreukázali,
a teda dôkazné bremeno neuniesli.

Navrhovatelia ďalej poukazovali na skutočnosť, že generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 je minimálne
v časti v ktorej hovorí o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku splnomocniteľa úkonom neurčitým a teda
neplatným, pričom právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe

rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:

a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu

dohodou o plnomocenstve (§ 23 OZ);

b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a
obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;

c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda
o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti
právneho úkonu. Z každej dohody o plnomocenstve musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je

splnomocnenec splnomocnený, a teda táto dohoda nie je riadne uzavretá, pokiaľ nie je dostatočne
určitá.Splnomocnenienanakladaniesnehnuteľnosťamipatriacimisplnomocnencovibymaloobsahovať
vymedzenie právnych úkonov, na aké sa splnomocnenec vo vzťahu k nehnuteľnostiam oprávňuje, a
malo by tiež kopírovať samotný predmet týchto právnych úkonov, t.j. ak splnomocniteľ chcel v danomprípade splnomocniť splnomocnenca na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa,obsahomsplnomocneniabymalibyťtieistépodstatnénáležitostivymedzeniapredmetu
kúpy a kúpnej ceny, ako ich vyžaduje Občiansky zákonník v § 588 pre kúpnu zmluvu. Z dojednania

Generálnej plnej moci nevyplýva, že by splnomocnenec mohol za splnomocniteľa predať odporcovi v
1/ rade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Formulácia, že splnomocnenec je oprávnený
aby v splnomocniteľovom mene nakladať s jemu patriacim hnuteľným a nehnuteľným majetkom je
neurčitá, a v podstate ani nie je jasné s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať
(minimálne odporcovia v 1/ a 2/ rade to nevedeli), akým spôsobom sa tak udeje, a či sa vôbec bude

s nehnuteľnosťami nakladať. Uvedený záver vyplýva zo samotných výpovedí odporcov v 1/ a 2/ rade,
keď odporca v 1/ rade v priebehu konania uviedol, že po tom čo mu D. T., nar. X.X.XXXX povedal, že
si má všetky pozemky, ktoré D. T., nar. X.X.XXXX vlastnil, previesť na seba, išli spolu s odporcom v 2/
rade na Katastrálny úrad, kde si vyžiadali listy vlastníctva tých pozemkov, ktoré D. T., nar. X.X.XXXX
vlastnil a potom mu ukázali, ktoré pozemky to sú. Tiež uviedol, že v tom čase prebiehalo dedičské
konanie po otcovi D. T., nar. X.X.XXXX a preto sa odporcovia v 1/ a 2/ rade po konzultácii s notárkou

dohodli, že by bolo vhodné splnomocniť odporcu v 2/ rade aby D. T., nar. X.X.XXXX zastupoval aj v
tomto konaní, a aby následne mohol zdedené pozemky previesť na odporcu v 1/ rade. Vo svojom
autorizovanom vyjadrení však odporca v 1/ rade uviedol, že Ján T. nemal záujem previesť na neho
tie pozemky, ktoré nadobudol od svojho otca. V dedičskom konaní po otcovi D. T., nar. X.X.XXXX,
tohto nakoniec zastupoval navrhovateľ v 1/ rade. Odporca v 2/ rade vo svojich výsluchoch uviedol, že

predmetná Generálna plná moc bola stiahnutá z internetu. Jednalo sa teda len o akýsi vzor plnej moci
zadováženej odporcom v 2/ rade, so značne neurčitým obsahom minimálne v časti nakladania s vecami
vo vlastníctve splnomocniteľa. Uvedenú neurčitosť pritom nie je možné odstrániť ani výkladom.

Uvedené dojednanie, ktorým D. T., nar. X.X.XXXX splnomocnil odporcu v 2/ rade na nakladanie s

jemu patriacim hnuteľným a nehnuteľným majetkom v plnom rozsahu, považuje súd za neurčité, a teda
absolútne neplatné. Následne je teda aj neplatná kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007, ktorú za D. T., nar.
X.X.XXXX uzatvoril odporca v 2/ rade na základe neplatného plnomocenstva.

Následne sa súd musel vysporiadať s otázkou, či bola kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007 s generálnou

plnou mocou zo dňa 11.4.2007 pevne zošitá už pred jej podpisom, t.j. či tvorila technickú jednotu, a tiež
so skutočnosťou, aké následky má prípadný nedostatok technickej jednoty na platnosť kúpnej zmluvy.

Súdu sa z výpovedí účastníkov konania nepodarilo ustáliť, či bola alebo nebola kúpna zmluva zo dňa
13.4.2007 pevne zošitá s generálnou plnou mocou zo dňa 11.4.2007 už pri podpise kúpnej zmluvy.

Z listinných dôkazov však mal súd bezpečne za preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007 a
generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 netvorili technickú jednotu nielen pri podpise kúpnej zmluvy, ale
ani pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť súd
zistil najmä z rozhodnutia Správy katastra Zvolen sp.zn. V-107X/2007 zo dňa 11.5.2007, ktorým správa
katastra prerušila katastrálne konanie a vyzvala odporcov v 1/ a 2/ rade aby naplnili tú skutočnosť, že ak

je súčasťou listiny nadväzujúca plná moc, tak musí byť spojená s listinou takým spôsobom, aby spolu
tvorili technicky nedeliteľný celok, pričom spôsob pevného spojenia (zošitia) bude formou podobnou ako
ju vykonáva vo svojej činnosti verejný notár. Zo spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa
katastra Zvolen, sp.zn. V XXXX/XX súd zistil, že dňa 13.4.2007 bol na Správu katastra Zvolen podaný
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podpísaný odporcom v 2/ rade za D. T., nar.

X.X.XXXX (predávajúci) a odporcom v 1/ rade ako kupujúcim. Prílohou tomuto návrhu bola 4 x kúpna
zmluva, kolkové známky v hodnote 2000 Sk a 1 x notárom overená kópia Generálnej plnej moci zo dňa
11.4.2007. Keďže bola prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností 4 x kúpna
zmluva zo dňa 13.4.2007 a len 1 x Generálna plná moc zo dňa 11.4.2007, aj z tejto skutočnosti možno
vyvodiť, že v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (teda ani v čase podpisu kúpnej zmluvy)

kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007 a generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 netvorili technickú jednotu.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať
požiadavky, stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ustanoveniami § 37 a
nasl. OZ, pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 34 OZ). Právny

úkon musí byť, okrem iného, určitý (§ 37 ods. 1 OZ), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu,
alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39 OZ), musí byť urobený v písomnej forme
tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 1 a § 46 OZ). Len pri dodržaní
uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetkypodstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností - jej účastníkov, predmetu kúpy a
kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený
len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon.

Označenieúčastníkovkúpnejzmluvyurčitým,zrozumiteľnýmanezameniteľnýmspôsobompatrilotedak
podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva ohľadne vymedzenia jej účastníkov je neurčitá,
ak plná moc preukazujúca oprávnenie konať za prevodcu nie je priamo súčasťou kúpnej zmluvy, t.j.
netvorí s kúpnou zmluvou jedinú listinu. Plnú moc v takomto prípade nemožno považovať za púhu

prílohu uzavretej zmluvy, ale je súčasťou zmluvných prejavov tej časti zmluvy, ktorou sa určuje to, kto
sú jej účastníci. Plnú moc potom nemožno nahrádzať len jednoduchým uvedením skutočnosti, že za
prevodcu koná iná osoba na jej základe, priamo v texte zmluvy tak, ako je tomu v záhlaví a v čl. VII
kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2007. Prílohy, pokiaľ sú súčasťou listín, majú byť stranami podpísané a k
listine pripojené (zošité) tak, aby sa nedali oddeliť. Písomná forma právneho úkonu predpokladá totiž
nevyhnutne technickú (nielen vôľovú) jednotu listiny. Preto, ak pozostáva listina (zmluvný dokument) z

niekoľkých listov papiera, musí byť všetko to, čo bolo podpísané, vrátane jej príloh, nielen obsahovo,
ale i vizuálne, teda technicky spojené s využitím zošitia a číslovaním strán tak, ako sa to napr. uplatňuje
v notárskych listinách (§ 44 ods. 3 zák. č. 323/1992 Zb.). Požiadavku zákonnej technickej jednoty
viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať
ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia)

jednotlivých listín (hárkov), napr. len kovovou sponou.

Kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007 teda tým, že netvorila technickú jednotu z generálnou plnou mocou zo
dňa 11.4.2007, aj napriek skutočnosti, že v jej záhlaví a tiež v č.l. VII je uvedené oprávnenie odporcu v
2/ rade konať za Jána T., nar. X.X.XXXX na základe generálnej plnej moci zo dňa 11.4.2007, odporuje

§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom. Absolútne neplatný právny úkon pritom nepôsobí právne následky ani
v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

V závere súd považoval za potrebné zaoberať sa námietkou odporcov, že v danom prípade nebola
dodržaná vecná legitimácia a odporkyňa v 3/ rade nemala byť v tomto konaní v postavení odporkyne,
ale v postavení navrhovateľky. Právny zástupca odporcov pritom poukazoval na skutočnosť, že
navrhovatelia v 1/-4/ rade a odporkyňa v 3/ rade sú zákonnými dedičmi a preto musia vystupovať
spoločne a nerozdielne ako žalobcovia vo vzťahu k iným osobám - odporcom v 1/ a v 2/ rade, ktorý nie sú

dedičia. Odporkyňa v 3/ rade mala teda podľa názoru právneho zástupcu odporcov v konaní vystupovať
na strane navrhovateľov ako aktívne legitimovaný účastník.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese
pričom vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v

procese rozhoduje. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide. Môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, že o
jej právach a povinnostiach sa má konať, resp. že jej práva môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté. Od
vecnej legitimácie je potrebné odlišovať aktívnu a pasívnu legitimáciu. V prejednávanej veci je aktívne

legitimovanýnapodanienávrhunaurčenie,ževecipatriadodedičstvapoporučiteľoviktorýkoľvekdedič,
viacerí dedičia alebo aj všetci dedičia, za predpokladu, že je zachovaná vecná legitimácia, t.j. ak sú
účastníkmi takéhoto konania všetci tí, ktorých práva a povinnosti by boli rozhodnutím súdu dotknuté.

Nakoľko mal súd za preukázané, že navrhovateľmi v prejednávanej veci sú dedičia poručiteľa a zároveň

je zachovaná vecná legitimácia všetkých osôb, ktoré by mohli byť rozhodnutím súdu dotknuté, súd sa
nemohol stotožniť s námietkou právneho zástupcu odporcov. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že
navrhovateľ ako dominus litis disponuje so svojim návrhom a je len na ňom, koho označí ako odporcu.
Iná je potom skutočnosť, či v spore, ktorý zahájil, preukáže, že odporca je pasívne legitimovaný. Tiež
súd poukazuje na skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť podať návrh vo veci samej.

Na základe všetkého už vyššie uvedeného, nakoľko mal súd za preukázané, že na určovacej žalobe
je naliehavý právny záujem, bola dodržaná vecná legitimácia, generálna plná moc zo dňa 11.4.2007 je
v časti o nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom pre neurčitosť absolútne neplatná a tiež jepre nedostatok formy neplatná aj kúpna zmluva zo dňa 13.4.2007, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania navrhovateľov v 1/ - 4/ rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ako
účastníkom úspešným v konaní im priznal 100% náhrady účelne vynaložených a uplatnených trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.804,31 Eur a zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 99,50 Eur.

Súd priznal navrhovateľom v 1/- 4/ rade podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. celkovo 14 úkonov právnej
pomoci, pričom výšku odmeny právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ až 4/ rade za jeden úkon právnej
pomoci uskutočnený v roku 2009 určil na výšku 171,17 €, za jeden úkon právnej pomoci od 1.1.2010
do 31.5.2010 na výšku 177,57 €, za úkon právnej pomoci uskutočnený od 1.6.2010 do 31.12.2010
na výšku 110,98 € a vo výške 114 € za úkon právnej pomoci uskutočnený po 1.1.2011. Súd pritom
vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, kde určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony

za rok 2009 na sumu 53,49 €, v roku 2010 na sumu 55,49 € a v roku 2011 na sumu 57 €, od tejto
sumy následne podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky odpočítaval 20 % za úkony vykonané do 31.5.2011
a 50 % za úkony vykonané od 1.6.2010, následne získanú sumu násobil štyrmi nakoľko sa jedná o
spoločné úkony pri zastupovaní štyroch osôb. Súd teda priznal navrhovateľom v 1/ - 4/ rade odmenu vo
výške 171,17 € jednotlivo za úkony príprava a prevzatie zastúpenia dňa 25.2.2009, písomné podanie

na súd - žaloba zo dňa 19.3.2009, 2 x účasť na pojednávaní zo dňa 21.5.2009 (pojednávanie trvalo 2
hod a 20 min), písomné podanie na súd zo dňa 25.5.2009, písomné podanie na súd zo dňa 8.6.2009,
ďalej vo výške 177,57 € jednotlivo za úkony účasť na výsluchu svedkov v Osade J. dňa 22.1.2010,
účasť na pojednávaní dňa 9.3.2010, písomné podanie na súd zo dňa 19.3.2010, písomné podanie na
súd zo dňa 20.3.2010, ďalej vo výške 110,98 € jednotlivo za úkony písomné podanie na súd zo dňa

28.6.2010, písomné podanie na súd zo dňa 6.12.2010, vo výške 114 € jednotlivo za úkony písomné
podanie na súd zo dňa 13.6.2011, účasť na pojednávaní zo dňa 18.8.2011 a vo výške 28,5 € za úkon
účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozhodnutia dňa 8.9.2011. Súd teda priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľov v 1/ až 4/ rade odmenu vo výške 2.215,73 €.

Následne súd podľa § 16 cit. vyhlášky priznal navrhovateľom v 1/ - 4/ rade paušálnu sumu za 5 úkonov
á 6,95 € (rok 2009), 6 úkonov á 7,21 € (rok 2010) a 3 úkony á 7,41 € (rok 2011), teda spolu 100,24 €.
Podľa § 17 vyhlášky súd navrhovateľom v 1/ - 4/ rade priznal náhradu za stratu času v trvaní 2 polhodín
za cestu zo sídla právneho zástupcu navrhovateľov do miesta výsluchu svedkov dňa 22.1.2011 a späť,
spolu v sume 24,04 € (12,02 € x 2).

Podľa § 16 ods. 4 cit vyhlášky súd navrhovateľovi priznal náhradu hotových výdavkov za cestovné zo
sídla právneho zástupcu navrhovateľov v 1/-4/ rade do Osady J. a späť v sume 7,51 €. Táto suma
pozostáva z náhrady za použitie osobného vozidla v sume 4,57 € (25 km x 0,183 €) a z náhrady za
spotrebované pohonné látky v sume 2,94 € (0,107 litra/1km x 25 km x 1,10 €).

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal navrhovateľom v 1/-4/ rade daň z pridanej
hodnoty vypočítanej z odmeny a náhrad v sume 456,79 €, nakoľko právny zástupca navrhovateľov je
platcom dane podľa osobitného predpisu.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom
trovy konania v celkovej výške vo výške 2.903,81 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov.

Uznesením č.k. 17C/31/2009-446a zo dňa 31.8.2010 súd uložil navrhovateľom spoločne a nerozdielne

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 €. Dňa 15.10.2010 navrhovatelia sumu
vo výške 500 € zložili na depozitný účet tunajšieho súdu, pričom zložená suma je vedená pod položkou
denníka D14a-85/10, účtovný doklad 05-X/2010.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľmi zložená záloha na trovy znaleckého dokazovania v sume 500 €

nebola použitá na trovy znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie síce nariadené bolo,
avšak nebolo uskutočnené, súd upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu na realizáciu jeho vrátenia
tak, že ho poukáže na účet právneho zástupcu navrhovateľov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).