Rozsudok – Ostatné – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206196
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: V. P. H.
Ň. C. P. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Č., W. Č.. XXX, zastúpená spoločnosťou B & S Legal
s.r.o., Bratislava, Grösslingová č. 5, IČO: 35 929 049, za ktorú koná Mgr. Peter Bartošík, proti odporcovi:
U. U., H..U.. P. U. U., H..U.., X., O.Š. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, IČO: 36 866 598, za ktorú koná JUDr.
Roman Kvasnica, o zaplatenie sumy 586,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. februára 2011, č.k. 21 C 121/2010-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 54,71 €
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky spoločnosť B &
S Legal s.r.o., Bratislava, Grösslingová č. 5, IČO: 35 929 049, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dovolanie n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 22.2.2011, č.k. 21 C 121/2010-174, uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 586,70 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 16.4.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 378,85 € k rukám jej právneho
zástupcu; všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nárok navrhovateľka opiera o zmluvu o dôchodku uzavretú dňa 1.10.1997 medzi povinným (odporcom)
a ňou ako príjemcom s označením Zmluva o poskytovaní plnenia z „. J. K. U. U., H..U..“.
Predmetom zmluvy o dôchodku bol záväzok odporcu poskytovať jej doživotné plnenie z podporného

dôchodkového fondu v sume 17.675,-- Sk (586,70 €) mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca až
do jej dožitia. Navrhovateľka danú zmluvu považovala za zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 842
Občianskeho zákonníka. Od uzavretia zmluvy o dôchodku odporca jej pravidelne mesačne uvedenú
sumu aj poskytoval. Neskôr odporca podaním zo dňa 26.10.2009 vypovedal zmluvu o dôchodku z
dôvodu využitia zákonného práva podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka s tým, že platnosť
a účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka. Výpoveď
odporcu považovala za neplatnú, danú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho

zákonníka, zmluvný vzťah naďalej trvá, a keďže odporca jej plnenie za mesiac apríl 2010 neposkytol
riadne a včas, zostal v omeškaní. Z tohto dôvodu žiadala priznať aj úroky z omeškania.Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Účastníci konania uzavreli dňa 1.10.1997 (za odporcu v osobe N.. Y. Š., vedúcej
odštepného závodu W. L. W.Š.) zmluvu o poskytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., na základe

ktorej sa navrhovateľke doživotne založilo právo na vyplácanie dôchodku v sume 17.675,-- Sk (586,70
€); jednalo sa o určitú dobu neurčitého trvania. Od uzavretia predmetnej zmluvy odporca riadne
navrhovateľke dôchodok vyplácal. Podaním zo dňa 26.10.2009 dal navrhovateľke výpoveď zmluvy o
dôchodku z dôvodu § 582 Občianskeho zákonníka s tým, že platnosť a účinnosť zmluvy podľa výpovede
mala skončiť ku koncu najbližšieho štvrťroka t.j. 31.3.2010, odkedy odporca v prospech navrhovateľky

nevykonal žiadnu platbu v zmysle zmluvy. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke
odporcom ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového
fondu podľa štatútu. Podľa bodu 4 zmluvy výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena
výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 zmluvy
záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho
právneho nástupcu.

Ako otázku prejudiciálnu riešil súd otázku platnosti, príp. neplatnosti zmluvy o
poskytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., zo dňa 1.10.1997, ako aj výpoveď z tejto zmluvy danej
navrhovateľke odporcom podaním zo dňa 26.10.2009. Dôchodok je potrebné chápať ako opakujúce
sa plnenie (rentu). Zmluvou podľa § 842 Občianskeho zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu,

sa niekto zaväzuje, že inému doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania bude vyplácať
určitý dôchodok (rentu). Jej účelom je niekoho zabezpečiť, či už doživotne alebo na inak určenú dobu
neurčitého trvania. Dobu trvania možno viazať na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa právny vzťah skončí, pričom v dobe uzatvorenia
zmluvy nemusia mať jej účastníci istotu, kedy takáto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto

skutočnosť nastane. Predmetnou zmluvou o poskytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., sa v prospech
navrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určitú neurčitého trvania,
kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,
a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho
vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka svedčí tomu, že takýto typ zmluvy

nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo
na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý
má svoj začiatok a koniec. Pri predmetnej zmluve zo dňa 1.10.1997 je špecifikovaný jasný začiatok
vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi (dňa 1.10.1997) a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec
(doživotne), ktorým je okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o určitú dobu s presne určeným

začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania
dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle.
Ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a
spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je
opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Vzhľadom na

skutočnosť, že predmetná zmluva o dôchodku nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca nemohol
zmluvu vypovedať podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Navyše charakter a účel uzavretej zmluvy o
poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu odporcu, kedy účastníkom
takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane
poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy môžu byť rôzne

a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho
vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na základe takejto zmluvy sa k
povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu prvého odchodu navrhovateľky do
starobného dôchodku. Výpoveď odporcu zo zmluvy o dôchodku preto považoval za neplatnú; navyše
výpoveďbybolavzhľadomnacharakteraúčelzmluvy ivrozporesdobrýmimravmivzmysle§

3ods.1Občianskehozákonníka.Čosatýkalonámietokodporcuohľadneneplatnostipredmetnejzmluvy
z dôvodu absencie písomnej formy, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnú
zmluvu za odporcu podpísala svedkyňa N.. Y. Š. uvedená i v záhlaví zmluvy, ktorá v čase podpisu zmluvy
bola vedúcou odštepného závodu odporcu v W. a ktorej takáto právomoc v zmysle stanov a
organizačného poriadku odporcu prináležala. Odporca aj v zmysle predmetnej zmluvy začal v prospech

navrhovateľky plniť a správať sa ako účastník platnej zmluvy až do 26.10.2009, do doby jej vypovedania.
Z listinných dokladov mal súd za nepochybne preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v
písomnej forme v súlade s § 842 ods. 2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň spĺňala
ďalšie požadované náležitosti pre zachovanie formy, pretože bola podpísaná oprávnenými osobami.Za odporcu ako právnickú osobu podpísal zmluvu jej zamestnanec v rámci svojej obvyklej pracovnej
činnosti bez prekročenia svojich kompetencií. Aj v prípade, ak by poverený zamestnanec odporcu
prekročil svoju kompetenciu pri uzatváraní predmetnej zmluvy, toto vybočenie (exces) odporca zhojil

(konvalidoval) dodatočne tým, že jej platnosť akceptoval, cítil sa ňou byť viazaný tým, že poskytoval v
prospech navrhovateľky plnenia z predmetnej zmluvy. Ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v záujme ochrany dobromyseľnosti navrhovateľky považuje za platný právny úkon urobený právnickou
osobou (odporcom) aj taký právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, ak sa tento úkon zamestnanca
odporcu výslovne týka predmetu činnosti právnickej osoby, čo mal súd preukázané, a zároveň len

vtedy, ak sa jedná o prekročenie, o ktorom navrhovateľka nemohla vedieť. Zamietol návrh odporcu na
doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je možné vždy s
presnosťou na jeden kalendárny deň určiť obhliadkou tela, prípadne pozostatkov, okamih smrti fyzickej
osoby. Výsledky znaleckého dokazovania na posúdenie navrhovanej otázky by pre posúdenie tohto
sporu boli irelevantné. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 34, § 35 ods. 3, § 40 ods. l, § 39, § 3 ods.
l, § 20 ods. 1, § 842, § 843, § 582 ods. l, § 517 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka, základnou

úrokovou sadzbou ECB príslušnej pre vo výroku špecifikované obdobie ročne do zaplatenia. O náhrade
trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l veta prvá O.s.p., vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; spôsob náhrady trov konania,
ich dôvodnosť súčasne odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozhodnutie a postup
súdu považuje za nesprávne, pretože súd v priebehu konania nevykonal dôkazy listinami (neoboznámil
listinné dôkazy), o ktoré svoje rozhodnutie oprel, okrem zápisnice o výsluchu svedkyne N..
Y. Š., nezistil skutkový stav veci, tiež vec z viacerých dôvodov nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie
súdu je vydané v rozpore s ustanovením § 157 ods. 1 O.s.p., keď neobsahuje odôvodnenie

rozsudku, ktoré by obsahovalo náležitosti odôvodnenia rozsudku vyžadované ustanovením § 175 ods. 2
O.s.p.Priebehkonania,popísanýsúdomvodôvodnenírozhodnutia,nezodpovedáskutočnémupriebehu
konania počas pojednávaní dňa 2.11.2010 a 22.2.2011. Súd vo veci vykonal celkom dve pojednávania,
na ktorých vec prejednal, avšak na žiadnom z týchto pojednávaní neoboznamoval obsah listín, ani ich
neprečítal, ktoré následne v rozsudku uvádza ako listiny, ktorými súd údajne vykonal dokazovanie. Tento

postup súdu je v rozpore s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie
na pojednávaní a ustanovením § 129 ods. 1. O.s.p., podľa ktorého sa dôkaz listinou vykoná tak, že
predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej
obsah. Súd mu tak odňal možnosť vyjadriť sa k dôkazom v zmysle ustanovenia § 123 O.s.p., bez
vykonaniadokazovania,bezmožnostivyjadriťsakvykonanýmdôkazom,bezmožnostizistiť,nazáklade

ktorých dôkazov súd rozhoduje, odňal možnosť konať pred súdom. Ani na pojednávaní dňa 22.2.2011
súd nevykonal predložený dôkaz - výpis z obchodného registra na neho svedčiaci o tom, že dňa
1.10.1997, keď mala byť uzatvorená zmluva o dôchodku, neexistovala organizačná zložka odporcu s
názvom Slovenská U., H..U.., W. L. W., pretože v obchodnom registri bola zapísaná Slovenská U.,
H..U.. T. L. W., teda nie W. L. W.. Súd tak nevykonal dôkaz ku preukázaniu, že zmluva o dôchodku

zo dňa 1.10.1997 (ak je platná) nie je písomným právnym úkonom odporcu, nakoľko sa na zmluve
nachádza označenie neexistujúcej organizačnej zložky odporcu. V konaní pred súdom prvého stupňa
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. V rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku neuviedol, ako sa vo
veci vyjadril odporca. Celú jeho právnu argumentáciu z pojednávania dňa 22.2.2011 súd prehliadol, v

odôvodnení neuviedol a ani sa s ňou právne nevysporiadal; súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205
ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď nevykonal dokazovanie na pojednávaní vôbec; napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
predovšetkým preto, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil znenie ustanovenia § 842 Občianskeho

zákonníka, ďalej neaplikoval na vec sa vzťahujúcu právnu normu, a to ustanovenie § 27 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, ani ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka; konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a
to rozpor v postupe súdu s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p., pretože podľa odôvodnenia rozsudku
súd vykonal dokazovanie tak, že sa súd oboznámil s obsahom listinných dôkazov, čo však na zákonné

vykonanie dokazovania, ktoré má byť vykonané na pojednávaní, nepostačuje. Súd mu odňal možnosť
vyjadriť sa ku všetkým dôkazom v zmysle ustanovenia § 123 O.s.p., keď vyjadriť sa účastník konania
môže len ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zmluva o dôchodku podľa § 842 Občianskeho
zákonníkajecharakterizovanáneurčitosťoudobytrvania.Keďideozabezpečeniedoživotné,jepríjemcazabezpečený na dobu neurčitú. Zdôraznil popredné komentáre publikované v Českej republike, vydané
vydavateľstvom BECK a LINDE Praha. Autori komentára nemajú žiadnu pochybnosť o tom, že ide o
doby neurčité, vyplývajúce zo zákona. Plnenie podľa § 575 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa stalo nemožným, pretože toto plnenie je v rozpore s hmotným právom, a to
ustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Zmluva o dôchodku je charakterizovaná
tým, že je uzatvorená bez protiplnenia, uvádzané zákonné ustanovenie neumožňuje banke - odporcovi
takéto plnenie poskytnúť. Zmluva o dôchodku je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 842 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž vyžaduje,

aby v zmluve o dôchodku bola uvedená alternatívne buď doba doživotne ako doba neurčitá, alebo inak
určená doba neurčitého trvania. Uzatvorená zmluva o dôchodku odporuje zákonu, lebo obsahuje dve
odlišné doby trvania vyplácania dôchodku. Keď článok II zmluvy uvádza záväzok vyplácať príjemcovi
sumu doživotne, čo zodpovedá prvej zákonnej alternatíve, v rozpore s týmto článok III zmluvy o
dôchodkuobsahujedojednanie,podľaktoréhovyplácanieplneniaskončímesiacom,ktoréhosapríjemca
dožil, čo je druhá zákonom predpokladaná alternatíva. Tento namietaný rozpor spôsobil tiež neplatnosť

zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom právneho úkonu
podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka judikátov Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp.zn. 29 Odo 423/2006, tento je nepoužiteľný, pretože taká argumentácia sa dostáva do rozporu s §
842 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje, aby išlo o neurčitú dobu. Výkladom zákona preto nemôže
dospieť k zisteniu uzatvárania zmluvy na dobu určitú, čo by odporovalo hmotnému právu. Preto výpoveď,

ktorú zo zmluvy o dôchodku dal navrhovateľke, je platná. Zdôraznil, že išlo o zmluvu
na dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo opakujúce sa plnenie, pričom povinnosť niečo dať sa považuje
za činnosť aj podľa právnej teórie. Občiansky zákonník v § 842 hovorí len o tom, že právo na dôchodok
sa zakladá na doživotie, avšak neuvádza, žeby sa na „takto“ uzatvárala samotná zmluva o dôchodku.
Právne treba rozlišovať uzatvorenie zmluvy ako právneho dôvodu od existencie práva na dôchodok.

Dňa 1.10.1997, keď mala byť uzatvorená zmluva o dôchodku, neexistovala organizačná zložka odporcu
s názvom Slovenská U., H..U.., W. L. W.N., pretože v obchodnom registri bola zapísaná Slovenská U.,
H..U.. T. L.W. W., teda nie W. L. W.. Pokiaľ nie je v zmluve uvedená určitá doba trvania zmluvy, na
ktorú sa zmluva uzatvára, má sa za to, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V tejto súvislosti
zdôraznil zhodné právne názory z odbornej literatúry: „Právo výplaty dôchodku je charakterizované

neurčitosťou doby trvania.“ (Švestka, J., Spáčil, j., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník
II., § 460-880. Komantáŕ. 1. vydaní. Praha: C.H.Beck, 2008, 2170 str.); „Rys odvážnosti má zmluva
aj naďalej. Tkvie v tom, že oprávnený je zmluvou zabezpečený na dobu neurčitú v prípade, že ide o
zabezpečenie doživotné;“ (Bičovský, J., Fiala, J., Holub, M., Občanský zákoník. Poznámkové vydaní
s judikaturou a novou literatúrou. 7. doplnené vydaní, Linde Praha, a.s. 2000, 718 str.). Ak by súd

prvého stupňa tieto zákonné ustanovenia na vec aplikoval, zistil by, že záväzok na plnenie zo zmluvy
o dôchodku voči navrhovateľke mu zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie zo zmluvy o
dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s poukázaním na ustanovenie § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; z dôvodu,
že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené

plnenie, ani plnenia zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, pričom záväzok na vyplácanie
určitého dôchodku podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je svojou povahou jednostranným
záväzkom bez hospodárskeho dôvodu, zároveň bez akéhokoľvek protiplnenia od prijímateľa tohto
plnenia. Ustanovenie § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa vzťahuje na všetky právne
vzťahy uzatvárané bankou a nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené použitie tohto ustanovenia na

právne vzťahy banky. Navrhovateľka poskytovala odporcovi protiplnenie len počas trvania pracovného
pomeru, a to nie na základe zmluvy o dôchodku, ale z dôvodu trvania pracovného pomeru ako osobne
vykonávanú závislú prácu v pracovnom pomere za mzdu. Po skončení pracovného pomeru už na
základe zmluvy o dôchodku neexistuje žiadne protiplnenie navrhovateľky voči odporcovi, žiadne nikdy
neexistovalo zo zmluvy o dôchodku. Zmluvu o dôchodku navrhovateľke vypovedal platne, pretože sú

splnené všetky ustanovením § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžadované predpoklady výpovede
zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, pričom predmetom zmluvy bol záväzok na opakujúce sa plnenie
(činnosť). Pokiaľ by zákonodarca chcel dosiahnuť uzatvorením zmluvy o dôchodku nemenný právny
stav tak, aby uzatvorená zmluva o dôchodku nemohla byť v súlade so všeobecnou právnou úpravou
vypovedaná, upravil by to výslovne. Zákonodarca však ponechal na vôli zmluvných strán, aby si zmluvne

prípadnúnemožnosťvýpovedevzájomnedohodli,čovtomtoprípadenenastalo.Právovýplatydôchodku
je charakterizované neurčitosťou doby trvania. Podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka musí
ísť o také vymedzenie doby trvania, ktoré sa vyznačuje neurčitosťou. Zmluva o dôchodku je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 842Občianskeho zákonníka, pretože obsahuje dojednané dve odlišné neurčité doby trvania vyplácania
sumy dohodnutého plnenia, keď článok II. zmluvy o dôchodku obsahuje záväzok vyplácať príjemcovi
doživotne sumu v určitej výške (prvá zákonom predpokladaná alternatíva), v rozpore s tým čl. III.

zmluvy o dôchodku obsahuje dojednanie, podľa ktorého vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého
sa príjemca dožil (druhá zákonom predpokladaná alternatíva). Rozpor v dĺžke dojednaných neurčitých
dôb vyplácania plnenia spôsobuje tiež neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy o dôchodku. Určenie
výplaty dôchodku na doživotne nie je určitá doba, ale obmedzenie zmluvného vzťahu vzhľadom na
neurčitú dobu trvania len na dobu existencie fyzickej osoby. Doba života fyzickej osoby nie je doba

určitá. Rovnako pri dohode na dobu neurčitú vopred nie je známa doba trvania a táto doba sa zistí až
zánikom. V čase uzatvorenia zmluvy na dobu života jednej zo zmluvných strán nikdy zmluvné strany
nevedia, kedy smrť nastane, ani to, či bude možné smrť objektívne zistiť; teda nevedia, či bude zistiteľný
zánik ich zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že smrť fyzickej
osoby je samostatným právnym dôvodom zániku určitej skupiny záväzkov. V tejto súvislosti zdôraznil
ustanovenie § 579 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvu síce možno dohodnúť na dobu určitú i tak,

že jej trvanie je viazané na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, o ktorej je
isté, že nastane, nesmie však ísť o takú právnu skutočnosť, s ktorou priamo zákon spája zánik tohto
zmluvného vzťahu. Takáto právna skutočnosť totiž spôsobuje zánik zmluvného vzťahu bez ohľadu na
dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. To znamená, že zmluvný vzťah skončí v dôsledku
takejto zákonom stanovenej právnej skutočnosti bez ohľadu nato, či zmluva bola dohodnutá na dobu

určitú alebo neurčitú. Ak zmluvné strany dohodou určia, že zmluvný vzťah bude trvať až do doby, kým
nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon spája zánik tohto zmluvného vzťahu, neobmedzujú dobu
trvania na určitú dobu, ale len do zmluvy preberajú zákonnú úpravu, na základe ktorej by došlo k zániku
právneho vzťahu i v prípade, ak by sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Takto zmluvne
stanovená doba trvania zmluvy je preto vždy dobou neurčitou. Plnenie zo zmluvy o dôchodku je vždy

obmedzené na osobu veriteľa (§ 844 Občianskeho zákonníka), neprechádza na dedičov. Aj v prípade,
ak by bola zmluva o dôchodku uzatvorená na takú dobu neurčitého trvania, ktorá by neskončila smrťou
veriteľa, jeho smrť má vždy za následok zánik práv zo zmluvy o dôchodku. Úmrtie oprávneného zo
zmluvy o dôchodku nevymedzuje trvanie zmluvy, ale čas, kedy najneskôr zmluva zanikne bez ohľadu
na dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. Ak navrhovateľka nesúhlasila s obsahom zmluvy o

dôchodku nemala ju uzatvárať a v rozhodnom čase s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka mala žiadať doplnenie ustanovenia o nemožnosti vypovedať zmluvu. Tým by bolo vylúčené,
aby využil zákonom stanovené právo zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 582 Občianskeho
zákonníka vypovedať. Výpovedi predchádzal jeho návrh na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou s
ponukou vysokého jednorazového vyrovnania, na ktorú navrhovateľka nepristúpila. Rozsudok súdu

prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa nevysporiadal s ním
namietanou právnou argumentáciou, a teda nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd sa dostatočne, presvedčivo, nevysporiadal ním nastolenými otázkami: 1/ Zmluva o dôchodku je
neplatná pre rozpor s ustanovením § 842 Občianskeho zákonníka pre neprípustné uvedenie oboch
zákonných alternatív úpravy, na ako sa zakladá právo na dôchodok („na doživotne“ aj „mesiacom,

ktorého sa prijímateľ „dožil“). 2/ Zmluva o dôchodku je neplatná pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť, pretože si v určení, kedy skončí vyplácanie dávky dôchodku, odporujú čl. II. a čl. III.
zmluvy, ktoré obsahujú odlišnú úpravu. Napríklad pri úmrtí príjemcu pred 15. dňom v mesiaci by podľa
čl. II. nárok už nepatril za daný mesiac, avšak pri aplikácii čl. III. by nárok patril aj za takýto mesiac. Ak
tento dôvod nečiní zmluvu neplatnou ako celok, je neplatnou zmluva v časti „doby trvania práva“ a má sa

tak podľa konštantnej judikatúry za to, že zmluva je na neurčitú dobu. 3/ Zmluva o dôchodku je neplatná
pre nedostatok písomnej formy. 4/ Plnenie zmluvy je v rozpore s hmotným právom, pretože také plnenie
zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách žiadnej banke neumožňuje, pričom zákon nerozlišuje, či je druhou
stranou zamestnanec banky alebo iná osoba. 5/ Ak by bola zmluva o dôchodku platnou, zmluvný vzťah
bol ukončený výpoveďou, pričom zmluvu bolo možné vypovedať, nakoľko ide o zmluvu na dobu neurčitú.

6/Danávýpoveďjeplatnýprávnyúkon,niejevrozporesdobrýmimravmi.Súdprvéhostupňavrozsudku
potvrdil, že zmluva o dôchodku nie je uzatvorená na dobu určitú, pretože to zákon nepripúšťa vzhľadom
na charakter tohto typu zmluvy. Napriek tomu súd následne zmluvu posúdil ako zmluvu uzavretú na dobu
určitú; dostatočným spôsobom sa nevysporiadal s jeho opačnou argumentáciou. Takýto postup súdu
je nezlúčiteľný so zásadou spravodlivého súdneho konania a spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozhodnutia; tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu
navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V
prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, navrhol podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustiť dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnejstránke zásadného významu a síce o právnej otázke, či zmluva o dôchodku uzatvorená podľa § 842
Občianskeho zákonníka zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou na dobu určitú. Hoci
odvolanie odporcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj vo výroku

o náhrade trov konania, odporca vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o
náhrade trov konania.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť, nepripustiť dovolanie proti rozsudku v

nastolenej právnej otázke. Za účelové tvrdenie odporcu považuje aj to, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd prvého stupňa nevysporiadal
s právnou argumentáciou odporcu na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé, a tým mu mal odňať právo
konať pred súdom. Rozsudok v jeho odôvodnení obsahuje náležitosti odôvodnenia podľa ustanovenia §
157 ods. 2 O.s.p., odporcom tvrdená nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku nie je odvolacím dôvodom
podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Odporca mal možnosť sa v konaní pred súdom prvého stupňa

vyjadrovať, čo aj urobil. Ustanovenie § 157 ods. 1, 2 O.s.p. je v súlade s princípom riadneho chodu
spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. l
ÚstavySlovenskejrepubliky,pričomzaväzujesúdynaodôvodňovaniesúdnychrozhodnutí.Tentoprincíp
nemožno chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Súd prvého stupňa vo veci
riadne rozhodol, odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a skutočnosť,

že súd niektoré argumenty odporcu nepovažoval za relevantné, neznamená odňatie možnosti konať
pred súdom. Považuje za účelové aj tvrdenie odporcu v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci. Odporca bol oboznámený so všetkými listinami, ktoré boli v konaní predložené.
Listiny, ktoré súdu predkladala, boli v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis obdržal aj odporca,
skutočneichobdržalspolusjejvyjadrenímalebonapojednávaní.Listiny,sktorýmiodporcanebolúdajne

oboznámený, sú listinami, ktoré vyplývajú z činnosti odporcu, keďže ide o formulárové žiadosti alebo
zmluvy, ktoré vypracoval sám odporca, alebo ide o vzájomnú komunikáciu; súd
oboznámil účastníkov s obsahom celého spisu. Odporca sa ku všetkým skutočnostiam, predkladaným
listinám vyjadroval. V odvolaní ani len netvrdí, žeby niektorý z listinných dôkazov, s ktorými sa údajne
oboznámiťnemohol,obsahovalskutočnosti,kuktorýmbysachcelďalejvyjadriťalebokuktorýmbychcel

vzniesť akékoľvek právne argumenty. Odporcom označovaný dôkaz, ktorý mal preukázať neexistenciu
organizačnej zložky v čase uzavretia zmluvy o dôchodku, nemohol preukázať nič, a už vôbec nie
neexistenciu organizačnej zložky odporcu v čase podpisu zmluvy o dôchodku, keď z úplného výpisu
z obchodného registra ku dňu 1.10.2007 vyplýva, že mal zriadenú organizačnú zložku pod názvom
„Slovenská U., H..U.., W.Á. L. W.“, tak ako je to uvedené na zmluve o dôchodku. Zmluva o dôchodku v

zmysle ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je zmluvou uzavretou na dobu určitú. Ustanovenie §
842 Občianskeho zákonníka používa pojem doživotne alebo inak určená doba neurčitého trvania; žeby
išlo o zmluvu uzavretú na neurčito nepotvrdzuje. Nie je možné v čase uzavretia zmluvy o dôchodku
na doživotne určenú dobu neurčitého trvania túto považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Komentáre predložené odporcom v žiadnom prípade nepreukazujú, že dostupná právna literatúra jasne

vníma zmluvu o dôchodku ako zmluvu, ktorá je charakterizovaná dobou neurčitou. Z gramatického
výkladuustanovenia§842Občianskehozákonníkavyplýva,žeslovnéspojenie„určenádobaneurčitého
trvania“ nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Občiansky zákonník nehovorí,
že zmluvu o dôchodku možno uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú, ako je tomu pri iných zmluvách.
Zmluvu o dôchodku je možné uzavrieť v skutočnosti na dve určené doby neurčitého trvania, a síce

na doživotne určenú dobu neurčitého trvania alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania. Trvanie
zmluvy o dôchodku je teda ohraničené nie presným dátumom, ale právnou skutočnosťou. V prípade
doživotne určenej doby je touto rozhodujúcou skutočnosťou smrť fyzickej osoby, v prípade inak určenej
doby rozhodujúcou skutočnosťou môže byť čokoľvek, čo si zmluvné strany dohodli. V čase uzavretia
zmluvy o dôchodku nie je možné dopredu vedieť, kedy rozhodujúca skutočnosť zakladajúca ukončenie

trvania zmluvy o dôchodku nastane; je však nepochybne časovo ohraničená. Podľa jej vedomosti
na Slovensku ešte nebol vydaný žiadny judikát týkajúci sa tejto problematiky, poukázala preto na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. V rozhodnutí pod sp.zn. 31 Cdo 513/2003 riešil situáciu,
či je nájomná zmluva uzatvorená na „dobu trvania pracovného pomeru nájomcu“ nájomnou zmluvou
na dobu určitú alebo zmluvou na dobu neurčitú. V rozhodnutí uviedol, že "Doba nájemního poměru

sjednaného na dobu určitou může být dohodnutá nejen uvedením určitého časového období (např.
měsíců) jeho trvání, popř. uvedením konkrétního dne, k němuž nájemní poměr zanikne, ale i tak, že dobu
trvání nájemního poměru lze vázat na konkrétním datem neurčitelnou objektivně zjistitelnou skutečnost,
z níž je možné bez pochyb zjistit, kdy nájemní poměr skončí, přičemž v době sjednání takovéto dohodynemusí mít účastníci jistotu, kdy takto sjednaná doba uplyne, je však jisté, že tato skutečnost nastane."
V rozhodnutí sp.zn. 29 Cdo 423/2006 uviedol "V době sjednání příslušné dohody nemusí mít účastníci
jistotu, kdy takto sjednaná doba uplyne, je však jisté, že daná skutečnost nastane." Znamená to, že

zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, a teda nie je možné ju ukončiť výpoveďou v zmysle
ustanovenia § 582 ods. l Občianskeho zákonníka. Tento výklad je správny aj z dogmatického hľadiska,
keďže zo samotnej povahy právnej úpravy zmluvy o dôchodku v Občianskom zákonníku vyplýva, že
ide o zmluvu, ktorá nemôže byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku.
Výpoveď odporcu považuje preto za neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka);

zmluvnývzťahzaloženýzmluvouodôchodkustáletrvá.Výkladodporcuvovzťahukustanoveniu §
27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, §
575 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za výslovne zavádzajúci, pretože v takom prípade by
banka mala zakázané uzatvárať napr. darovacie zmluvy (čo banka v rámci iných aktivít opakovane
urobila), či vyplácať odmeny svojim predstaviteľom (čo nepochybne robí tiež). Aj vyplácanie odmien by
totiž bolo hospodársky neodôvodnené plnenie, nakoľko zamestnanec dostáva za svoju prácu mzdu.

Presvedčenie odporcu o tom, že ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách zákonodarca nemal v úmysle obmedziť len na bankové činnosti alebo
podnikanie banky, ale na akékoľvek úkony banky (pretože vôbec akékoľvek úkony či činnosti banky
by mali byť považované za bankové činnosti a z tohto titulu teda musia byť v súlade so zákonom o
bankách),nemážiadnurelevantnúvýpovednúhodnotuazostávanaďalejlenpresvedčenímodporcubez

akejkoľvek opory či už v zákone o bankách, alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise (resp.
súdnym rozhodnutím alebo nálezom potvrdzujúcim opodstatnenosť argumentácie odporcu). Účelom
zákona o bankách bolo upraviť také právne vzťahy s tretími osobami, ktoré vznikli pri činnosti banky,
t.j. pri poskytovaní bankových služieb, a to v období, kedy nebolo nič nezvyčajné, že banky poskytovali
napr. bezúročné alebo nedostatočne kryté služby. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za

nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, nie je v rozpore s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o
bankách. Dlhé roky bola zamestnankyňou odporcu, svojou každodennou prácou pre neho sa nemalou
mierou zaslúžila o súčasné postavenie odporcu na bankovom trhu. Nie je hocijakou treťou osobou bez
vzťahu k odporcovi, ale práve a výlučne zamestnancom odporcu. Protihodnota plnenia odporcu bola z
jej strany poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života. Tvrdenie odporcu, že zmluva

o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, je nepravdivé, nemá v zákone o bankách
oporu. Žiadne ustanovenie zákona o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8
zákona o bankách so zánikom zmluvy o dôchodku. Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona o bankách
výslovne stanovilo bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri
vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov so zákonom o bankách do 6 mesiacov od nadobudnutia

účinnosti zákona o bankách. Zákon o bankách nestanovuje, žeby plnenie zo zmlúv uzatvorených v
rozpore s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách bolo nemožné alebo protiprávne. V tejto súvislosti
poukázala a contrario na ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách posledná veta, ktorá jasne
stanovuje ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore s § 27 ods. 8 zákona o bankách. Žiadna
takáto ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore s § 27 ods. 8 zákona o bankách však zákonom o

bankách stanovená nie je. Je teda jednoznačné, že zákonodarca nepredpokladal ako následok rozporu
so zákonom o bankách zánik právnych vzťahov s tretími osobami, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona
o bankách a ktoré sú v rozpore s povinnosťou bánk neuzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných
podmienok. Zmluva o dôchodku zanikne zároveň so zánikom jej práva na plnenie od odporcu (hlavne
splnením dlhu). Neexistuje odporcom tvrdený rozpor medzi bodmi II. a III. zmluvy o dôchodku a údajná

neurčitosťtrvaniaprávanadôchodok.Zozmluvyvyplýva,žeaksadožiječoajlenjednéhodňavmesiaci,
za tento mesiac jej ešte prináleží plnenie zo zmluvy o dôchodku od odporcu. Smrť má za následok,
že povinnosť odporcu pokračovať vo vyplácaní plnenia za obdobie po smrti zaniká, avšak ona, resp.
jej dedičia, majú nárok na vyplatenie plnenia za posledný mesiac, ktorého sa dožila. Výpoveď odporcu
zo zmluvy o dôchodku považuje za rozpor s dobrými mravmi, pretože odporca si plnil svoju zmluvnú

povinnosť, ktorú na seba zobral dobrovoľne a v súlade s účelom fondu vymedzený v čl. I. štatútu, t.j.
za účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú sama ako pracovník odporcu dosiahla v čase
svojej pracovnej aktivity, na ocenenie jej vernosti k odporcovi a kvality jej práce, na podporu stabilizácie
zamestnancovodporcu.Žiadalanáhradutrovodvolaciehokonaniavsume54,71€zajedenúkonprávnej
služby (hodnota sporu v sume 586,70 €) vyjadrenie zo dňa 29.3.2011 k odvolaniu odporcu v sume 38,18

€, paušálna suma náhrad v sume 7,41 €, 20 % DPH.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. októbra 2013 (§ 211 ods. 2,
§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia,
upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudoksúduprvéhostupňaodvolacísúdvcelomrozsahupotvrdil,pretožejevovýrokuvecnesprávny
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

V konaní nie je sporné, že účastníci dňa 1.10.1997 písomne uzavreli zmluvu o dôchodku s označením
zmluva o poskytovaní plnenia z „L. J. K. U. U., H..U..“, na základe ktorej odporca navrhovateľke
(dlhoročnej zamestnankyni) poskytoval sumu 17.675,-- Sk (586,70 €) vždy k 15. dňu každého mesiaca
až do dožitia navrhovateľky počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začala poberať

starobný alebo plný invalidný dôchodok. Výška plnenia je pevná, nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky
dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Záväzok odporcu z tejto zmluvy trvá
ajprizmenejehoprávnejformyaajprejehoprávnehonástupcu.Spornýmajvodvolacomkonanízostalo
to, či zmluva bola uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú a v tejto súvislosti či odporca podaním zo dňa
26.10.2009 dal navrhovateľke platnú výpoveď zmluvy o dôchodku zo dňa 1.10.1997 podľa ustanovenia

§ 582 Občianskeho zákonníka; či sa na vec vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania
právo na vyplácanie určitého dôchodku. Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne (§ 842, § 843
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o dôchodku; v nezmenenom znení

doteraz). Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo
opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona
alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku
koncu kalendárneho štvrťroka (§ 582 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvyodôchodku;vnezmenenomznenídoteraz).Zosamotnejpodstatyzmluvy odôchodku

nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu dojednanú na dobu určitú, doživotne, alebo na inak určenú dobu
neurčitého trvania (čas je časovo určený, ale nie je obmedzený určitým vopred a konkrétne vymedzeným
časom trvania). Vymedzenie trvania právneho vzťahu môže byť vykonané konkrétnym dátumom, ale tiež
opisnou formuláciou vyjadrujúcou časovo vymedzený úsek (§ 2 ods. 2, § 34 Občianskeho zákonníka),
alebo určitou presne označenou udalosťou, ktorá určite v budúcnosti nastane (prípad smrti; doživotie),

nemožno považovať za neurčité, ale za určité vymedzenie doby; skončenie sa viaže na konkrétny dátum
neurčitej objektívne zistiteľnej skutočnosti, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy dôjde ku skončeniu
zmluvného vzťahu, pričom v čase dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy táto
doba uplynie. Je však isté, že táto skutočnosť nastane. Je právne irelevantné, že v čase uzavretia
zmluvy o dôchodku sa nevie, ako dlho bude fyzická osoba žiť. Zmluva o dôchodku zakladá právo

oprávneného zo zmluvy na dôchodok, ktoré je vždy časovo obmedzené, aj keď časová obmedzenosť
závisí spravidla od budúcej neistej udalosti, a to bez poskytovania protiplnenia. Vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou o dôchodku nemohol byť ukončený výpoveďou. Totiž výpoveď zo zmluvy o dôchodku
nemožno odvíjať od ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka, pretože dané zákonné ustanovenie sa
viaže na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, akou zmluva o dôchodku nepochybne nie je. Vypovedať

zmluvu o dôchodku by bolo možné iba v prípade, ak by takýto postup upravoval Občiansky zákonník;
Občiansky zákonník ale výpoveď zo zmluvy o dôchodku neupravuje. Zmluva o dôchodku bola uzavretá
platne; ktorú napokon ani sám odporca nespochybňoval, keďže roky plnil povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy. V rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) zmluvu vypovedal podľa ustanovenia
§ 582 Občianskeho zákonníka, navrhovateľke právo na plnenie nezaniklo v zmysle ustanovenia §

575 Občianskeho zákonníka, plnenie zo strany odporcu nezostalo nemožné v zmysle ustanovenia
§ 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predmetom zmluvy o dôchodku nebola obchodná
banková činnosť odporcu ako banky (podnikanie), ale ocenenie vernosti zamestnanca banky a podpora
zabezpečenia jeho životnej úrovne po nástupe na dôchodok. Zmluva o dôchodku nezanikla, naďalejtrvá, z ktorého dôvodu existuje povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľke naďalej plnenie v zmysle
zmluvy. Je v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy o dôchodku podľa § 842 Občianskeho zákonníka
(lex specialis), keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by bola narušená možnosťou

povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť podľa všeobecných ustanovení zákona. Zmluva o
dôchodku je jasná, určitá, zrozumiteľná, je v nej vyjadrená vôľa zmluvných strán, na základe nej odporca
navrhovateľke dobrovoľne poskytoval plnenie. Na vec nemožno aplikovať zákon č. 483/2001 Z.z. už len
z toho dôvodu, že zmluva o dôchodku bola uzavretá pred jeho účinnosťou. Daný zákon nemôže mať a
nemá retroaktívne účinky na právny vzťah založený zmluvou uzavretou pred jeho účinnosťou. Okrem

toho, ako je uvedené vyššie, zmluva o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti banky (§ 1, § 2
zákona č. 483/2001 Z.z.; ale aj § 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách /predchádzajúci zákon/), ale je
výsledkom oprávnení banky ako zamestnávateľa vo vzťahu k jeho súčasným, bývalým, zamestnancom.
Nemožnosťplnenia,naktorúsaodporcaodvolávaspoukazomnaustanovenie§575ods.lObčianskeho
zákonníka, nezakladá skutočnosť, že neskorší zákon zakazuje banke pokračovať v činnosti, ktorá bola
zmluvne dohodnutá skôr pred jej účinnosťou (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo

veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 26/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
vedenej pod sp.zn. 3 Cdo 51/2012, 3 Cdo 186/2012, 6 Cdo 50/2013, 6 Cdo 72/2012,
6 Cdo 225/2012, 7 Cdo 126/2012).

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové

závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne
také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám
odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel
odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby svojím konaním,

rozhodnutím, súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Rozsudok je presvedčivý, obsahuje
všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú,
kvalifikovanú odpoveď na argument týkajúci sa platnosti zmluvy o dôchodku, neplatnosti výpovede
zmluvy o dôchodku, vo vzťahu k zákonu č. 483/2001 Z.z., § 575 Občianskeho zákonníka; dostatočne
jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo návrhu navrhovateľky vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len
tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo
(porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo 8/2008, 5 M Cdo 1/2011). Odvolací súd
osobitne nepreskúmaval výšku a spôsob výpočtu náhrady trov konania, keďže ich odporca nenamietal
a navrhovateľka odvolanie nepodala. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť,
že odporca sa vo svojom odvolaní vôbec nezaoberal otázkou možnosti/nemožnosti retroaktivity zákona

č. 483/2001 Z.z.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľka (opakovane) uvádzala dôvody, pre vec síce podstatné,
vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jej písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom

prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť odporcu o takomto
vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno
dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal
ústavné právo na súdnu ochranu.

Dovolanie nepripustil, pretože sám vo veci nevzhľadal otázku zásadného právneho významu, na ktorú

by mal odpovedať dovolací súd a odporca ani žiadnu takúto otázku neuviedol. Neboli tak naplnené
podmienky pri postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Nie je tu viacero
rovnakých ani obdobných sporov, ktoré by boli rozhodnuté súdmi rozdielne, nie sú iné skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné považovať danú vec za vec po právnej stránke zásadného významu;
so zdôrazním na už ustálenú súdnu prax v obdobných (vecne a právne totožných) veciach. Na,

podľa odvolateľa, otázku zásadného právneho významu spočívajúcu v tom, či zmluva o dôchodku
uzatvorená podľa § 842 Občianskeho zákonníka zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou
na dobu určitú, bola daná odpoveď (aj) vo vyššie označených rozhodnutia súdov (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 26/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 3 Cdo 51/2012, 3 Cdo 186/2012,

6 Cdo 50/2013, 6 Cdo 72/2012, 6 Cdo 225/2012, 7 Cdo 126/2012).

Navrhovateľke úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 54,71 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vyjadrenie zo
dňa 29.3.2011 k odvolaniu odporcu á 38,18 €, keď základom pre výpočet odmeny zostala suma 586,70

€, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41 €, 20 % DPH v sume 9,12 € (§ 142 ods. l, § 149
ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, ods. 3, § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3,
§ 20b, § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.