Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/196/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111212250
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111212250.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. č. XXX, zastúpený
JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 37, proti odporcovi: I.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. č. XX, zastúpená JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom
Nitra, Štefánikova 84, o zaplatenie sumy 13.277,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/315/2012-42 zo dňa 29. januára 2013 v časti výroku o náhrade

trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy 13.277,57 Eur s príslušenstvom titulom porušenia dohodnutej zmluvnej

povinnosti, čím vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 13.277,57 Eur, nakoľko túto sumu
navrhovateľ odovzdal odporkyni za účelom obstarania spoločného bytu v meste Vráble. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, §
451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie, z
ktorého vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
Uviedol, že k ukončeniu trestného stíhania odporkyne právoplatným odsúdením došlo dňa 30.01.2009,

pričom predmetný návrh z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol na súd prvého
stupňa podaný dňa 29.04.2011, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Táto lehota uplynula aj pri
prípadnom posúdení nároku na náhradu škody a to v súvislosti s 2- ročnou subjektívnou premlčacou
lehotou. V danom prípade síce bola odporkyňa právoplatne odsúdená z trestného činu sprenevery,
teda že si ponechala finančnú hotovosť od navrhovateľa v sume 400.000,- Sk, určenú na kúpu bytu,
pričom tento nárok navrhovateľa bol daný z titulu bezdôvodného obohatenia, nešlo o náhradu škody,

navrhovateľ vedel komu odovzdal finančnú hotovosť, ako aj skutočnosť, že mu ju odporkyňa nevrátila,
čoho dôkazom je aj trestné konanie. Vzhľadom na to, že právny zástupca odporkyne vzniesol námietku
premlčania, súd prvého stupňa na túto prihliadol, preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že plne úspešnej odporkyni priznal náhradu
trov konania vo výške 100%.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ v časti výroku o trovách konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,
alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že odporkyni neprizná
nárok na náhradu trov konania, resp. neprizná v plnom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nesúlad výroku z odôvodnením. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia priznal
náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi odporkyne, bez ďalšieho zdôvodnenia a následne

výrok v rozpore s týmto zdôvodnením zmenil v prospech odporkyne. Ďalej mal za to, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Jedným z dôvodov hodných osobitného zreteľa jeto, že odporkyňa, ktorej sa priznal nárok na náhradu trov konania, neuviedla námietku premlčania pri
prvom úkone, ktorý jej patril i keď o premlčaní nároku vedela i vzhľadom na to, že bola od počiatku
riadne zastúpená advokátom. Právny zástupca odporkyne námietku premlčania neuviedol ani na prvom

pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, zánik nároku uviedol až na výzvu súdu na ďalšom pojednávaní. Podľa
jeho názoru právny zástupca odporkyne mal záujem navýšiť trovy a teda všetky trovy, ktoré vznikli najmä
trovy za druhé pojednávanie sú účelne vynaložené na bránenie práva odporkyne. Ďalším dôvodom,
pre ktorý by bolo neprimerane tvrdé priznať odporkyni voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania
je samotný charakter súdneho konania, v ktorom si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie peňažnej sumy,

ktorú od neho odporkyňa získala trestným činom. Nakoľko komunikácia s odporkyňou nebola v tejto veci
možná, navrhovateľ nemal inú možnosť (nakoľko v trestnom konaní mu náhrada škody nebola priznaná)
ako sa obrátiť na civilný súd. Pre časový odstup, v ktorom svoj nárok žaloval bol už ako veriteľ postihnutý
zamietnutím svojho nároku po vznesení námietky premlčania a priznanie plnej náhrady trov konania
osobe, ktorá sa voči nemu dopustila trestného činu sa javí ako nespravodlivé. Poukázal i na svoje
sociálne, rodinné a majetkové pomery, má priemerný čistý mesačný plat cca 500 Eur, živí manželku,

ktorá je na materskej dovolenke s trojročným dieťaťom a má byt na hypotéku, čo sú rovnako okolnosti,
ktoré pri otázke náhrady trov konania treba zvážiť, najmä ak odporkyňa pre zníženie alebo nepriznanie
trov neutrpí finančnú ujmu. Nebyť protizákonného správania odporkyne spor by nebol vznikol. Záverom
uviedol, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania sa javí ako neprimerane tvrdé.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení nesúhlasila s odvolaním navrhovateľa a navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že v danom
prípade neexistuje dôvod na aplikáciu § 150 OSP a nie sú tu žiadne výnimočné okolnosti, na základe
ktorých by nebolo možné priznať náhradu trov konania. Mala za to, že dôvody uvádzané navrhovateľom
nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení občianskeho súdneho poriadku. Skutočnosť, že

navrhovateľ si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby a že prostredníctvom právneho zástupcu
vzniesla námietku premlčania, nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Práve
naopak navrhovateľ si mal byť vedomý toho, že ak podal návrh oneskorene, je tu predpoklad, že sa
odporkyňa bude v konaní brániť. Poukazovanie na sociálne, majetkové a rodinné pomery na strane
navrhovateľa, nemôžu byť dôvodom na oslobodenie od povinnosti náhrady trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania je potrebné
zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom

rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 157 ods.2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, to znamená,

že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.
Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ÚstavySR. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka, k vykonanému dôkazu,
na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj

trovy právneho zástupcu (advokáta).

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 OSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.
Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,

sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Ustanovenie § 150 OSP má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu
spravodlivosti pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie
odporovať dobrým mravom. Súd môže rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 150 OSP až potom, čo
riadne zistí a posúdi relevantné dôvody pre takýto postup a svoje rozhodnutie musí riadne a presvedčivo

odôvodniť. Ktoré dôvody sa považujú za relevantné je podrobne uvedené v uverejnenom rozhodnutí;
neúspech žalobcu v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP,
takýmto dôvodom však môžu byť okolnosti vedúce k podaniu žaloby, ktoré však musia byť v rozhodnutí
konkretizované, nestačí len ich všeobecné konštatovanie.

Odvolací súd sa v danej právnej veci sa stotožnil s prijatým skutkovým a právnym záverom súdu prvého
stupňa potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že odporkyňa mala v konaní plný úspech a že sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Avšak súd prvého stupňa neskúmal a potom vo svojom
rozhodnutí ani neprijal žiadne skutkové a právne závery v tom smere, či sú dané v tejto právnej veci
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébyboldanýdôvodnáhradutrovkonaniaodporkyninepriznať

celkom alebo sčasti.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh vo veci podal navrhovateľ dňa 29.4.2011 na skutkovom základe
uvedenom v návrhu a vyplývajúcom z obsahu spisu. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz
dňa 26.6.2012, voči ktorému podala v zákonnej lehote odporkyňa odpor dňa 1.8.2012. Z obsahu

zápisnice z pojednávania zo dňa 17.1.2013 vyplýva, že boli vo veci vypočutí účastníci konania a vo
veci sa tiež vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo
dňa 29.01.2013 (čl. 35 až 38 spisu) vyplýva, že na pojednávaní právny zástupca odporkyne vzniesol
námietku premlčania. Následne súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za
skončené, a vo veci vyhlásil rozsudok.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa komplexne
neskúmal v otázke trov konania, či sú v danej veci podmienky pre postup podľa § 150 OSP, teda
neskúmal existenciu/neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP, teda či
je na mieste aplikovať ustanovenie § 150 OSP a následne odporkyni sčasti alebo celkom nepriznať

náhradu trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výroku o náhrade trov konania ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa §
221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje
rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods.2 OSP.Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.