Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200884
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobkyne: S.. K. S., bytom C. XX/XX, N. proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického
1, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-134/2012 zo dňa
28.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

28.11.2012 a rozhodnutia Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi ako prvostupňového
orgánu č. ORP-654,656/DI-SK-2012 zo dňa 02.10.2012, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Prvostupňovým rozhodnutím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o priestupkoch) pre
porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona
o cestnej premávke). Podľa napadnutého rozhodnutia dňa 19.07.2012 o 11:30 hod. a dňa 25.07.2012
o 17:00 hod. v Prievidzi zaparkovala svojím osobným autom v zóne s plateným alebo regulovaným

státím mimo miest vyznačených na parkovanie a neposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP
27a. Odvolací orgán sa nezaoberal jej námietkami alebo ich nepochopil a celé rozhodnutie založil na
fakte, že na Šumperskej ulici v Prievidzi sa nachádza značka IP 27a. Napádala celý systém parkovania
v Prievidzi, osadenie dopravných značiek ako nezákonný. Značky označujúce parkovaciu zónu mohli
byť osadené na základe dopravného značenia z Mestského úradu Prievidza a Obvodného úradu
Prievidza po odsúhlasení projektu trvalého dopravného značenia a plánu, ktorý je súčasťou projektu
č. AD/114/2011, ale nie bez existencie všeobecne záväzného nariadenia mesta (ďalej len VZN mesta)

o úprave parkovania v meste. Obec vykonáva označenie parkovacích miest a vyberanie poplatkov ako
prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 zákona č. 135/61 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
len cestný zákon). Podľa § 6a ods. 1, 2 cestného zákona môže obec ustanoviť VZN úseky miestnych
komunikácií na dočasné parkovanie a vymedziť ich dopravnými značkami a tiež ustanoviť úhrady za
dočasné parkovanie. V meste Prievidza VZN neexistuje, čo je porušenie zákona, osadenie dopravných
značiek protiústavné a nemožno občanom podľa takýchto značiek ukladať povinnosti. Žalobkyňa dala
podnet na prešetrenie na Okresnú prokuratúru Prievidza, ale okresný prokurátor jej oznámil, že mesto

môže aj nemusí vydať VZN a keďže v danom prípade nebolo vydané, niet čo skúmať. Nesúhlasí s týmto
záverom, pretože Šumperská ulica v zmysle nájomnej zmluvy medzi Mestom Prievidza a Unipo s.r.o. sa
stala spevnenou plochou, stratila charakter komunikácie, tým sa dostala mimo dosahu zákona o cestnej
premávke a tiež aj zákona o priestupkoch. V dôsledku toho parkovala na spevnenej ploche v užívanísúkromnej spoločnosti, ktorá nemá oprávnenie osadzovať dopravné značky a preto sa nemohla dopustiť
nijakého priestupku. Ďalej namietala, že nebolo zrejmé zo značky, že je to dočasná značka a chýbal na
nej údaj o čase, kedy je nutné za parkovanie platiť. Poukázala na úmysel mesta pri nevydaní VZN, aby

sa občania nemohli domáhať nápravy cestou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Popierala, že by
pred správnym orgánom uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetná ulica je opatrená značkou zóna
parkovania s obmedzením, čo uvádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Tvrdila, že môže parkovať
na tých miestach, ktoré nie sú vyznačené ako spoplatnené, zadarmo. Toto jej tvrdenie potvrdzuje aj
žalovaný v rozhodnutí, kde uvádza, že na Šumperskej ulici je v prenájme 162 parkovacích miest, teda

nie celá ulica a priestupkový orgán uviedol, že stála mimo miest vyznačených na platené parkovanie a
preto nemôže byť sankcionovaná, dopravný priestupok nespáchala.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. V odvolacom konaní preskúmal
prvostupňové rozhodnutie a zaoberal sa námietkami žalobkyne. Podľa správnych orgánov miesto
priestupku sa nachádza v priestore, ktorý je označený dopravnými značkami IP 27a - Zóna s plateným

alebo regulovaným státím a tieto značky boli umiestnené v súlade so zákonom a v čase spáchania
priestupkov bolo platené. Dopravné značky obsahujú spresňujúce údaje o regulácii ako aj o spôsobe
platenia. Značka Zóna s plateným alebo regulovaným státím (č. IP 27a) a Koniec zóny s plateným alebo
regulovaným státím (č. IP 27b) vyznačujú oblasť, kde státie vozidiel je dovolené len na vyznačených
parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitého symbolu príslušnej značky

a spresňujúcich údajov napr. času regulácie alebo platenia, spôsobu platenia alebo regulovania a
pod. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom území státie zakázané. Existenciu dopravných
značiek preukazuje fotodokumentácia i výpoveď žalobkyne, i keď tá uvádzala, že dopravné značky
boli umiestnené protizákonne. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že podľa nájomnej zmluvy medzi
mestom Prievidza a spoločnosťou Unipa stratila Šumperská ulica charakter miestnej komunikácie a

že tam neplatia pravidlá cestnej premávky z dôvodu, že podľa uvedenej zmluvy predmetom prenájmu
okrem iného boli aj spevnené plochy - 162 parkovacích miest, ale nie celá Šumperská ulica. V zhode so
stanoviskom Okresnej prokuratúry v Prievidzi dospel k záveru, že neexistujú skutočnosti spochybňujúce
správnosť a zákonnosť dopravného značenia. Poukázal na výpoveď samotnej žalobkyne, ktorá
nepopierala na akom mieste parkovala, ale tvrdila zároveň, že dopravné značky sú umiestnené

nezákonne. Podľa žalovaného je potrebné vychádzať zo skutkového stavu, že Mesto Prievidza neprijalo
VZN na riešenie dočasného parkovania v meste, čo je v súlade s ust. § 6 a cestného zákona. Žalobkyňa
v žalobe uviedla zhodné námietky ako aj v odvolaní, ktorým sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal
a naviac jej obranu posudzuje ako účelovú.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p., čo nie je v
rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
ju zamietol.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky

je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávkysadopustíten,ktoinýmkonaním,akosauvádzavpísmenách
a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa prílohy č. 1, II. Diel prvá časť čl. 5 bod (37) vyhl.č. 9/2009 Z.z. Značky Zóna s plateným
alebo regulovaným státím (č.l. IP 27a) a Koniec zóny s plateným alebo regulovaným státím (č. IP
27B) vyznačujú oblasť, kde státie vozidiel je dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a
za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov

napríklad času regulácie alebo platenia, spôsobu platenia alebo regulovania a podobne. Inak je vodičom
vozidiel na takto označenom území stáť zakázané.Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.11.2012, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.10.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná
vinou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch na tom skutkovom

základe, že dňa 19.07.2012 a 25.07.2012 v Prievidzi na Šumperskej ulici zaparkovala s motorovým
vozidlom evid.č. PD-029Dx v zóne s plateným alebo regulovaným státím, mimo miest vyznačených na
parkovanie, teda neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a, čím porušila povinnosť
ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke. Za spáchanie priestupku jej bola uložená
pokuta 30,- eur a náhrada trov 16,- eur. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že zaparkované

vozidlo žalobkyne dňa 19.07.2012 a 25.07.2012 na Šumperskej ulici v Prievidzi bolo kontrolované
políciou, ale ani žalobkyňa to nepopiera. Medzi účastníkmi nie je sporné miesto, kde žalobkyňa
parkovala, len je medzi nimi sporné, či spáchala priestupok, alebo nie. Žalovaný tvrdí, že parkovala v
zóne s plateným alebo regulovaným státím, mimo miest vyznačených na parkovanie a neuposlúchla
pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a, čím spáchala dopravný priestupok. Žalobkyňa však
namietala zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, na uvedenú dopravnú značku sa má pozerať

akoby tam nebola a preto sa nemohla dopustiť nijakého priestupku, ak takúto značku nerešpektovala.
Podľa žalobkyne mesto Prievidza nevydalo VZN o organizovaní dopravy na území mesta v zmysle §
6a ods. 1, 2 cestného zákona, čo je porušenie zákona a preto je postup osadenia značiek označujúcich
parkovacie zóny protiústavný a preto ani nesúhlasila so stanoviskom Okresnej prokuratúry v Prievidzi.
Okresný prokurátor v Prievidzi vychádzal z textu § 6a ods. 1, 2, cestného zákona, že obec môže (ale

aj nemusí) prijať VZN o úprave parkovania v meste.

Podľa názoru krajského súdu vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený
správny právny záver. Žalobkyňa nenamietala zistenie skutkového stavu, ani postup správnych orgánov,
namietala len právny záver, hoci netvrdila v žalobe, že napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na

svojich subjektívnych právach, čo je náležitosťou žaloby v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. Podstatou
námietok žalobkyne v žalobe sú námietky voči postupu mesta Prievidza pri osadení dopravnej značky
na vyznačenie úseku miestnej komunikácie na dočasné parkovanie motorových vozidiel. Tieto námietky
krajský súd nebral do úvahy, pretože mesto Prievidza nebolo účastníkom a ani nemohlo byť účastníkom
preskúmavaného správneho konania a osadenie dopravných značiek iným subjektom nesúviselo s

predmetom konania. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán musel vychádzať zo stavu, ktorý bol
daný osadenou dopravnou značkou IP 27a, na ktorej boli spresňujúce údaje o čase regulácie, ako aj o
spôsobeplatenia,tátoznačkasanamiesteparkovanianachádzala, nebolaoprávnenouosobouzrušená
a odstránená. Žalovaný je povinný dopravné značky rešpektovať, pričom nemá právomoc tieto značky
meniť, odstraňovať, ani právne posudzovať zákonnosť ich osadenia. V konaní o dopravnom priestupku

súd nemôže posudzovať konanie subjektu, ktorý nie je účastníkom správneho konania (mesto Prievidza)
a vyvodzovať z takéhoto konania dôsledky alebo právne závery. Krajský súd je toho názoru, že v dňoch
19.07.2012 a 25.07.2012 žalobkyňa parkovala v zóne s plateným alebo regulovaným státím mimo miest
vyznačených na parkovanie, teda neposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a a dopustila
sa tak dopravného priestupku.

Námietkami žalobkyne voči výkonu štátnej správy na účely organizovania dopravy mestom Prievidza sa
musí zaoberať príslušný orgán - prokuratúra, ale nie je možné sa nimi zaoberať v tomto konaní.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni

náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.