Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/702/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231422
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613231422.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Z. J. a.s., so sídlom: J. XX, 821 09 L., IČO: 35944471, proti
žalovanej: P. H., nar. 7. 5. 1950, bytom R. X. Y., Y. X. X/X, právne zast.: JUDr. Miloš Taragel, advokát a
JUDr. Natália Počubayová, advokátka so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 28,88
Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresný súd Spišská Nová Ves zo 4. júna 2014 č. k.
11C/71/2014-30

r o z h o d o l :

Mení rozsudokvovýrokuotrováchkonaniatak,žežalobcajepovinnýnahradiťžalovanejtrovykonania
vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 88,70
Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miloša Taragela do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v sume 19,61 Eur na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Miloša Taragela do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za odpor 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je platenie koncesionárskych poplatkov za

používanie rozhlasových a televíznych prijímačov, ktoré upravoval do 1.4.2008 zákon č. 212/1995 Z.z.
o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového
a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Z prechodného ustanovenia § 13 ods. 7
zákona č. 68/2008 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch
vyplýva, že na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť
do 31.03.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu, teda zákon č. 212/1995 Z.z. o

koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V danom prípade bolo potrebné predmetnú
vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli
nezaplatené koncesionárske poplatky v období rokov 2003 a 2004. Poukázal preto na ust. § 3 ods.
1, 3, 6, 8, § 4 ods. 1, § 4a, § 8 ods. 2, 3, § 7 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z., ďalej na ust. § 101
Občianskeho zákonníka a vzal za preukázané, že nárok žalobcu je premlčaný, avšak iba čiastočne za
mesiac 7/2003. Žalobca však nesplnil zákonom stanovenú podmienku uplatnenia predmetného nároku

na súde, ktorou je preukázanie, že žalovanej bola výzva na úhradu nedoplatku doručená a že by
následne márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Okrem toho je zrejmé z lustrácie v Registri
obyvateľstva, že žalovaná je od 12.1.1986 prihlásená na adrese pobytu Spišská Nová Ves, Štúrovo
nábrežie 9 a z tejto adresy boli koncesionárske poplatky riadne hradené. Na adrese Spišské Y., E.
XX nikdy nebývala, išlo iba o chalupu využívanú sporadicky na relax. V konečnom dôsledku podľa
§ 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, žalobca kvalifikovane nepreukázal ani to, že Slovenský

rozhlas žalovanej oznámil, že pohľadávku voči nej postupuje na žalobcu, t.j. že nastali právne následkypostúpenia pohľadávky a skutočnosť, že žalovaná má povinnosť plniť žalobcovi. Súd preto z uvedených
dôvodov žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, ich
náhradu nepriznal, nakoľko má zato, že sa jedná o drobný spor a trovy právneho zastúpenia v konaní
by boli skutočne neprimerané voči samotnej žalovanej pohľadávke. Priznal jej však právo na náhradu
zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 Eur.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, a to v časti o náhrade trov konania, pričom
uplatnilaodvolaciedôvodypodľaustanovenia§205ods.2písm.a)af)zákonač.99/1963Zb.Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.

Žalovaná má za to, že v tomto spore súd nemal uplatniť moderačné právo súdu pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Ide o právo súdu, nie o jeho povinnosť, ktoré ak súd

aplikuje, má svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a nemá k zníženiu resp. nepriznaniu trov
konania úspešnému účastníkovi pristupovať svojvoľne, ako to súd urobil vo veci žalovanej, keď svoje
rozhodnutie o trovách konania ani len neodôvodnil. Žalovaná vníma rozhodnutie súdu, ktorým jej nebola
priznaná náhrada trov právneho zastupovania ako nespravodlivé, žaloba voči nej bola jednoznačne
nedôvodná a bola zamietnutá na základe účinnej kvalifikovanej obrany žalovanej v konaní, ktorú si

žalovaná nevedela sama zabezpečiť, a preto vyhľadala právnu pomoc a uhradila náklady za poskytnuté
právne služby. Súd bez odôvodnenia, len všeobecným odkazom na ustanovenie zákona, procesný
výsledok v spore odignoroval a napriek tomu, že žalobca sa uplatneného nároku nedomohol, odňal
súd žalovanej právo na náhradu trov konania, čím jej znemožnil realizáciu procesných práv, ktoré jej
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

Súd vôbec nezohľadnil okolnosti prípadu, ktorými sú charakter pohľadávok, ktoré žalobca vymáha,
množstvo súdne uplatnených nárokov, postup žalobcu, ktorý bez akejkoľvek výzvy žalovanej na úhradu,
ktorátvoríajhmotnoprávnupodmienkuuplatneniadanéhonároku,začalvymáhaťpohľadávkuvsúdnom
konaní, v ktorom neuniesol dôkazné bremeno.

Odvolateľka poukázala na Nález Ústavného súdu z 22. júna 2005, sp. zn. II. ÚS 56/05, v ktorom vyjadril
právny názor, že v čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku
určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.

46 ods. 4 ústavy). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na
súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že
taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05).

Ďalej poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2010, sp. zn. III. ÚS

144/2010, v ktorom konštatoval, že rozhodnutie krajského súdu týkajúce sa nepriznania náhrady trov
konania úspešnému sťažovateľovi je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania obsiahnutou
v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného

podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04).
Ústavný súd SR uviedol, že prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia §
150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. septembra 2000, sp. zn. M Cdo
14/99). „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 nepriznať náhradu
trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhunároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter“ (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát č. R 34/1982). „Nepriznanie
náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p. nemožno odôvodniť len všeobecným záverom

hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku“ (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát
č. R 23/1989).

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu
v jeho napadnutej časti tak, že žalovanej v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. prizná náhradu

trov prvostupňového konania vo výške 88,70 Eur v prospech JUDr. Miloša Taragela, advokáta na
č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v R. sporiteľni, a.s., pobočka R. X. Y. do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia za tri úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava sporu, podanie odporu, účasť
na pojednávaní dňa 04.06.2014), 3 x režijný paušál á 8,04 Eur a 20 % DPH 14,78 Eur, spolu: 88,70 Eur,
resp. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur v prospech JUDr. Miloša
Taragela, advokáta, v súlade s § 13a ods. 2 písm. b) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to odmenu vo výške 1/2
základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) vo výške 8,30 Eur, l x
režijný paušál á 8,04 Eur a 20 % DPH 3,27 Eur, spolu 19,61 Eur.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

V preskúmavanej veci žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov

za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov, pričom súd napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za odpor 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, použijúc ustanovenie § 150
ods. 2 zákona č, 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

Podľaustanovenia§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného

nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Citovaným ustanovením bol zákonom č. 384/2008 Z.z., účinným od 15. októbra 2008 novelizovaný
Občiansky súdny poriadok, pričom je potrebné mať na zreteli, že zákon dáva „možnosť“, nie povinnosť,
využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody
hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný
spor (§ 200ea), postačuje, ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti

medzi pohľadávkou (správnejšie medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov), opätovne
ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej
odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za
neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu (komentár
k O.s.p.). Samotný zákonodarca v dôvodovej správe k novele Občianskeho súdneho poriadku zákonom

č. 384/2008 Z.z. uvádza, že obdobne ako v nariadení EP a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predkladateľ navrhol
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V
týchto konaniach trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a

nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny
advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta,
ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.Z uvedeného je možné vyvodiť, že zámerom zákonodarcu bolo skôr krátenie trov prípadne úspešných
veriteľov, ktorí budú hromadne vymáhať svoje nároky v konaniach s nízkou hodnotou sporu, v konaní

teda budú žalobcami, a nie žalovanými účastníkmi.

Vo všeobecnosti aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že je namieste náhradu
trov konania nepriznať, alebo znížiť. Je vždy potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti

daného prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné
rozhodnutievoveci.Podstatazákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySRspočíva
na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola jeho právu poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR).

Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení alebo bránení
základného práva. Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04-30, okrem
iného, uviedol: „Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov
konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného
práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady

trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi,
ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51
ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených

podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150
O.s.p..“

Prvostupňový súd žalovanej priznal trovy konania znížené na 16,50 Eur, ktorý predstavuje zaplatený
súdny poplatok. Prvostupňový súd sa teda pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedenými

právnymi predpismi a nevyvodil vo veci správny záver.

Aj keď sa v danom prípade jedná o drobný spor, odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov
konania žalovanej iba za zaplatený súdny poplatok nie je správne a zákonné, zvlášť s prihliadnutím na
skutočnosť, že spor nevyvolala žalovaná a trovy vynaložené v konaní boli účelné pri bránení jej práva.

V tomto smere teda záver súdu prvého stupňa nebol správny.

Odvolací súd preskúmal vyúčtovanie trov konania žalovanej a dospel k záveru, že žalovanej
opodstatnene vznikli trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnych služieb a 16,60 Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie odporu a účasť na pojednávaní 04.06.2014), ďalej režijný paušál 3 x 8,04

Eur, ako aj 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 88,70 Eur.

Odvolací súd, aj s ohľadom na vyššie uvedené právne úvahy a zásady, sa nestotožnil so záverom súdu
prvého stupňa o opodstatnenosti zníženia trov konania žalovanej do tej miery, že budú skrátené o všetky
trovy, ktoré jej vznikli z právneho zastúpenia. Odvolací súd v konštatuje, že trovy, ktoré žalovanej vznikli,

je možné považovať za účelne vynaložené pri bránení jej práva na súde, pričom v spore bola žalovaná
úspešná.

Trovy konania žalovanej spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,59 Eur a v trovách
právneho zastúpenia v sume 19,61 Eur, ktorá náhrada bola priznaná žalovanej k rukám jej právneho

zástupcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, zmenil v
súlade s ustanovením § 220 O.s.p..

Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§
206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej bola priznaná ich náhrada. Žalovanej vznikli trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 19,61 Eur spolu s DPH, ktoré pozostávajú z 1/2 základnej sadzby tarifnej

odmeny za úkon právnej služby vo výške 8,30 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo
výške 8,04 Eur (podanie odvolania).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.