Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/552/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210220546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej právnej veci navrhovateľky: B. T., E.. XX. XX.
XXXX, T. - Č.Z. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková č. 22,
Bratislava proti odporcovi: BILLA, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 19/A, IČO: 31 347 037, zastúpený
Advokátskou kanceláriou SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862

711, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, č. k. 17C/179/2010-74 zo dňa 16. júna 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo
výške 636,87 €, na účet Advokátskej kancelárie SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej č. 14,
Bratislava, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľke listom odporcu zo dňa 09. 09. 2010 je neplatné a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 370,20 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 21. 03.
2007 pracovnú zmluvu, podľa ktorej bola zaradená ako vedúca oddelenia potravín BILLA, s. r. o., s

dohodnutým miestom výkonu práce BILLA, s. r. o, filiálka 211, Nitra. Navrhovateľka zamestnávateľa
písomne žiadala o zmenu pracovného zaradenia, na funkciu pokladník, zo zdravotných dôvodov -
výmeny kolenného kĺbu a s tým spojenej čiastočnej invalidity, žiadosť, ktorú prevzal dňa 30. 09. 2009.
A.. A. O., všeobecný lekár, vydala dňa 12. 10. 2009 lekársku správu - nález, z obsahu ktorej súd
zistil, že navrhovateľka bola dňa 19. 01. 2009 prejednaná v posudkovej komisii Nitra so záverom: pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou 45 %. Navrhovateľka je z uvedeného dôvodu schopná vykonávať ľahšie práce, spojené

so šetrením pohybového aparátu, hlavne dolných končatín, prácu spojenú so skráteným pracovným
úväzkom (4 - 6 hodín). Sociálna poisťovňa, vystavila dňa 28. 09. 2009 potvrdenie, že navrhovateľka
je uznaná za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Uvedené potvrdenie, ako aj žiadosť navrhovateľky o
preradenie na inú prácu, prevzal dňa 30. 09. 2009 za zamestnávateľa A. G.. Listom zo dňa 13. 10.

2009 reagoval odporca na písomnú žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu, konštatujúc, že
na základe ňou podloženej "lekárskej správy - nálezu", nie je možné žiadosti vyhovieť, pretože lekárska
správa nespĺňa požiadavky lekárskeho posudku, v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.Navrhovateľka dňa 30. 08. 2010 predložila svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Nitra, zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva, že sa v marci 2009 podrobila výmene
kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti jej určila Sociálna poisťovňa mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku invalidity ku dňu 01. 01. 2010 s tým,
že navrhovateľke bolo odporučené vykonávať fyzicky nenáročnú prácu, prevažne v sede, aj na skrátený
úväzok. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne prevzal za zamestnávateľa A. G.. Výzvou zo dňa
02. 09. 2010 odporca upozornil navrhovateľku na jej neprítomnosť v práci dňa 01. 09. 2010, zároveň
navrhovateľku vyzval, aby do práce nastúpila, resp. oznámila dôvod svojej neprítomnosti, v opačnom

prípade bude jej konanie hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpi k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. Dňa 13. 09. 2010 bol navrhovateľke doručený list odporcu zo dňa 09.
09. 2010, ktorým skončil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžitým zrušením s odôvodnením, že v
dňoch 01. 09. 2010, 02. 09. 2010, 03. 09. 2010, 06. 09. 2010, 07. 09. 2010, 08. 09. 2010 a 09. 09. 2010
sa navrhovateľka bez ospravedlnenia, resp. bez závažného dôvodu, nedostavila na pracovisko na výkon
prácepodľapracovnejzmluvyaodmietlavykonávaťprácupodľapracovnejzmluvy.Zuvedenéhodôvodu

posúdil zamestnávateľ neprítomnosť navrhovateľky v uvedené dni na pracovisku ako neospravedlnenú
absenciu. V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca spomenul, že listom zo dňa 13. 10.
2009 reagoval na žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu s tým, že nemôže jej žiadosti
vyhovieť, nakoľko navrhovateľka nepredložila lekársky posudok, požadovaný v zmysle § 55 ods. 2 písm.
a/ Zákonníka práce. Odporca v predchádzajúcom období upozornil navrhovateľku a poučil ju, že na

to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky na účely preradenia na inú prácu je potrebné,
aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol zistený objektívne a aby bol v lekárskom
posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania, resp. lekárske správy, nespĺňajú požiadavky na
lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní, o ktorom rozhoduje
vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný úrad, ak zdravotnícke zariadenie v príslušnom obvode

neexistuje.

Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 55 ods. 2 písm. a/; § 68 ods. 1 písm. b/ a § 74 ods. 1
Zákonníka práce a § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a § 4 zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti,zdravotníckychpracovníkoch,stavovskýchorganizáciáchvzdravotníctve,poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti zastávajúc názor, že náležitosti lekárskeho posudku obsahuje rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, zo dňa 01. 01. 2010, ktoré rozhodnutie dňa 30. 08. 2010 prevzal
za zamestnávateľa A. G.. Uvedeným rozhodnutím bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky ako
taký, ako aj v súvislosti s výkonom konkrétnej činnosti (§ 16 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z. z.) bolo

vykonané posudkovým lekárom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004
Z. z.). Ak teda odporca skočil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžite len z dôvodu, že vyhodnotil
ňou predložené doklady za nepostačujúce, išlo z jeho strany o konanie, ktoré bolo v
rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. V prípade, ak mal zamestnávateľ za to, že uvedené doklady
nepostačujú na to, aby mohla byť navrhovateľka preradená na inú prácu, mohol si sám zamestnávateľ

vyžiadať so súhlasom navrhovateľky lekársky posudok. Ak si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť
a navrhovateľku nepreradil na inú prácu, navrhovateľka odmietla vykonávať doterajšiu prácu, nemožno
považovať toto konanie za neospravedlnenú absenciu - za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ale za prekážku na strane zamestnávateľa v dôsledku čoho okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 09. 09. 2010 je neplatné pre nedostatok hmotnoprávnych zákonných náležitostí.

Ďalším dôvodom, pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo možné vyhodnotiť ako
neplatné je, že odporca nepreukázal v konaní, že došlo k jeho riadnemu prerokovaniu odborovým
orgánom. Nepostačí listinu opatriť iba pečiatkou odborového orgánu. Bolo dôkaznou povinnosťou
zamestnávateľa, preukázať splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti tohto jednostranného

právneho úkonu o tom, že k jeho prerokovaniu skutočne došlo, a to zápisnicou o prerokovaní,
prezenčnou listinou, výsledkom hlasovania, ako sa odborový orgán uzniesol, akým počtom hlasov a
pod.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného odporcu

povinnosťou zaplatiť navrhovateľke, ako úspešnej účastníčke, náhradu trov konania, a to trov právneho
zastúpenia.Rozsudok odvolaním, v zákonom stanovenej lehote, napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súčasne súd prvého
stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania opätovne zhrnul skutkový stav, tak ako bol zistený súdom prvého stupňa.
Nesúhlasil s posúdením súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náležitosti lekárskeho posudku. Zdôraznil,
že je potrebné poukázať na znenie ust. § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, účinného do 31. 8. 2007 a
účinného od 1. 9. 2007, ako aj porovnaním ust. § 155 ods. 6 písm. c/ Zák. práce, v znení účinnom

do 31. 8. 20011, je nevyhnutné dospieť k záveru, že zákonodarca s účinnosťou od 1. 9. 2007 vypustil
z predmetného ustanovenia rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy a rozhodnutie orgánu
sociálneho zabezpečenia pre sociálne poisťovne. Ponechal v predmetnom ustanovení § 55 ods. 2
písm. a/ Zák. práce, ako predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú
prácu, výlučne lekársky posudok. S účinnosťou od 1. 9. 2007 je teda jediným a výlučným podkladom
pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu len lekársky posudok. Preto

nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že na preradenie na inú prácu možno
v zmysle § 55 ods. 2 Zák. práce považovať rozhodnutie sociálnej poisťovne, ako orgánu sociálneho
zabezpečenia, resp., že toto rozhodnutie nahrádza lekársky posudok. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák.
č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v službách s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, lekársky
posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia; a/ zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej

činnosti. Lekársky posudok na pracovnoprávne účely sa vydáva v rámci zdravotnej starostlivosti
a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vydáva ho poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti. Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že posúdenie zdravotného
stavu bolo vykonané posudkovým lekárom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako ani so
záverom, že náležitosti lekárskeho posudku obsahuje rozhodnutie sociálnej poisťovne. Posudkový lekár

orgánu sociálneho zabezpečenia nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 4
zák. č. 578/20004 Z. z., ani poskytovateľom určený lekár § 16 ods. 1 zák. č. 576/2004. Vo svojom
odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/237/2007 a 3Cdo/150/2005. Ďalším dôvodom,
pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo možné vyhodnotiť ako neplatné, odôvodnil
súd prvého stupňa tým, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného

pomeru odborovým orgánom. Odporca disponuje dôkazom o tom, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo navrhovateľke doručené a bolo prerokované príslušným odborovým orgánom. Z obsahu
právneho pojmu prerokovanie s odborovým orgánom je možné vyvodiť, že nie je dôležitý výsledok
prerokovania, ale samotný akt rokovania a prerokovania. Požiadavka súdu o prezenčnej listine, výsledku
hlasovania, o údaje o počte hlasov, považuje odporca za nedôvodné, neprimerané, v rozpore s právnymi

predpismi, ako aj dobrými mravmi. V závere uviedol, že nie je možné požadovať od zamestnávateľa,
aby preradením zamestnanca na inú prácu, zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, pristupoval
nezodpovedne,uspokojilsaslistinami,ktorénespĺňalizákonnépožiadavky.Zvykonanéhodokazovania,
zahŕňajúclistinnédôkazy,akoajvýpovedesvedkovpánaG.apaniL.,samotnejvýpovedenavrhovateľky,
je zrejmé, že odporca nepristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru skôr, ako to skutočne

nepovažoval za nevyhnutné. Odporcovi nevznikla povinnosť preradiť navrhovateľku na inú prácu, a
preto mu navrhovateľka odmietla vykonávať prácu, je potrebné považovať neospravedlnenú absenciu
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z
uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého
stupňa za vecne správny, námietky v odvolaní považuje za bezdôvodné a žiadala napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací rozsudkom z 25. apríla 2013, č. k. 9Co/461/2011-118,
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Zopakoval dokazovanie v zmysle § 121
ods. 1 a § 213 ods. 3 O. s. p. čítaním listinných dôkazov. Dospel k záveru, že odvolanie odporcu
bolo dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok v zmysle § 220 ods. 1 O. s. p. zmeniť, pretože
nie je správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ale vec

neposúdil správne po právnej stránke. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo rozhodujúce, či boli
naplnené predpoklady pre preradenie navrhovateľky na inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce.
Z toho pohľadu bolo významné rozlíšenie, či navrhovateľkou predložené listiny odporcovi, a to lekárskaspráva z 12. októbra 2009 od všeobecnej lekárky, potvrdenie sociálnej poisťovne z 28. septembra
2009, rozhodnutie sociálnej poisťovne, sú lekárskym posudkom alebo nie v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/
Zákonníka práce. Poukázal na ust. § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a obsahovo široko vymedzenú

podstatu dôvodu preradenia zamestnanca pod písmenom a/ tohto ustanovenia, ktoré vyžaduje lekársky
posudok. Pre pracovnoprávny účel lekársky posudok podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti vydáva príslušný lekár určený poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Podľa § 16
tohto zákona lekársky posudok je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej
činnosti, vydaný poskytovateľom a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej pracovnej

činnosti vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekárske odporúčanie, resp. lekárske správy, nespĺňajú
požiadavky na lekársky posudok, keďže lekársky posudok musí obsahovať poučenie o odvolaní, o
ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný úrad. Z uvedeného teda prijal záver,
že ak navrhovateľka zamestnávateľovi z dôvodu na účely preloženia na inú prácu predložila iba lekársku
správu - nález, nebol tak splnený predpoklad na vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca
na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky lekárskeho posudku. V tejto

súvislosti odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/237/2007 a sp.
zn. 3Cdo/150/2005. Uzavrel, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že predložila zamestnávateľovi
lekársky posudok, za účelom preradenia na inú prácu, a preto odporcovi nevznikla povinnosť ju preradiť.
Ak sa v dňoch 1., 2., 3., 6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko,
za účelom výkonu práce, tak toto konanie navrhovateľky vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu,

ktorá oprávňovala zamestnávateľa pristúpiť k najzávažnejším sankciám, a to k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. Nesprávny právny záver videl aj vo vyslovenom závere prvostupňového súdu, že
nedošlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom.
Na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru predloženého odporcom je
pečiatka príslušného odborového orgánu s podpisom predsedníčky odborov s písomným dodatkom, že

došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru k dátumu 9. septembra 2011. To
dosvedčuje aj zápisnica o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil a návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 224
ods. 1, 2 O. s. p., v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka, a to z dôvodu podľa § 241 ods.
2 písm. a/ a c/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. V dôvodoch dovolania poukázala, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a to postupom a výkladom odvolacieho súdu.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18. 6. 2014, sp. zn. 4Cdo/411/2013, rozsudok Krajského súdu v

Bratislave z 25. apríla 2013, č. k. 9Co/461/2011, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru,
že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. Pri zmene

rozhodnutia podľa § 220 O. s. p. odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie súdu prvého
stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho
súdumôžubyťdostatočnepreskúmateľnélenvtedy,akodvolacísúdposkutkovomvymedzenípredmetu

konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto
odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu
prvéhostupňa(§220O.s.p.)zdôvodu,ženepovažujezasprávneprávneposúdenievecisúdomprvého
stupňa, teda vtedy, keď súd prvého stupňa podľa jeho právneho názoru nepoužil správny (náležitý)

právnypredpis,nesprávnehointerpretovalaleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávne
právne závery.

Najvyšší súd SR uviedol, že súd prvého stupňa po ustálení skutkového stavu, zisteného na základe
vykonaného dokazovania, uplatnenému nároku navrhovateľky, ako dôvodnému, v celom rozsahu

vyhovel, keď nezistil dôvody, ktoré by oprávňovali zamestnávateľa (odporcu) skončiť pracovný pomer
so žalobkyňou okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Odvolací súd jeho
rozhodnutiezmenilzdôvodu,ženavrhovateľkanepreukázala,žeodporcovipredložilalekárskyposudok,
odôvodňujúci jej preradenie na inú prácu, a preto jej neprítomnosť na pracovisku v dňoch označenýmiodporcom, vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu, majúcu za následok postup podľa § 68 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru, pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny). Podľa ustálenej súdnej praxe okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným

opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak
konaniezamestnancamožnosprihliadnutímnavšetkyrozhodujúceokolnostipovažovaťzatakzávažné,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity
porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním
zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k

porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca. V prípade absencie, či išlo o svojvoľné
nenastúpenie na výkon práce, alebo o absenciu, ktorá má pozadie v zdravotnom stave zamestnanca.

Najvyšší súd SR poukázal na to, že odvolací súd dôvodnosť použitia tohto výnimočného opatrenia
zdôvodnil len tou skutočnosťou, že navrhovateľka nepreukázala, že odporcovi predložila lekársky
posudok, odôvodňujúci jej preradenie na inú prácu. Lekárske správy - nálezy, rozhodnutia a potvrdenia

príslušnej sociálnej poisťovne, nepovažoval z hľadiska požiadaviek § 16 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti za akceptovateľné, avšak bez bližšieho zdôvodnenia ponechal, koho
v prejednávanej veci bolo potrebné považovať za konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
(s povinnosťou určiť lekára na vydanie lekárskeho posudku), navyše, keď ani odporca, vyžadujúci od
navrhovateľky lekársky posudok (pre posúdenie dôvodnosti preradenia na inú prácu ako zo zdravotných

dôvodov) ju neusmernil, aký lekársky posudok (konkrétne kým vydaný) bude možné brať v zreteľ pri
požadovanom postupe. Odvolací súd zákonné podmienky uvedené v § 16 citovaného zákona vysvetlil
len všeobecne a bez povšimnutia ponechal tú časť ustanovenia, ktorá uvádza na žiadosť koho sa
lekársky posudok vydáva. O takýto posudok totiž môže požiadať aj právnická osoba so súhlasom osoby,
ktorej sa má posudzovanie týkať. V nadväznosti na uvedené treba zdôrazniť, že bol to práve odporca

(právnická osoba v zmysle § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.), ktorý v písomnej korešpondencii adresovanej
navrhovateľke, ako aj v písomných a ústnych prejavoch v priebehu súdneho konania, prezentoval ako
jediný dôvod nepreradenia navrhovateľky na inú prácu, absenciu lekárskeho posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo malo za následok porušenie práva dovolateľky na spravodlivé súdne konanie a odňatie
možnosti dovolateľky konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., a preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky, vzhľadom na vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).

Pozrušeníveciavrátenívecinaďalšiekonanieodvolaciemusúdu,saknavrhovateľkapísomnevyjadrila
svojimipodaniami,doručenýmiodvolaciemusúdudňa21.8.2014adňa10.11.2015kvecivtomzmysle,
že po skončení práceneschopnosti sa riadne nahlásila do práce, vo svojej oznamovacej povinnosti
neopomenula odporcovi oznámiť reálny zdravotný stav a nie je možné vyvodiť záver, že nenastúpením

do práce, ako to tvrdí odporca, nastala právna situácia závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď
odvolací súd v tomto smere neprihliadol na osobu zamestnanca, čo správne vyhodnotil dovolací súd,
keď zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Mala teda za to, že sú splnené všetky procesné a hmotnoprávne
podmienky pre vyhovenie jej návrhu.

Odvolací súd opätovne preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods.
1 a § 213 ods. 3 O. s. p. čítaním listinných dôkazov, a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 9. 9. 2010, stanoviskom zamestnávateľa preradením na inú prácu zo dňa 13. 10. 2009, potvrdením
sociálnej poisťovne zo dňa 28. 12. 2009, výzvou odporcu na nastúpenie do práce a upozornenie

na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 2. 9. 2010, lekárskou správou - Nález
zo dňa 12. 10. 2009, vyjadrením Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 9. 2009, pracovnou
zmluvou navrhovateľky, vyjadrením sociálnej poisťovne a zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 22.
marca 2010, žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010,
zápisnicou o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010 a dospel k

záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 ods.
1 O. s. p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke.Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, platného a účinného do 31. 12. 2010 (ďalej len
„Zákonník práce“), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené (správnosť
skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá), že navrhovateľka požiadala odporcu, ako
zamestnávateľa, o zmenu pracovného zaradenia na funkciu pokladník, zo zdravotných dôvodov -

výmeny kolenného kĺbu a s tým spojenej čiastočnej invalidity, žiadosť ktorú prevzal dňa 30. 09. 2009. A..
A. O., všeobecný lekár, vydala dňa 12. 10. 2009 lekársku správu - nález, z obsahu ktorej súd zistil, že
navrhovateľka bola dňa 19. 01. 2009 prejednaná v posudkovej komisii Nitra so záverom: pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou 45 %. Sociálna poisťovňa, vystavila dňa 28. 09. 2009 potvrdenie, že navrhovateľka je uznaná

za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedené potvrdenie, ako aj žiadosť
navrhovateľky o preradenie na inú prácu, prevzal dňa 30. 09. 2009 za zamestnávateľa A. G.. Listom
zo dňa 13. 10. 2009 reagoval odporca na písomnú žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu,
konštatujúc, že na základe ňou podloženej "lekárskej správy - nálezu", nie je možné žiadosti vyhovieť,

pretože lekárska správa nespĺňa požiadavky lekárskeho posudku, v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce. Navrhovateľka dňa 30. 08. 2010 predložila svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva, že sa v marci 2009 podrobila
výmene kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti, jej určila Sociálna poisťovňa mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku invalidity ku dňu 01. 01.

2010 s tým, že navrhovateľke bolo odporučené vykonávať fyzicky nenáročnú prácu, prevažne v sede,
aj na skrátený úväzok. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne prevzal za zamestnávateľa A. G..
Výzvou zo dňa 02. 09. 2010 odporca upozornil navrhovateľku na jej neprítomnosť v práci dňa 01. 09.
2010, zároveň navrhovateľku vyzval, aby do práce nastúpila, resp. oznámila dôvod svojej neprítomnosti,
v opačnom prípade bude jej konanie hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpi k

okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Dňa 13. 09. 2010 bol navrhovateľke doručený
list odporcu zo dňa 09. 09. 2010, ktorým skončil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžitým
zrušením s odôvodnením, že v dňoch 01. 09. 2010, 02. 09. 2010, 03. 09. 2010, 06. 09. 2010,
07. 09. 2010, 08. 09. 2010 a 09. 09. 2010 sa navrhovateľka bez ospravedlnenia, resp.
bez závažného dôvodu, nedostavila na pracovisko na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, a odmietla

vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu posúdil zamestnávateľ neprítomnosť
navrhovateľky v uvedené dni na pracovisku ako neospravedlnenú absenciu a pristúpil k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru je rozhodujúce, či boli naplnené predpoklady pre preradenie navrhovateľky na
inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce, lebo ak nie a ak sa navrhovateľka v dňoch 1., 2., 3.,
6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, za účelom výkonu práce
v zmysle pracovnej zmluvy, je potrebné vyhodnotiť toto jej konanie ako neospravedlnenú absenciu o
ktorú ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné

povinnosti, vyplývajúce z pracovného pomeru, z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a
ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky
v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou
v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú
obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy
v dlhšej dobe.Z tohto pohľadu je významné rozlíšenie, či navrhovateľkou predložené listiny odporcovi, a to lekárska
správa - nález zo dňa 12. 10. 2009 od A.. A. O., všeobecnej lekárky, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo
dňa 28. 9. 2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva,

že sa v marci 2009 podrobila výmene kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti jej určila
Sociálna poisťovňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku
invalidity ku dňu 01. 01. 2010, sú lekárskym posudkom tak ako to vyžaduje ustanovenie § 55 ods.
2 písm. a/ Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú
prácu, ak zamestnanec, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, dlhodobo stratil

spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Obsahovoširokáskutkovápodstatadôvodupreradeniazamestnanca,uvedenéhopodpísmenoma/§55
ods. 2 Zákonníka práce, vyžaduje lekársky posudok, keď pre tieto účely nebude dostačujúca lekárska

správa ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára (napr. ak lekár konštatuje nevhodnosť práce
pre zamestnanca a odporúča zvážiť preradenie zamestnanca na inú prácu). Na to, aby lekársky posudok
mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale napr. pre prípadnú výpoveď
zo strany zamestnávateľa, je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol zistený
objektívne a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania, resp. lekárske

správy, ako už bolo uvedené, nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok, keďže lekársky posudok musí
obsahovať poučenie o odvolaní, o ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný
úrad, ak zdravotnícke zariadenia v príslušnom obvode neexistuje.

Všeobecnú právnu úpravu lekárskeho posudku upravuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, lekársky posudok na účely tohto
zákona (pozn. vzhľadom na to, že Zákonník práce neobsahuje vlastné vymedzenie na základe
analógie,použijesatotoustanovenie)jevýsledokposúdeniazdravotnejspôsobilostinavýkonkonkrétnej
činnosti. Zákon č. 576/2004 Z. z. ďalej ustanovuje, že lekársky posudok vydáva poskytovateľ a

posudzovanie podľa § 16 odseku 2 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Kto je poskytovateľom
zdravotnejstarostlivostiupravujeustanovenia §4zákonač.578/2004Z.z.oposkytovateľochzdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je poskytovateľ je a) fyzická osoba - podnikateľ
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo

povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu,
2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b) fyzická osoba - podnikateľ, ktorá
poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§
10), alebo c) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú
starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia

na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľka musela mať vedomosť o tom, že na preradenie na inú prácu je potrebný lekársky
posudok, kto lekársky posudok vydáva a kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s poukazom na
§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, zmysle ktorého o všetkom, čo bolo

v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho
sa to týka. Rovnako o týchto skutočnostiach navrhovateľka musela mať vedomosť, aj vzhľadom na List
odporcu zo dňa 13. 10. 2009 (č. l. 8 spisu), ktorý jej v tomto liste podrobne a jasne vysvetlil prečo nespĺňa
podmienky na preradenie na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, a aj vzhľadom
na Odpoveď Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 11. 2009 (č. l. 39 spisu), ktorý ju informoval prečo je

postup odporcu v súlade zo zákonom, že na preradenie na inú prácu je potrebný lekársky posudok,
kto lekársky posudok vydáva a kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Navrhovateľka napriek
uvedeným skutočnostiam lekársky posudok odporcovi nedoručila.

Odporcovi zo žiadnych vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce, zákona č. 576/2004 Z. z. a

zákona č. 578/2004 Z. z. nevyplýva žiadna povinnosť, aby navrhovateľku usmerňoval aký lekársky
posudok (konkrétne kým vydaný) bude možné brať v zreteľ pri požadovanom postupe. Rovnako ani
z ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nevyplýva
povinnosť, ale naopak právo, aby požiadal o vydanie znaleckého posudku so súhlasom osoby, ktorej samá posudzovanie týkať. Vzhľadom na uvedené nie je možné sankciovať odporcu, ako zamestnávateľa,
za to, že toto svoje právo nevyužil.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak navrhovateľka zamestnávateľovi, na účely preradenia na inú prácu,
predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa
preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky
na lekársky posudok (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/237/2007). Správnosti záveru, že
navrhovateľka nenaplnila predpoklady na preradenie na inú prácu tým, že nepredložila lekársky

posudok, ale iba časť z potvrdenia vydaného sociálnou poisťovňou, nasvedčuje aj ďalšie rozhodnutie
NS SR 3Cdo/150/2005, z ktorého vyplýva, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
posudkový lekár pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti
zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 1. januára 2004, obsahuje úpravu lekárskej

posudkovej činnosti, avšak táto sa týka výlučne sociálneho poistenia, nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. V zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár
sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom
z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných a lekárskych
prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. V rámci

kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu posudkový lekár vykonáva kontrolu odbornej úrovne
posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, ako aj kontrolu potreby preradenia na inú
práce, ale za účelom poskytovania vyrovnávacej dávky. Spôsobilosť na prácu posudzuje ošetrujúci
lekár a ošetrujúci lekár tiež posudzuje potrebu preradenia na inú prácu. Posudkový lekár vykonáva
len kontrolu tohto posúdenia vykonávanú ošetrujúcim lekárom a v prípade preradenia na inú prácu

len z hľadiska poskytovania vyrovnávacej dávky. Z uvedeného teda vyplýva, že posudkový lekár
pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na
prácu a o potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, ale vykonáva len kontrolu tohto posúdenia
vykonanú ošetrujúcim lekárom, v dôsledku čoho je záver súdu prvého stupňa že „rozhodnutie sociálnej
poisťovne má vyššiu výpovednú silu, keďže navrhovateľka sa musela podrobiť lekárskej prehliadke a

jej zdravotný stav posudzoval posudkový lekár“ nesprávny. Podľa platných právnych predpisov orgány
štátnej zdravotnej správy a orgány sociálneho zabezpečenia takéto rozhodnutia na pracovnoprávne
účely už nevydávajú.

Keďže navrhovateľka v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala, že predložila zamestnávateľovi

lekársky posudok, za účelom preradenia na inú prácu, nevznikla odporcovi povinnosť navrhovateľku
na inú prácu preradiť. Ak sa navrhovateľka v dňoch 1., 2., 3., 6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez
ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, za účelom výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, a to
aj napriek Výzve odporcu na nastúpenie do práce a upozornenie na možnosť okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruzodňa2.9.2010(č.l.11spisu),jepotrebnévyhodnotiťtotokonanieunavrhovateľky

ako neospravedlnenú absenciu, ktorá oprávňovala zamestnávateľa pristúpiť k najzávažnejšej sankcii za
porušenie pracovnej disciplíny, a to k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce.

Odvolací súd záverom dodáva, že nesprávny právny záver súdu prvého stupňa spočíva aj vo

vyslovenom závere, že ďalším dôvodom, pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
možné vyhodnotiť ako neplatné je, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu odborovým orgánom. Na
písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru predloženého odporcom, je pečiatka
príslušného odborového orgánu, s podpisom podpis predsedníčky odborov, s písomným dodatkom,
že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s dátumom 9. 9. 2011, čomu

nasvedčuje aj zápisnica o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010,
skutočnostiktorésúrelevantnézhľadiskaskúmaniasplneniahmotnoprávnejpodmienkyčimbolsplnená
hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil a

návrh navrhovateľky na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom
odporcu zo dňa 09. 09. 2010 je neplatné zamietol, keď súd prvého stupňa síce v dostatočnom rozsahu
pre posúdenie veci zistil skutkový stav, avšak tento nesprávne právne posúdil.O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151
ods. 1, keď odporca, cestou svojho právneho zástupcu, podal návrh na priznanie náhrady trov konania a
priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov a a trov právneho zastúpenia vo výške 636,87

€, ktoré zaviazal navrhovateľku, s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu
zástupcovi odporcu.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny predchádzajúceho právneho zástupcu odporcu O..
W. T., advokátky v Bratislave, za 7 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenie dňa 28.

2. 2011, účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2011, 19. 4. 2011, 16. 6. 2011, písomné podanie vo veci
samej - odvolanie voči rozsudku zo dňa 31. 8. 2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 25. 4. 2013,
písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľky zo dňa 8. 8. 2013, a z odmeny
súčasného právneho zástupcu odporcu za 1 úkon právnej služby účasť na odvolacom pojednávaní dňa
12. 11. 2015. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11
ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb predstavuje za rok 2011 sumu 57,- €, za rok 2013 sumu 60,07 € a za rok 2015 sumu
64,53 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje, aj s poukazom na ustanovenie
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, sumu 530,73 € (5 x 57,- € + 5 x 7,41 € režijný paušál + 2 x 60,07 € +
2 x 7,81 € režijný paušál + 1 x 64,53 € + 1 x 8,39 € režijný paušál). Odmena a náhrada za úkony bola v
zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o 20 % DPH, t. j. o sumu 106,14 €, keďže predchádzajúca

právna zástupkyňa, a aj súčasný právny zástupca odporcu, je platiteľom DPH. Celková odmena potom
predstavuje sumu 636,87 € (530,73 € + 106,14 €), z tohto odmena JUDr. Andrey Cúgovej predstavuje
sumu 549,37 € a odmena Advokátskej kancelárie SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej č. 14,
Bratislava, sumu 87,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.