Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899526
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. E. XX, P., zastúpený JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti odporcom: 1. Petrol invest s.r.o., so sídlom
Riečna 2, Bratislava, IČO 35 730 331, 2. OMV Slovensko s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava,
IČO 00 604 381, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Martina Benku 9, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o
odvolaní navrhovateľa a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/200/2003-286

zo dňa 21. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak,
že návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 5.824,45
eura a odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura Advokátskej kancelárii ECKER - KÁN & PARTNERS,
s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 13.10.2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi

Petrol Invest s.r.o., so sídlom Bratislava, Riečna 2 (odporca v 1. rade) určenia:
1. že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.11.1997, ktorej
vklad do katastra bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V-XXXX/XX, je neplatná.
2. že rozdelenie nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. P., ktoré boli vedené ku dňu 08.08.1997, kedy
bol vyhotovený geometrický plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 na LV XXXX ako parc. č. 1792
vodná plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 na novoutvorenú parc.
č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2, parcelu č. 1792/2 vodná plocha o výmere 1522 m2, parcelu

č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1793/2 orná pôda o výmere 1419 m2, je neplatné
3. že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P. vedenej na č. LV XXXX ako
parc. č. 1792 vodná plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2. Návrh
odôvodňoval tým, že kúpnu zmluvu zo 17.11.1997 so spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. uzatvoril bez
toho, aby poznal geometrický plán, ktorý mal byť podkladom vyhotovenia kúpnej zmluvy a ani v kúpnej
zmluve nedal súhlas k tomu, aby parcely číslo 1792 a 1793 boli rozdelené tak, ako sa to následne
prejavilo na liste vlastníctva, geometrický plán nebol ku kúpnej zmluve pripojený, pevne zviazaný,

kúpna zmluva neobsahuje jeho číslo, a teda jeho bližšiu identifikáciu. Pritom, ak je zmluva o prevode
nehnuteľnosti vyhotovená na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický
plán, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá
len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľnýcelok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Geometrický plán v tomto prípade nebol
neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR
č. 69/2001. So spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. skutočne rokoval pôvodne o odpredaji všetkých parciel,

ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, pričom ich kúpna cena mala byť okolo 9 mil. Sk. Napokon
však navrhovateľ nevedomky uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej sú zahrnuté všetky parcely v domnení, že
sa predáva len časť a aj kúpna cena bola v nej tiež dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť
nehnuteľností. Postupne mali účastníci uzatvárať ďalšie kúpne zmluvy na ostatné parcely, a tak kúpna
cena spolu mala byť okolo 9 mil. Sk. Poukázal na značný nepomer vo výške kúpnej ceny v prvej zmluve

zo dňa 17.11.1997 a v druhej zmluve zo dňa 29.04.1998. Petrol Invest s.r.o. mu doposiaľ nevyplatil ani
kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Okrem toho on ako vlastník nikdy nedal súhlas k tomu, aby
došlo k rozdeleniu nehnuteľností, ako sa vytvorili geometrickým plánom. Okolnosti, za ktorých sa kúpna
zmluva zo 17.11.1997 uzatvorila a dôsledky, ktoré vyvolala jednoznačne preukazujú, že pokiaľ by vedel,
že geometrický plán je podkladom na uzatvorenie kúpnej zmluvy a že predáva všetky tie nehnuteľnosti
v ňom uvedené, nikdy by kúpnu zmluvu za kúpnu cenu niečo nad milión korún neuzatvoril.

Navrhovateľ poukázal na Stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 ktorým došlo k vydaniu
zjednocujúceho stanoviska o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej
forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list,

musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny,
a to už pred jej podpísaním. Splnenie tejto technickej podmienky je súd povinný skúmať v konaní o
neplatnosť zmluvy. Keďže podľa navrhovateľa nebol geometrický plán pevnou súčasťou kúpnej zmluvy
ktorú uzatvoril s odporcom v 1. rade, je táto kúpna zmluva absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

V priebehu konania navrhovateľ písomným podaním zo dňa 08.05.2008 zmenil návrh tak, že žiadal, aby
súd do konania pribral na strane pasívne legitimovaného účastníka OMV Slovensko s.r.o. Bratislava,
IČO 00 604 381 ako odporcu v 2. rade ktorý je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných
nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1998 s odporcom v 1. rade.
Súčasne žiadal pripustiť zmenu petitu tak, aby súd určil:

1. že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.11.1997 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou
Petrol Invest ako kupujúcim, ktorou boli odpredané nehnuteľnosti v k. ú. P. parc. č. 1793/1 orná pôda
o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho práva
povolený správou Katastra P. dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/XX je neplatná.
2. že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako

kupujúcim dňa 29.04.1998, ktorou boli odpredané parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č.
1792/1rybníkyovýmere722m2,vkladvlastníckehopráva povolenýSprávoukatastraP.dňa11.11.1998
pod č. V XXXX/XX je neplatná.
3. že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených na LV č. XXXX ako parc. č. 1793/1
ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc.

č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7 ostatné plochy
o výmere 1337 m2, ktoré pôvodne vznikli na základe geometrického plánu číslo 11845597-082/97 ako
novovytvorená parcela číslo 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená parcela číslo
1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Návrh v tejto časti odôvodnil tým, že ak je absolútne neplatná

prvá kúpna zmluva, následne nemohla byť platná ani druhá kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom
v 1. rade a odporcom v 2. rade, pretože v čase jej uzatvorenia odporca v 1. rade ako predávajúci nebol
vlastníkom týchto nehnuteľností a odporca v 2. rade ich nemohol platne nadobudnúť od nevlastníka.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 09.05.2008 č. k. 9C/200/2003-140 pripustil zmenu petitu návrhu

a pribral do konania odporcu v 2. rade.

Odporca v 2. rade (už len ten bol účastníkom konania) žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Samotné
neuhradenie kúpnej ceny podľa jeho názoru, aj keby bolo v konaní preukázané, nie je dôvodom
na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Okolnosť, že

kúpna zmluva bola pre navrhovateľa neurčitá a spôsobila následok, ktorý on nechcel vyvolať, treba
v konaní preukázať vzhľadom ku skutočnosti, že podpis navrhovateľa ako predávajúceho musel byť
na kúpnej zmluve úradne overený, aj v roku 1997, a preto niet pochybností o tom, že navrhovateľ
kúpnu zmluvu uzavrel. Tvrdenie, že bol odporcom v 1. rade uvedený do omylu musí preukázať.V čase, keď on uzatváral kúpnu zmluvu s odporcom v 1. rade, bol odporca v 1. rade vedený ako
vlastník nehnuteľnosti, od ktorého nadobudol vlastníctvo dobromyseľne, bez akýchkoľvek pochybností
a vedľajších úmyslov na základe platnej kúpnej zmluvy, ktorú s odporcom v 1. rade uzavrel. Navrhovateľ

sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ide o synalagmatický právny
vzťah, preto majú účastníci povinnosť vrátiť si navzájom, čo si plnili. V návrhu navrhovateľa však chýba
takáto povinnosť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal dňom povolenia
vkladu vlastníckeho práva t. j. 11.11.1998. Jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo dňom
povolenia vkladu 19.11.1997. Desaťročná vydržacia doba začala plynúť jeho právnemu predchodcovi

od 19.11.1997 a vychádzal z vecno-právnej povahy držby (vlastníckeho práva) ako aj z ust. § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka do vydržacej doby sa v tomto prípade započítava aj doba od 19.11.1997
po ktorú mal predmetné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe odporca v 1. rade, preto po uplynutí
lehoty desiatich rokov ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom bez akýchkoľvek ďalších podmienok a
v súčasnej dobe nie je možné, aby v tomto konaní došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva. Keďže
nadobudol vlastnícke právo vydržaním, mal za to, že navrhovateľ nemôže mať ani naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odporca nadobudol vlastnícke
právo riadnym a zákonným spôsobom bez akýchkoľvek ďalších pochybností. Bez ohľadu na posúdenie
otázky neplatnosti prvej a druhej kúpnej zmluvy nie je možné dosiahnuť zmenu právneho postavenia
navrhovateľa k nehnuteľnostiam a nie je splnená ani zákonom vyžadovaná podmienka naliehavého
právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Argument navrhovateľa, že kúpnu zmluvu

uzatvoril bez toho, aby poznal geometrický plán č. 11845597-082/97 vyhotovený 28.08.1997 a že
nikdy nedal súhlas s rozdelením parcely č. 1792 a 1793 neobstojí, nakoľko v kúpnej zmluve sa
uvádza, že v celosti predáva vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer geometrického
plánu. Teda geometrický plán bol v kúpnej zmluve identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou
rozdelených parciel, presným označením dátumu vyhotovenia geometrického plánu. Sám navrhovateľ

za vyhotovenie geometrického plánu zaplatil. Ďalej poukázal na § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade , ktorý vyžadoval,
aby k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením
alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti
nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Pojmy "verejná listina" a "zmluva" nemožno zamieňať.

V čase uzavretia kúpnej zmluvy nebolo zákonom uloženou povinnosťou, resp. povinnou náležitosťou
pripojenie geometrického plánu k zmluve o právach k nehnuteľnostiam a tak neexistovala zákonná
podmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy.
V čase konania o povolenie vkladu vlastníctva nemal katastrálny úrad povinnosť skúmať, či geometrický
plán je pevne spojený so zmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave

neexistovala. Nemožno prihliadať na neskoršie prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR o
pevnom spojení geometrického plánu s kúpnou zmluvou, keď v čase uzatvárania prvej kúpnej zmluvy
neexistovala táto zákonná podmienka a ani ustálená prax, ktorá by takéto pevné spojenie vyžadovala.

OkresnéhosúduLevicerozhodolvoveciprvýkrát rozsudkom zo dňa 11.02.2009č.k.9C/200/2003-204

tak, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
17.11.1997 medzi ním ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim, ďalej neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 29.04.1998 uzavretej medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade
ako kupujúcim a zároveň sa domáhal určenia, že on (navrhovateľ) je vlastníkom týchto nehnuteľností,
ktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv a ktoré sú v súčasnosti vedené na Správe katastra P. na

LV č. XXXX pre kat. úz. P. zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Zamietnutie návrhu súd
odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 psím. c/ OSP o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997 z dôvodu, že v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa už odporca v 1. rade nevlastnil sporné nehnuteľnosti, čo znamená,
že aj v prípade vyhovenia takémuto žalobnému petitu sa právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k

spornej nehnuteľnosti nijako nezmení. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že prvá kúpna
zmluva je neplatná z dôvodu, že by bol odporcom uvedený do omylu, ktorý mal spočívať v tom, že nemal
v úmysle predať nehnuteľnosti v takej výmere ako sú uvedené v zmluve, ale v menšej.
Ani skutočnosť, že tá istá nehnuteľnosť bola následne odporcom v 1. rade predaná odporcovi v 2.
rade za podstatne vyššiu kúpnu cenu, ešte nie je dôkazom o tom, že navrhovateľ pri uzatváraní prvej

kúpnej zmluvy konal v omyle. Po prijatí záveru súdom prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal
naliehavýprávnyzáujemnaurčeníprvejkúpnejzmluvyzaneplatnú,súdužneskúmaldôvodyneplatnosti
tejto kúpnej zmluvy podľa ust. § 46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ktoré namietal navrhovateľ, a to z
hľadiska nedostatku jej pevného zviazania s prílohami (geometrickým plánom) tak, aby tvorili technickújednotu danej listiny. Pokiaľ ide o druhú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi odporcami, neplatnosti ktorej
sa navrhovateľ domáhal, a predmetom ktorej bol predaj tých istých nehnuteľností, ktoré predával
navrhovateľ odporcovi v 1. rade prvou kúpnou zmluvou, súd konštatoval, že navrhovateľ nepredložil

žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca v 2. rade nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dobromyseľný, pretože kupoval nehnuteľnosti od vlastníka (odporcu v 1. rade) a preto považoval túto
kúpnu zmluvu za platnú. Námietku navrhovateľa, že kúpna cena tých istých nehnuteľností v druhej
kúpnej zmluve bola podstatne vyššia za akú on predal nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade prvou kúpnou
zmluvou, súd posúdil ako právne bezvýznamnú, nespôsobujúcu neplatnosť oboch kúpnych zmlúv. Súd

prvého stupňa po zistení, že návrh v časti určenia neplatnosti oboch kúpnych zmlúv nie je dôvodný,
zamietol návrh vo všetkých troch výrokoch, teda aj výrok týkajúci sa určenia vlastníckeho práva
navrhovateľa.
Tento rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 7Co/55/2009 - 228 zo dňa 25.11.2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ sa domáhal popri sebe troch

žalobných petitov, z ktorých prvé dva sa týkali neplatnosti kúpnych zmlúv a tretí sa týkal určenia
vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetnom prevodu v týchto kúpnych
zmluvách. V napadnutom rozsudku súd odôvodnil len zamietnutie prvých dvoch žalobných petitov a
zamietnutie tretieho určovacieho petitu ničím neodôvodnil, hoci ide o samostatné petity, ktoré musí
samostatne posúdiť po skutkovej i právnej stránke. Pri existencii troch žalobných petitov odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že prvé dva žalobné petity týkajúce sa určenia
neplatnosti kúpnych zmlúv sú nadbytočné popri žalobnom petite o určenie vlastníckeho práva k tým
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
síce konštatuje, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa v zmysle ust. § 80 písm. c/
OSP na určení neplatnosti prvej kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa tým právne postavenie navrhovateľa

nezmení, pretože odporca v 1. rade už nie je vlastník sporných nehnuteľností, ale ním je odporca
v 2. rade a zároveň konštatoval, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na určení neplatnosti
druhej kúpnej zmluvy, čo však bližšie nezdôvodnil. Napriek zamietnutiu prvých dvoch žalobných petitov
pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na ich určení podľa § 80 písm. c/ OSP, súd sa
čiastočne zaoberal aj dôvodmi neplatnosti oboch zmlúv o ktoré navrhovateľ oprel svoj návrh. Prvú kúpnu

zmluvu súd neposúdil ako neplatnú podľa § 49a Obč. zákonníka, pretože nebolo preukázané tvrdenie
navrhovateľa,žekonalvomyle.Ďalšímdôvodomneplatnostiprvejkúpnejzmluvyvzmysle ust.§46ods.
1, 2 Obč. zákonníka, namietanej navrhovateľom, sa už súd prvého stupňa nezaoberal. Pri neplatnosti
druhej kúpnej zmluvy súd vychádzal z toho, že v čase uzatvárania tejto zmluvy bol odporca v 1. rade
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ako vlastník ich mohol previesť na odporcu v 2. rade, ktorý

ich nadobudol riadnou kúpnopredajnou zmluvou. Zamietnutie tretieho určovacieho výroku súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku ničím nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo
potrebné predovšetkým zaoberať sa žalobným petitom týkajúcim sa určenia vlastníckeho práva a v
rámci toho, ako predbežnú otázku riešiť aj otázku neplatnosti oboch kúpnych zmlúv. Za danej procesnej
situácie, keď navrhovateľ sa popri sebe domáhal vyslovenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a súčasne

aj určenia jeho vlastníckeho práva, úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo zaoberať sa
žalobnýmpetitomtýkajúcimsalenurčeniavlastníckehoprávanavrhovateľakspornýmnehnuteľnostiam,
pretože len na takomto petite môže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm.
c/ OSP a ďalšie dva žalobné petity (o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) popri určovacom petite sú
nadbytočné,pretoženavysloveníneplatnostikúpnychzmlúvpoprinávrhunaurčenievlastníckehopráva

nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože v rámci určovacieho petitu sa súd musí
platnosťou oboch kúpnych zmlúv zaoberať ako predbežnými otázkami.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom opätovne vo veci rozhodol napadnutým
(v poradí druhým) rozsudkom č. k. 9C/200/2003-286 zo dňa 21.03.2012 tak, že návrhu v časti určenia

vlastníctva k nehnuteľnostiam vyhovel a určil, že navrhovateľ U.. A. K. rod. K. nar. XX.XX.XXXX r. č.
XXXXXX/XXXX je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených v Správe katastra P. ako parcely registra
"C" na LV XXXX ako parc. č. 1793/1 ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č.
1793/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2

a parc. č. 1793/7 ostatné plochy o výmere 1337 m2, vzniknuté na základe geometrického plánu číslo
11845597-082/97 ako novovytvorená parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená
parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv
číslo vkladu V XXXX/XX z 19.11.1997 a číslo vkladu V XXXX/XX z 11.11.1998 pre späťvzatie návrhunavrhovateľom v tejto časti zastavil. Ďalším výrokom konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a zároveň
rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil

odkazom na ust. § 80 písm. c/ OSP a ust. § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že navrhovateľ vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zobral
návrh v časti o určenie neplatnosti oboch kúpnych zmlúv späť, a preto v tejto časti súd konanie podľa §
96 ods. 1, 2 OSP zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu tak zostal žalobný petit o

určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Pretože v priebehu konania bol
odporca v 1. rade vymazaný z Obchodného registra ex offo dňom 10.05.2011, súd konanie voči nemu
podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil. Súd vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovateľ s odporcom v 1.
rade uzavreli dňa 17.11.1997 kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi predal podľa bodu I. odsek
1. nehnuteľnosť k. ú. P. vedenú na Správe katastra P. na č. LV XXXX, k. ú. P., ako parc. č. 1792 ostatné
vodné plochy o výmere 2244 m2 a ako parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 pod B1 na mene

navrhovateľa v celosti. Podľa bodu I. odsek 2. zmluvy predmetom predaja bola nehnuteľnosť v celosti
vytvorená geometrickým plánom číslo 11845597-082/97 zo dňa 28.08.1997 ako parc. č. 1793/1 orná
pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 179281 vod. pl. o výmere 722 m2, ktoré nehnuteľnosti vznikli, pokiaľ
ide o parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 odčlenením od parc. č. 1793 orná pôda o výmere
7697 m2 (LV XXXX) a pokiaľ ide o parc. č. 1792/1 vod. pl. o výmere 722 m2 odčlenením od parc. č. 1792

ostatné vodné pl. o výmere 2244 m2 (LV č. XXXX). Vklad bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/
XX Okresným úradom P., katastrálny odbor. Zo spisu Správy katastra P. číslo V XXXX/XX je možné
zistiť, že tri listy kúpnej zmluvy sú pevne zviazané. Súčasťou spisu je voľne založený geometrický plán
číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997, znalecký posudok číslo 176/1997 a návrh na vklad vlastníckeho
práva zo 17.11.1997. Úradne overený na kúpnej zmluve je podpis predávajúceho - navrhovateľa. Zo

znaleckého posudku číslo 176/1997 zo dňa 27.10.1997 vyplýva, že objednávateľom jeho zhotovenia
bol navrhovateľ. Novovzniknutá nehnuteľnosť bola zapísaná na Správe katastra P. na LV XXXX k. ú. P.,
ako parc. č. 1792/1 vodné plochy o výmere 722 m2 a parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 vo
vlastníctve odporcu v 1. rade v celosti.
Ďalej súd zistil, že kúpnou zmluvou číslo 98/143/2351 zo dňa 29.04.1998 odporca v 1. rade predal

odporcovi v 2. rade nehnuteľnosť k. ú. P. č. LV XXXX parc. č. 1792/1 Rybníky o výmere 722 m2 a parc.
č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 11.11.1998. V
súčasnosti je nehnuteľnosť vedená na Správe katastra P. na č. LV XXXX k. ú. P. ako parc. č. 1793/1
ostatné plochy o výmere 1470 m2 ostatné plochy, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7
ostatné plochy o výmere 1337 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/3, súpisné číslo XXXX na parc.
č. 1793/4 a súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/5 vo vlastníctve odporcu v 2. rade v celosti. K týmto
nehnuteľnostiam sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že prvá kúpna zmluva,
ktorou predával nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva ktorou nemohol odporca v
2. rade platne nadobudnúť vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam od nevlastníka - odporcu v 1.
rade. Vzhľadom na predmet sporu - určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré
najskôr navrhovateľ prvou kúpnou zmluvou predal odporcovi v 1. rade a ten ich následne druhou kúpnou
zmluvou predal odporcovi v 2. rade, sa súd najskôr zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou oboch

kúpnychzmlúv.Navrhovateľ naliehavýprávnyzáujemnaurčenísvojhovlastníckehopráva odôvodňoval
tým, že súčasnú zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností môže dosiahnuť len rozhodnutím
súdu o určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Tvrdil, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel s
odporcom v 1. rade je absolútne neplatná preto, že geometrický plán netvoril pevnú súčasť kúpnej
zmluvy a tak bez jeho vedomia došlo k prevodu celej nehnuteľnosti, hoci predmetom kúpy bola len časť

nehnuteľnosti, o čom svedčí aj výška kúpnej ceny. Svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzuje
od neplatnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že kúpna zmluva a geometrický plán netvorili pevnú súčasť,
neboli pevne zviazané, a preto absentuje jeho vôľa ako predávajúceho, aby boli pozemky rozdelené
na nové parcelné čísla. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
navrhovateľakspornýmnehnuteľnostiampodľa§80písm.c/OSPjedaný, pretoželenrozhodnutiesúdu

môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pretože v súčasnosti je
na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník odporca v 2. Súd prvého stupňa svoj právny záver o neplatnosti
prvej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997, vklad ktorej
bol povolený 19.11.1997 pod č. V 2909/97, oprel o zistenie, že uvedená zmluva o prevode nehnuteľnostínespĺňala podstatnú náležitosť, a to je pevné spojenie listín obsahujúcich prejav vôle zmluvných
strán. Každá zmluva o prevode nehnuteľností totiž musí byť urobená v písomnej forme a prejavy vôle
účastníkov zmluvy musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Takouto listinou

je aj geometrický plán, ktorý kopíruje vôľu účastníkov zmluvy previesť určité nehnuteľnosti v podobe
ním vytvorenej, čiže ide o prejav vôle účastníkov previesť určitú nehnuteľnosť identifikovanú tak listom
vlastníctva ako aj geometrickým plánom s novovytvorenými parcelami. Pokiaľ takúto zmluvu, vrátane
nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky jednotlivé hárky pevne spojené (zošité)
tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. V danom prípade geometrický

plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 vytvoril nový stav parciel a podľa neho sa nehnuteľnosť
zapísaladokatastranehnuteľností.Prevedenienehnuteľnostivpodobe,akojuvytvorilgeometrickýplán,
ktorý je súčasťou zmluvy, je prejavom vôle účastníkov zmluvy, preto tento prejav vôle musí byť na tej
istej listine. Dosiahnuť, aby prejav vôle bol na jednej listine, keďže obsahuje viac hárkov, možno len
pevným zošitím listín. V danom prípade sa tak nestalo. Súd prvého stupňa tieto svoje závery oprel
o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 69/2001, ktoré riešilo danú problematiku tak,

že ak je zmluva napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický
plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia
byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie
vôľovo či obsahovo) nedielny celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku
zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne

vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného
pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov). Konštatoval, že v tejto súvislosti neobstojí názor
odporcu, že zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu prišlo až v roku 2001, teda po uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy, resp. po vklade vlastníctva a že nemôže pôsobiť retroaktívne. Ustanovenie
§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platilo v tom znení a v tom čase, kedy účastníci zmluvu

uzatvárali a bolo teda pre zmluvné strany záväzné aj v roku 1997. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že
prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Zjednocujúce stanovisko neprinieslo novú zákonnú
podmienku platnosti právneho úkonu. Z uvedeného je preto možné vyvodiť len jeden právny záver,
že absencia pevného spojenia geometrického plánu so všetkými ostatnými hárkami kúpnej zmluvy
spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.

Prvostupňový súd po prijatí záveru, že prvá kúpna zmluva zo dňa 19.11.1997 uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom v 1. rade je neplatná, posúdil ako neplatnú aj druhú kúpnu zmluvu
zo dňa 29.04.1998 uzavretú medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, pretože odporca
v 1. rade previedol na odporcu v 2. rade práva, ktoré sám nemal v čase uzatvárania kúpnej zmluvy

dňa 29.04.1998. Odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol ju platne previesť na iný
subjekt. Prvá kúpna zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok zákonnej podmienky, a preto
odporca v 1. rade nemohol na základe takejto neplatnej kúpnej zmluvy nadobudnúť platne vlastnícke
právo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 2. rade, že nehnuteľnosť nadobudol
vydržaním. Možno súhlasiť s tým, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe

kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade a vkladom vlastníctva dňa 11.11.1998 sa stal
ich držiteľom (vlastníkom). Desaťročná vydržacia doba sa však prerušila u odporcu v 1. rade dňom
13.10.2003, kedy bol podaný na súd návrh na začatie konania, a u odporcu v 2. rade dňom 28.05.2008,
kedy bol pribratý do konania na strane pasívne legitimovaného účastníka. Od toho času prestala byť
jeho držba dobromyseľná. Okrem toho odporca v 1. rade nadobudol vlastníctvo na základe od počiatku

neplatnej kúpnej zmluvy a tak dobromyseľnosť držby zjavne neexistuje. O náhrade trov konania vo
vzťahunavrhovateľaodporcav1.rade,vočiktorémubolokonaniezastavené,rozhodoltak,žeodporcovi
v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade o náhrade trov
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Oba výroky o trovách konania
odôvodnil aplikáciou ust. podľa § 150 ods. 1 OSP keď dôvody hodné osobitného zreteľa na strane

neúspešných odporcov videl v tom, že vzhľadom na predmet sporu by sa povinnosť odporcu v 2. rade
nahradiť navrhovateľovi trovy konania javila ako tvrdosť zákona. Právny stav, ktorý nastal v dôsledku
neplatnosti prvej kúpnej zmluvy odporca v 2. rade nezapríčinil, preto by bolo nespravodlivé, aby znášal
trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v
zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil a návrh zamietol a priznal mu náhradu trov celého
konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu a jeho právne posúdenieneplatnosti kúpnej zmluvy považuje za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na to, že zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovalo, bolo prijaté až v roku 2001, práve z dôvodu nejednotnej

aplikačnej praxe ust. § 46 ods. 2 Obč. zákonníka a ak ho súd prvého stupňa aplikoval na danú
vec, je to v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Súdy majú možnosť
prihliadať na existujúcu judikatúru, ale nie na rozhodnutia, ktoré boli publikované až po právnom
úkone, uskutočnenom v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Nepoprel, že súdna prax dospela k
zakotveniu podmienky, že pre zmluvu o prevode nehnuteľností, ktoré vznikli rozdelením, je nevyhnutné,

aby geometrický plán bol pevnou a nedeliteľnou súčasťou danej zmluvy. Avšak považoval za nesprávne,
ak prvostupňový súd uzavrel, že vzhľadom na nezmenenie ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je možné dôvodiť, že táto podmienka mala byť splnená aj v čase uzatvorenia prvej kúpnej
zmluvy. Z gramatickej, resp. inej výkladovej interpretácie daného ustanovenia pritom nie je možné
vyvodiť záver, že spojenie s geometrickým plánom (či inou formou prílohy) je v opísaných prípadoch
zákonom vyžadovanou náležitosťou, a to práve berúc do úvahy pojem "prejav vôle". Geometrický plán

ako taký však predstavuje len technický podklad právneho úkonu, tzn. nie je možné ho automaticky
hodnotiť ako prejav vôle účastníka v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Geometrický plán
tvorí prílohu zmluvy o prevode nehnuteľností tzn. vyriešenie spornej otázky, či aj prílohy takejto formy
zmluvy majú zo zákona tvoriť so zvyškom zmluvy technicky jednotný dokument bolo nevyhnutné vyriešiť
až v priamej súdnej praxi. Platnosť právneho úkonu je pritom potrebné posudzovať podľa legislatívy

účinnej v čase, kedy bol tento úkon uskutočnený a vo vzťahu k predmetnej veci nie je možné dospieť
k záveru, že namietané nespojenie geometrického plánu bolo zákonom vyžadovanou náležitosťou. V
tejtosúvislostipoukázalnato,žezamýšľanýmúčelomsúčasnejprávnejúpravy§46ods.1katastrálneho
zákona bolo vytvorenie zákonnej podmienky, aby k zmluvám, predmetom ktorých je prevod pozemkov
novovzniknutých na základe rozdelenia, musel byť pripojený aj súvisiaci geometrický plán. Uvedené

však nemá vplyv na skutočnosť, že v čase podpisu kúpnej zmluvy dané ustanovenie katastrálneho
zákona pojem zmluva nezahŕňalo, pričom z § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona (opäť účinného
v čase podpisu zmluvy) už v tom čase bolo zrejmé, že pojem zmluva je oddelený a nezameniteľný
s pojmami verejná listina a iná listina. Tzn. v čase podpisu kúpnej zmluvy neexistovala zákonná
podmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy

a je toho názoru, že nie je možné, aby kúpna zmluva bola z uvedeného dôvodu absolútne neplatným
právnym úkonom. Pre účastníkov akejkoľvek zmluvy je záväzná právna úprava platná v čase, kedy
sa daná zmluva uzatvorila, pričom aj príslušná správa katastra pri posudzovaní podaného návrhu na
vklad je povinná ako orgán štátnej správy postupovať výlučne na základe zákona a v jeho medziach.
Tzn. že v čase predmetného konania o povolení vkladu vlastníckeho práva príslušná správa katastra

nemala zákonnú povinnosť skúmať splnenie namietaného nespojenia geometrického plánu s kúpnou
zmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave neexistovala. V danom
čase pritom neexistovala ani ustálená prax (či už súdna alebo na úrovni správy katastra) v obdobných
prípadoch, kedy by bolo priamo vyžadované pevné technické spojenie zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá vznikla na základe geometrického plánu, s daným geometrickým plánom.

Nedostatok takéhoto spojenia teda v tomto prípade nemôže mať za následok ani absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa nejedná a ani nemohlo jednať o
úkon, ktorý by svojím obsahom odporoval zákonu, obchádzal ho, alebo sa priečil dobrým mravom.
Berúc do úvahy dostatočnú špecifikáciu geometrického plánu v kúpnej zmluve skutočnosť, že sám
navrhovateľ uhrádzal jeho vyhotovenie, ako aj dostatočne špecifikovaný predmet prevodu a vtedy platnú

právnu úpravu - považuje v rozpore so zákonnými princípmi, aby jeho technické nespojenie so zmluvou
samotnou malo vplyv na posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol,
že nepoznal geometrický plán, a že tento nebol v prvej kúpnej zmluve číselne ani iným spôsobom
bližšie identifikovaný. Toto tvrdenie popiera samotný obsah kúpnej zmluvy, lebo geometrický plán bol v
nej identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou rozdelených parciel, presným označením dátumu

vyhotovenia geometrického plánu, ako aj označením geodetickej kancelárie. V tejto súvislosti poukázal
aj na existenciu príjmového pokladničného dokladu č. 14/97 zo dňa 03.09.2007, z ktorého vyplýva,
že navrhovateľ uhradil danej geodetickej kancelárii sumu vo výške 11.000,- Sk. Berúc do úvahy, že
sám navrhovateľ zaplatil za vyhotovenie predmetného geometrického plánu, ako aj citovanú časť kúpnej
zmluvy, je toho názoru, že navrhovateľ bol s existenciou geometrického plánu aj s jeho obsahom

dostatočne oboznámený, a jeho tvrdenia o opaku kvalifikujeme ako čisto účelové. Zároveň navrhovateľ
uviedol, že nikdy nevyslovil súhlas s tým, aby boli parcely č. 1792 a č. 1793 rozdelené tak, ako sa to
následne prejavilo na súvisiacom liste vlastníctva. Na pojednávaní dňa 24.03.2004 navrhovateľ ďalej
uviedol, že nevedomky uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej sú uvedené všetky parcely v domnení, že predávalen časť, pričom kúpna cena v nej bola dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť nehnuteľností.
Z citovanej časti Článku VII kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si jednoznačne a zrozumiteľne
určili nehnuteľnosti a súvisiaci rozsah vlastníckeho práva, ktoré mal odporca v 1. rade nadobudnúť, a to

spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek pochybnosť. Argumentácia navrhovateľa o domnienke, že predáva
len časť je neopodstatnená a opäť zjavne účelová a navrhovateľovi sa nepodarilo jeho tvrdenia právne
relevantnýmspôsobompreukázať.Keďžekúpnazmluvaspĺňalavšetkynáležitostivyžadovanézákonom
(ako formálne, tak aj obsahové) v čase jej podpisu, len nedostatok technického spojenia nemôže
predstavovať dôvod pre jej neplatnosť. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade neprihliadnuť

na skutočnosť, ktorý z účastníkov neplatnosť úkonu spôsobil, a či niektorý z nich konal v dobrej viere.
Prejednávanú vec je zároveň treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné posudzovať len na základe striktne formalistického
výkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka - je potrebné ju vnímať v širšom kontexte
občianskeho práva ako celku - t. j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor so
zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom. V týchto širších intenciách treba interpretovať aj účel

zakotvenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov. V tomto prípade však preukázateľne neexistoval
akýkoľvek rozpor s vtedy účinnými zákonmi ani s ustálenou súdnou praxou. Pokiaľ navrhovateľ namietal
nezaplatenie kúpnej ceny odporcom v 1. rade mohol si toto právo uplatňovať v riadnom súdnom konaní.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že rozsudok

neaplikuje žiadnu právnu normu retroaktívne. Skutočnosť, že rozsudok poukázal na zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu SR je len dôkazom toho, že je správne aplikovaná judikatúra, upravujúca
obdobnú situáciu. Vnútroštátna judikatúra je záväzná. Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva číslo žiadosti 30658/05. S právnym záverom prvostupňového súdu sa navrhovateľ stotožnil
a poukázal v tomto smere na už uvedený záver Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého

vzájomne sa odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru
o ochrane ľudských práv. Navrhovateľ sa k tomuto viackrát vyjadril v konaní a na týchto vyjadreniach
zotrval. Odporca sa pokúšal dať dôraz na v § 46 OZ uvedené slovné spojenie prejav vôle. Navrhovateľ
ako vlastník nevyslovil súhlas so zápisom geometrického plánu ani mimozmluvne a ani v spornej kúpnej
zmluve, čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Teda nie len nespojenie technického

podkladu-geometrickéhoplánusozmluvou,aleajabsenciajehovôlenarozdeleniepôvodnýchparcielje
dôvodom neplatnosti. V kúpnej zmluve absentuje navrhovateľov súhlas na rozdelenie parciel číslo 1792
vodná plocha vo výmere 2244 m2 a parcely číslo 1793 orná pôda vo výmere 7697 m2 na novoutvorené
parcely č. 1792/1, 1792/2, 1793/1 a 1793/2. Skutočnosť, že túto vôľu navrhovateľ neprejavil ani v
kúpnej zmluve a ani pred jej uzatvorením tak, že by podal návrh na zápis geometrického plánu do

katastra nehnuteľností, je dôvodom vyvodenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľom a Petrol invest, s.r.o. Tvrdenie odporcu v 2. rade, že geometrický plán je prílohou zmluvy
je len sčasti pravdivé, pretože je prílohou, ktorá musí tvoriť s právnym úkonom jeden celok, keďže
nie je možné, aby zmluva, ktorá obsahuje prevod nehnuteľností bola vyhotovená ako jeden úkon na
viacerých listinách. K takémuto záveru je možné dospieť čisto len výkladom zákona a práve preto aj

NS SR prijal zjednocujúci výklad. Odporca v 2. rade opätovne argumentuje, že ak súdna prax zaujala
stanovisko k veci, znamená len toľko, že výklad zákona musí byť jednotný a zákon musí byť rovnako
aplikovaný na obdobné alebo rovnaké prípady. Diskutovať o tomto neprislúcha účastníkom právnych
úkonov. Kogentné ustanovenia zákona musia účastníci dodržiavať, inak sa vystavujú možnosti domáhať
sa neplatnosti právneho úkonu. Zjednocujúce stanovisko NS SR 69/2001 vychádza z rozhodnutia 3Cdo

17/1996, ktoré pod následkom neplatnosti právneho úkonu poukazuje na zákonnú požiadavku prejavu
vôle na jednej listine a z toho vyvodzuje nevyhnutnosť pevného spojenia zmluvy a geometrického plánu.
Vtomtosporeposudzovanákúpnazmluva je z17.11.1997.Katastrálnyzákonmáúplneinéposlanieako
Občiansky zákonník. Katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho
práva uvádza, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom, záznamom

a poznámkou. Vklad je úkon katastrálneho úradu. Teda toto nie je právny úkon ako ho má na mysli
OZ. Skutočnosť, že podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase podpisu kúpnej
zmluvy je potrebné pripojiť aj geometrický plán neznamená, že zmluva o prevode nehnuteľností nemusí
tvoriť pevné spojenie s geometrickým plánom. Znamená to len toľko, že správa katastra pre vykonanie
vkladu potrebuje jedno vyhotovenie geometrického plánu, ktoré je prílohou návrhu na vklad, pretože

zrejme to má ďalší význam pre technické aplikácie, archivovanie a podobne. Všetko ostatné, na čo
poukázal odporca v 2. rade ničím nevyvracia povinnosť dodržať § 46 ods. 1 a 2 OZ. Zákon o katastri
nehnuteľností nie je zákonom, ktorý upravuje náležitosti kúpnej zmluvy, ale je to zákon, ktorý upravuje
evidenčné povinnosti správneho orgánu. Princíp právnej istoty je daný tým, že sú rovnako vykladané aaplikované ustanovenia zákona. Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu nie je možné dávať do
rozporu s princípom právnej istoty jedného účastníka. Domáhanie sa práva a to aj práva na neplatnosť
právneho úkonu, je zákonné. Skutočnosť, že si správa katastra nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladal

zákon v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a neskúmala platnosť na vklad predloženej kúpnej zmluvy,
nevylučuje, že je kúpna zmluva neplatná a nemá vplyv na navrhovateľove právo neplatnosti sa domáhať.
Navrhovateľ opätovne poukázal na to, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodov obsahových
a tiež z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej formy.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ a to proti výroku

o náhrade trov konania, ktorý navrhol zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti arbitrálny a zjavne nedôvodný.
Súd prvého stupňa neuviedol, v akých okolnostiach a na strane ktorého účastníka videl dôvody hodné
osobitného zreteľa na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Navrhovateľ poukázal na to, že musel vynaložiť
náklady, aby mu bolo vrátené vlastníctvo, odporca jeho nárok trvalo popieral a tak bez vedenia tohto
sporu by nebol nezákonný stav napravený.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po
prejednaní veci na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listín (§ 213
ods. 5 OSP) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh
zamietol a rozhodol o trovách konania. Výroky o zastavení konania v časti určenia neplatnosti kúpnych

zmlúv, o zastavení celého konania voči odporcovi v 1. rade a o nepriznaní mu náhrady trov konania,
neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť.
Základnú otázku, ktorú bolo treba v konaní vyriešiť ako otázku predbežnú bola (ne)platnosť oboch
kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvá kúpna zmluva
uzatvorenámedzinavrhovateľomaodporcomv1.radeje absolútneneplatnápodľa§40ods.3vspojení

s § 46 ods. 2 Obč. zákonníka pre nedostatok formy a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva,
pretože odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré predal odporcovi v 2. rade. Ďalším
dôvodom neplatnosti prvej kúpnej zmluvy namietanej navrhovateľom (neurčitosť a nezrozumiteľnosť)
sa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal.
Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že kúpna zmluva

ktorou prevádzal svoje nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade je absolútne neplatná podľa § 37 Obč.
zákonníka a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva, ktorou odporca v 1. rade previedol tieto
nehnuteľnosti na odporcu v 2. rade, lebo predávajúci nemohol previesť na iného viac práv ako mal
sám. Navrhovateľ tvrdil, že prvá kúpna zmluva je neplatná z dvoch dôvodov: 1/ že bola neurčitá a
spôsobila následky ktoré vyvolať nechcel (nechcel predať celú nehnuteľnosť, ale len jej časť, o čom

svedčí výška kúpnej ceny) a geometrický plán, ktorý mal byť podkladom pre kúpnu zmluvu nepoznal a v
zmluve nevyslovil súhlas, aby boli parcely rozdelené tak ako sa to prejavilo v zápise na liste vlastníctva,
pričom geometrický plán nebol pripojený k zmluve a tá neobsahuje jeho bližšiu identifikáciu (§ 37 ods.
1 OZ) a 2/ že prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1, 3 OZ
(nedodržanie písomnej formy, ktorú vyžaduje ust. § 46 ods. 2 OZ), prejav vôle účastníkov musí byť na

tej istej listine a pokiaľ je jej súčasťou geometrický plán, musí byť pevne spojený (zošitý) so zmluvou. V
návrhu navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádzal aj omyl, ale touto otázkou sa už zaoberal odvolací
súd v zrušujúcom uznesení, v ktorom dal za pravdu súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by
navrhovateľ konal v omyle.
Odvolací súd k prvému dôvodu neplatnosti zmluvy (neurčitosť) uvádza, že úmysel strán kúpnej zmluvy

musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. V tomto prípade je
zo zmluvy dostatočne určitý úmysel navrhovateľa predať konkrétnu časť nehnuteľnosti za dohodnutú
kúpnu cenu, čo je v zmluve jednoznačne uvedené identifikáciou nehnuteľností podľa geometrického
plánu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že v bode I. 1 je podľa LV presne špecifikované, aké nehnuteľnosti
navrhovateľ vlastnil (parcelné číslo a výmera) a v bode 2 je uvedené, že v celosti predáva nehnuteľnosti

zapísané vo výkaze výmer GP Ing. Duchoňa číslo plánu, vyhotoveného dňa 28.08.1997 ako parc. č.
1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vod. plocha o výmere 722 m2, ktoré vznikli
odčlenením od pôvodných parciel. V bode III je zriadené za odplatu 300.000,- Sk vecné bremeno - právo
prechodu cez parcely, ktoré zostali vo vlastníctve navrhovateľa, v prospech vlastníka prevádzaných
nehnuteľností. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nepoznal geometrický plán spochybňuje skutočnosť, že

zaplatil geodetickej kancelárii za vyhotovenie tohto geometrického plánu ako aj to, že ho mal k dispozícii
najneskôr pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Geometrický plán bol vyhotovený
pred podpisom kúpnej zmluvy, preto tvrdenie, že ho nemal k dispozícii pri podpise zmluvy navrhovateľ
ničím nepreukázal. Geometrický plán bol predložený spolu s kúpnou zmluvou v konaní o jej registráciu akaždý z účastníkov ho spolu s registrovanou zmluvou aj obdržal. Ďalej zo znaleckého posudku, ktorý bol
pripojený ku kúpnej zmluve vyplýva, že tento si dal vyhotoviť navrhovateľ na zistenie ceny nehnuteľností
pre potreby poskytnutia záložného práva. Podkladmi pre vyhotovenie posudku bol LV č. XXXX a

geometrický plán Ing. Duchoňa zo dňa 28.08.1997. Znalecký posudok je zo dňa 27.10.1997, teda ešte
pred uzavretím kúpnej zmluvy (17.11.1997), čo spochybňuje tvrdenie navrhovateľ, že geometrický plán
pred uzavretím kúpnej zmluvy nevidel. Tvrdenie navrhovateľa, že v kúpnej zmluve nie je vyslovená
jeho vôľa rozdeliť nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne, čím je zmluva neurčitá
v predmete prevodu, a preto absolútne neplatná, nezodpovedá skutkovému stavu a pre tento dôvod

nemožno prijať záver, že je prvá kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zákonníka.
Druhým namietaným dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť nedodržanie formy (§
40 ods. 3 Obč. zákonníka). Zo skutkových zistení pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ
bol výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., ktoré sa rozhodol
odpredať a prvou kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 19.11.1997 predal časť svojich nehnuteľností
odporcovi v 1. rade, pričom tieto nehnuteľnosti boli odčlenené geometrickým plánom, ktorý bol

podkladom ku kúpnej zmluve. V konaní bolo preukázané a nepopieral to ani odporca v 2. rade, že ku
kúpnej zmluve bol geometrický plán len pripojený, nebol zošitý, teda netvoril technickú jednotu zmluvy o
prevode nehnuteľností. Z katastrálneho spisu vyplýva, že návrh na vklad podávali obaja účastníci kúpnej
zmluvy (navrhovateľ i odporca v 1. rade) a súčasťou bol aj geometrický plán a znalecký posudok.
Okresný úrad Levice, katastrálny odbor napriek tomu, že geometrický plán nebol pevne spojený s

kúpnou zmluvou, povolil vklad vlastníckeho práva a zriadenie vecného bremena dňa 19.11.1997. Aj
v tom čase § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. ukladal okresnému úradu preskúmavať zmluvu z hľadiska či
obsahuje podstatné náležitosti a či je urobená v predpísanej forme (t. j. aj pevne spojená s geometrickým
plánom). Katastrálny úrad vklad povolil, takže mal za to, že je právne v poriadku.
Súd prvého stupňa pri predbežnom riešení platnosti prvej kúpnej zmluvy dospel k záveru, že táto je

absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie zákonnej požiadavky pri prevode nehnuteľností -
písomnej formy v zmysle ust.§ 46 ods. 2 Obč. zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa §
40ods.3Obč.zákonníka,ktorúbolpovinnýsúdskúmaťvtomtokonaní.Tentoprávnyzáveroneplatnosti
kúpnej zmluvy pre nedostatok formy oprel o zjednocujúce stanovisko NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj
33/01, na posudzovanie právnej otázky ohľadne technickej spojitosti zmluvy o prevode nehnuteľností,

ak je napísaná na viac ako jednom liste. Sporným je výklad ustanovenia § 46 ods. 2 druhá veta OZ v
spojení so stanoviskom NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj 33/01 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod č. 69/2001 o právnej povahe technickej jednota listiny vo vzťahu k danému
skutkovému stavu. V rozpore s týmto rozhodnutím NSSR na ktoré odkazuje súd prvého stupňa je
následná súdna prax a judikatúra, ktorá tento názor prekonala, napr. rozhodnutie NS ČR z 16.11.2OO4

sp. zn. 22 Cdo/356/2004 podľa ktorého súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá sa týka časti
parcely dosiaľ neoddelenej v katastri nehnuteľností, musí byť geometrický plán, ktorým bola prevádzaná
časť oddelená. Ak bol však geometrický plán priložený len ako príloha k zmluve a napriek tomu bola
zmluva zaregistrovaná a z obsahu k nej priloženého geometrického plánu je objektívne jasné, aké
nehnuteľnosti boli prevedené, nie je zmluva o prevode neplatná pre neurčitosť. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR z 5.10.2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 podľa ktorého technickú
jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností a príloh možno považovať iba za správou katastra žiadanú
formu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností. Existencia prípadných
nedostatkov v technickej jednote listín je však zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania
zaúčelomvyzvaťnavrhovateľanaodstránenievádprílohnávrhu.Odvolacísúdsanestotožnilstvrdením

odporcu o retroaktivite pri aplikácii stanoviska NS SR č. 69/2001 na danú vec a v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 185/2006 o záväznosti súdnej judikatúry (uverejnený v
časopise zo ZSP č. 5 /2013).
Z hľadiska správneho posúdenia veci súdom prvého stupňa mu treba vytknúť, že neprihliadol na
okolnosti danej veci. Odvolací súd zastáva názor, že prejav vôle je nutné posudzovať nie len z hľadiska

jeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Jedným zo základných atribútov
právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť
orgánov štátu a jeho dobrá viera v správnosť aktov verejnej moci. Je totiž základným predpokladom
fungovania demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej istoty občanov i právnických osôb
pri nadobúdaní vlastníctva. Prístup prvostupňového súdu k riešeniu otázky platnosti prvej kúpnej zmluvy

je prehnane formálny a odporuje zásade spravodlivosti. Záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ
je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo odporcu v 2.
rade preto, že kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ prevádzal tieto nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade
a ten následne druhou kúpnou zmluvou na odporcu v 2. rade je absolútne neplatná pre nedodržaniepodmienky ust. § 46 ods. 2 OZ (geometrický plán nebol pevnou súčasťou zmluvy) podľa názoru
dovolacieho súdu nezodpovedá požiadavke spravodlivého súdneho rozhodovania. Je totiž povinnosťou
súdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie pre nájdenie takého riešenia, ktoré bude

zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti a rozsudok súdu prvého stupňa tomu nezodpovedá
a odporuje zásade spravodlivosti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ktorý nehnuteľnosti kupoval od
odporcu v1. rade, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, za nehnuteľnosti zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu a na pozemkoch vybudoval čerpaciu stanicu. V prípade ak by bol navrhovateľ
určený za vlastníka týchto nehnuteľností, odporca v 2. rade by sa od neho nemohol domáhať vrátenia

kúpnej ceny, pretože tú zaplatil odporcovi v1. rade a navrhovateľ by tak získal pozemky a zároveň by mal
ajkúpnucenuzaichpredajodporcoviv1.rade. Odvolacísúdsanestotožnilstvrdenímodvolateľaotom,
že nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd prijal záver, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
podľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol.

Podľa § 224 ods. 2 OSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a odporcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, priznal podľa § 142 ods. 1 OSP náhradu trov prvostupňového konania v sume
5.824,45 eura a náhradu trov odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu zo dňa 18.11.2003 (č. l. 399 spisu)
vyplýva, že právny zástupca odporcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby,

a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 153,24 eura, 2. účasť na pojednávaní dňa 28.05.2005
(správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume
48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume 53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa
09.09.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 v sume 1.429,17
eura, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 8. písomné podanie zo dňa

24.02.2012 v sume 1.429,17 eura, 9. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 v sume 1.429,17 eura,
10. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 v sume 357,29 eura, 11. odvolanie zo dňa 04.04.2012 v
sume 1.429,17 eura, 12. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 03.10.2013, 13. písomné podanie zo
dňa 15.10.2013, 14. účasť na odvolacom pojednávaní v sume 1.429,17 eura. Odvolací súd pri hodnote
sporu 504.093,59 eura (15.186.323,16 Sk), ktorou je kúpna cena sporných nehnuteľností, určil hodnotu

jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 1.429,17 eura s tým, že
za úkony vykonané do 11.02.2009, t. j. do rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/200/2003-204
(s výnimkou úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia) vychádzal z hodnoty právneho úkonu vyčíslenej
odporcom, t. j. z 1/13 VZ podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorá v roku 2005 bola
v sume 38,31 eura, v roku 2008 v sume 48,63 eura v roku 2009 v sume 53,49 eura. Odvolací súd

priznal odporcovi trovy prvostupňového konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením
advokátom, a to 6 úkonov právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 1.429,17 eura, 2.
účasť na pojednávaní dňa 28.05.2005 (správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť
na pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume 48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume
53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. účasť na pojednávaní dňa

29.02.2012 v sume 1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal aj režijný paušál, ktorý pre
rok 2005 bol v sume 4,98 eura, v roku 2008 v sume 6,31 eura, v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 2011
v sume 7,41 eura, v roku 2012 v sume 7,63 eura. Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky
za cestu z Bratislavy do Levíc a späť za cestu zo dňa 28.05.2005, 14.03.2008, 23.01.2009 v celkovej
výške 36 eur, vyčíslená odporcom vo vyúčtovaní trov, keď cestovné bolo priznané do výšky cestovného

hromadnou autobusovou dopravou, t. j. 6 x 6 eur, a za cestu z Bratislavy do Levíc späť dňa 14.12.2011 v
sume 98,99 eura (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l /100km a cene benzínu 1.597 eur/l) a za cestu
z Bratislavy do Levíc a späť dňa 29.02.2011 v sume 102,16 eura (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5
l/100kmacenebenzínu1.699eur/l).Ďalejpriznalnáhraduzastratučasudňa14.12.2011vovýške74,10
eura(t.j.6polhodínpo12,35eura)adňa29.02.2012 vovýške76,26 eura(t.j.6polhodínpo12,71eura).

Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu za úkony, vrátane náhrady
hotových výdavkov a náhrady cestovného a náhrady za stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške
970,74 eura (20 % z 4.853,71). Spolu tak trovy prvostupňového konania predstavujú sumu 5.824,45
eura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne
vynaložené trovy vzniknuté odporcovi v súvislosti s nasledovnými úkonmi právnej služby, a to účasť

na pojednávaní dňa 09.09.2011 (č. l. 242 spisu), písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 (č. l. 246
spisu), písomné podanie zo dňa 24.02.2012 (č. l. 258 spisu), účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l.
285 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade úkonu - účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 z
obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2011 vyplýva, že odporca a ani právny zástupca odporcunebol prítomný na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejedania veci a rovnako tak nebol odporca a
ani jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l. 285 spisu), na ktorom došlo iba
k vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti účastníkov konania. Ohľadne úkonov - písomné podania zo dňa

04.11.20011 a zo dňa 24.02.2012 išlo o procesné podanie právneho zástupcu odporcu obsahujúce jeho
stanovisko ku konaniu, bez toho, aby bol na takéto písomné vyjadrenie vyzvaný súdom prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepriznal aj náhradu cestového a náhradu za stratu času a to
za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 a účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012, na ktorých odporca
ani jeho právny zástupca neboli prítomní.

Odvolací súd priznal odporcovi trovy odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym
zastúpením advokátom v sume 5.459,93 eura, a to za 3 úkony právnej služby - 1. odvolanie zo dňa
04.04.2012, 2.-3. účasť na odvolacom pojednávaní v dňoch 03.10.2013 a 14.11.2013, každý úkon po
1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal aj režijný paušál, ktorý pre rok 2012 bol v
sume 7,63 eura a v roku 2013 v sume 7,81
eura. Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky za cestu z Bratislavy do Nitry a späť za

cestu zo dňa 03.10.202 v sume 67,91 eura (182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene
benzínu 1.653 eura/l) a za cestu z Bratislavy do Nitry a späť dňa 14.11.2013 v sume 67,19 eura
(182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene benzínu 1.619 eura/l). Ďalej priznal náhradu za
stratu času dňa 03.10.2013 vo výške 52,04 eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura) a dňa 14.11.2013 vo
výške 52,04 eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura). Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je

platiteľomDPH,patrímuzaúkony,vrátanenáhradyhotovýchvýdavkovanáhradycestovnéhoanáhrady
za stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške 909,99 eura (20 % z 4.549,94 eura). Spolu tak trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 5.459,93 eura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov
právneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania vzniknuté
odporcovi v súvislosti s úkonom právnej služby - písomné podanie zo dňa 15.10.2013 (č. l. 378 spisu),

ktorým len plnil svoju procesnú povinnosť uloženú odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní dňa
03.10.2013, na ktorom bola odporcovi uložená povinnosť doložiť listinné dôkazy o zaplatení kúpnej
ceny. Prisúdenú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.