Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/260/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108220399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108220399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne C.. R. P., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., Č. XX, právne
zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Rastislavova 68, proti žalovanému v 1. rade L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., B. X/XX, v 2. rade E. Č.,
O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. M., G. XX, Z. Č. X. M.C., Z. F. X, v konaní o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 27. januára

2011, č.k. 36C/136/2008-127 a proti uzneseniu z 20. júla 2011, čk. 36C/136/2008-160 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti rozsudku.

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 27.0 janura 2011, č.k.
36C/136/2008-127 zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k
motorovému vozidlu továrenskej značky Š., Z. I. N. W., E. X. XXXX. Návrh odôvodnila tým, že predmetné
motorové vozidlo nadobudli spolu so žalovaným v 1. rade počas manželstva, preto podľa nej patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu predaja motorového vozidla, uzavretého medzi žalovanými v 1. a 2. rade,
písomným prejavom ich vôle z 23. júla 2008. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade namietal proti tvrdenej
neplatnosti právneho úkonu, pretože podľa neho právny úkon bol platný a urobený v súlade s vôľou

žalobkyne, súd sa posúdením tejto otázky nezaoberal potom, čo žalobkyňa podala na tamojší súd
žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a v tejto žalobe žiadala o
finančné vyporiadanie predmetného motorového vozidla, ako veci patriacej do BSM. V tomto konaní
o vyporiadanie BSM si súd otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu prevodu motorového vozidla
medzižalovanýmiv1.a2.radevyriešiakopredbežnúotázkuaztohodôvoduniejepotrebnésamostatné
konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu. Preto podľa zváženia súdu, nie je tu naliehavý právny

záujem na strane žalobkyne o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Sama žalobkyňa uviedla, že
má záujem na finančnom vyporiadaní, teda na plnenie jej prislúchajúcej finančnej čiastky získanej z
predaja motorového vozidla žalovaným v 1. rade. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani tvrdenie právneho
zástupcu žalobkyne o tom, že nevylučujú ani žalobu o vydanie veci, najmä z toho dôvodu, že predmetné
motorové vozidlo sa nachádza už u tretieho majiteľa. Prevod motorového vozidla medzi žalovanými v
1. a 2. rade prebehol pred tromi rokmi, od kedy toto motorové vozidlo užíva niekto iný a vozidlo sa

opotrebováva. Súd prvého stupňa preto poukázal na ust. § 143, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,ako aj na ust. § 40a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože
túto otázku si môže súd vyriešiť ako predbežnú v konaní o vyporiadanie BSM.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil a žalobu
zamietol.

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný v 1. rade uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil
petit žaloby, čím svojvoľne zmenil pôvodný petit a rozhodol o inom návrhu rozsudku, než aký navrhoval
žalobca.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní poukazuje na to, že konajúca sudkyňa na pojednávaní 27. januára 2011,

podľa jeho názoru nevystupovala objektívne a celý jej postup na pojednávaní považuje za nesprávny.
Sudkyňa totiž prejednávala vec BSM, ktorá nebola predmetom tohto konania, na čo sudkyňu upozornil,
že je protizákonné prejednávať na tomto konaní vec, ktorá patrí do iného konania. Preto bola aj
zaprotokolovaná námietka žalovaného, že podľa neho v tomto konaní má sudkyňa snahu pojednávať
aj inú vec, teda konkrétne BSM, a to vzhľadom na to, že je v tej veci taktiež konajúcou sudkyňou. Tento

postup nepovažuje za nestranný. Poukazuje na to, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti
právneho úkonu, pričom sudkyňa v rozsudku uvádza, že rozhodla v konaní o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného teda podľa jeho názoru vyplýva, že rozsudok je nesprávny
a v rozpore so zákonom.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že na základe odvolania žalovaného v 1. rade rozsudok súdu prvého stupňa
nemožno preskúmať, pretože žalovanému v 1. rade v tejto veci chýba oprávnenie k podaniu odvolania.

Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,

pokiaľ to zákon nevylučuje.

Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej, alebo
v rozhodnutí procesnej povahy, ktorá znamená pre účastníka určitú, hoci aj nevýznamnú ujmu na jeho

právach. Či výrokom napadnutého rozhodnutia bola účastníkovi spôsobená ujma na jeho právach,
záleží od posúdenia odvolacím súdom. Odpoveď na túto otázku je celkom jednoznačná v prípadoch,
kde účastníkovi konania bolo rozhodnutím súdu prvého stupňa celkom vyhovené, resp. z pohľadu
žalovaného sa úspechom javí, ak žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.

V danom prípade je zrejmé, že žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, preto žalovaný v
1. rade nemá oprávnenie domáhať sa zmeny tohto rozsudku, keď navyše v odvolacom petite navrhuje,
aby odvolací súd rozhodol tak isto, t.j. aby žalobu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo odvolanie žalovaného v 1. rade odmietnuté v súlade s

ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

K námietke žalovaného v 1. rade, spočívajúcej v tom, že postup sudkyne v konaní považuje za
nesprávny, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že takéto dôvody nie sú podľa § 14 ods. 3 O.s.p.
dôvodom na vylúčenie sudcu, nakoľko sa jedná o okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o

prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
preto nespokojnosť účastníka s procesným postupom konajúceho sudcu nemôže byť dôvodom pre
vylúčenie sudcu pre jeho zaujatosť.

Súd prvého stupňa uznesením z 20.júla 2011, č.k. 36C/136/2008-160 nepriznal žalovanému v 1. rade

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že tamojší súd rozsudkom z 27.
januára 2011, č.k. 36C/136/2008-127 žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne posúdil
petit žaloby, čím rozhodol o inom návrhu, než aký navrhovala žalobkyňa. Uznesením zo 16. marca 2011,

č.k. 36C/136/2008-140a bol žalovanému v 1. rade vyrubený súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50
euro. Písomným podaním z 29. marca 2011 žalovaný v 1. rade požiadal o oslobodenie od súdnych
poplatkov, ktorú žiadosť odôvodnil zlou finančnou situáciou, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že žalovaný nesplnil

zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže svoje odvolanie podložil
iba dôvodmi, na základe ktorých má byť konajúca sudkyňa vo veci zaujatá a navyše bol vo veci aj plne
úspešný. Odvolanie podal ako neoprávnená osoba, preto má súd za to, že u žalovaného v 1. rade ide
o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, z ktorého dôvodu mu oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil
predmetné uznesenie a vyhovel jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, alebo aby vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že nie je pravdou, že ako žalovaný podložil svoje odvolanie

iba dôvodmi, na základe ktorých má byť konajúca sudkyňa vo veci zaujatá, pretože v odvolaní úplne
zreteľne poukázal na relevantnú skutočnosť, t.j. že sudkyňa rozhodla v rozpore s petitom návrhu, čím
jeho osobu ako žalovaného v predmetnom konaní poškodila. Žalobkyňa v petite žaloby požadovala,
aby súd vydal úplne iný rozsudok, než bol samotný rozsudok vo veci, a teda sudkyňa rozhodla o inej
veci, než bola vec, v ktorej mala konať, čím žalovaného poškodila a preto nemohol byť v konaní úplne

úspešný. Poukázal na čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 144 Ústavy SR s tým, že sudkyňa svojím postupom porušila
jeho základné právo, nakoľko v konaní nevzala do úvahy tú časť jeho odvolania voči rozsudku, v ktorom
poukazoval na skutočnosti, ktoré už opísal v tomto odvolaní vyššie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v 1. rade v

zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,
3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.).

Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je

dôvodné.

Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Odvolací súd preto
v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k dôvodom odvolania dodáva nasledovné:

Súd môže priznať účastníkovi na návrh celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov za
predpokladu, že pomery účastníka to odôvodňujú a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 138 ods. 1 O.s.p.), pričom tieto zákonné predpoklady musia byť
splnené kumulatívne.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol v tomto konaní úspešný, pretože žaloba
žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že žalobkyňa sa vo svojej
žalobe domáhala iného petitu, než o akom súd prvého stupňa v rozsudku z 27. januára 2011 rozhodol,
tak nazeranie žalovaného na vec je zjavne mylné, pretože už na prvej strane žaloby je jednoznačne

uplatnený návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, relatívne neplatného v zmysle ust. § 40a
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 80 písm. c)
O.s.p. a tomuto návrhu zodpovedá aj celý obsah žaloby. O tomto nároku žalobkyne súd aj rozhodol
tak, že jej žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu bolo odmietnuté aj odvolanie žalovaného v 1. rade
proti predmetnému rozsudku, z čoho vyplýva, že sa zo strany žalovaného v 2. rade jedná o zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Preto nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov
pre vyhovenie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a rozhodnutie súdu prvého stupňa je z
uvedených dôvodov správne a zákonné.Odvolací súd s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal žalovanému v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, potvrdil
v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní nemal úspech, ostatní
účastníci si trovy odvolacieho konania neuplatnili a preukázateľne im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.