Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Miklošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914216876
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914216876.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky E. E.,

I.. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, M., proti odporcovi R.. W. E., I.. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, M., v konaní o
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom W. E., I.. XX.X.XXXX a W. E., I..
X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, na
čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky E. E., L.. K., nar. XX.X.XXXX a odporcu R.. W. E., nar. XX.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku 33, ročník XXXX,
na strane 127, pod poradovým číslom 27, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletú W. E., nar. XX.X.XXXX a maloletého W. E., nar. X.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. sumou 100,-Eur mesačne a na výživu maloletého
W. sumou 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručenom súdu dňa 12.11.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. Na čas po
rozvode navrhla zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca detí určiť výživné vo výške
80€ mesačne na každé dieťa.
V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po 2 ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo
pomerne harmonické až do septembra 2013. V uvedenom mesiaci sa začali vyhrocovať problémy a
nedorozumenia.Smanželomsinerozumejúvzákladnýchotázkachtýkajúcichsarodinnéhoživota. Majú

rozdielne hodnoty, názory na výchovu detí a trávenie voľného času. Táto atmosféra v rodine negatívne
ovplyvňuje psychický vývin maloletých detí. Zotrvanie v manželskom zväzku by nebolo v záujme detí.
K manželovi už nič necíti a nemá záujem ani o psychologickú intervenciu. O odbornú pomoc mala
záujem v minulosti, no manžel to razantne odmietol. Manželský zväzok je už len formálny, viazaný len
na komunikáciu týkajúcu sa maloletých detí. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí,
ktoré sú vystavené neustálym stresovým situáciám, vyvolávaných odporcom.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletému X. Z., I.. X.X.XXXX,

ktorý pochádza z jej prvého manželstva s L. Z.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Michalovce č.k. 6C/657/2002-29 zo dňa 29.7.2003. Maloletý X. bol zverený na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 1000,-Sk mesačne, ktoré
bolo ďalším rozsudkom Okresného súdu Michalovce zvýšené na 100€ mesačne.Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v W.. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo,
u odporcu o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti W. E., I.. XX.X.XXXX a W. E., I..
X.X.XXXX. Posledné spoločne bydlisko manželov bolo na adrese F. XXXX/XX, M..

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/156/2014-28 zo dňa 12.11.2014, právoplatným dňa
20.3.2015 súd zveril maloleté deti W. E. a W. E. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 80€ mesačne.

Zosprávykolíznehoopatrovníkasúdzistil,žemaloletáW.ježiačkou2.ročníkazákladnejškolyamaloletý

W. navštevuje materskú školu.
Navrhovateľka počas šetrenia uviedla, že prvé zmeny nastali po presťahovaní sa do M.. Problémy sa
vystupňovali v čase, keď navrhovateľka začala podnikať. S manželom žije v spoločnej domácnosti,
ale ich vzťah je narušený. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje odporcove požívanie
alkoholických nápojov, citové odcudzenie, rozdielnosť pováh, manželovu žiarlivosť, stratu dôvery. K

odporcovi cíti iba ľútosť. Po úprave práv a povinností odporca zmenil postoj k deťom, ktorým sa
začal viac venovať. Chodí s nimi na prechádzky do lesa, kúpil im počítačovú hru. Do budúcna chce
navrhovateľka riešiť bytovú otázku odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti žijú v
rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je matka odporcu.
Odporca uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, pretože si myslí, že existuje možnosť nápravy

vzťahu. Súhlasil, že k zmenám v manželstve došlo potom, čo začala navrhovateľka podnikať. Za hlavnú
príčinu rozvratu považuje problém v komunikácií, ale je presvedčený, že tento problém je možné vyriešiť.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že za hlavnú príčinu rozvratu považuje nevhodné správanie sa
odporcu, jeho bezdôvodnú žiarlivosť, hulvátske správanie. Ako príklad uviedla spôsob trávenia voľného

času, keď s deťmi išli na výlet, chcela aby sa zahrali, šli na zmrzlinu, avšak odporca z ničoho nič, bez
akéhokoľvek vysvetlenia povedal, že sa ide domov. Ak mala záujem ísť cvičiť, tak jej povedal, nech ide
no vzápätí sa opýtal, kedy príde a po príchode, kde tak dlho bola. Manžel vyvoláva zbytočné stresy,
je neprimerane žiarlivý. Žiarli aj na dodávateľov, s ktorými navrhovateľka spolupracuje. Podnikanie ju
nesmierne baví, venuje sa kvetom, čo je jej záľuba, no manžel jej to znepríjemňuje. Navrhovateľka

nechodípokrčmách,zábavách,venujesalensvojejpráciarodine.Dodala,ževadíjejneustályodporcov
vreskot,nadávky,hulvátskesprávanievočinej.Neprajesi,abydetivyrastalivprostredí,kdedennodenne
vidia ako sa otec k matke správa. Každé Vianoce sa nejakým spôsobom znepríjemnili. Keď doniesla
kapra, manžel zisťoval odkiaľ. Keď sa niekde zdržala v obchode, začal nadávať, čo toľko taráka a s
kým. Keď si syn ľahol ku televízoru na zem namiesto na gauč, tak mu povedal: „čo tu degešuješ“.

Intímne nežijú manželia viac ako pol roka. Na záver dodala, že sa tri roky intenzívne snaží o zmenu v
manželovom správaní, avšak neúspešne.
Na pojednávaní dňa 23.9.2015 uviedla, že ju navštívil neznámy muž, ktorý jej povedal, že jej manžel sa
stretáva s jeho manželkou. Keď to povedala manželovi, ten neveru poprel, no priznal sa, že manželku
už neľúbi. Navrhovateľka je presvedčená, že dôvodom nesúhlasu odporcu s rozvodom manželstva je

len obava, že nedostane po rozvode rozhrešenie od kňaza.
Na pojednávaní dňa 4.11.2015 uviedla, že si prenajala byt, ktorý sa rekonštruuje a v najbližších dňoch
sa s deťmi sťahuje. Navrhla určenie výživného na čas po rozvode vo výške 100€ na jedno dieťa, nakoľko
táto suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.

Navrhovateľka je osobou samostatne zárobkovo činnou. Z daňového priznania za rok 2013 súd zistil
jej príjem vo výške 4.791€, výdaje vo výške 6.260€. Z daňového priznania za rok 2014 bolo zistené,
že navrhovateľka dosiahla príjem 4.754,47€, jej výdaje činili 3.224,88€. Jej súčasný príjem tvorí taktiež
výživné na dve maloleté deti 160€ mesačne, výživné na mal. syna X. 100€ a prídavky na dve deti 47,04€.
Ako svoje pravidelné mesačné výdaje označila bežné výdavky na domácnosť 350€, poplatky za služby

mobilného operátora cca 40€, úverová splátka 80€, životné poistenie pre W. 20€, stravovanie v školskej
jedálni 25€ na každé dieťa. W. navštevuje hudobno-pohybový krúžok a výtvarný krúžok, za ktoré matka
hradí 4€. Poplatok za telefón mal. W. 5€ mesačne. Podotkla, že všetky výdavky týkajúce sa školských
akcií a výletov hradí výlučne ona.Odporca sa zúčastnil len jedného pojednávania dňa 23.3.2015. Na pojednávania vytýčené dňa
23.9.2015, 14.10.2015 a 4.11.2015 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Navrhovateľka vo svojej výpovedi

uviedla, že odporca vedomo nepreberá súdne zásielky, súdnych pojednávaní sa nemieni zúčastňovať.
Z výpovede odporcu súd zistil, že s rozvodom nesúhlasí. Má zato, že k pochybeniam došlo na oboch
stranách. Priznáva, že reaguje impulzívne, povie niečo, čo ho neskôr mrzí. Uviedol, že manželstvo
bolo spočiatku harmonické, no s narastajúcimi problémami prichádzal väčší stres. Doma používal
slovné výrazy, ktoré bežne používa v práci pri komunikácii s chlapmi, tí sa však neurážajú na rozdiel od

manželky, ktorej to prekáža. Keď jej povedal napr. „nehuč“ tak sa urazila a keď sa jej neskôr ospravedlnil,
bolo už neskoro. Snaží sa v tomto smere zmeniť, pretože má manželku a deti rád a nechce o ne prísť.

Odporca je zamestnancom U. M..L..T... Z potvrdenia zamestnávateľa bol zistený čistý priemerný
mesačný príjem odporcu za obdobie od 1.1.2014 do 31.1.2015 vo výške XXX,XX€ a za obdobie od
2/2015 do 7/2015 vo výške XXX,XX€.

Odporca na výzvu súdu, aby preukázal svoje pravidelné mesačné výdaje nereagoval.

Kolízny opatrovník má zato, že rozvod manželstva bude v záujme maloletých detí vzhľadom na vážne
narušené vzťahy medzi manželmi. Na čas po rozvode navrhol zveriť obe deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Výšku výživného ponechal na zváženiu súdu.

Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo si dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu
v zmysle citovaných ustanovení § 18 a § 19 ods.1 ZoR. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva
sú dlhodobé nezhody prameniace z rozdielnych pováh účastníkov, ich postojov, názorov v rôznych

sférach manželského života. Rozdielnosť sa prejavovala vo výchovu detí, trávení voľného času, či
v komunikácií manželov navzájom. Predovšetkým žiarlivosť na strane odporcu, nevhodné slovné
vyjadreniaadresovanémanželkeachýbajúcapodporamanželapokiaľideonavrhovateľkine podnikanie
viedli k postupnému citovému odcudzeniu sa navrhovateľky. Napriek tomu, že manželia žijú v spoločnej
domácnosti, ich zväzok je už len formálny, vyše roka komunikujú len ohľadne potrieb maloletých detí.

Vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod nebude v rozpore so záujmami dieťaťa,
práve naopak prispeje k vyrovnanému, harmonickému výchovnému prostrediu. Na základe takto
zisteného skutkového stavu, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a v zmysle citovaného § 23 Zákona o
rodine manželstvo rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnejstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/156/2014-28 zo dňa 12.11.2014, právoplatným dňa
20.3.2015 súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že osobnú starostlivosť a potreby detí naďalej zabezpečuje prevažne matka. Otec o osobnú
starostlivosť na čas po rozvode neprejavil záujem. Na základe takto zisteného skutkového stavu v

zmysle §24 ods.1 Zákona o rodine súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
do budúcna maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

V zmysle § 24 ods.1 v spojení s § 62 ods.1,2, §75 ods.1, §76 ods.1 Zákona o rodine, súd určil otcovi
vyživovaciu povinnosť vo výške 100€ mesačne na každé dieťa. Súd vychádzal pri určovaní výživného

v zmysle citovaných zákonných ustanovení len z odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmových
pomerov povinného rodiča, pretože otec aj napriek opakovaným výzvam nepreukázal svoje výdaje a na
pojednávania sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou
osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.