Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200234
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815200234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

T. Č., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX N. B.Á., právne zastúpený JUDr. Pavlom Kontrom,
advokátom, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak Arbitration
Court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, spisová značka: 568/10/14 zo dňa 11.12.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014 a vykonateľnosť dňa 23.12.2014, dňom nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spisová značka: 568/10/14 zo dňa
11.12.2014 až do právoplatného ukončenia veci 12C/10/2015.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania, z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 291,68 Eur,, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042
21 Košice súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur na základe pripojeného platobného predpisu,
v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poukázal na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci sp.zn. 12414/2014 - PP - KaKe zo dňa

30.12.2014 mu bol priznaný nárok na právnu pomoc a ustanovený právny zástupca. Poukázal na
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 88 ods. 2, posledná veta a zdôraznil, že žalobca je
spotrebiteľ. Žalobca uzavrel so žalovaným 09.05.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500024714,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.350,00 Eur splatných v
48 mesačných splátkach po 69,34 Eur. RPMN predstavovala 66,94 %. Celková čiastka splatná
spotrebiteľom predstavovala sumu 3.328,32 Eur. V deň uzavretia úverovej zmluvy žalobca podpísal na
osobitnej listine rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa však svojou povahou viaže k úverovej zmluve, keďže

boli podpísané prakticky naraz. Žalobca vzhľadom na majetkové pomery, keď jeho jediný príjem činí
invalidný dôchodok vo výške 374,- Eur, nemohol riadne a včas splatiť splátky, dostal sa do omeškania
a žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý žalobcu rozsudkom sp. zn. SR 568/10/14 zo dňa
11.12.2014 zaviazal na zaplatenie istiny 2.684,26 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok zomeškania vo výške 0,85 % ročne zo sumy 59,34 Eur od 27.03.2014 do 21.05.2014, zo sumy 49,34 Eur
od 22.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 69,34 Eur od 27.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.426,90 Eur od
30.06.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu

1.350,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350,- Eur len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.684,26 Eur
do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 Eur.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní ako aj na § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a § 1 Zákona 129/2010 Z.z. Ďalej zdôraznil, že ako
fyzická osoba požívajúca ochranu spotrebiteľa uzavrel úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
bola rozhodcovská zmluva uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a jedná sa o
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju robí neplatnou. Postup žalovaného navodzuje
dojem, že pri rozhodcovskej zmluve ide o osobitnú a oddeliteľnú zmluvu, o ktorú má spotrebiteľ záujem

a podpisuje ju nezávisle od zmluvy o úvere. Zmluva sa však ničím neodlišuje od rozhodcovskej doložky
používanej žalovaným v minulosti na predtlačenom formulári, ktorého obsah žalobca nemohol ovplyvniť
a teda nebol individuálne dojednaný. Žalobca ďalej namietal, že úverová zmluva obsahuje celý raz
neprijateľných zmluvných podmienok v podobe RPMN vo výške 66,94 %, keď priemerná hodnota RPMN
platná v deň podpisu úveru predstavovala 7,21 %, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 331,06 Eur,

ktorá nie je zahrnutá v celkovej čiastke, ktorú musí žalobca zaplatiť a ktorá predstavuje 200 % úveru,
zmluvnej pokuty rozsudkom priznanej vo výške 0,04 % denne a podobne. Žalobca tiež tvrdil, že v
skutočnosti mu nebolo poskytnutých deklarovaných 1.350,- Eur, ale len suma 1.018,94 Eur. Proces pred
rozhodcovským súdom bol neobjektívny, nakoľko len kopíroval návrh žalovaného a žalobca bol vylúčený
z možnosti poukázať na sporné ustanovenia zmluvy. Navrhol zmluvu posúdiť aj s poukazom na rozpor

s dobrými mravmi, čím by bola neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobca poukázal na to, že si bral pôžičku na rekonštrukciu bytu. Chcel ju vo výške 3.000,- Eur avšak
žalovaný ho presvedčil, že ako invalidnému dôchodcovi mu úver v tejto výške neschvália, z tohto dôvodu
podpisoval dve zmluvy po 1.500,- Eur. Na účet mu však bolo vyplatených len 1.101,- Eur. Zároveň bol

nútený podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala byť faxom zaslaná do Bratislavy na schválenie. Na
druhý deň mu zavolali, že pôžička je schválená. Ako už uviedol, jednalo sa o revolvingový úver. Nevedel
a ani dodnes nevie čo to vlastne znamená. Musel platiť veľmi vysoké úroky a nerozumie prečo mu bolo
vyplatených len 1.101,- Eur z 1.500,- Eur. Celú sumu, ktorá mu bola poukázaná už splatil. Teraz by mal
splácať ešte úroky a poplatky avšak neplatí nič nakoľko nemá z čoho. Celý ten rozhodcovský rozsudok

sa mu nepáčil. Bol daný akoby z donútenia. Čo sa týka dátumu prevzatia rozhodcovského rozsudku zo
dňa 11.12.2014, ako je uvedené v rozhodcovskom spise dňa 17.11.2014 uviedol, že sa pomýlil, ale aj
z pečiatky a z dátumov uvedených poštovým doručovateľom vyplýva, že sa jedná o dátum 17.12.2014
a v rozhodnutí Centra právnej pomoci je tiež uvedený dátum doručenia rozhodcovského rozsudku dňa
17.12.2014. Nemal možnosť ovplyvňovať zmluvné podmienky a znenie zmluvy, nakoľko ju vypisovala

pracovníčka žalovaného. Nebol ani oboznámený so zmluvnými podmienkami, bolo mu len povedané
akú sumu dostane, koľko má mesačne splácať. Následne mala byť zmluva odoslaná faxom do Bratislavy
a na druhý deň si mal prísť pre odpoveď. Rovnako nebol informovaný o význame a dôvodoch uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, bolo mu len povedané, že ak ju nepodpíše v Bratislave mu úver neschvália.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Vo všeobecnosti a pred uvedením
argumentácie k jednotlivým tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že podaná žaloba vychádza zo
skutkovo a právne nepresných, zavádzajúcich a neopodstatnených tvrdení.

Odvolávajúc sa na podanú žalobu na prvom mieste namietal dôvodnosť tvrdení žalobcu ohľadne

rozhodcovskej zmluvy, na ktorej základe bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na
konanie o žalobe veriteľa (tu ako žalovaný) na zaplatenie dlžnej sumy voči dlžníkovi (tu žalobca). V tomto
smere podotkol, že žalobcove tvrdenia ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nielen v rozpore s
obsahom rozhodcovskej zmluvy, ale aj s tými zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa odvoláva.

Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálne dojednanie právneho úkonu. Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu
ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Samostatnosť však vyplýva predovšetkým z obsahu
rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia.Rozhodcovská zmluva nemusela nikdy vzniknúť alebo naďalej po jej uzavretí trvať, a to bez akéhokoľvek
vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným
úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť.

V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie
podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie spotrebiteľa
spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom atď. malo vplyv na uzavretie
hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácii totiž možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ má reálnu možnosť

meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom aj inak, ako len dodávateľom navrhnuté zmluvy
akceptovať ako celok alebo nie. V tomto prípade rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou úverovej
zmluvy. Z pohľadu úpravy celého komplexu vzájomných vzťahov je nesporné, že rozhodcovská zmluva
vôbec nemusela ani vzniknúť, resp. mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah.
Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie resp. ďalšie trvanie nie je podmienkou
uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2). Žalobca nemusel na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote mohol od nej odstúpiť. Vlastným
úkonom teda mohol ovplyvniť a ovplyvnil vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy.

Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie
hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník

rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia
dôvodu, t.j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Veriteľ totiž (v súlade s článkom 2 ods.
2.3 zmluvných ustanovení zmluvy o úvere) vyplatil dlžníkovi úver v deň uzavretia zmluvy o úvere (t.j. v
rovnaký deň ako bola uzavretá rozhodcovská zmluva). Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú
zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, t.j. bez obavy z

toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté
peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

Rozhodcovská zmluva je plne platným právnym úkonom.

Rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným (neprijateľným) úkonom ani pri jej posudzovaní podľa
ust. S 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka.
Dané ustanovenie znie nasledovne: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z uvedeného je nesporné, že - ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - nie sú neprijateľné.

Tento záver pritom priamo vyplýva aj z dôvodovej správa k danému ustanovenia, ktorá uvádza:

Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje

práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodneajvobčianskoprávnomkonaníazmluvnápodmienka,ktorábymuvtombránila,budevzmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99)
pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na intérnete, a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu

pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov, je osobitne významná. Čiže v zmysle uvedeného by
rozhodcovská zmluva nemohla byť neplatná ani vtedy, ak by bolo súčasťou inej zmluvy, či podmienkou
na jej vznik.

Platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania podporuje aj rozhodovacia činnosť

Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011 uviedol, že zo
spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných
podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou". Tento text nasvedčuje tomu,že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať
a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných
podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne

„odmietol rozhodcovskú doložku" a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán.
Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V prejednávanom prípade nie je právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo

všeobecných podmienkach. Právomoc bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou.

Žalobca ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku poukazuje na výšku odplaty za úver, ktorý
mu bol poskytnutý na základe zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024714 bola uzavretá
dňa 9.5.2013, pričom otázka výšky odplaty bola upravená v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
nasledovne: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

Priemerná výška odplaty za spotrebiteľské úvery, ktorú by bolo možné len vo všeobecnosti považovať
za obvyklú je podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v
1. štvrťroku 2013 na úrovni 48,52 %. S prihliadnutím na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku kedy
zabezpečenie v podobe ručenia, spoludlžníctva, vecného zabezpečenia nebolo zo strany žalobcu dané
je nesporné, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu.
Pokiaľ žalobca namieta výšku úroku za úver je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že
návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podal vo forme žiadosti o
úver samotný žalobca. Žalobca teda v návrhu na uzavretie zmluvy sám požadoval úver za daných
podmienok. Po schválení úveru a prijatí peňazí mal žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy a to v lehote 14

- tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Napriek tomu tak neurobil. Spochybňovanie vlastného konania
a dovolávanie sa prospechu z toho (k čomu žalobca zjavne smeruje) je postupom rozpore so zákonom
a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že žalobca predložil žiadosť o úver za určených podmienok,
deklaroval žalovanému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s podmienkami úveru. Teda,
na strane žalovaného vytvoril žalobca svojim konaním (zahrňujúcim predloženie žiadosti, podkladov

potrebných na schválenie úveru ako je prehľad príjmov a výdavkov). Ak teraz tvrdí opak (a výhrady
smerujú proti základným parametrom úverového vzťahu), potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo
byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u žalovaného (veriteľa) o tom, že do
zmluvného vzťahu s určenými podmienkami chce vstúpiť.
Žalovaný (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých podmienok, ktoré žalobca sám

podpísal. Z pohľadu žalobcu bolo podstatným, že ohľadne všetkých podmienok úverového vzťahu dlžník
deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného vzťahu. Ak teraz žalobca tvrdí opak
toho čo uviedol v žiadosti, potom vlastne tvrdí že vyvolal omyl o tých skutkových okolnostiach, ktoré
tvorili základ pre akceptáciu žiadosti zo strany žalovaného. Za týchto okolností sa ale potom žalobca
nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej

vzniku (viď § 49a v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka).

Podporne poukázal napríklad v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 826/2005,
ktorý uvádza, že zavádzanie resp. podvodné konanie v civilnoprávnom zmysle jedným z účastníkov
zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom jej neplatnosti podľa ustanovenia § 49a občianskeho zákonnom, ktoré

sa môže domáhať úspešné len druhý účastník zmluvy. Druhým účastníkom zmluvy v tomto prípade by
bol veriteľ (žalovaný) a ten na platnosti trvá.

Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,
ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto

peňažnýchprostriedkovazáväzokdlžníkapeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Ustanovenie§502
ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Termínom „zákon"
sa pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátomstanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. V tomto prípade výška odplaty bola právne regulovaná
cez ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Suma 331,06 EUR nie je poplatok za poskytnutie úveru, ale odplata (cena služby) v zmysle čl. 8 Zmluvy
o revolvingovom úvere. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom (tu
žalovaný)poskytnúťodkladsplatnostimaximálnetrochsplátok(vprípadeúveru,aakdôjdekposkytnutiu
revolvingu aj v prípade revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Na jednej strane
je teda záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a

na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu situácie, ktoré keby
nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou.
Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť
ak o to dlžník požiada a to bezodplatne.

Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného

obsahu Zmluvy o RÚ v tom smere, že dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a
neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je
samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu
Zmluvy o RÚ.
Vzhľadom k uvedenému poukázal na to, že priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu 18 preambuly

smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so Zmluvou o
RÚ, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody.
Ajvprípadežalobcubolouzavretiedohodyslobodnéadobrovoľné,vedelojejvýzname,akoajoprávach
a povinnostiach z nej vyplývajúcich.

V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Ich maximálnu
výšku upravuje ust. § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z
dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k
zosplatneniu úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka).
Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka

neprijateľnou podmienkou.
Nakoľko pristúpenie k dohode o poskytnutí služby je individuálne ustanovenie, nie je podmienkou na
uzavretie zmluvy a následného poskytnutia úveru.
Dohoda o poskytnutí služby a jej vznik nie sú podmienkou a ani predpokladom či už pre uzavretie
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere alebo pre poskytnutie úveru. Ide o fakultatívnu možnosť,

ktorú dlžník môže, ale nemusí uzavrieť. Pri posudzovaní dohody o poskytnutí služby je potrebné
vychádzať aj z toho, že Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, a jej vznik
nie je podmienkou pre vznik Zmluvy o RÚ. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o
poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára

na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej
ustanoveniami).“
K tvrdeniam žalobcu ohľadne sumy úveru, ktorá mu bola poskytnutá je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi
bol poskytnutý úver vo výške 1.350,- Eur. Úver bol pritom poskytnutý nasledovne :
a. časť vo výške 331,06 Eur bola poskytnutá v rámci započítania so záväzkom žalovaného podľa dohody

o poskytnutí služby ((t.j. došlo k úhrade záväzku žalobcu z danej zmluvy v uvedenom rozsahu).
b. časť vo výške 1.018,94 Eur bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu žalobcu.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z rozhodcovského spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak Arbitration

Court, s.r.o., sp.zn. 568/10/14 vyplýva, že návrh na rozhodcovské konanie podal žalovaný proti
žalobcovi dňa 24.10.2014. Žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 17.11.2014 ako je vyznačené
na doručenke, avšak z pečiatky Slovenskej pošty, a.s. vyplýva, že sa tak stalo dňa 17.12.2014. Zároveň
s rozsudkom mu bol doručený žalobný návrh s prílohami. Voči tomuto rozsudku dňa 14.01.2015 doručil
tunajšiemu súdu žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodov vyššie uvedených a žiadal

rozsudok zrušiť.

Z rozhodcovského rozsudku 568/10/14 zo dňa 11.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.12.2014
a vykonateľnosť 23.12.2014 (takto je vyznačené na rozsudku) vyplýva, že súd zaviazal žalobcu nazaplatenie sumy 2.684,26 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške
0,85 % ročne zo sumy 59,34 Eur od 27.03.2014 do 21.05.2014, zo sumy 49,34 Eur od 22.05.2014
do zaplatenia, zo sumy 69,34 Eur od 27.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 69,34 Eur od 27.05.2014 do

zaplatenia, zo sumy 69,34 Eur od 27.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.426,90 Eur od 30.06.2014 do
zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.350,- Eur a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 1.350,- Eur len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.684,26 Eur do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 429,30 Eur.

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024714 uzavretej
medzižalobcomažalovanýmdňa09.05.2013vyplýva,ževbode5žiadostioposkytnutierevolvingového
úveru žalobca žiadal o poskytnutie revolvingového úveru (úverový limit) 1.350,- Eur, s výškou mesačnej
splátky 69,34 Eur a dobou splatnosti 48 mesiacov, pričom jednotlivé splátky boli splatné vždy 26. deň

v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)
vo výške 3.328,32 Eur. RPMN za úver predstavovala 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %,
priemerná RPMN 47,29 %. V ďalšej časti bola uvedená poskytnutá čiastka revolvingu 565,81 Eur a
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) vo výške 1.664,16 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila 64,18

%, ročná úroková sadzba revolvingu 80,97 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %.

V bode 6 citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú iným písmom dopísané údaje o
schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 1.350,-
Eur, s výškou mesačnej splátky 69,34 Eur a dobou splatnosti 48 mesiacov, pričom jednotlivé splátky boli

splatné vždy 26. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru) vo výške 3.328,32 Eur. RPMN za úver predstavovala 66,94 %, ročná úroková sadzba
úveru 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %. V ďalšej časti bola uvedená poskytnutá čiastka revolvingu
565,81 Eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu) vo výške 1.664,16 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila

70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,97 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5
%. Na zmluve, pod bodom 8, je Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalovaného
poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátokúveru,resp.revolvinguposkytnutéhonazáklade
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žabcom a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému odplatu

a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 331,06 Eur a
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 150,48
Eur, v prípade ak bude žalobcovi revolving poskytnutý. Na zmluve pod bodom 13 je podpis dlžníka: V
Rožňave dňa 02.05.2013. Za žalobcu je pečiatka a podpis v Bratislave dňa 09.05.2013.

V zmysle bodu 13 predmetnej žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti /
zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si Žiadosť /
Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne
porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojili svoje podpisy.

Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024714
zo dňa 09.05.2013 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1.350,00
Eur so splatnosťou na 48 mesiacov, s mesačnou splátkou 69,34 Eur, s dátumom splatnosti prvej
splátky úveru 26.06.2013, s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 26.05.2017, s mesačnou
periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 26. deň, ročnou

percentuálnou mierou nákladov úveru 66,94 %, priemernou hodnotou RPMN 47,29 % , so schválenou
výškou revolvingu 716,29 Eur, s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 69,34 Eur, s
ročnou percentuálnou mierou nákladov po vykonaní revolvingu 70,01 %, s úverovým limitom 1.350,00
Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.328,32 Eur, s odplatou za poskytnutie
služby vo výške 331,06 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01 %, s celkovou čiastkou

ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu vo výške 1.664,16 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou
revolvingu vo výške 80,97 %, s ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 5,5 % a s
dátumom nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere 09.05.2013.Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 09.05.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že podľa
článku 5 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ

budúriešenécestoupríslušnéhosúduvsúdnomkonaníalebovrozhodcovskomkonanípredniektorýmz
menovaných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej
vyhovel v celom rozsahu.

Žalobca v konaní namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej mala byť založená
právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok a tiež namietal platnosť
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. Ďalej namietal,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jedná
sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju robí neplatnou.

Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.

januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.

3 tým nie je dotknuté.

(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Právnyvzťahmedziúčastníkmibolzaloženýzmluvouorevolvingovom úverearozhodcovskouzmluvou,
ktoré boli podpísané dňa 09.05.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri
posudzovanínárokovžalobcunazrušenierozhodcovskéhorozsudku,ktorýbolvydaný11.12.2014podľa
vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol na základe ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase podpísania rozhodcovskej

zmluvy a vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.

Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania
v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

Nazákladevyššieuvedenýchzákonnýchustanovenísúddospelkzáveru,ženámietkažalobcuohľadom
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalobca uzavrel individuálne dohodnú
rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o revolvingovom úvere , kdez obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom
Slovenskej republiky alebo pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadenom Slovak arbitration court,
s.r.o alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici.

Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40
ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a d) Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania 5a),
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Žalobca v konaní žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok a tvrdil, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba
- spotrebiteľ.

Podľa ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka

zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl

spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o

spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.

1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09.05.2013, podpísaná účastníkmi,
je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka.

Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods.1 a ods. 2 písm.

k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom Beáty
Šidlíkovej (uvedenej v bode 1 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovanou uvedenou v
bode 2 spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným
dňa 09.05.2013. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy -
žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom

revolvingovom úvere. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobcovi malo dôjsť oznámenie veriteľa o
schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola doložená v spise. Uvedené oznámenie nie
je však podpísané zo strany žalobcu a navyše, žalovaný ani nepreukázal, či toto oznámenie žalobcovi
aj doručil. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie
revolvingovéhoúverusuvedenímvýškyúveruavšetkýchnáležitostítýkajúcichsasplátok,úrokov,ročnej
percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobca nepodpísal.
Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko
v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver,

pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne
žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý
- výšku úrokov, splátky a podobne.
Ďalej súd zistil, že úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
srôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Vzmluvejetotižuvedená
mesačná splátka 69,34 Eur, v počte 48 mesiacov, s termínom splátky 26. deň v mesiaci, avšak z
uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok
iných poplatkov. Žalobca totiž v oznámení o schválení úveru uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je

možné zistiť jednotlivé zložky.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcovi ako

spotrebiteľovi neboli v zmluve uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.

Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd navyše poukazuje na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
okrem iných aj písm. k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.Predmetom rozhodcovského konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalobcovi vo výške 1.350,-
Eur.Keďženebolododržanéustanovenie§9ods.1aods.2písm.k)Zákonač.129/2010Z.z.,poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej
úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto bolo
potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona
244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.

Žalobca dodržal 30 dňovú lehotu na podanie žaloby, nakoľko zo zapožičaného rozhodcovského
spisu vyplýva, že hoci je na doručenke o prevzatí rozhodcovského rozsudku nesprávne uvedený
dátum 17.11.2014, žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok 17.12.2014 a žalobu na súde podal dňa
14.01.2015.

Súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
do právoplatného skončenia veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského
rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil náhradu trov konania nasledovne:
· Hodnota jedného úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc
zo sumy 2.684,26 Eur predstavuje sumu 111,21 Eur.

· Režijný paušál v roku v roku 2015 je 8,39 Eur.
· Úkony právnej služby:
1. prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady so žalobcom , 111,21 Eur + 8,39 Eur RP,
2. žaloba 14.01.2015, 111,21 Eur + 8,39 Eur RP,
3. stanovisko zo dňa 12.11.2015, 111,21 Eur + 8,39 Eur RP,

4. účasť na pojednávaní 24.11.2015, 111,21 Eur + 8,39 Eur RP,

· Spolu náhrada trov 444,84 Eur.

Súdpreskúmalvyúčtovanietrovkonaniaadospelkzáveru,ževyúčtovanétrovyprávnehozastúpenia čo

sa týka určenia hodnoty úkonu právnej služby neboli vyúčtované správne. Pri určení základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b). vyhlášky 655/2004 Z.z. a nie z ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko žalobca v tomto
konaní vystupuje ako spotrebiteľ a jedná sa o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Hodnota jedného úkonu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v roku 2015 je 64,53 Eur. Režijný
paušál v roku 2015 je 8,39 Eur. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 291,68 Eur
za štyri úkony právnej služby.

Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.

71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku v
zmysle § 4 ods. 2 písm. za) a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška
súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je
vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolorozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutienadobudneprávoplatnosť a pouplynutílehotyuvedenejvovýrokurozhodnutiasa
stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.