Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213207022.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: M. Q., bytom
G. XXXX/X, A., o zaplatenie 684,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 17. decembra 2013 č. k. 13C/305/2013-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie vedené Okresným súdom Komárno pod
sp. zn. 13C/305/2013 až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru
Európskej únie v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.
10. 2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a skutočnosťou,

že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo 16. 10. 2013 predložil Súdnemu dvoru
Európskej únie v Luxemburgu prejudiciálnu otázku v znení: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje
právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu

súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania
ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla" a ďalším výrokom uvedeného uznesenia konanie prerušil do skončenia
konania o tejto prejudiciálnej otázke. Následne súd prvého stupňa mal za to, že predmetom konania
v danej veci je plnenie z vlastnej zmenky vystavenej odporkyňou na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ktorá zmenka bola nedatovaným rubopisom indosovaná na
navrhovateľa. Okrem toho z činnosti súdu bolo známe, že remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.
o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, teda prvý majiteľ zmenky, má od svojho vzniku v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom v množstve exekučných konaní vymáha ako
oprávnený plnenia od spotrebiteľov ako povinných. Vzhľadom aj na množstvo zmeniek prevedených na
navrhovateľa remitentom vyjadril predpoklad, že rubopisom prevedená zmenka zabezpečuje splatenie

spotrebiteľského úveru čerpaného odporkyňou, a to aj vzhľadom na číslo zmluvy uvedenej v zmenke.
Keďže až do vyriešenia prejudiciálnej otázky predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie Krajským
súdom v Prešove v obdobnej veci nie je zrejmé, či smernice Rady 93/13/EHS a 87/102/EHS sa majú
vykladať tak, že tieto vnútroštátnemu súdu umožňujú aj bez návrhu v konaní o plnenie zo zmenky
preskúmať záväzkový vzťah odporkyne voči remitentovi, ktorý viedol k emisii predmetnej zmenky, súd
prvého stupňa konanie vo veci prerušil až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej

Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.
10. 2013.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že
uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a

o prerušení konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané odvolanie.
Z tejto skutočnosti podľa neho vyplýval fakt, že formulovaná prejudiciálna otázka nebola právoplatne
predložená Súdnemu dvoru Európskej únie, a teda nebol založený žiadny dôvod na prerušenie konania.
Okrem toho zastal názor, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia konania,
pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec
aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Následne citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10C/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Naviac namietal,
že súdom označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne
konanie, a preto nebol podľa neho ani daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania. Čo sa týkalo
merita prerušenia konania Krajským súdom v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013, uviedol, že krajský

súd predložil Súdnemu dvoru hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy
uplatniteľné na konanie vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový, aj odvolací súd
má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22. Tvrdil,

že prejudiciálna otázka je vykonštruovaná a zavádzajúca Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje prednosť
nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a položil svojím uznesením hypotetickú otázku,
tzn.otázku,ktorásmerujenarozporvnútroštátnejprávnejúpravy,ktorániejeprimárnepoužiteľnávoveci
samej so sekundárnym právom EÚ. Okrem toho zdôraznil, že možnosti ex offo skúmania skutkového
a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade

vylúčené a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v
celej Európskej únii. Z týchto dôvodov mal za to, že v zásade len súd rozhodujúci na poslednom stupni
má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej.
V spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou bolo
nutné zdôrazniť, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl. 351

Zmluvy o EÚ. Nebolo preto možné podľa neho položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná
z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s
úpravou sekundárneho práva EÚ. S poukazom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého

stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 28. 03. 2013
podal na Okresnom súde Komárno návrh na uplatnenie pohľadávky vo výške istiny 684,63 eura s
príslušenstvom v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,

aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd môže

konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie
nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť,
no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené

len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že

prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000,
z 20. septembra 2000).

Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne

ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie až do skončenia
konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10. 2013.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade prebieha pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.
V predmetnom konaní rovnako ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
6Co/156/2013 sa navrhovateľ domáha uplatnenia pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie spotrebiteľskej
zmluvyaKrajskýsúdvPrešoveuznesenímpodsp.zn.6Co/156/2013zodňa16.10.2013predložilpodľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy
o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice

Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje
právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania
ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a

tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvého stupňa bol správny, keď
prerušil konanie, pretože v danom prípade je vhodné počkať na výsledok konania prebiehajúceho pred
Súdnym dvorom EÚ, aby sa tak súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v tomto
konaní, nedostal do rozporu s rozhodnutím Súdneho dvoru EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.