Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205872
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., občan SR,
t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou R. S., K. R. X. K. T., o zaplatenie zmenkovej
sumy 276,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 276,- EUR od 12.
09. 2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 276,- EUR spolu s úrokom vo výške
6% ročne z tejto sumy od 26. 11. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 0,92 EUR.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 276,- EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
z tejto sumy od 12. 09. 2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 276,- EUR od 26.
11. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1 vo výške 0,92 EUR a trov konania, ktoré tvorili
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Vnávrhupoukázalnato,ženavrhovateľakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorú
vystavil odporca dňa 07. 05. 2010 na zmenkovú sumu 276,- EUR , pričom sa zaviazal zaplatiť k úhrade aj
úrok vo výške 0,25 % denne od 12. 09. 2010. Uvedená zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje aj text, že za túto zmenku zaplatí pri
predložení na rad zmenkového veriteľa. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu z
tejto zmenky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené
skutočnosti zisťovať verejnou listinou.

Súd z podania doručeného súdu dňa 22. 12. 2015 zistil, že týmto podaním navrhovateľ čiastočne

zobral návrh späť a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, pričom pôvodne si uplatňoval
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čím si v súčasnosti uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06%
denne od 12. 09. 2010.Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd na základe vyššie uvedeného návrhu konanie v časti o zaplatenie 0,19% denne zo sumy 276,- EUR
od 12. 09. 2010 do zaplatenia zastavil.

Nakoľko sa počas konania nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti odporca nachádza, tomuto bol

uznesením Okresného súdu vo Zvolene po splnení podmienok v zmysle § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho
súdneho poriadku ustanovený opatrovník v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu
Zvolen.

Čo sa týka príslušnosti súdu, súd v zmysle článku 4 bod 1 Nariadenia 861/2007/ES s odvolaním sa na
článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi

procesný návrhom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t. z., že v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskom súdnom poriadku v platnom znení. Okresný súd doručoval odporcovi návrh na uplatnenie
pohľadávky spolu aj s vyplneným Tlačivom „C“ s tým, že odporca sa k tomuto nevyjadril. V rámci
rozhodujúcich skutočností známych súdu z praxe a doterajšej rozhodovacej činnosti (§ 121 O. s. p.)
súd zistil, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, ktorá vykonáva

na území Slovenskej republiky poskytovanie úverov nebola úspešná pri uplatňovaní svojich nárokov v
exekučných konaniach.

Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter sa v
dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie čím zabezpečovací charakter zmenky stratila.

Odporca do dňa pojednávania žiadnym spôsobom nepreukázal, že aby zmenkovú sumu zaplatil a to
čo i len z časti.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

vlastná zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj
sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a
miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 tohto zákona istina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe nie je platná ako vlastná zmenka s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 tohto zákona o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaj zročnosti platí, že je zročná na
videnie.

Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o súdnych zmenkách splatných u tretej osoby, alebo v inom
mieste, než je bydlisko zmenečníka.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona o zmenkách v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Kinejzmenketátodoložkaplatízanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa
počíta od dáta vystavenia zmenky pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa § 11 ods. 1 tohto zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť

indosamentom (t. j. rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 tohto zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 16 ods. 1 tohto zákona o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným majiteľom

ak sa preukáže jeho práva nepretržitým radom indosamentov a to aj vtedy, ak posledný z nich je
blankoindosament.Podľa § 34 ods. 1 tohto zákona zmenka na videnie je zročná po predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Indosamenty môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že zmenka, ktorá bola predložená navrhovateľom okrem
údaja splatnosti obsahuje všetky napísané a zákonom predpokladané v zmysle § 75 zákona č. 191/1950
Sb. náležitosti potrebné pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaja o splatnosti súd má za to, že

uvedená zmenka je platná, keďže podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti platí, že splatná je na videnie t. j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení
v súlade s § 34 ods. 1 predmetného zákona. Vystaviteľ určil pre predloženie zmenky lehotu štyroch rokov
odo dňa vystavenia. Na základe uvedeného súd mal nesporne preukázanú tú skutočnosť, že zmenka
bola vystavená odporcom, pričom bola indosovaná navrhovateľovi, ktorý k nej nadobudol všetky práva

z predmetnej zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a to
podľa názoru súdu v tej časti, ktorá sa týkala zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 276,- EUR, keďže
tak ako súd poukázal odporca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by časť z tejto sumy resp. celú túto

sumu zaplatil. Na základe tejto skutočnosti na túto sumu súd zaviazal odporcu. Zároveň súd mal za
preukázanú aj tú skutočnosť, že navrhovateľ má tu nárok na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy, tak ako to súd uviedol vo výrokovej časti predmetného rozsudku.

Súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, čo v tomto prípade

predstavuje sumu vo výške 0,92 EUR.

Čo sa týka prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania, ktorú po späťvzatí návrhu vo výške 0,06%
denne zo zmenkovej sumy 276,- EUR od 12. 09. 2010 si navrhovateľ uplatňoval, v tejto časti súd návrh
zamietol, nakoľko podľa súdu ide o úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Je síce pravdou, že v

zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 stanoviť úročenie zmenkovej sumy, pričom
uvedený zákon výšku úrokov neupravuje, avšak táto miera potom nemôže byť ponechaná na ľubovôli
vystaviteľa. Takto stanovená úroková doložka, ktorá bola obsiahnutá v zmenke však musí zodpovedať
kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu a to taktiež z hľadiska v súlade s dobrými
mravmi. Súd má za to, že pokiaľ bola v zmenke ustanovená úroková sadzba vo výške 0,25% denne táto

je neprimeraná a preto nepožíva právnu ochranu súdu.
Aj keď Občiansky zákonník nešpecifikuje len definíciu dobrých mravov opierajúc sa o doterajšie
obmedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba
považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky ako aj slušnosti. Zároveň chce
súd poukázať na to, že pokiaľ dohodnutý úrok vo výške 0,25% denne podľa navrhovateľa nie je v súlade,

keďže sám v tejto časti o 0,19% zobral návrh späť, súd má za to, že nie je možné si potom ani uplatňoval
nižší úrok, keďže celkove podľa súdu takto dohodnutý úrok je neplatný v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd z toho dôvodu, že pôvodnou žalobou si navrhovateľ uplatňoval aj zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne a to od 12. 09. 2010 do zaplatenia, čo znamená počas viac ako piatich rokov a piatich mesiacov
čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25% navrhovateľ chcel v celkovom súčte zaplatiť
viac ako päťnásobok vymáhanej sumy, ktorá by predstavovala sumu ku dňu vynesenia rozsudku. Z

tohto dôvodu súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia žiadnemu účastníkovi nepriznal
náhradu trov konania, keďže mali približne rovnaký úspech v konaní.
§ 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 75 zák. č. 191/1950 Sb.§ 76 ods. 1, 2 zák. č. 191/1950 Sb.
§ 5 ods. 1 až 3 zák. č. 191/1950 Sb.
§ 11 os. 1 zák.č. 191/1950 Sb.

§ 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb.
§ 16 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb.
§ 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb.
§ 39 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 41 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t. j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).