Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114231511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr.V.Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: R. E.,
narodený XX.XX.XXXX, Z. X, D., o zaplatenie sumy 328,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 127,92 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne z istiny od 26.7.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 328,92 €
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny od 26.7.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa nezaplatenú cenu
poskytnutých služieb 201,92 € a náhradu škody 127,00 €.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Odporca bol písomne poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musí
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne (§120 ods. 4 O.s.p). Navrhovateľ
zastúpený advokátom poučený nebol v zmysle § 5 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených s
návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.Dňa 16.2.2012 uzatvorili účastníci dve zmluvy o pripojení a to č. B. a zmluvu č. B., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM (ďalej len VZP) a
zároveň i Dodatok k zmluve o pripojení, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že odporca odkúpil mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5-03 za kúpnu cenu 19,00 €. Odporca sa zaviazal po dobu
24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb od 3/2013 do 5/2013 v celkovej výške 201,92 € a to faktúru č. XXXXXXXXXX
splatnú dňa 9.5.2013 na sumu 3,36 €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 9.5.2013 na sumu 75,23 €,
faktúruč.XXXXXXXXXXsplatnúdňa9.5.22013nasumu5,00€zaupomienku,faktúruč.XXXXXXXXXX

splatnú dňa 8.4.2013 na sumu 46,82 €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 8.4.2013 na sumu 3,36 €,
faktúru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX splatné dňa 8.6.2013 na sumy 34,50 € z toho suma 19,50
€ za odpojenie a 15,00 € za obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu neplatenia.

Svojim konaním odporca porušil zmluvné povinnosti v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení porušil svoj

základný záväzok zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške rozdielu medzi hodnotou
mobilného telefónu, ktorá bola 146,00 € a zvýhodnenou cenou 19,00 €, za ktorú ho odporca získal pri
uzatvorení Dodatku k zmluve o pripojení. Náhradu škody si uplatnil vo výške 127,00 €. Dňa 11.7.2013
navrhovateľ zaslal pokus o pokonávku a vyzval odporcu na zaplatenie sumy 355,23 € do 25.7.2013 a

to za fakturované služby 201,92 €, zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 127,00 € a poplatok za
mimosúdne vymáhanie 26,31 €. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne počnúc
dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.7.2013 u celej
istiny.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov
k nim), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení

a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia,ktorémáspotrebiteľsplniťasktorýmisanemalmožnosťoboznámiťpreduzavretímzmluvy.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k
nim ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu 26.7.2013 vo výške 0,5%.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
bol podaný dôvodne len sčasti. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom
zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné
podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je
čiastočne odôvodnený, odporcovi boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne
dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd
návrhu vyhovel a navrhovateľovi priznal i príslušný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z priznanej

istiny od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti z pokusu o pokonávku s výnimkou poplatku za
odpojenie a upomienku z dôvodov uvedených nižšie.

V rámci telekomunikačných služieb navrhovateľ požadoval zaplatenie poplatku za odpojenie 2x 19,50

€, poplatku za obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu neplatenia 2x 15,00 € a poplatku za
upomienku 5,00 €. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky
z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté
(k tomu súd poukazuje na poučenie navrhovateľa v konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Samotné
odpojenie a aj obmedzenie poskytovania služieb je nepochybne určitým nástrojom navrhovateľa ako

dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov odporcom, resp. zabrániť poskytovaniu mu
ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie je teda výlučne nástrojom
určitej ochrany samotného navrhovateľa, nie službou v prospech odporcu. Navrhovateľ nepreukázal
skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Ďalej súdu nebol predložený
žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok, pričom súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v

konanípredloženýchvšeobecnýchpodmienok,kdezpohľadusúduupomienky,obmedzenieaodpojenie
nemožno považovať za služby podľa uvedenej definície a osobitne za služby poskytujúce odporcovi
určitý prospech, za ktoré by teda bola povinný platiť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v tejto časti žalovanej istiny (t.j. v časti požadovaného
poplatku za odpojenie, obmedzenie a upomienku, t.j. 2x 19,50 € + 2x 15,00 € + 5,00 € = 74,00
€) a vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal navrhovateľovi ani právo na úrok z
omeškania požadovanej sumy, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno
priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny sa navrhovateľ domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 127,00 €,
ktorá predstavuje rozdiel ceny poskytnutých telekomunikačných zariadení v sume 146,00 € a akciovejceny 16,00 €. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení však vyplýva, že účastníci sa dohodli na kúpnej
cene 19,00 €. Súd považoval požiadavku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody za nedôvodnú a v
tejto časti návrh zamietol z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že navrhovateľ potom ako sú mu zamietané návrhy, v
ktorých sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej
zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu
zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť

ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
ale domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou
cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Navrhovateľ poukazuje na Čl. 3. bod
3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je
mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi

spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby po dohodnutú dobu v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku, by spôsobilo, že
navrhovateľovi vznikla škoda. Okrem škody za akciový telefón, navrhovateľovi vznikli i ďalšie škody,
ktorých zaplatenia sa z dôvodu náročnosti dokazovania nedomáha.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24

mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti
a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c)
výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

Vprejednávanejvecinavrhovateľpísomnéukončeniepísomneuzavretejzmluvyopripojenínepreukázal
a teda nebolo preukázané, že odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov nesplnil
(na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené

medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj
keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou

cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale
výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj

nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania
zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s
odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keď podľa pomeru úspechu v konaní. Navrhovateľovi bola priznaná suma 127,92 € spolu s úrokom z
omeškania 27,85 € ku dňu rozhodnutia a teda jeho úspech vo veci je 39% a úspech odporcu je 61%, t.j.

celkový úspech odporcu je 22% (61-39). Súd čiastočne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.