Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414200876.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Q. W.,

predtým vydatá K., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXXX/XX-XX, proti žalovanému: B. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. C., I. XXXX/XX, zastúpený BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v
Dolnom Kubíne, Jánoškova 1545, IČO: 36865044, v konaní o zaplatenie sumy 18.400,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.169,48 eura, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť zástupcovi žalovaného do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 9,10 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 04.03.2014 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy
18.400,-eurdo5dníodprávoplatnostitohtorozsudkuakoajnáhradytrovkonania.Odôvodnilajutým,že
v apríli 1999 sa vydala za otca žalovaného. Zo začiatku bývali v starom rodinnom dome v J.. Manžel bol
chorý a bývanie nevyhovujúce, pretože dom bol studený a plesnivý. Podarilo sa im pozháňať 2-izbový

byt v V. C., Š. XXXX. Nemali však peniaze na kúpu bytu. Ona mala 18.400,- eur a žalovaný sa ponúkol,
že im dá 15.000,- eur, ak vlastníčkou tohto bytu bude jeho dcéra. Ona aj manžel s týmto návrhom
súhlasili, pretože so žalovaným mali dobré vzťahy. Dohodli sa, že v byte obidvaja dožijú. Byt bol kúpený
v decembri 2011 a od tej doby v byte bývali. V júni 2012 sa zdravotný stav manžela zhoršil a XX.XX.2012
zomrel. Dňa 28.08.2012, keď prišla do bytu s manželovým bratom, bola šokovaná, pretože zámok bol
vymenenýanadveráchbolamenovkadcéryžalovaného.Otejdobysadobytunedostala.Sožalovaným
sa nedá dohodnúť. Ani na poslednú výzvu nereagoval. V byte ostali aj jej osobné veci. Dedičské konanie

2D/168/2012 po manželovi bolo prevedené u notára Mgr. Andreja Loneka v Námestove. Predmetom
dedičstva, ktoré sa stalo právoplatné 13.02.2014, nebol 2-izbový byt a ani peniaze, teda 18.400,- eur,
ktoré dala na kúpu bytu.

V podaní z 18.08.2014 žalobkyňa uviedla, že žalovanému požičala sumu 18.400,- eur. Boli to jej peniaze,
ktoré mala na zakúpenie bytu. Nakoniec byt kúpili, ale ho dali napísať na dcéru žalovanej, že tam dožijú.
Po smrti manžela ju žalovaný z bytu vymkol a peniaze investované do kúpy bytu jej nevrátil aj keď ich

mal vrátiť. Aj keď ho písomne vyzvala, na jej výzvu nereagoval. Ak tvrdí, že to nie je pravda, prečo jej
neodpísal a nepovedal, že jej nič nedlhuje. Svedkovia, ktorých navrhla vypočuť, potvrdia, že peniaze
požičala žalovanému a že to boli jej úspory, že žalovaný jej peniaze nevrátil a voči nej sa zle zachoval.Na pojednávaní 25.08.2014 žalobkyňa vypovedala, že peniaze, ktoré boli investované ňou a jej
manželom na kúpu bytu, boli pred jeho kúpou vyberané na pošte v Dolnom Kubíne z účtu jej manžela
asi na dvakrát, najprv 15.000,- eur na kúpu bytu a potom 3.400,- eur na rekonštrukciu bytu. Žalovanému

pred začatím konania poslala doporučený list, v ktorom mu navrhla zmierne vyriešenie predmetu tohto
sporu tak, že jej vyplatí 10.000,- eur, ktoré peniaze jej odkázal jej manžel v závete a ktoré fakticky neboli
ku dňu smrti, lebo sa investovali do bytu a že jej umožní zobrať si z bytu svoje veci osobnej potreby.
Peniaze, ktoré boli vyberané z účtu jej manžela, boli spoločné peniaze jej a jej nebohého manžela. Z jej
strany šlo napríklad aj o peniaze získané odpredajom auta, ktoré vlastnila. Tiež mala nejaké úspory, keď

prišla do manželstva. Na účet jej manžela, ktorý má v Poštovej banke a z ktorého sa vyberali peniaze,
chodil jej manželovi dôchodok. Jej chodil dôchodok na jej účet. Predtým tie peniaze, ktoré boli použité na
kúpu bytu, boli investované na stavebnom sporení vedenom na meno jej manžela, ktoré zrušil, peniaze
previedol na účet v Poštovej banke a odtiaľ sa vybrali. Ona mala na svoje meno tiež založené stavebné
sporenie, ktoré zrušila. Peniaze sa previedli z jej stavebného sporenia na jej účet a z toho sa kupovali
nábytky - zariadenie do predmetného bytu. Keď jej manžel písal list 08.12.2011, tak vtedy sa vyberalo

3.400,- eur a predtým bolo vybratých začiatkom novembra 2011 za prítomnosti jej manžela a žalovaného
tých 15.000,- eur, ktoré žalovanému jej manžel osobne odovzdal. Pri vyberaní sumy 3.400,- eur prítomná
nebola,alevie,ževtedyspísaljejmanžellistoznačenýakozmluva.Onajejtextvidelaaprosila,abyjudal
podpísať žalovanému, ale asi mu to žalovaný nechcel podpísať. Asi žalovaný počítal s tým, že ju vyhodí.
Ten list našla doma medzi dokumentmi a je rada, že ho žalovaný nenašiel a nevyraboval jej ho ako iné

dokumenty. Vychádza len z toho, čo je v tomto liste uvedené, že bol písaný na pošte jej manželom. Len
predpokladá, že pri jeho písaní bol prítomný aj žalovaný. To, kedy tú zmluvu manžel písal, usudzuje z
dátumu, kedy napísal tú listinu označenú ako zmluva, a to, že to bolo na pošte, je tam výslovne uvedené.
Byt, na kúpu ktorého boli použité dané peniaze, našla ona s manželom za pomoci jej známych. Keďže
im však na jeho kúpu chýbal potrebný obnos peňazí, tak sa dohodli so žalovaným, že im na tento byt

prispeje a na oplátku oni súhlasili s tým, že byt bude písaný na dcéru žalovaného M.. Tá dohoda bola
fakticky taká, ako ju opísal v danej zmluve jej nebohý manžel. Ona s tým súhlasila, lebo im dôverovala
ako svojim deťom. V ďalšom konaní po výpovedi svedkyne C. uviedla, že s manželom sa dohodla tak, že
on zaplatí kúpu bytu a jeho rekonštrukciu a ona bude kupovať zariadenie od bytu. Dokonca osobne dala
žalovanému z jej peňazí v hotovosti 1.000,- eur a tri dni na to odišiel žalovaný s manželkou do Egypta.

Do toho bytu sa nasťahovali v novembri 2011 teda po tom, ako dala žalovanému tých 1.000,- eur. Pokiaľ
v niektorých svojich prednesoch a aj v žalobe uviedla, že dala peniaze žalovanému, šlo o peniaze, ktoré
boli dané žalovanému a ktoré patrili spoločne jej a jej nebohému manželovi, s ktorým žila v manželstve
viac ako 13 rokov. Tie peniaze boli dané na kúpu bytu za predpokladu, že ona a aj jej t. č. už nebohý
manžel v byte dožijú. Peniaze použité na kúpu pochádzali predovšetkým z dôchodku jej manžela. Tiež

na jeho účte, z ktorého boli vyberané, boli prostriedky zo zrušeného stavebného sporenia, na ktoré boli
vkladané prostriedky z ich spoločných prostriedkov. Potvrdila, že ona mala vtedy na svojom účte cca
15.000,-eur,alekebypoužilivšetkypeniaze,ktorémalinakúpubytu,nezostalobyimnajehozariadenie,
pričom oni si chceli tento byt zariadiť pekne. Od žalovaného nežiadala náhradu za veci, ktoré kúpila do
bytu a na ktoré má doklady. V dedičskom konaní po manželovi navrhovala, že ak nechcú, aby vlastnila

nehnuteľnosti, ktoré jej závetom odkázal manžel, že nech ju vyplatia a vtedy povedala ten výpočet, o
ktorom sa zmienil žalovaný, že ak jej za všetko vyplatia 20.000,- eur, nič iné požadovať nebude.

Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení z 27.06.2014 žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť, označiac tvrdenia žalobkyne v žalobe za nie pravdivé a žalobou uplatnený

nárok za neoprávnený. Uviedol, že žalobkyňa sa na kúpe bytu na ul. Š. XXXX, ktorý nadobudla
dcéra žalovaného, nepodieľala žiadnym spôsobom, teda ani prispením sumou 18.400,- eur. Žalobkyňa
neposkytla žalovanému a žalovaný od žalobkyne nikdy neprijal žiadnu finančnú čiastku na kúpu
uvádzaného bytu. Celá kúpna cena uvedeného bytu nadobudnutého dcérou žalovaného bola zaplatená
z finančných prostriedkov žalovaného.

Zástupca žalovaného v priebehu konania doplnil, že žalovaný sa cíti v tejto situácii ukrivdený s ohľadom
na to, čo od neho žalobkyňa požaduje. Mal by žalobkyni plniť na úkor svojej rodiny za niečo, čo nikdy
neobdržal. Žalovaný fakticky nerozporoval to, čo tvrdila žalobkyňa, že aká mala byť dohoda, ale popieral,
že by mu jeho otec odovzdal akékoľvek finančné prostriedky. Preukázal, že peniaze na kúpu bytu vybral

zo svojho účtu. V podaní z 22.10.2014 žalovaný uviedol, že 1/ žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o
tom, že žalovanému bolo reálne odovzdaných 18.400,- eur, na základe čoho zakladá svoj nárok na ich
vrátenie.Akbyajteoretickydošlokreálnemuodovzdaniu18.400,-euralebočoilenjejčastižalovanému,
šlo by 2/ zrejme o plnenie daru s určením použitia prostriedkov získaných darom. Ak by aj došlo kreálnemu odovzdaniu peňazí a nešlo by o dar, ktorý mal byť účelovo použitý a 3/ šlo o nepomenovanú
zmluvu, jej plnenie vzhľadom na všetky okolnosti nebolo porušené a preto neexistuje dôvod na jej
skončenie akýmkoľvek spôsobom. Výbery z účtu nebohého B. K. st. v žiadnom prípade nepreukazujú to,

žežalovanýtietovybratépeniazeodnebohéhoB.K.st.ajprevzal,nakoľkotentomoholpovýberesvojich
prostriedkov z účtu s nimi naložiť akokoľvek. V tvrdeniach žalobkyne je viacero rozporov. Žalobkyňa
uvádza, že mala 18.400,- eur, ktoré dala na kúpu bytu. Neskôr žalobkyňa vo viacerých prednesoch
tvrdila, že peniaze mal žalovanému dať nebohý B. K. st. Ako zjavný rozpor sa tiež javí tvrdenie žalovanej,
uvádzajúcej, že pri vyberaní sumy 3.400,- eur prítomná nebola, ale vie, že vtedy spísal manžel tú

zmluvu a že vychádza len z toho listu označeného ako zmluva a z toho čo je v ňom uvedené, že bol
písaný na pošte jej bývalým manželom. V písomnom vyjadrení z 18.08.2014 žalobkyňa napr. tvrdila, že
žalovanému požičala 18.400,- eur. Boli to jej peniaze a mala ich na zakúpenie bytu. Na týchto miestach
teda žalobkyňa jednoznačne deklaruje to, že malo ísť o poskytnutie pôžičky, teda reálny kontrakt medzi
ňou a žalovaným. Toto je však v hrubom rozpore s celým radom iných vyjadrení žalobkyne, resp. s
vyjadreniamiňounavrhnutýchsvedkov.Akmalabyťpodľažalobkynedohodataká,akoopísalv„Smluve“

nebohý B. K. st., kde je akákoľvek zmenka o pôžičke? Tiež žalobkyňa uvádzala, že sa s manželom
dohodla, že on zaplatí kúpu bytu a aj jeho rekonštrukciu a ona bude kupovať zariadenie do bytu. K
výpovediam svedkov Z. C.G.T. a Mgr. Ľ. O. uviedol, že tieto nevedeli uviesť, či a kedy boli peniaze
žalovanémuskutočneposkytnuté,atopreto,žepritakejtoudalostinebolinikdyprítomnéavypovedalilen
to, čo počuli priamo od žalobkyne alebo čo mali počuť od nebohého B. K. st., teda potenciálnych veriteľov

uplatňovanej pohľadávky. Ak by ako dôkaz stačili iba výpovede svedkov, ktorí majú o predmete veci
informácie výlučne od veriteľov uplatňovanej pohľadávky, obrana na strane dlžníkov by prakticky nebola
možná. Opakovane zdôraznil, že žalovaný nikdy neprijal od nebohého B. K.Á. st. a ani od žalobkyne
akékoľvek peňažné prostriedky, na ktoré si nárokuje žalobkyňa. Z obsahu listiny spísanej B. K. st. je
zrejmé, že byt mal kúpiť žalovaný spolu s nebohým B. K. st. na polovicu pre dcéru žalovaného a súčasne

vnučku nebohého B. K. st. M. K. a pre žalovaného s tým, že tieto peniaze mal žalovaný po vzájomnej
dohode účelovo použiť. Ak teda tento dokument „Smluva“ vystihuje podľa vyjadrenia žalobkyne obsah
dohody, je nepochybné, že by sa podľa takejto dohody žiadne peniaze nemali vracať a vonkoncom by
nemohlo ísť o pôžičku, ktorej vrátenie by mohlo byť v budúcnosti kýmkoľvek požadované. Ak by teda
peniaze boli skutočne nebohým B. K. st. alebo žalobkyňou poskytnuté žalovanému, išlo zjavne o dar,

pričom žalovaný mal k darovaným peniazom doložiť zo svojich prostriedkov zvyšnú časť kúpnej ceny
potrebnú na kúpu bytu a následne kúpiť byt pre M. K.. Výsledok vnímania žalobkyne a vypočutých
svedkýň vyjadrovaný slovami „dali na byt“, „kúpili byt so synom napoly a napísali ho na dcéru“ alebo
„prispeli na byt“ a pod. predstavuje vnímanie aktu darovania s určitým určením účelu, na čo majú byť
darované peniaze použité, z čoho nemožno v žiadnom prípade ustáliť, že šlo o pôžičku alebo akékoľvek

iné plnenie, ktoré by poskytujúca osoba mohla v budúcnosti požadovať späť. Za predpokladu, že by
reálne došlo k plneniu 18.400,- eur a nešlo o dar, ale šlo o akúsi nepomenovanú zmluvu, jej plnenie
vzhľadom na všetky okolnosti nebolo porušené a preto neexistuje dôvod na jej skončenie akýmkoľvek
spôsobom. V takomto prípade by šlo podľa názoru žalovaného zrejme o nepomenovanú zmluvu (možno
aj zmluvu v prospech tretieho), v zmysle ktorej za príspevok na kúpu bytu, malo byť nebohému B. K. st.

a žalobkyni umožnené v byte dožiť. Nebohý B. K. st. v byte dožil, teda záväzok voči nemu bol teoreticky
splnený. Ak by žalobkyňa mala záujem byt užívať, musí sa obrátiť na vlastníka bytu, aby jej toto umožnil.
Vlastníkom bytu však nie je žalovaný, ale jeho dcéra M. K., na ktorú sa s takouto žiadosťou žalobkyňa
dodnes neobrátila. Z podaní žalobkyne však jasne vyplýva, že sa o užívanie bytu nesnaží, resp. sa ho
nikdy u vlastníka bytu nedomáhala. Ak by sumu okolo 3.000,- eur investovala žalobkyňa s nebohým

manželompriamodostavebnýchúpravbytu,šlobyzrejmeobezdôvodnéobohatenienastranevlastníka
bytu a takto investované prostriedky by predsa nemohli požadovať od žalovaného. Ak žalobkyňa raz
tvrdí, že 18.400,- eur požičala ona, potom zas tvrdí, že pri odovzdaní určitej časti peňazí vôbec nebola a
nakoniec tvrdí, že pri svojich záveroch vychádza len z dokumentu označeného ako „Smluva“, nemožno
nemať pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení. Aj keby bola preukázaná existencia celej uplatňovanej

pohľadávky 18.400,- eur na strane nebohého B. K. st. alebo žalobkyne voči žalovanému, na túto by
nemala žalobkyňa nárok v rozsahu 100 %, pretože existuje okruh dedičov, ktorí sú zo zákona povolaní
vstúpiť do práv a povinností nebohého B. K. a teda by tiež mali nárok na časť takto priznanej sumy.

Žalovaný na pojednávaní 25.08.2014 vypovedal, že jeho otec mal takú povahu, že keď si niečo

zaumienil, tak urobil všetko, aby dosiahol zamýšľaný výsledok. Ak by to malo byť tak ako to tvrdí
žalobkyňa a mali by skutočne dať nejaké peniaze na kúpu bytu, je nelogické, prečo by takúto zmluvu
otec spisoval nie už vtedy, keď mali dať 15.000,- eur, ale až vtedy, keď mal vyberať 3.400,- eur. Od
času, kedy mali byť tieto peniaze vybraté do jeho náhleho zhoršenia zdravotného stavu prešlo dosťčasu, aby ho otec „dohnal“ k podpisu takejto dohody, ak by to malo byť tak ako to tvrdí žalobkyňa.
Potvrdil, že prvotná dohoda medzi ním a jeho otcom bola taká, že predmetný byt, ktorý si skutočne
vyhliadli žalobkyňa s jeho otcom, bude kúpený napoly, ale k naplneniu tejto dohody nedošlo, lebo všetko

zmenila žalobkyňa. Žalobkyňa najprv povedala, aby kúpil byt on, že potom mu dajú peniaze, aby ho
opravil, že potom mu dajú peniaze a že aby ho zariadil a že potom mu dajú peniaze, ale pritom žiadne
peniaze od nich nevidel. Otcovi to už bolo trápne, lebo peniaze už v tom čase nemal. Nevie, kde boli,
asi si ich zobrala žalobkyňa. Ešte bola taká dohoda s otcom, že ak tie peniaze budú zaplatené, že pôjde
na kataster a urobí sa na list vlastníctva ťarcha ohľadne doživotného bývania pre otca a žalobkyňu v

tomto byte. Potvrdil, že písmo na listine označenej ako „Smluva“ (č. l. 45) je také, aké mal jeho otec.
Prvýkrát túto listinu videl na dedičskom pojednávaní. Podľa neho to jeho otec napísal pod vplyvom toho,
že žalobkyňa ho zmanipulovala. Keby to bola pravda, čo je tam uvedené, on by nemal problém podpísať
takúto zmluvu. Na kúpu predmetného bytu a jeho rekonštrukciu mu žalobkyňa a ani otec neprispeli čo i
len jedným eurom. Kúpa bytu a jeho rekonštrukcia bola v celom rozsahu uhrádzaná len z jeho finančných
prostriedkov. Potvrdil, že bol viackrát prítomný, keď bol otec vyberať na pošte, pretože potreboval odvoz

a dovoz na poštu a z pošty domov. Išli peniaze väčšinou vyberať spolu so žalobkyňou. Otec podpísal
prevzatie peňazí a peniaze žalobkyňa zobrala alebo otec ich prevzal a odovzdal žalobkyni. Žalobkyňa
jehootcabralaakomalédieťa.Snažilasavšetkobraťariadiťho.Kúpnacenazabytbolamnouzaplatená
predávajúcej v hotovosti vkladom peňazí z mojej strany na jej účet v A. A..

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným na jednej strane a otcom
žalovaného B. K. st. a žalobkyňou ako jeho manželkou došlo v r. 2011 k dohode o tom, že dôjde ku kúpe
2-izbového bytu č. XX v V. C., Š. XXXX s tým, že vlastníčkou tohto bytu sa stane dcéra žalovaného M.
K.Á. a že kúpna cena bude hradená v 1/2-ici z finančných prostriedkov žalobkyne a jej manžela a v 1/2-
ici z finančných prostriedkov žalovaného, t.j. po 15.000,- eur z každej strany. Uvedený byt bol kupovaný

práve na základe záujmu žalobkyne a jej manžela, ktorí si ho mali vyhliadnuť na podklade inzerátu s tým,
že žalobkyňa so svojím manželom budú môcť v súvislosti s ich prispením na kúpnu cenu tento byt užívať
až do svojej smrti. Dohodnuté bolo aj to, že žalobkyňa so svojím manželom (otcom žalovaného) budú
vcelosti financovať rekonštrukciu bytu a jeho zariadenie, ktoré potom zostane vlastníčke bytu. Žalobkyňa
v priebehu konania viackrát uviedla, že obsah tejto dohody zodpovedal obsahu listiny spísanej jej

manželom B. K. st. v Dolnom Kubíne, datovanej k 08.12.2011 (podľa žalobkyne danú listinu - č. l. 45
spisu mal spísať uvedeného dňa jej manžel na pošte, t.j. keď bola z jeho účtu za jeho prítomnosti a
prítomnosti žalovaného bez jej prítomnosti vybratá posledná čiastka peňazí, konkrétne uvádzala, že to
malobyť3.400,-eur).Uvedenálistinaoznačenáako„Smluva“podpísanálenmanželomžalobkyneaním
spísaná, mala byť uzatváraná medzi ním a žalovaným v súvislosti s tým, že kúpili byt jeho dcére M. K. s

podmienkou,žetentobytbudeužívaťspolusjehomanželkou(žalobkyňou).Ďalejjetamuvedené,žebyt
kúpili so synom na polovicu, že on dal 18.400,- eur a druhú dal syn. Po jeho smrti nech má užívanie bytu
jeho manželka a po jej smrti vnučka M. aj s nábytkom a všetkými elektrickým a iným zariadením, ktoré
si manželka sama kúpila a necháva všetko vnučke M. K.. Na konci pod „PS“ B. K. uviedol, že žiada, aby
bolo zavedené na tento byt uvalené vecné bremeno, kým žijeme, doživotné bremeno. Bolo nesporné,

že v čase, kedy daná listina bola spisovaná, boli vzťahy medzi žalovaným a otcom žalovaného, ale aj
so žalobkyňou dobré až veľmi dobré a dôverovali si. Dobrý vzťah žalovaného s jeho otcom a prakticky
aj so žalobkyňou zostal zachovaný až do smrti otca žalovaného, ktorý zomrel XX.XX.2012. Rovnako
nebolo sporné, že po kúpe bytu tento užívali od novembra 2011 výlučne žalobkyňa so svojím manželom
B. K. st., ktorí si tento byt spoločne zariaďovali a spoločne ho užívali až do smrti B. K. st. K vážnejšiemu

narušeniu vzťahov došlo ešte pred skončením dedičského konania, a to 28.08.2012, kedy žalobkyňa v
sprievode brata jej manžela, kedy spolu chceli ísť do tohto bytu, zistila, že na dverách bytu je vymenený
zámok a na dvere bola daná menovka jeho vlastníčky a odvtedy žalobkyňa už nemala možnosť daný
byt užívať ani si zobrať z tohto bytu veci, ktoré tam mala. Výmenu zámku zabezpečil žalovaný, ktorý
zároveň mal časť vecí patriacich dovtedajším užívateľom bytu odniesť do J. do domu súp. č. XX, kde

predtým spoločne žalobkyňa s B. K. st. žili. Žalobkyňa dokladovala výpismi zo svojho účtu v A. A., a.s. za
obdobie od 14.11. do 31.12.2011 a za mesiac február a máj 2012 viaceré platby v obchodoch s nábytkom
s tým, že ona bola so svojím manželom dohodnutá tak, že z jeho účtu bude financovaná dohodnutá časť
kúpnej ceny za byt a náklady na jeho rekonštrukciu a že náklady na zariadenie bytu budú financované
z účtu žalobkyne.

Predmetný byt bol kupovaný kúpnou zmluvou z 24.10.2011 od V. A. za dohodnutú kúpnu cenu 30.000,-
eur, ktorú sa kupujúca M. K. zaviazala uhradiť na účet predávajúcej vedený v A. A. V. C. najneskôr do 10
dní od podpísania kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím vtedajšej Správykatastra Dolný Kubín pod č. V 1755/11 dňa 01.12.2011, s účinkami k uvedenému dňu. M. K. je ako jeho
výlučná vlastníčka zapísaná na L. Č.. XXXX C.. Ú.. Z.C. K. pod B 51. Na základe ohlásenia drobných
stavebných úprav zo 04.11.2011, ku ktorým Mesto Dolný Kubín listom z 10.11.2011 oznámilo kupujúcej,

že voči oznámeným stavebným úpravám nemá námietky, došlo k čiastočnej rekonštrukcii bytu, ktorú
zabezpečoval žalovaný a ktorý pri viacerých úkonoch súvisiacich s uvedeným bytom konal v mene
kupujúcej na základe všeobecnej plnej moci zo 04.03.2013. Žalovaný dokladoval vyplatenie kúpnej ceny
na účet predávajúcej uvedený v kúpnej zmluve troma vkladmi po 10.000,- eur z 02.11.2011 pod číslami
vkladov do pokladne v A. A. POK XXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXX, kde

ako platiteľ všetkých vkladov je uvedený žalovaný. Stalo sa tak v lehote na zaplatenie kúpnej ceny
dohodnutej v kúpnej zmluve.

Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či zo strany žalobkyne a jej manžela skutočne došlo k
odovzdaniu finančných prostriedkov v žalovanej výške a v prípade že áno, či žalobkyni svedčí právny
dôvod požadovať zaplatenie (vrátenie) uvedenej sumy od žalovaného.

Žalovaný v tejto súvislosti popieral, že by od svojho otca alebo žalobkyne prevzal akékoľvek finančné
prostriedky (čo i len 1 euro) za účelom či už úhrady časti kúpnej ceny za predmetný byt alebo nákladov
na jeho rekonštrukciu, tvrdiac, že kúpnu cenu na účet predávajúcej vyplácal on, keď zaplatenie kúpnej
ceny aj preukázal doloženými pokladničnými dokladmi.

Z vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 O. s. p. dospel súd k
záveru na základe reťaze viacerých nepriamych dôkazov, s ktorými v podstatnej časti bola v súlade aj
výpoveď žalobkyne ako priamy dôkaz, ktorý potvrdzoval prevzatie sumy 15.000,- eur od jej manžela
žalovaným pri jej výbere dňa 02.11.2014, že žalovaný prevzal od svojho otca a manžela žalobkyne B. K.

st. sumu 18.400,- eur, o ktorej sa zmienil B. K. st. v jeho liste z 08.12.2011, ktorá listina bola predložená
žalobkyňou spolu so závetom poručiteľa B. K. už v rámci dedičského konania po uvedenom poručiteľovi.
Uvedenej skutočnosti nasvedčuje nielen obsah danej listiny spisovanej v období, kedy (nesporne) boli
vzájomné vzťahy či už B. K. st. so žalovaným a tiež aj so žalobkyňou dobré až veľmi dobré a súd
nenašiel žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by mal mať otec žalovaného uvádzať niečo nepravdivé v

neprospech svojho syna, čo by ho malo finančne poškodiť a ktorému aj po spísaní danej listiny až
do svojej smrti mal B. K. st. dôverovať ako o tom vypovedali aj svedkyne Z. C. a Mgr. Ľ. O.. Ďalším
dôkazom podporujúcim uvedený záver boli preukázané väčšie výbery peňazí z účtu B. K. st. v období
od 02.11.2011 až do 08.12.2011, keď konkrétne 02.11.2011, t.j. práve v deň, kedy žalovaný poukázal na
účet predávajúcej kúpnu cenu, bola z účtu B. K. st. za prítomnosti nielen žalobkyne, ale aj žalovaného

vybratá rozhodujúca suma 15.000,- eur, ktorá sa svojou výškou rovnala práve 1/2-ici kúpnej ceny za byt,
čo by bolo v súlade s nespornou dohodou žalovaného na jednej strane a jeho otca so žalobkyňou na
strane druhej, k naplneniu ktorej však podľa žalovaného nedošlo, lebo podľa jeho tvrdenia nijaké peniaze
či už od svojho otca alebo od žalobkyne neobdržal. Ďalej dňa 22.11.2011 došlo (opäť za prítomnosti
žalovaného) k výberu sumy 3.100,- eur a napokon dňa 08.12.2011 suma700,- eur, ku ktorému dňu bola

spísaná B. K. st. listina označená ako „Smluva“, podľa ktorej mal žalovaný celkovo obdržať sumu nižšiu
o 400,- eur, než predstavuje súčet vyššie uvádzaných troch položiek výberov. Okrem žalobkyne, ktorá
bola prítomná pri výbere sumy 15.000,- eur, tvrdiacej vo výpovedi na pojednávaní 25.08.2014, že tieto
peniaze po výbere jej manžel odovzdal žalovanému (čo žalovaný popieral), tento priamy dôkaz ako už
bolo uvedené ďalšie zistené skutočnosti (vyjmúc výpovede žalovaného) potvrdzovali. Konkrétne súd

poukazuje práve na výpovede svedkýň Z. C. a Mgr. Ľ. O.. Uvedené svedkyne, ktoré boli v pomerne
veľmi častom osobnom aj telefonickom kontakte so žalobkyňou a jej manželom a ktoré poznali manžela
žalobkyne už podstatne skôr než žalobkyňu, s ktorou sa zoznámili až prostredníctvom B. K. st. a ktoré
svedkyne boli v príbuzenskom (Mgr. O.), resp. kmotrovskom vzťahu (svedkyňa C.) práve k B. K. st. a aj
k žalovanému a ktorých výpovede boli konzistentné s obsahom listiny spísanej B. K.C. st. 08.12.2011,

potvrdili, že viackrát počuli od B. K. st., že predmetný byt kúpili pre dcéru žalovaného M. na polovicu
so žalovaným, keď takéto riešenie dokonca navrhla žalobkyni a jej manželovi svedkyňa C.. Uvedená
svedkyňapotvrdilaakosumu,ktoráboladanážalobkyňouajejmanželomnakúpubytuvovýške15.000,-
eur, o ktorej vie od žalobkyne a jej manžela z viacerých vzájomných rozhovorov a že na prerábku mala
financovať žalobkyňa a mala stáť okolo 3.000,- eur. Obdobie vymedzené uvedenou svedkyňou, kedy

malo dôjsť k vyplateniu peňazí žalovanému, pritom zahŕňa aj obdobie, kedy boli vyberané z účtu B. K.
st. vyššie uvádzané sumy v celkovej výške 18.800,- eur a o ich poskytnutí sa B. K. zmienil v liste z
08.12.2011. Obe svedkyne mali „dohovárať“ B. K. st. (svedkyňa C.), resp. pýtať sa ho (svedkyňa O.)
krátko pred jeho smrťou, aby si dal podpísať od žalovaného to, ako sa dohodli, resp. či si to ako sadohodli nejako zmluvne ošetril, na čo menovaný podľa oboch svedkýň mal reagovať tak, že by jeho syna
(žalovaného) za to hádam Pán Boh strestal, keby tú dohodu nedodržal, resp. keby sa inak rozhodol
ako sa dohodli, z čoho možno vyvodiť, že otec žalovanému až do konca dôveroval vrátane toho, že

umožní žalobkyni v kupovanom byte dožiť. Svedkyňa O. uviedla, že prerábku bytu a kúpu vecí do bytu
financovala žalobkyňa a jej manžel, lebo z telefonátov počula ako sa tešili, že im niečo pribudlo.

Z vykonaného dokazovania súd teda ustálil záver, že zo strany žalobkyne a jej manžela, došlo k
poskytnutiu sumy 15.000,- eur žalovanému za účelom kúpy bytu pre jeho dcéru M., v ktorom budú môcť

dožiť žalobkyňa a jej manžel, ďalej sumy 3.400,- eur na financovanie nákladov na rekonštrukciu bytu
a tiež bolo preukázané, že kúpu nábytku do bytu financovala žalobkyňa. Pokiaľ ide o pôvod peňazí,
ktoré boli B. K. st. odovzdané žalovanému za účelom kúpy a rekonštrukcie bytu, ktoré mali pochádzať
prevažne z dôchodku B. K. st. a ich časť mala byť predtým aj na stavebnom sporení, tak minimálne
väčšina, ak nie všetky spadali do spoločného majetku žalobkyne a jej manžela. Nebol preukázaný
účel poskytnutia uvedenej finančnej čiastky alebo jej časti ako pôžičky a ani to, že by investované

prostriedky mali predstavovať výlučné vlastníctvo žalobkyne ako to v niektorých vyjadreniach žalobkyňa
uvádzala poprípade, že by tie peniaze mala odovzdávať žalovanému práve žalobkyňa (napr. v podaní
z 18.08.2014 žalobkyňa uviedla, že žalovanému požičala sumu 18.400,- eur a že to boli jej peniaze,
ktoré mala na zakúpenie bytu).

Napriek vyššie uvedenému záveru súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok voči žalovanému
nie je dôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

Ak obsah dohody bol taký ako ho zachytáva list B. K. st. z 08.12.2011 a prostriedky, ktoré žalovaný
prevzal od svojho otca boli výslovne určené na ten účel, na ktorý ich mal žalovaný podľa dohody použiť

(15.000,- eur na zaplatenie 1/2-ice kúpnej ceny za byt pre dcéru žalovaného M. a 3.400,- eur na úhradu
nákladov na rekonštrukciu tohto bytu, ktorú nesporne zabezpečoval žalovaný, keď nepochybne kúpna
cena bola za byt zaplatená a byt bol aj zrekonštruovaný, keď nijako nebolo namietané, že by náklady
rekonštrukcie bytu mali byť nižšie ako suma 3.400,- eur), pričom nedošlo medzi účastníkmi tohto konania
a ďalšími osobami, ktoré boli účastné takejto dohody (okrem účastníkov to bol minimálne B. K. st. a M.

K., za ktorú prevažne konal v danej záležitosti na základe všeobecnej plnej moci zo 04.03.2013 - č.
l. 43 žalovaný) k uzavretiu platných zmlúv, ktorými by bolo docielené naplnenie zamýšľaného obsahu
(zrejme uzavretie kúpnej zmluvy v prospech tretej osoby so zriadením vecného bremena v podobe práva
doživotného bývania v byte v prospech žalobkyne a jej manžela) a po smrti manžela žalobkyne už ani
nebolo žalobkyni fakticky umožnené užívanie daného bytu, na ktorom žalovaný vymenil zámku a ktorý

dosmrtimanželažalobkyneodjehokúpyžalobkyňasnímužívala,platívsúvislostistakýmitoneplatnými
právnymi úkonmi poskytnutými plneniami v žalovanej výške režim bezdôvodného obohatenia (§ 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka).

Ak toto plnenie bolo poskytnuté zo spoločných prostriedkov žalobkyne a jej manžela, majú právo s

poukazom na § 456 Občianskeho zákonníka domáhať sa ich vrátenia (po smrti B. K. jeho právni
nástupcovia),avšakvočitomusubjektu,ktorýsanaichúkorbezdôvodneobohatil.Týmtosubjektomvšak
podľa názoru súdu žalovaný nie je, keďže prospech (majetkový prospech) z tohto plnenia prevzatého
žalovaným na dohodnutý účel, ktorý bol aj naplnený (zaplatenie 1/2-ice kúpnej ceny a úhrady nákladov
rekonštrukcie kupovaného bytu) mala dcéra žalovaného M. K., ktorá získala do svojho výlučného

vlastníctva takto zakúpený a následne rekonštrukciou zabezpečovanou žalovaným zhodnotený byt.

Nakoľko subjektom povolaným vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka
tomu, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo (§ 456 Občianskeho zákonníka), je ten subjekt,
ktorý sa na úkor takéhoto subjektu bezdôvodne obohatil a týmto žalovaný nie je, súd žalobu pre uvedený

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s.
p. tak, že priznal žalovanému (ako plne úspešnému účastníkovi) voči žalobkyni právo na ich náhradu.
Žalobcovi priznané trovy predstavujúce dôvodne vzniknuté a súčasne uplatnené trovy pozostávajú z
trov právneho zastúpenia vo výške 2.169,48 eura, predstavujúcich odmenu za 5 úkonov právnej služby

- 1/ príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom - 26.06.2014, 2/ písomné podanie na súd
vo veci samej - vyjadrenie z 27.06.2014 k žalobe, 2/ účasť na pojednávaní 25.08.2014, 3/ účasť na
pojednávaní 01.10.2014, 4/ účasť na pojednávaní 27.10.2014, (l úkon á 353,54 eura + režijný paušál k
úkonu vo výške 8,04 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu). Pri ich vyčíslení súd postupovalpodľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálne účinnom znení. Žalobcovi priznané trovy je
žalobkyňa povinná zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zástupcovi žalovaného, ktorý požiadal

o ich zaplatenie na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Zároveň súd s poukazom na § 148 ods. 1 O. s. p. zaviazal žalobkyňu ako neúspešnú účastníčku konania
na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyplatením svedočného svedkyni Mgr. Ľ. O. vypočutej
na pojednávaní 01.10.2014 vo výške 9,10 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).