Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211205393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4211205393.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, usadeným euroadvokátom, Nám. sv.
Martina 9, Holíč, proti povinnej: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, M. XXX, N. G., o vymoženie sumy 1.661,73
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Er/400/2011 a
u súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, Matuškova 1, Trnava pod sp. zn. Ex 747/11, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/400/2011-9 zo dňa 18. apríla 2011,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany
Juhásovejzodňa10.03.2011oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Svojerozhodnutieodôvodnil

citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 568/2007
Z. z., ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Súd prvého stupňa uviedol, že po oboznámení sa s obsahom exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-U 468/2009 zo dňa 17. 02. 2010 vydaným rozhodcom
JUDr. Radimom Kuchtom a obsahom Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2008, ktorej

súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zistil, že medzi oprávneným a povinnou
bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej
úver vo výške 1.659,70 eur a povinná sa zaviazala uvedený úver oprávnenému vrátiť v pravidelných
šesťdesiatich mesačných splátkach po 43,12 eur, pričom konečná výška úveru predstavovala sumu
2.587,13 eur. Konštatoval, že predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 11. 01. 2008 uzavrel oprávnený ako
dodávateľ s povinnou ako spotrebiteľom a uvedenú zmluvu treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú

a na právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa mal z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, za preukázané, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a
to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v

predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, žeznemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa, t. j. oprávneného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, nakoľko mohol len zmluvu

ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Poukázal na to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa konštatoval materiálnu
nevykonateľnosť exekučného titulu vydaného na jej základe, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu predmetnej exekúcie a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že Okresný súd Komárno ku dňu 16. 05.
2011 vydal 337 poverení na vykonanie exekúcie. Oprávnený teda nerozumie tomuto obratu v správaní
sa súdu, keď nebol na nedostatky svojich návrhov nijako upozornený a po tak vysokom množstve
vydaných poverení začal súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho zamietať.
Okresný súd Komárno tvrdenie o nemožnosti povinného ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy,

neoprel o vykonané dokazovanie a k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých
bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal
k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a taktiež si mohol zmluvu v kľude prečítať, nechať si
čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými
profesionálne zameranými subjektmi, teda pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Oprávnený

ďalej uviedol, že rozhodca po podaní žaloby, vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 16. 09.
2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom povinný bol riadne poučený o
následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní.
Povinný túto výzvu neprevzal a dňa 07. 10. 2010 márne uplynula lehota k vyzdvihnutiu si zásielky a
táto bola rozhodcovi vrátená, čím vznikla fikcia doručenia, takže platí, že povinný v stanovenej lehote

na túto výzvu nijako nereagoval. Povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol
dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jednu z nich nevyužil a zostal
nečinný. Ďalej poukázal na to, že význam a zmysel smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluvy
nesmú od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej

zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde
rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad,
keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený
ďalej uviedol, že podstatná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je postavená na úniovom práve,

konkrétne na smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov SR. Rozhodcovská doložka je
v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou
spojenéprávneúčinky.Vtejtosúvislostiuviedol,žeakooprávnenývexekučnomkonanípreukázalvyššie
uvedený naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd poverí súdneho exekútora, aby vymohol pohľadávku vo výške
1.661,73 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 04. 2011 ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 03. 2011,

kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Adriane Juhásovej doručený návrh oprávneného zo dňa 02. 03. 2011
na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 1.661,73 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. AP 468/2009 zo dňa 17.
02. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2010 a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2010. Následnesúdna exekútorka JUDr. Adriana Juhásová podaním zo dňa 10. 03. 2011 požiadala príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 18.
04. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým

žiadosť súdnej exekútorky zo dňa 10. 03. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z
dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia

stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či

sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. AP 468/2009 zo dňa 17. 02. 2010, o vydanie ktorého požiadala
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe úverovej
zmluvy zo dňa 11. 01. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnej) poskytnutý úver

v sume 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v šesťdesiatich mesačných
splátkach po 43,12 eur (1.299,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou úrokovou nákladov 20,8. Súčasťou
tejto zmluvy sú i úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v
ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany okrem iného dohodli,
že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom

JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17. 02. 1962.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale

vyplýva z úverových zmluvných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy
zo dňa 11. 01. 2008 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových

zmluvných podmienkach úverovej zmluvy zo dňa 11. 01. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a

štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v úverových zmluvných
podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje
v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie

uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a
v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským

rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia ohľadne spotrebiteľského právneho vzťahu medzi účastníkmi
úverovej zmluvy zo dňa 11. 01. 2008 a rozhodcovského rozsudku zo dňa 17. 02. 2010, ktorý

oprávnený predložil ako exekučný titul, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zamietol žiadosť
súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo v napadnutom uznesení dostatočne
zdôvodnil a na tieto dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.