Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200413
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:7015200413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľov:

1/ Z. E. W. U. E. C., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky Sudánskej republiky, v krajine pôvodu
bytom v A. C. L., Z. S. B., aktuálne s miestom pobytu na A. X, I., zastúpenej Centrom právnej pomoci
so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, 2/ A. S. navrhovateľky v 1/ rade W. S. C. W. G., narodeného
X.X.XXXX, 3/ maloletej dcéry navrhovateľky v 1/ rade W. S. W. G., narodenej XX.X.XXXX, obidve deti
zastúpené navrhovateľkou v 1/ rade so štátnou príslušnosťou a miestom pobytu ako navrhovateľka v 1/
rade, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava
o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 7.4.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-357-24/

PO-Ž-2014 zo dňa 23.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-357-24/PO-Ž-2014 zo dňa 23.2.2015 v
napadnutom výroku, ktorým navrhovateľom v 1/ - 3/ rade nebol udelený azyl p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom v 1/ - 3/ rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-357-24/PO-Ž-2014 zo dňa 23.2.2015 odporca podľa § 13 ods.
1, zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľom v 1/ - 3/ rade

neudelil azyl na území Slovenskej republiky, poskytol im však doplnkovú ochranu na dobu jedného
roka. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých dôvodov, ktorými bola žiadosť o
azyl odôvodnená dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z
prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951
o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o poskytnutí
doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil rizikovou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu

navrhovateľov.

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
7.4.2015, ktorým sa domáhali jeho zrušenia. Namietali v ňom, že odporca nesprávne posúdil hrozbu
z prenasledovania navrhovateľky v 1/ rade z dôvodu jej príslušnosti k určitej sociálnej skupine (ako
znásilnenej ženy), ako aj jej nepríslušnosťou k určitému kmeňu. Tiež namietali nedostatočné zistenie
stavu veci.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a zákonnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že
navrhovateľka v 1/ rade mala byť znásilnená v roku 2006, pričom následne nemala žiadne problémy,pričom v roku 2008 uzatvorila manželstvo. Tiež na to, že žiadosť o azyl posudzoval v rozsahu
prezentovaných dôvodov žiadosti.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona
o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov a
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vo výroku o neudelení azylu je potrebné potvrdiť
ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím
veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-357/PO-Ž-2014 z
obsahu ktorého zistil, že navrhovatelia v 1/ - 3/ rade boli 27.11.2014 navrátení na slovenské územie z
Rakúska aplikáciou Dublinského nariadenia. Ako to vyplýva z obsahu dotazníka spísaného 11.12.2014
s navrhovateľkou v 1/ rade, táto požiadala o medzinárodnú ochranu z dôvodu obavy o svoj život a život

svojich detí, nakoľko situácia v krajine pôvodu (ďalej len „Sudán“) je stále nebezpečná. V roku 2008 sa
v Sudáne vydala, jej manžel v roku 2007 pricestoval na Slovensko za účelom štúdia, ktoré ukončil v
roku 2014. Ona na Slovensko pricestovala v roku 2008 za účelom štúdia, ktoré ukončila v roku 2013.
V priebehu doplňujúceho pohovoru (7.1.2015) o.i. uviedla, že ďalším dôvodom jej žiadosti o azyl (o
ktorom v predchádzajúcom pohovore z osobných dôvodov nechcela hovoriť pred mužom - pracovníkom

odporcu) je skutočnosť, že v roku 2006 bola príslušníkmi ozbrojenej skupiny „Janjaweet“ tri dni uväznená
(spolu s ďalšími 15 osobami, ktoré dobrovoľne vykonávali charitatívnu činnosť) a znásilnená. Odvtedy
s touto ozbrojenou skupinou do styku neprišla. Následne odišla do hlavného mesta a už nemala žiadne
problémy. Žiadne iné dôvody svojej žiadosti o azyl už neuviedla. Tiež uviedla, že jej manžel sa vrátil do
Sudánu, že tam má druhú manželku s ktorou žije už 15 rokov (teda od roku 2000), s ktorou však nemá

žiadne dieťa. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľky pochádzajúce z rôznych
zdrojov, zamerané o.i. aj na tamojšiu bezpečnostnú situáciu a na otázky polygamného manželstva.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití

fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy

alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18

rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní

rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom podrobne vypočul
navrhovateľku v 1/ rade k dôvodom jej žiadosti o azyl. Rešpektoval jej požiadavku, aby tieto
dôvody predniesla pred osobou rovnakého pohlavia, teda pred pracovníčkou odporcu. V intenciách
prezentovaných dôvodov vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľov. Takto
vykonané dokazovanie bolo postačujúcim k posúdeniu podanej žiadosti o azyl.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podľanázorusúduanitátonámietkaniejedôvodná.Navrhovateľkav1/radeuviedladvadôvodyžiadosti
o poskytnutie medzinárodnej ochrany: Jednak všeobecne nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v Sudáne
a jednak jej znásilnenie (v tom čase slobodnej) ku ktorému došlo v roku 2006.

Pokiaľ ide o nepriaznivú bezpečnostnú situáciu je potrebné poukázať na skutočnosť, že takáto
všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia bez uvedenia a preukázania niektorého z dôvodov ust. §
8 zákona o azyle nie je dôvodom na udelenie azylu. Navrhovateľka v 1/ rade v priebehu konania pred
odporcom neuviedla v súvislosti s bezpečnostnou situáciou žiaden iný dôvod cit. ust. § 8 zákona o azyle,
resp. prenasledovanie, charakteristika ktorého je obsahom ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle. Ak teda

odporca navrhovateľom v 1/ - 3/ rade azyl z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine ich
pôvodu neudelil, jeho posúdenie tohto dôvodu a následné rozhodnutie je správne a zákonné. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že odporca posudzoval mieru nebezpečnosti situácie v Sudáne a
túto posúdil ako vážne bezprávie, ktorému by navrhovatelia v 1/ - 3/ rade mohli čeliť v prípade návratu do
krajiny svojho pôvodu. Táto jeho správna úvaha viedla odporcu k tomu, že navrhovateľom v 1/ - 3/ rade

poskytol doplnkovú ochranu ako formu medzinárodnej ochrany. Táto zabezpečí dostatočnú ochranu
navrhovateľov 1/ - 3/ pre dôsledkami nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine ich pôvodu.
Pokiaľ ide o druhý, navrhovateľkou v 1/ rade prezentovaný dôvod jej žiadosti o azyl, ktorým je osobná
skúsenosť navrhovateľky, ktorá bola v roku 2006 ako jedna zo skupiny 16 charitatívnych pracovníkov
tri dni obmedzená na slobode a znásilnená: Prezentované zadržiavanie navrhovateľky a jej znásilnenie

je bezpochyby odsúdeniahodným kriminálnym činom. Avšak i napriek tomu je potrebné poukázať na
skutočnosť, že: 1. K nemu došlo v roku 2006, odkedy navrhovateľka 1/ nemala už žiadne problémy. 2/
K tomuto skutku nedošlo z dôvodu jeho cielenia na navrhovateľku v 1/ rade - zadržiavaní boli všetci
členoviacharitatívnejskupinyaznásilnenébolivšetkyženyktorésavskupinenachádzali.3/Kzadržaniu
skupiny nedošlo zo žiadneho z dôvodov obsiahnutých v ust. § 8 zákona o azyle. 4/ Naviac navrhovateľka

sa i napriek znásilneniu v roku 2008 vydala. S poukazom na uvedené je správny záver odporcu, podľa
ktorého zadržanie o.i. aj navrhovateľky v 1/ rade a jej znásilnenie nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné
subsumovať pod niektorý z dôvodov udelenia azylu v zmysle zákona o azyle.

Navrhovatelia v 1/ - 3/ rade v podanom návrhu namietali, že odporca v konaní neskúmal otázku

príslušnosti, či nepríslušnosti navrhovateľky v 1/ rade k určitému kmeňu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že špecifikom konania o azyle je o.i. skutočnosť, že odporca, ako orgán zodpovedný
za posúdenie podanej žiadosti o azyl, je povinný výlučne posudzovať dôvodnosť žiadateľom o azyl
prezentovaného dôvodu či dôvodov. Nie je teda jeho povinnosťou za žiadateľa o azyl vyhľadávať ďalšie
(iné) dôvody udelenia azylu a to ani v prípade, ak by existovali (ale žiadateľom by prezentované neboli).

Povinnosť objektívneho posudzovania prípadne existujúceho vážneho bezprávia (§ 2 písm. f) zákona
o azyle) sa viaže výlučne na posúdenie poskytnutia doplnkovej ochrany, kedy povinnosť skúmania
skutočností (čiastočne tiež vo väzbe na prezentované dôvody podanej žiadosti o azyl), rozhodných pre
poskytnutie či neposkytnutie tohto druhu medzinárodnej ochrany je povinnosťou odporcu, vyplývajúcej
priamo zo zákona (ex officio).

Navrhovateľkav1/radetiežnamietala,žetýmžebolaznásilnenájezaradenádourčitejsociálnejskupiny
v zmysle zákona o azyle. Okrem vyššie uvedenej argumentácie súd konštatuje, že znásilnené ženy
(teda aj navrhovateľka) nevytvárajú sociálnu skupinu v zmysle zákona o azyle (§ 19a ods. 4 písm. e)
zákona o azyle).

Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože dôvody prezentované
navrhovateľkou v 1/ rade neboli dôvodmi, relevantnými pre udelenie azylu, súd výrok odporcu o
neudelení azylu navrhovateľom v 1/ - 3/ rade potvrdil ako správny a zákonný.O trovách navrhovateľov súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovatelia v 1/ - 3/ rade i keď boli v konaní neúspešní, sú zo zákona
oslobodení od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto
ich súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).