Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/336/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715211212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715211212.1

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS
PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej X.. E. J., Z.. XX. XX. XXXX,
B. K., Č. T. XX, X. B. K., O. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 407,75,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 141,75 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 1. 8. 2014
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 08. 2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 407,75 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 21. 06. 2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 11. 07. 2013 so žalovanou ako veriteľ uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 700 € za odplatu vo výške 266 €. Žalovaná
ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 966 € v trinástich mesačných splátkach, pričom prvé
tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,50 € a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok bolo
dohodnutých vo výške 95,55 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až
do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej
sumy aj s úrokmi. Žalovaná však celkovo do dňa spísania žaloby uhradila sumu 558,25 €, pričom
poslednú sumu vo výške 20 € uhradila 16. 06. 2014.

Keďže dlh nesplácala riadne a včas žalobca oznámil žalovanej stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods.
8 Obč. zák.. V predžalobnej upomienke zo dňa 24. 04. 2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie
práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 13. 08. 2014
žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty sa stal splatným k
20. 06. 2014.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Podaním zo dňa 07. 10. 2015 žalobca ešte doplnil svoju argumentáciu, uviedol, že žalovaná potvrdila
prevzatie hotovosti vo výške 700 € svojim vlastnoručným podpisom, čo je uvedené v bode 1
úverovej zmluvy. Dokladom o doručení doporučených zásielok, ktorými doručoval žalobca žalovanej
predžalobnú upomienku a oznámenie o zosplatnení dlhu žalobca nedisponuje, využil zaslanie týchto

dokladov prostredníctvom Slovenskej pošty a predkladanie takýchto dokladov mu žiadne ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku ani Zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako neukladá dodávateľovi
doručovať listiny doporučene s navrátením potvrdenia o doručení.

Žalovaná sa ku dňu vyhlásenia rozsudku k žalobe nevyjadrila.

Keďže vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa
§ 200ea O. s. p. súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 18. 11. 2015 vyhlásil
verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania, ktorého výrokovú časť rozsudku zachytáva písomné
vyhotovenie rozsudku.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho
spisu.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

Je pravdou, že žalobca v pozícii veriteľa a žalovaná v pozícii dlžníka uzavreli dňa 11. 07. 2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej pri jej podpise žalobca žalovanej
poskytol bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 700 € za úrok vo výške 20 % z istiny a
za odmenu vo výške 18 % z istiny, pričom RPMN tohto úveru predstavovala 67,70 %, celkovú čiastku
vo výške 966,00 € sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach spôsobom, ktorý
žalobca opísal v žalobe, priemerná RPMN tohto typu úveru predstavoval 48,52 % ročne. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky tvoriace prílohu tejto zmluvy.

Podľa článku 2 obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere
rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru o od uzatvorenia zmluvy o
úvere do konečnej splatnosti úveru.

Súd potom zistil, že predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 24. 04. 2014,
ktorú žalobca odoslal ako doporučenú zásielku toho istého dňa, bola žalovaná informovaná, že ku dňu
spísania listu neuhradená čiastka po splatnosti predstavuje 407,75 €. Žalovaná bola preto vyzvaná,
aby svoj záväzok uhradila najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy spôsobom tam uvedeným, nakoľko v
prípade, že tak nevykoná, uplatní si žalobca jeho právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa §53 ods. 8
Obč. zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanej všetky zmluvne dojednané
sankcie. Žalobca neprodukoval dôkaz, či a kedy bola predmetná upomienka doručená žalovanej.

Následne žalobca listom z 13. 08. 2014 nazvaným ako oznámenie o zosplatnení záväzku, oznámil
žalovanej, že jej záväzok vo výške 407,75 € zosplatnil v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu
20. 06. 2014. Žiadal, aby žalovaná túto sumu zaplatila spolu so zmluvnou pokutou vo výške 46,20 €
a náhradu účelne vynaložených nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 140 € na účet vo výzve
uvedený.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaná bola do dňa vyhlásenia rozsudku
zaplatila žalobcovi sumu, ktorú proti nej požadoval.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná iba
čiastočne.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Ustanovenie § 9 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch upravovala
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákon požadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere stanovila dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Absencia týchto náležitostí spôsobovala v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona následok, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľným
spôsobom pre bežného spotrebiteľa stanovil termín splátok spotrebiteľského úveru. Táto
nezrozumiteľnosť pre bežného spotrebiteľa, podľa názoru súdu, spôsobuje neplatnosť predmetných
dojednaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Spôsob splácania a z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru
je vyjadrený tak, že k zisteniu kedy by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým napočítavaním
dní, s prihliadnutím na deň, kedy bola zmluva uzavretá.

Zrozumiteľne je, podľa presvedčenia súdu, vyjadrený len termín prvej splátky a to 10 dní po uzavretí
zmluvy, čiže 21. 07. 2013. K zisteniu zročnosti ďalších splátok môže však bežný spotrebiteľ dôjsť len
zložitým pripočítavaním 30 dní k predchádzajúcej splátke, pričom musí prihliadať na pohyblivý počet
dní v tom, ktorom kalendárnom mesiaci. Navyše bežného spotrebiteľa potom metie aj údaj o tom, že
doporučený termín úhrady splátky je 20. deň v mesiaci. Veriteľovi nič nebránilo stanoviť presné termíny
splatnosti jednotlivých splátok a nakoniec pri počte 13 splátok aj termín konečnej splatnosti úveru. Ten
totiž žalobca ako veriteľ vo formulári zmluvy, a to v časti obchodných podmienok v článku 2 týchto
obchodných podmienok, nestanovil dostatočne určite, čiže konečná splatnosť úveru nebola stanovená
termínom tak, ako to vyžadoval zákon, teda uvedením dňa, mesiaca a roka, v ktorom má byť úver
definitívne zaplatený. Táto skutočnosť opäť spôsobuje neplatnosť zmluvy v časti, v ktorej je stanovená
konečná splatnosť úveru, a to vzhľadom na neurčitosť vymedzenia konečnej splatnosti úveru.

Pri absencii týchto dvoch náležitostí je potom nutné konštatovať, že úver, ktorý žalobca žalovanej
poskytol je bezúročný a bez poplatku.

Žalobca za takýchto okolností má potom nárok len na vrátenie tej sumy, ktorú požičal a nemá nárok na
dohodnutú odplatu a na úroky tak, ako boli stanovené v článku I základnej časti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ak teda žalobca žalovanej požičal sumu 700 € a žalovaná mu na úhradu úveru vrátila sumu
558,25 € je potom zrejmé, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 141,75 €.

Nárok žalobcu na zaplatenie dlhu na istine nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák. (zák. č.
513/1991 Zb.), ktorý spolu s ďalšími ustanoveniami o úverovej zmluvy predstavuje základný právny
rámec pre každú úverovú zmluvu.

Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd preto žalobcovi na istine priznal len sumu uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Je nepochybné, že žalovaná v čase vyhlásenia rozsudku bola so splatením úveru v omeškaní, ak však
bola zročnosť jednotlivých splátok dojednaná neplatne (až na prvú splátku) ale splátky boli dohodnuté
ako splátky mesačné, je súd potom toho názoru, že prvá splátka úveru mala byť zaplatená k 21. 07. 2013
a všetky ďalšie, keďže boli dohodnuté v mesačných lehotách, mohla žalovaná zaplatiť ku poslednému
dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po zročnosti prvej splátky a následne ku poslednému dňu
každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca až po úplné zaplatenie úveru, čiže podľa výpočtov súdu
posledná splátka mala byť zaplatená k 31. 07. 2014. Potom je zrejmé, že od 01. 08. 2014 je žalovaná
v omeškaní so sumou, ktorú súd žalobcovi priznal.

Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania len od 01. 08. 2014, pretože je toho názoru, že žalobca
nepreukázal platné zosplatnenie úveru v súlade s ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. a totiž včasnú notifikáciu
úmyslu zosplatniť dlh v súlade so zmluvou v minimálne v 15-dňovej lehote, než sa úkon zosplatnenia
veriteľom vykoná. Žalobca totiž nepreukázal súdu, že by doručil žalovanej či už predžalobnú upomienku
alebo oznámenie o zosplatnení záväzku a teda, že by splatnosť úveru nastala v súlade so zmluvou

skôr ako mohla splatnosť úveru nastať podľa týchto údajov v zmluve, ktoré boli dohodnuté platne, teda
vzhľadom na platne dohodnutú prvú splátku úveru a na skutočnosť, že mal byť úver potom zaplatený
v 13 splátkach, ktoré boli mesačné.

Súd preto žalobcovi priznal len sumu uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku s úrokom z omeškania
od 01. 08. 2014 a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení
s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania je o 5 % bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov nebol v konaní
plne úspešný a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov sa proti tomu
druhému náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.