Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/129/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206971
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714206971.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne E. Z., Q.. D.,
H.. XX. XX. XXXX, C. Z., D. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Bezákovou, advokátkou so
sídlom v Martine, J. Alexyho č. 15, proti žalovanému A. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z., D. Č.. XX, S.
C. Z., Z. Č.. X v konaní o vrátenie daru takto
r o z h o d o l :
Žaloba žalobkyne a v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 05. 2014 sa žalobkyňa proti žalovanému, svojmu bývalému
manželovi,domáhalaurčeniapovinnostižalovanémuvrátiťžalobkynidarposkytnutýdarovacouzmluvou
zo dňa 12. 02. 2001, ktorej vklad bol povolený pod č. N., a totiž spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ? k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. Martin a zapísaným na liste vlastníctva č. 403 a to pozemkov
- parcely registra C - KN č. XXXX/XX X. výmere 252 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely registra
C - KN č. XXXX/XXX o výmere 490 m2 - záhrady a k rodinného domu č. súp. XXXX postavenému na
parcele registra C - KN č. XXXX/XX. Súčasne požadovala priznať náhradu trov konania.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti ? k predmetným nehnuteľnostiam
previedlanažalovanéhodarovacouzmluvadňa12.02.2001,ktorejvkladbolpovolenýSprávouKatastra
Martin pod N. XXX/XXXX. Tieto nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla od svojich rodičov a zaviazala sa k
povinnosti zabezpečiť im právo doživotného bezodplatného nájmu a užívania bytovej jednotky, ktorú jej
rodičia užívali ku dňu podpisu darovacej zmluvy, ako aj užívania spoločných priestorov a zariadení domu
a záhrady patriacej k domu. Žalovaný sa zaviazal, že jednostranne neobmedzí právo rodičov žalobkyne
poskytnuté pred uzavretím darovacej zmluvy so žalovaným. Súčasne sa žalovaný zaviazal , že ak sa
nebude správať k žalobkyni tak, ako to určuje zákon, žalobkyňa sa môže domáhať súdnou cestou
vrátenia daru. Žalovaný však svojim jednostranným správaním ohrozil nie len samotnú žalobkyni ale aj
rodičov žalobkyne a deti, ktoré má žalobkyňa so žalovaným a to tým, že pri svojej podnikateľskej činnosti
si neplnil záväzky voči svojim veriteľom, čo malo za následok to, že v súčasnej dobe sú vedené voči
žalovanému exekúcie uvedené v žalobe, smerujúce k vykonaniu exekúcie predajom spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v ? získaného darovacou zmluvou. Žalobkyňa a jej rodičia nie sú schopní odkúpiť
spoluvlastnícky podiel žalovaného v prípade dražby, nakoľko žalobkyňa má nízky príjem a rodičia
žalobkyne sú dôchodcovia vo vysokom veku a bez finančných prostriedkov. Stav, ktorý nastal v dôsledku
konania žalovaného spôsobil u žalobkyne ako aj u rodičov žalobkyne zdravotné problémy a otec
žalobkyne bol opakovane ošetrovaný v Martinskej fakultnej nemocnici. Hrozí, že žalovaný si nebude
plniť svoje záväzky voči veriteľom, budú pribúdať ďalšie exekúcie a záložné práva, v dôsledku čoho sa
bude zvyšovať nebezpečenstvo pre žalobkyňu a členov jej rodiny. Žalovaný si navyše neplní vyživovaciupovinnosť na svojho syna S. Z., H.. XX. XX. XXXX, ktorý v čase podania žaloby študoval na gymnáziu
v Martine a mal záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Navyše v roku 2013 si žalovaný našiel
inú ženu, čo vyústilo k odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti za novou známosťou, s ktorou
do teraz žije. Žalovaný sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, nepodieľa sa vôbec na úhrade
plnení súvisiacich s užívaním bytovej jednotky, na náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti
neprispieva, čo je v rozpore s čl. IV bod 3 darovacej zmluvy. Manželstvo žalobkyne bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/12/2014. Navyše žalovaný sa k žalobkyni vulgárne
správa, a to aj voči ostatným členom jej rodiny. Vystavil žalobkyňu psychicky náročným, v mnohých
prípadoch až ťažko zvládnuteľným situáciám pod hrozbou možnej dražby nehnuteľnosti a jej opustenia.
V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom žalobkyňa uviedla, že rodinný dom nadobudla darovacou
zmluvou od svojich rodičov A. a E. D. v roku 2000, ktorej vklad bol povolený pod N. XXXX/XXXX.
So žalovaným sa krátko po uzavretí manželstva nasťahovali k rodičom žalobkyne do predmetného
rodinného domu, ktorý bol riešený ako dom s dvoma bytovými jednotkami. S rodičmi nažívali v zhode
a jej rodičia sa rozhodli, že jej tento dom podarujú s tým však, že mala povinnosť vyplatiť svojho brata
sumou 400 000 Sk, čo aj urobila. Avšak neurobila to spôsobom urobeným v darovacej zmluve ale
vyplácala brata splátkami v rôznej výške mesačne. V tej dobe jej čistý príjem dosahoval približne 25
000 Sk mesačne. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť a presvedčivo vysvetliť čl. IV bod 2 darovacej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania a tvrdila, že toto ustanovenie zakomponoval do darovacej zmluvy
právnik pripravujúci návrh. Šlo totiž o ustanovenie, podľa ktorého sa žalobkyňa ako darkyňa rozhodla
obdarovať svojho manžela lebo vzhľadom na starostlivosť o nehnuteľnosti sa nemalou mierou pričinil
o jej zveľadenie, čím cíti morálnu povinnosť takto s nehnuteľnosťou naložiť. Obdarovaný ako manžel
sa tiež podieľa na splácaní podielu, ku ktorému sa zaviazala darkyňa, a ktorý pripadá bratovi darkyne
Z. D., H.. XX. XX. XXXX.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa podieľal na zveľadení nehnuteľnosti, podieľal sa na robení
chodníkovokolonehnuteľnosti,obkladaníchodbydrevom,niektoréztýchtoprácrobilajsám,pretožebol
šikovný. Väčšinu prác ale organizoval za prispenia svojho kamaráta. Množstvo materiálu do rodinného
domu na rekonštrukčné práce nakupovali jej rodičia. Tvrdila, že výmenu okien v rodinnom dome
financovala ona a jej rodičia. Jej rodičia sa finančne podieľali aj na vykopaní studne pri rodinnom dome.
Žalovaný celé roky podnikal v oblasti elektroniky ale približne okolo roku 2009 sa mu prestalo dariť a
vtedy sa začali zhoršovať aj vzťahy medzi manželmi. Žalovaný začal byť nervózny a začal žalobkyni
vulgárnenadávať.Padalivulgarizmy,ktorýchsvedkomboliniekedyajdetiúčastníkovkonania.Žalobkyni
nadával do kráv, povedal, že zabije nejakú sviňu, čím zrejme myslel žalobkyňu a podobne. Okolo roku
2012 manželia začali dostávať upovedomenia o začatí exekúcie a vtedy sa žalobkyňa dozvedela, že
žalovaný je na tom finančne tak zle, že sú voči nemu vedené exekúcie. Presnú výšku dlhov žalovaného
nepoznala.
Žalobkyňa v roku 2011 bola prepustená z pôvodného zamestnania, dlhšie si nevedela nájsť prácu.
Nakoniec v roku 2013 približne 7 mesiacov pracovala v Nitre. Predtým približne 3 mesiace pracovala
v Prahe. V čase keď pracovala v zahraničí jej bývalý manžel, teda žalovaný, nijakým spôsobom
neprispieval rodičom na platenie inkasa za celý dom a preto tieto dlhy musela po návrate zo zahraničia
vyrovnať žalobkyňa. V tom období len plyn a elektrina dodávané do rodinného domu predstavovali
celkový náklad približne 240 € mesačne. V roku 2013 si už žalobkyňa všimla, že žalovaný chodil domov
neskoro a vyjadroval sa na jej adresu vulgárne. O manželovej známosti sa dozvedela od mladšieho
syn, niekedy v novembri 2013, keď sa vrátila z Viedne, kde tiež istý čas pracovala. Dozvedela sa, že
sa jedná o manželku jej brata. K obvineniam žalovaného, že žalobkyňa si v roku 2013 našla známosť s
iným mužom uviedla, že je to pravda ale došlo k tomu až po tom, čo sa dozvedela, že žalovaný udržiava
známosť s jej švagrinou. Šlo o priateľa, s ktorým sa poznala ešte počas práce v Prahe a približne v
decembri 2013 sa s ním intímne zblížila. Ešte predtým žalovaný na jej požiadanie koncom novembra
2013 opustil spoločnú domácnosť. Syn S. od septembra roku 2014 študuje na Masarykovej univerzite
v Brne, fakulte filozofie a žalovaný mu minimálne prispieva, väčšinou výdavkov mu hradí žalobkyňa. V
roku 2013 žalovaný prispieval do domácnosti len sporadicky nákupmi potravín, komplexne domácnosť
nezásoboval.Žalovaný so žalobou nesúhlasil uviedol, že pokiaľ ide o exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené, väčšinou
ide o dlhy voči Sociálnej poisťovni, pretože je podnikateľ a neplatil si za seba odvody. Robil tak z toho
dôvodu, že väčšinou príjmu, ktorý mal z podnikateľskej činnosti použil pre potreby rodiny a samozrejme
aj ako investície do spomínaného rodinného domu, v ktorom žil 27 rokov, venoval sa mu, opravoval ho
a zveľaďoval ho. Samozrejme svoje potrebovali aj deti, syn Patrik 15 rokov tancoval spoločenské tance,
čo si vyžadovalo tiež zvýšené náklady a osobnú pomoc rodiča. So synom je v normálnom osobnom
aj telefonickom kontakte, keď syn niečo potrebuje, tak mu to kúpi. Pokiaľ ide o rozpad manželstva
so žalobkyňou, už pred jej odchodom do zahraničia do Prahy manželstvo účastníkov sa potýkalo s
problémami, každý z nich viac menej svoj voľný čas trávil tak, ako to uznal za vhodné a následne on pojal
podozrenie, že si manželka našla iného partnera. Potvrdil, že aj on si našiel inú partnerku. Krátko po
tom, ako on z domu odišiel žalobkyňa si svojho partnera nasťahovala do rodinného domu. Vyživovaciu
povinnosť voči synovi si neplní pravidelne, ale vždy keď za ním príde, dá mu peniaze buď do ruky alebo
mu ich posiela na účet, rovnako mu prispeje na nákup oblečenia, dá mu stravné lístky, kúpi mu lístok
na cestu a podobne. Popieral, že by sa vulgárne správal voči žalobkyni, alebo voči členom jej rodiny,
voči svokre nepovedal jediné krivé slovo.
Vo svojej výpovedi uviedol, že potom čo so žalobkyňou uzavrel manželstvo vo roku 1985 do roku
2001, keď mu darovala spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a k pozemkom sa na zveľaďovaní
nehnuteľnosti podieľal, takže dnes dom ničím nepripomína nehnuteľnosť, do ktorej sa mladí manželia
nasťahovali. Boli tam urobené rôzne rekonštrukčné práce, ktorými sa nehnuteľnosť rozvíjala. V
priestoroch,kdemanželiabývalisaurobilinovéstierky,urobilisasádrokartónovepodlahy,nováelektrina,
vydláždili sa pivnice, garáž, na dome sa vymenili okná za plastové. V roku 2013 naposledy žalovaný
pristaval priestor ku garáži na skladovanie pneumatík. Pri dome sa urobil vonkajší bazén, fontány,
záhradné chodníky a na všetkých týchto investíciách sa žalovaný podieľal buď aj finančne alebo aj
pracovne. Na mnohé práce, ktoré nevedel sám urobiť prizval svojho kamaráta, ktorý mu pomáhal.
Výmenu plastových okien zaplatil, čo vie preukázať. Uviedol, že celý život podnikal v oblasti elektroniky
a elektrotechniky, a s nebohým bratom si otvoril aj obchod na náhradné diely, avšak situácia sa zmenila
v posledných rokoch sa maloobchodu nedarí. Žalovaný ale podniká aj v oblasti elektromontážne a
ozvučovacej techniky. Napriek tomu jeho príjmy poklesli a exekúcie, ktoré sú vedené voči nemu sú pre
dlhy v Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Nemal vedomosť o dlhoch voči daňovému úradu, tvrdil, že dlhy
vznikli približne pred tromi rokmi, keď sa sťahoval z jedného obchodu do druhého a prestal platiť odvody.
Potvrdil, že na úhrade pravidelných platieb za dom sa podieľala žalobkyňa ale on zas prispieval na
domácnosť nákupmi a nosil obrovské množstvá potravín za celé obdobie, keď v spoločnej domácnosti
žil. Tvrdil, že svoju rodinu, kým neopustil spoločnú domácnosť a neodišiel za novou partnerkou, riadne
zabezpečoval a staral sa o ňu. Napríklad aj počas neprítomnosti žalobkyne z dôvodu práce v zahraničí
domácnosť upratoval, varil a podobne, rovnako finančne zabezpečoval syna S.. Poprel, že by si voči
nemu neplnil vyživovaciu povinnosť, naposledy mu kúpil notebook približne za 400 €, ak niečo potrebuje,
kúpi mu to alebo mu dá peniaze. Pokiaľ šlo o dôvody rozvodu s manželkou uviedol, že v posledných
rokoch manželstva sa vzťahy medzi manželmi zhoršovali, možno aj pod tlakom zlej finančnej situácie,
v ktorej sa ocitol a na druhej strane nepociťoval zo strany žalobkyne dostatočnú podporu pre činnosť,
ktorú robil s úmyslom zabezpečiť rodinu. Priznal, že počas hádok padli aj ostrejšie slová, možno aj
vulgárnejšie, ale žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadol a so svokrovcami mal jednoducho dobre vzťahy
"vozil ich na M., po doktoroch a všade tam kam potrebovali". Hádkam s manželkou sa snažil vyhýbať,
keď prišiel zo zamestnania väčšinou sa zavrel v garáži, kde niečo robil. Problémy, ktoré v manželstve
popísal trvali možno dva až tri roky pred jeho výpoveďou (október 2014).
Vzťah s novou partnerkou, svojou švagrinou, nadviazal v roku 2013 ale spoločnú domácnosť opustil po
tom, čo mu žalobkyňa v novembri, keď sa vrátila, povedala, že ak niekoho má, tak nech sa rozídu. Vtedy
sa priznal k nevere a opustil spoločnú domácnosť.
Mimo výsluchu účastníkov súd vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov E. D. a detí účastníkov
konania.
Svedkyňa E. D., matka žalobkyne, vo svojej výpovedi tvrdila, že jej bývalý zať, teda žalovaný, sa
so žalobkyňou oženil z vypočítavosti, aby prišiel bývať do hotového. Napriek tomu, že ona ju pred
sobášom varovala. Naopak jej manžel, teda otec žalobkyne, bol zaťom nadšený a stále ju nabádal
k tomu, aby šetrila peniaze, ktoré dajú mladým. Páčilo sa mu, že je pracovitý, to nakoniec viedlo k
tomu, že mu žalobkyňa darovala polovičný podiel na rodinnom dome. Potvrdila, že v rodinnom domeprebehla rekonštrukcia, najmä na hornom poschodí, ktoré užívali účastníci, vymieňali sa tam podlahy,
zrekonštruovala kúpeľňa, boli urobené nové omietky, priestor bol vymaľovaný, zať porobil okolo domu
aj chodníky, vybudovali si bazén a vždy opravil čo bolo treba v dome. Tvrdila však, že plastové okná
do celého domu zaplatila ona. Tiež ale tvrdila, že dlhé roky sa žalovaný voči jej dcére správal surovo,
sama bola svedkom aj jej povedal "ty krava sprostá, dám ti po papuli" a podobne. Za takéto správanie
žalovanému dohováral aj jej manžel. Je však pravdou, že žalovaný nakupoval pre rodinu, inkaso za dom
platila ona a na toto inkaso žalobkyňa prispievala podľa toho, ako mala peniaze. Pravdou je, že žalovaný
robil väčšie nákupy pre domácnosť, nakupoval aj pre nich ale ona a jej manžel mu to preplácali. On
totiž, keď videl niečo čo bolo zaujímavé alebo hodnotné, nakúpil väčšie množstvo aj pre svokrovcov.
Aj keď bol žalovaný väčšinou času v práci, keď domov prišiel staral sa o rodinu. Mladší S. 16 rokov
tancoval, išlo o spoločenské tance a na súťaže ho sprevádzala ona, ale aj žalovaný. Koncom roku 2013
sa dozvedeli o nevere žalovaného. Všimli si, že je často mimo domu, vracia sa veľmi neskoro, niekedy
sa nevrátil na noc a tvrdil, že má fušky. Svoj vzťah k žalovanému vyhodnotila tak, že keby žalovaný
nebol žalobkyni neverný, tak by ho považovala za dobrého zaťa, on sa totiž nikdy vulgárne nesprával
ani voči nej ani voči jej manželovi (rodičom žalobkyne) a navyše im pomáhal. Považovala by ho aj za
dobrého otca a manžela, až na to, že voči jej dcére niekedy vystupoval hrubo. Tie nadávky trvali takmer
celé manželstvo, žalobkyňa to totiž tolerovala, pretože ho mala rada. Potvrdila, že od kedy je syn S. na
vysokej škole (od septembra 2014) žalovaný na neho určite prispieva a to tým spôsobom, že mu kúpi
nejaké veci, ale to nestačí, finančne mu peniaze asi nedáva.
Svedok S. Z., mladší syn účastníkov konania, študent vysokej školy potvrdil, že v roku 2013, keď matka
pracovala prevažne mimo Martina sa otec o neho staral, striedavo varil on alebo babka. Otec bežne
nakupoval potraviny do domácnosti, koľko bolo treba, pričom pokiaľ šlo o upratovanie v domácnosti
počas neprítomnosti matky upratoval tak otec ako aj synovia. Z jeho pohľadu otec rád upratuje, aj keď
jeho predstava o poriadku v domácnosti je asi iná ako predstava matky. Celkovo mal dojem, že sa
otec o nich vtedy dobre postaral. Svedok v septembri roku 2014 začal študovať na vysokej škole, ešte
v júli roku 2014 mu otec poskytol 1000 Kč na úhradu nákladov na internát a kúpil mu notebook za
400 €. Keď sa vracia z Brna a to obvykle každý druhý týždeň, príde otec za ním a kúpi mu nejaké
potraviny, možno v rozsahu 10-20 €, ktoré mu donesie. Pokiaľ syn potrebuje odviesť na stanicu alebo zo
stanice, otec ho privezie alebo odvezie. V septembri roku 2014 mu otec dal ešte 20 € a raz mu zaplatil
cestu do Brna v náklade približne 20 €. Svedok potvrdil, že otec mu pravidelne finančne neprispieva a
väčšinu jeho finančných potrieb uspokojuje matka, ktorá mu poskytuje sumu približne 450 € mesačne
za finančného prispenia jej priateľa. On sám nechcel na otca tlačiť, aby si plnil vyživovaciu povinnosť
vo väčšom rozsahu, pretože má vedomosť, že je podnikateľ, ktorému raz platia a raz neplatia a tiež by
sa rád vyhol súdnemu sporu s otcom, pretože nemajú taký zlý vzťah, aby to dohnal až tam. Otec mu
sporadicky prispieva vreckovým 5 - 10 €, keď je na Slovensku. Otec, keďže je veľmi zručný, podieľal sa
na zveľaďovaní rodinného domu, v ktorom žije rodina, najmä pokiaľ ide o nábytok, veľmi veľa nábytku
zhotovil otec sám. Pokiaľ šlo o murárske práce tie, ktoré otec urobiť nevedel vždy robila nejaká firma za
účasti obidvoch rodičov. V domácnosti rodičov pokiaľ si všimol to fungovalo tak, že matka platila pevné
platby aj s pomocou starých rodičov za dom a otec robil skôr veci, ktoré súviseli s domácnosťou, robil
nákupy, staral sa o neho, najmä o veci, ktoré bolo potrebné riešiť v súvislosti so školou a spoločenským
tancom, ktorému sa venoval. Až v polovici roku 2013 sa dozvedel, že jeho otec má priateľku, pričom
následne situácia medzi rodičmi prebehla veľmi rýchle, matka dala otcovi na výber, či zostane s ňou
alebo pôjde za milenkou a otec sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti za priateľkou. Pokiaľ šlo
o fungovanie manželstva jeho rodičov v uplynulých rokoch, od detstva vnímal nedorozumenia, ktoré
vznikali medzi rodičmi ako bežné, ktoré obvykle v manželstvách vznikajú. Všimol si, že jeho matka je
dosť žiarlivá a otca sa neprestajne vypytovala, kde bol, čo robil keď prichádzal domov z práce, takže z
tohto vznikali pomerne časté hádky medzi rodičmi ale vždy sa potom rodičia pomerili. V poslednom roku,
keď sa prevalila nevera otca, sa rodičia nedokážu zniesť a vulgarizmy padajú najmä z otcovej strany,
keď sa hádajú. Matka nebola nikdy tak vulgárna ako otec, aj keď pripustil, že hrubé výrazy padali aj z
jej strany. Svedok potvrdil, že otec sa podieľal na všetkých rekonštrukčných prácach, ktoré sa v dome
diali, buď osobnou prácou alebo pomáhal robotníkom, ktorí ich robili. Ako boli tieto práce financované
sa vyjadriť nevedel. Spomenul, že sa v poslednej dobe dostal do stretu s otcom, pretože ho žiadal,
aby ho začal pravidelne financovať a otec mu vtedy povedal, že v takom prípade by mohol mať ešte
menej peňazí ako má teraz. On, teda svedok, to pochopil tak, že podaním žaloby proti otcovi by sa asi
automaticky zhoršili ich vzťahy a on by nemal záujem platiť mu aspoň tak, ako teraz, keď majú relatívne
dobre vzťahy. Pripustil, že otca v jeho novom bydlisku nenavštevuje, pretože mu vadí, že žije so svojoupriateľkou, ktorá je jeho krstnou matkou. V čase svojej výpovede ale už býval týždeň u otca, pretože v
rodinnom dome patriacom účastníkom konania došlo k požiaru a dom vyhorel.
K výpovedi svedka žalovaný uviedol, že synovi platí pravidelne internet a telefón, čo predstavuje náklady
okolo 50 € mesačne. K poslednej časti výpovede syna uviedol, že to o čom syn vypovedal, on myslel tak,
že je zbytočné súdiť sa, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by možnože súdom nebol zaviazaný
ani k plateniu takej sumy, akú synovi bežne zatiaľ dáva. Svedok potvrdil, že mu otec platí poplatky za
telefón približne 30 € mesačne a internet, ktorý stojí asi 10 € mesačne, ktorý ale využíva len vtedy, keď
je v Martine. Otec mu kupuje ošatenie, ktoré si vyberie keď sú napríklad na spoločných nákupoch, ale
takto sa k nemu správa aj matka a tá mu navyše prispieva sumou približne 450 € mesačne.
Na poslednom pojednávaní vo veci samej z výpovede obidvoch účastníkov vyplynulo, že potom čo
vyhorel ich rodinný dom, vykonali ohliadku pracovníci poisťovne, ktorí komunikovali so žalovaným a na
čísloúčtu,ktoréimžalovanýdalposkytlipoistnéplnenieaztejtosumyzačalžalovanýfinancovaťniektoré
rekonštrukčné práce, ktoré ale podľa názoru žalobkyne nevedel vydokladovať. Žalovaný potvrdil, že
prijal poistné plnenie a začal z neho financovať rekonštrukciu vyhoreného domu, pretože je stále jeho
spolumajiteľom a už stihol vymeniť okná na dome. Túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa rovnako ako
bolo medzi účastníkmi nesporné, že došlo už aj k výmene 7 kusov dverí, vystierkovali časť jedálenského
kútu, necelej chodby, kuchyne a vymaľovali detskú izbu.
Na poslednom pojednávaní vo veci samej bol vypočutý aj svedok A. Z., starší syn účastníkov konania,
ktorý uviedol, že pokiaľ mu pamäť siaha otec organizoval a osobne sa zúčastňoval takmer všetkých
rekonštrukčných prác, ktoré na dome boli v skutočnosti uskutočnené. Niektoré z nich robil osobne, alebo
ich zabezpečil prostredníctvom remeselníkov. Pripustil, že niektoré práce financovala zrejme matka zo
svojho príjmu ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Svedok spomenul vymaľovanie rodinného domu,
prerábku garáže, interiéru rodinného domu, obývačky, v detských izbách, v spálni, výmenu podláh,
stierok a podobne. Potvrdil, že v roku 2013, keď sa matka zdržiavala z pracovných dôvodov mimo
Martina, pomerne často, otec, ktorý býval s mladším bratom sa o neho staral aj keď brat už bol dospelý.
Svedokpotvrdil,žedompredniekoľkýmitýždňamivyhoreladlhosavňomničnerobilo,najmäkýmonbol
hospitalizovaný, pretože počas požiaru utrpel zranenie a uviedol, že v dome by sa možno ani neupratalo
ale potom čo sa toho chytil otec, zhruba pred 3 týždňami zabezpečil omaľovanie jedálenského kútu,
jedálne, okná a dvere sa vymenili na celom dome a tieto práce zabezpečil a organizoval otec.
Pokiaľ šlo o správanie jeho rodičov, ako dieťa si pamätá, že hádky, ktoré medzi rodičmi vznikali boli
pre žiarlivostné scény z jednej aj druhej strany. Vzťahy medzi rodičmi potom kolísali, niekedy sa hádali,
niekedy medzi nimi bolo obdobie pokoja a tieto obdobia sa striedali. Matka do otca často dobiedzala,
často sa ho pýtala na rôzne veci aj 30-krát a otec mal z toho nervy, fyzického násilia sa otec k matke
nedopustil, avšak vynadať si vynadali obidvaja.
Z darovacej zmluvy ale aj z kópie spisu Okresného úradu v Martine, katastrálneho odboru V 791/01 súd
zistil, že žalobkyňa ako darkyňa, žalovaný ako obdarovaný dňa 12. 02. 2001 uzavreli darovaciu zmluvu,
ktorou žalobkyňa ako darkyňa previedla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie
v podiele ? na žalovaného, svojho manžela. Predmetná nehnuteľnosť podľa čl. II Darovacej zmluvy
bola ohodnotená znaleckým posudkom č. 51/2000 zo dňa 16. 06. 2000, vypracovaný znalkyňou Elenou
Štolcovou, bytom Martin, Ul. Hollého 51 na sumu 576 330 Sk.
Článok IV predmetnej darovacej zmluvy obsahoval osobitné dojednania, podľa odseku 1 tohto článku,
obdarovaný si bol vedomý toho, že darkyňa nadobudla nehnuteľnosti od svojich rodičov a zaviazala sa,
že jej rodičia majú právo doživotného bezodplatného nájmu a užívania bytovej jednotky, ktorú užívajú ku
dňu podpisu tejto darovacej zmluvy, ako aj užívania spoločných priestorov a zariadenia domu, a záhrady
patriacej k domu. Obdarovaný sa zaviazal, že jednostranne neobmedzí právo rodičov darkyne, ktoré
dala darkyňa svojim rodičom pred uzavretím tejto zmluvy.
Podľa ods. 2 tohto článku, darkyňa sa rozhodla obdarovať svojho manžela, lebo vzhľadom na
starostlivosť o nehnuteľnosti sa nemalou mierou pričinil o jej zveľadenie, čím cíti morálnu povinnosť takto
s nehnuteľnosťou naložiť. Obdarovaný ako manžel sa tiež podieľa na splácaní podielu, ku ktorému sa
zaviazala darkyňa, a ktorý pripadá bratovi darkyne, Z. D..Podľa ods. 3 sa zmluvné strany zaviazali, že sa vzájomne dohodnú na úhrade plnenia poskytované s
užívaním bytovej jednotky, spôsobe ich platenia ako aj na nákladoch spojených s opravou a údržbou
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy. Obdarovaný sa zaviazal, že sa bude riadne starať o dar,
ktorý dostal.
Podľa ods. 4 tohto článku sa obdarovaný zaviazal, že nehnuteľnosť neprevedie žiadnym spôsobom na
inú osobu, okrem svojich detí, ak sa s darkyňou písomne nedohodne inak. Dohodnuté bolo v prípade
predaja nehnuteľností, ktoré sú predmetom daru predkupné právo v prospech žalobkyne vo výške ceny
určenej znaleckým posudkom, ako pre spôsob darovania.
Podľa ods. 6 tohto článku, obdarovaný, teda žalovaný, si bol vedomý toho, že ak sa nebude správať k
obdarovanej (zrejme darkyni) tak, ako to určuje zákon, môže sa obdarovaná súdnou cestou domáhať
vrátenia daru. V tomto článku došlo zrejme k chybe a túto povinnosť žalovaný pojal v prospech darkyne.
Okresný úrad v Martine, katastrálny odbor rozhodnutím z 16. 05. 2001 vklad povolil. Zo spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 15C/12/2014 súd zistil, že žalobkyňa dňa 28. 01. 2014 podala na Okresný súd Martin
návrh na začatie konania o rozvode manželstva proti žalovanému a v návrhu uviedla, že v roku 2013 po
návrate zo zahraničia sa od matky dozvedela, že manžel neprispieval na inkaso a iné poplatky súvisiace
s chodom domácnosti a večer odchádzal z domu preč. Za jeho konaním bola iná žena. Následne
dňa 23. 11. 2013 žalovaný opustil domácnosť a odišiel k svojej novej známosti a od uvedeného dňa
manželia svoju nežijú. Pri občasných návštevách sa odporca hrubo vyjadruje na jej osobu. Uviedla však,
že od začiatku roku 2013 sa vzájomný manželský vzťah začal ochladzovať po všetkých stránkach, čo
nakoniec vyústilo odchodom žalovaného zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti už každý z nich vedie
samostatný život a manželstvo neplní svoje funkcie. Zo zápisnice o pojednávaní v tomto konaní zo dňa
05. 05. 2014 súd zistil, že žalovaný vo výsluchu s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu
súhlasil. Následne Okresný súd Martin 05. 05. 2014 vyhlásil rozsudok rovnakej spisovej značky, ktorým
manželstvo účastníkov konania rozviedol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 06. 2014.
Súd sa oboznámil tiež s podstatným obsahom exekučných spisov, ktoré sú vedené v súvislosti s
exekúciamiprotižalovanémunaOkresnomsúdeMartin.Zospisu17Er3587/2012súdzistil,žepodtouto
spisovou značkou sa vedie exekúcia na návrh oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave na
vymoženie dlhu vo výške 993,88 €, ktorý vznikol neplatením poistného v roku 2010.
Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3582/2011 súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa
vedie exekúcia na vymoženie dlhu v prospech oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. so
sídlom v Bratislave proti žalovanému ako povinnému, a to dlhu vo výške 278,39 €.
Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2571/2013 súdu zistil, že pod touto spisovou značkou
sa vedie exekúcia na vymoženie povinnosti žalovaného v prospech Slovenskej republiky zastúpenej
Slovenskouobchodnouinšpekciou,ústrednýminšpektorátomSlovenskejobchodnejinšpekciesosídlom
v Bratislave o zaplatenie 500 €.
Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/334/2012 súd zistil, že pod touto spisovou značkou je
vedená exekúcia na návrh oprávneného Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave proti žalovanému
na vymoženie dlhu vo výške 634,07 € a zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/1787/2011 súd
zistil, že pod touto spisovou značkou sa vedie exekúcia na návrh oprávneného Sociálnej poisťovne so
sídlom v Bratislave proti žalovanému o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 112,30 €.
Z ďalších listinných dôkazov, ktoré účastníci do spisu pripojili bolo preukázané, že žalobkyňa podstatnou
mierou sumou cca 450 € prispieva na výživu plnoletého ale nezaopatreného syna účastníkov S. Z., čo
žalobkyňapreukázalavýpismizúčtusynaatiež,žežalobkyňasapodstatnoumieroupodieľalanaúhrade
nákladov spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, teda platení inkasa, v roku 2013 prevažne
vo výške 183 € mesačne, vodného stočného, poplatkov za odpad a podobne. Žalovaný do spisu pripojil
rozsiahle množstvo listinných dôkazov (čl. 91-144), ktorými preukazoval nákup stavebného materiálu v
rôznych sumách, ktorý bol podľa jeho vyjadrenia použitý pri rekonštrukcii rodinného domu v uplynulých
rokoch. Z týchto dokladov najrozsiahlejšiu položku tvorí faktúra dodávateľa M. F.Á.-K. so sídlom v Žiline
z roku 2005 (čl. 105), z ktorej vyplýva dodávka plastových okien a balkónových dverí do rodinnéhodomu účastníkov v celkovej sume 87 618,50 Sk, pričom z fotokópií príjmových pokladničných dokladov,
ktoré pripojil do spisu žalovaný je zrejmé, že túto sumu prijal dodávateľ od žalovaného, a to jednak v
preddavku 61 330 Sk a následne aj v doúčtovaní vo výške 26 288,50 Sk.
Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa ust. § 630 Obč. zák., ktorým sa spravujú vzťahy medzi
účastníkmi konania (zák. č. 40/1964 Zb.).
Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa citovaného ustanovenia darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru za predpokladu, že sa
stretol s veľkým nevďakom zo strany obdarovaného, ktorý sa prejavuje v takom jeho správaní, ktoré
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o
porušovanie sústavnej, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo
členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným
porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
K uvedenému správanou obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia
darovacej zmluvy. Ak darca uplatní právo na vrátenie darcu, právny vzťah z darovania zanikne
okamihom, keď dôjde k prejavu jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a
obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Teda predpokladom úspešnej aplikácie
ustanovenia § 630 Obč. zák. je 1. jednostranný prejav darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru vo vzťahu
k obdarovanému a 2. také správanie obdarovaného, ktoré je kvalifikované ako hrubé porušenie dobrých
mravov.
V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa listom zo dňa 03. 03. 2014, ktorý pripojila do súdneho
spisu a zaslala žalovanému ako doporučenú zásielku s doručenkou, a ktorý žalovaný prevzal 14. 03.
2014 vyzvala žalovaného na vrátenie daru (čl. 12). V liste žalobkyňa uviedla, že sa žalovaný začal
správať voči jej osobe spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom, vulgárne, prerušil so žalobkyňou
komunikáciu, prestal jej prejavovať úctu, vďaku, nepomáha jej, nepodieľa sa na chode nehnuteľnosti a
jej údržbe, neprispieva na výživu synovi Patrikovi a svojim nezodpovedným správaním sa pričinil, že voči
jeho osobe sú vedené viaceré exekučné konania, a zriadené exekučné záložné práva na nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom daru, čím ohrozuje existenciu celej rodiny, a to rodičov žalobkyne, žalobkyne
samej a ich detí. Podľa tvrdenia žalobkyne v danom liste, správanie žalovaného malo za následok
výrazné zhoršenie zdravotného stavu otca žalobkyne ale aj psychické problémy u syna S., s ohľadom
na vyššie uvedené, žalobkyňa týmto listom v súlade s § 630 Obč. zák. vyzvala žalovaného na vrátenie
predmetných nehnuteľností v lehote do 20. 03. 2014 s tým, že ak tak žalovaný neurobí bude sa domáhať
vrátenia súdnou cestou.
Tento prejav žalobkyne súd hodnotil ako kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru, ktorú predpokladá ust.
§ 630 Obč. zák. Pokiaľ šlo však o to, či žalovaný sa skutočne dopustil až takého negatívneho konania,
ktoré by bolo možné posúdiť a hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, čím by hmotnoprávne
naplnil podmienky ust. § 630 Obč. zák. súd dospel k presvedčeniu, že tomu tak nie je.
Je pravdou, že žalobkyňa vyzvala žalovaného k navráteniu daru krátko po tom, čo na Okresnom
súde Martin podala žiadosť o rozvod manželstva a len niekoľko mesiacov po tom, čo sa dozvedela o
nevere žalovaného a preto možno dôvodne predpokladať, že toto konanie bolo motivované dlhodobým
zhoršením vzťahov medzi manželmi počas rozvodového konania.
Z vykonaného dokazovania pre súd ale nevyplynul jednoznačný záver, že by na rozpade manželstva
účastníkov konania a následnej nevere, ktorej ako bolo preukázané výpoveďami účastníkov konania sa
síce dopustil najskôr žalovaný, ale hneď následne aj žalobkyňa, sa podpísalo len správanie žalovaného.
Samotná žalobkyňa už v návrhu na rozvod manželstva konštatovala, že manželstvo prestáva plniť
svoje funkcie od začiatku roku 2013. Skutočnosť, že medzi manželmi dochádzalo k odcudzeniu potvrdili
obaja účastníci konania a aj ich deti, vypočutí svedkovia uvádzaní vyššie, konštatovali čoraz častejšie
a opakované hádky medzi účastníkmi a potvrdili, že počas týchto hádok otec ich matke síce vulgárne
nadával, ale takéto výrazy zaznievali aj zo strany žalobkyne. Túto situáciu súd považoval za situáciu,
ktorábežnenastávavoveľkompočtenarušenýchmanželstiev,čojesúduznámezrozhodovacejčinnosti
vo viacerých rozvodových konaniach.Nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil fyzického útoku voči žalobkyni. Z výpovedí svedkov
najmä žalobkyni, jej matky ale aj detí vyplynulo, že vulgarizmy žalovaný pri hádkach voči žalobkyni
používal aj v minulosti, niekoľko rokov pred rozvodom manželstva účastníkov konania, ale aj tiež z
výpovedí detí vyplynulo, že manželia sa zmierili a pokojné obdobia v ich manželstve sa striedali s
obdobiami hádok, ktoré ako potvrdili deti účastníkov, vznikali často pre žiarlivostné scény zo strany
žalobkyne. Pritom ale neboli produkované dôkazy, ktoré by preukazovali inú neveru žalovaného, než tej
ktorej sa dopustil vo vzťahu so svojou a žalobkyninou švagrinou. Preto takéto správanie žalovaného súd
hodnotil nie ako príčinu, ale ako následok rozpadávajúceho sa manželstva účastníkov konania. Je tiež
zrejmé, že žalobkyňa ešte počas svojho pôsobenia v Prahe v roku 2013 nadviazala dôvernejší vzťah s
inýmmužom,ktorýpodľajejvlastnejvýpovedenadobudolintímnyrozmerkrátkopoodchodežalovaného
zo spoločnej domácnosti v decembri roku 2013. Táto skutočnosť svedčí o tom, že každý z manželov
nachádzal, vzhľadom na nefunkčný vzťah útočisko u iného partnera. Preto takúto neveru žalovaného
súd nemohol považovať za porušenie dobrých mravov takej intenzity, aké predpokladá ustanovenie §
630 Obč. zák.
Pokiaľideoexekúcie,ktorésúvedenévočižalovanémutietobolipreukázané,avšakpodľapresvedčenia
súdu nejde o dlhy takého rozmeru, že by mohli existenčne ohroziť žalobkyňu a jej rodinu. Navyše
žalobkyňa mala o nich vedomosť už v roku 2012 a túto skutočnosť viac menej tolerovala a nesiahla
po takom krajnom riešení, aké je riešenie v zmysle citovaného ustanovenia § 630 Obč. zák. Žalovaný
je podnikateľ s čím je spojené riziko insolventnosti, a dlhy ktoré má, mu vznikli plnením zákonných
odvodových povinností, nie sú však výsledkom hrubo amorálneho konania žalovaného.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný neplní vyživovaciu povinnosť vo či synovi S. je nesporné, že
žalobkyňa sa svojim finančným príspevkom v rozhodujúcej miere podieľa na finančnom zabezpečení
syna vysokoškoláka. Na druhej strane ale nemožno uprieť, že žalovaný sa o syna zaujíma, že mu podľa
svojich možností prispieva na výživu aj keď pravidelne len uhrádzaním nákladov na internet a mobilný
telefón. V každom prípade však žalovaný na dieťa nezanevrel, synovi pomáha a snaží sa mu aj rôznymi
nákupmi ošatenia alebo potravín, na výživu prispieť. Je zrejmé, že takýto príspevok žalovaného na
výživu syna nepostačuje, avšak dokazovanie do akej miery zodpovedá možnostiam a schopnostiam
žalovaného podľa názoru súdu presahovalo potreby dokazovania, pretože zo záverov dokazovania
vyplynulo, že žalovaný sa snaží zostať starostlivým otcom. Navyše syn účastníkov konania je plnoletý
a môže sa rozhodnúť, či nárok na výživné voči otcovi vo vyššom rozsahu nebude uplatňovať súdnou
cestou.
Z vykonaného dokazovania nakoniec pre súd vyplynulo, že kým nedošlo k rozpadu manželstva
účastníkov, bol žalovaný hodnotený ako starostlivý otec, dobrý zať a aj dobrý manžel, dokonca z úst
jeho svokry, teda matky žalobkyne a to napriek tomu, že sa v minulosti z času na čas na adresu
žalobkyne vyjadroval hrubo. Preto v žiadnom vytýkanom konaní žalovaného nevidel také správanie,
ktoré by zakladalo nárok žalobkyne na vrátenie daru.
Súd jednoducho tiež nemohol nepostrehnúť, že motiváciou pre obdarovanie žalovaného zo strany
žalobkyne bola skutočnosť, že žalovaný celé roky sa na údržbe a zveľaďovaní predmetných
nehnuteľností podieľal a robil tak nie len predtým, ako mu boli darované ale aj po tom, a dokonca za
situácie, keď po opustení spoločnej domácnosti rodinný dom účastníkov konania vyhorel a bolo nutné
urgentne pristúpiť k jeho rekonštrukcii. Za takejto situácie žalovaný nenechal starosť o tieto záležitosti
na žalobkyňu ale naopak prevzal organizovanie rekonštrukčných prác z prostriedkov poistného plnenia,
ktoré bolo vyplatené. Takéto konanie žalovaného súd hodnotil pozitívne a nie negatívne, na rozdiel od
žalobkyne.
Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel potom k presvedčeniu, že žalovaný nezadal svojim
správaním dôvod pre vrátenie daru a žalobu žalobkyne zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol síce v konaní plne úspešný,
avšak náhradu trov konania proti žalobkyni si neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že
úspešnému žalovanému sa proti neúspešnej žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.