Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/239/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111229054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111229054.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: P. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., K. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom so sídlom Svidník,
Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy
49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpenému: De minimis, s.r.o. , Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36
868 949, o určenie neplatnosti právneho úkonu a primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že úverová zmluva z
30.06.2011 je neplatná eventuálne úver zo zmluvy zo dňa 30.06.2011 je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 501,20 Eur.
Predmetnýnávrhodôvodnilskutočnosťou,žeuzavrelvoveľkejfinančnejtiesnizmluvuospotrebiteľskom
úvere s odporcom vo výške 700 Eur. Tento úver mal splatiť sumou 1301,98 eur, pričom podľa ponuky
odporcu úroky činili 24 %. Cena služby však je podstatne vyššia, čo si neuvedomil pri uzatváraní zmluvy,
kedy úrok činí 23,57 % a zvyšok predstavuje neprimerane vysoký administratívny poplatok 140,70 Eur a

náklady za inkasovanie hotovostných splátok 360,50 Eur. Pri započítaní administratívneho poplatku ako
aj nákladov za inkasovanie hotovostných splátok predstavuje ročná percentuálna miera nákladov 220
%. V obdobných prípadoch banky poskytujú úvery za úroky v priemere 12,75 %. Z uvedeného dôvodu
je zmluva neplatná ako celok. Nejedná sa o čiastočnú neplatnosť zmluvy, ale o neplatnosť úverovej
zmluvy ako celku z dôvodu jednostranne nevýhodných preformulovaných podmienok pre spotrebiteľa a
okolnosti, pri ktorých došlo k uzavretiu zmluvy vo forme výraznej finančnej tiesne. Odporca rozložil cenu
úveru do úrokov, administratívneho poplatku a poplatku za inkasovanie splátok, čím sa snažil zakryť

enormnú cenu úveru 86 %, ako aj RPMN asi 220 % je neprimeraná oproti priemeru na trhu vo výške
47,39 %. Z tohto dôvodu sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39, pričom odporca sa dopustil aj
nekalej obchodnej praktik, kedy do RPMN nezahrnul náklady za preberanie splátok v hotovosti, čím
došlo ku klamaniu spotrebiteľa.

Navrhovateľ uviedol, že bol neskúsený pri využívaní takýchto služieb. V prípade, že by súd nedospel k
záveru, že jedná sa o neplatný právny úkon, eventuálne sa domáha navrhovateľ určenia, že tento úver

je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o zabezpečí splátok je súvisiaca a
subsidiárna zmluva k úverovej zmluve, čoho dôkazom sú aj ustanovenia zmluvy o zabezpečení, napr.
čl. 1.4 o poradí, v ktorom sa jednotlivé časti úveru uhrádzajú. Taktiež žiadal priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške, v akej sa chcel odporca na jeho úkor obohatiť poplatkami, t. j. 501,20 Eur.Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila skutočnosťou, že nemá zrejmé, v akej výške je jeho dlh voči
odporcovi, a tiež z dôvodu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý predpokladá úspech v konaní.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka podala žalobu bez
toho, aby sa pokúsila dosiahnuť s odporcom mimosúdne vyriešenie sporu. Namietol skutočnosť, že mala
byť vrátená suma 1301,98 Eur, nakoľko zo zmluvy o úvere vyplýva, že vrátená mala byť suma vo výške
941,48 Eur. Pri podpise zmluvy o úvere navrhovateľka nebola v tiesni a mala jasnú predstavu o tom, aké
finančné zaťaženie na seba berie. Predmetnú zmluvu uzavrela dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku

a vedomá si jej podmienok. Nešlo o jej prvú zmluvu uzatvorenú s odporcom, pričom doplnkovú službu
navrhovateľka nemusela využiť a mohla splácať splátky vkladom na bankový účet odporcu, prípadne
zvoliť si bezhotovostnú formu úveru, o čom bola poučená pred podpisom zmluvy prostredníctvom
formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Úrok dohodnutý v zmluve o úvere
vo výške 23,57 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi a tento úrok prevyšuje odplatu s priemerom
úrokov v bankách, pričom Občiansky zákonník hovorí o odplate za úver poskytovaný na finančnom

trhu, nie na trhu úverov poskytovaných bankami. Administratívny poplatok nie je v neprimeranej výške,
čím neexistujú dôvody neplatnosti zmluvy o úvere. Pokiaľ sa týka tvrdenej nekalej obchodnej praktiky
s tým, že náklady za doplnkovú službu, teda za preberanie splátok v hotovosti neboli zahrnuté do
RPMN, čím došlo ku klamaniu spotrebiteľa, nie sú dôvodné, s tým, že zákazník si môže slobodne
zvoliť, či mu bude poskytnutý úver bezhotovostne alebo hotovostne a táto možnosť výberu je zreteľne a

zrozumiteľne vyjadrená v úvode zmluvy o úvere. Táto služba je službou doplnkovou a nie je podmienkou
získania úveru. V prípade, že náklady za vyberanie splátok priamo v domácnosti sú vykonávané ako
nadštandardná služba, tieto sa nezahŕňajú do RPMN, čo potvrdilo aj stanovisko MF SR a SOI. Z tohto
dôvodu niet ani nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne Martiny Timkovej,
oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, karty splátok, zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
zákazníckej karty, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, stanoviska SOI, ako aj
ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.06.2011 poskytol odporca navrhovateľovi
spotrebiteľský úver vo výške 700 Eur s úrokovou sadzbou 23,57 %, pričom administratívny poplatok činil
140,70 Eur. RPMN činila 70,38 %. Predmetný úver mal byť splatený zo strany navrhovateľky v 60-ich
týždenných splátkach po 15,70 Eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom tejto zmluvy navrhovateľka potvrdil prevzatie celej čiastky

úveru v hotovosti. Navrhovateľ aj pred uzavretím zmluvy mal pôžičku od spoločnosti odporcu, ktorú
už splatil, preto kontaktoval obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Obchodný zástupca ho poučil
o možnosti poskytnutia hotovostnej, resp. bezhotovostnej pôžičky, pričom bezhotovostná pôžička bola
poskytovaná do 14 dní na účet žiadateľa, pričom navrhovateľ si vybral hotovostnú pôžičku, kedy mu boli
finančné prostriedky vyplatené pri podpise zmluvy. Zároveň po poučení zo strany obchodného zástupcu

uviedol, že bude úver splácať priamo obchodnému zástupcovi, nie splátkami z účtu v banke. Táto
možnosť mu bola ponúknutá zo strany sprostredkovateľky poistenia, pričom podmienkou poskytnutia
úveru nebolo podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Po obdržaní finančných prostriedkov
navrhovateľ splatil necelú tretinu poskytnutých finančných prostriedkov a následne prestal platiť s tým,
že upovedomil obchodného zástupcu, že prestáva platiť finančný úver a bude spor riešiť súdnou cestou.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu, za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvy,alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (3é.06.2011), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a zmluva o spotrebiteľom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady

na vedenie účtu, v ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania, a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a
náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo v
akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou a o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 30.06.2011 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi spotrebiteľský úver vo
výške 700 Eur, pričom celkové náklady v zmysle zmluvy boli tvorené súčtom úroku a administratívneho

poplatku, kedy úrok činil 23,57 % a administratívny poplatok 140,70 Eur. Celkové náklady na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN 70,38 % ročne. Zároveň v ten
istý deň bola uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal odporca
poskytovať službu navrhovateľovi spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, za čo sa zaviazal navrhovateľ zaplatiť odmenu vo výške 360,50 Eur, ktorá

bola splatná v 60 týždenných splátkach po 6 Eur a posledná splátka vo výške 6,50 Eur. Predmetná
zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá v súvislosti s poskytnutím z úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto zmluvy boli dojednané prostredníctvom pracovníka odporcu.
Z jeho výsluchu bolo preukázané, že navrhovateľ mal možnosť splácať predmetný úver splátkami
cez bankový účet alebo prostredníctvom osobných návštev pracovníka odporcu, čo bolo dohodnuté
v zmluve o zabezpečení splátok úveru, pričom podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru

nebolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru. Tieto skutočnosti neboli rozporované ani
samotným navrhovateľom, preto ich súd považoval za nesporné. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na
začatie konania, navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy, eventuálne určenia, že
úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že náklady za inkasovanie hotovostných
splátok vo výške 360,50 Eur mali byť zahrnuté do RPMN predmetného úveru, čím by bola RPMN

neprimeraná oproti priemeru na trhu v tom čase, nakoľko sa jedná o nekalú obchodnú praktiku.

Je teda zrejmé, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy, resp. určenia jej
bezúročnosti a bezpoplatnosti s poukazom na zmluvu, ktorá súvisela s uzavretím zmluvy o poskytnutí
úveru, no bolo preukázané, že nebola podmienkou poskytnutia predmetného úveru a bolo na

dispozičnom práve navrhovateľa, aby si zvolil spôsob splácania svojho úveru, pričom pokiaľ si zvolil
spôsob splácania vo forme odovzdávania splátok zástupcovi odporcu, táto služba bola spoplatnená. V
zmysle § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, do celkových nákladov spotrebiteľa patria všetky
náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí

takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že pre poskytnutie predmetného spotrebiteľského
úveru nebolo podmienkou uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Táto skutočnosť bola
nepochybne preukázaná vykonaným dokazovaním, preto podľa názoru nemožno skutočnosť, že
náklady spojené s prebratím peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru,

zahŕňať do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľov. Bolo
na voľbe navrhovateľa, akým spôsobom bude splácať tento úver, pričom nepochybne ak by aj tento úver
chcel splácať bankovým prevodom, mohol postupovať touto cestou bez toho, aby mu bol odopretý úver
zo strany odporcu. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že nezapočítanie predmetných nákladov na
zabezpečenie úveru do RPMN, je v súlade s citovanými ustanoveniami, jednak Občianskeho zákonníka

ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa a v tomto konkrétnom prípade súd nezistil porušenie práv
spotrebiteľa vo vyššie naznačenom smere.

Aj keď súd má za to, že petit tak ako ho formuloval navrhovateľ, nezodpovedá tomu, čo vyžaduje teória
od eventuálneho petitu, kedy navrhovateľ môže žiadať, aby bol odporca zaviazaný na určité plnenie a

len pre prípad, že nastane určitá situácia, kedy toto plnenie možné nie je, môže byť zaviazaný odporca
na poskytnutie iného plnenia. Eventuálny petit je teda petit, kedy sa navrhovateľ primárne dožaduje
prisúdenia určitého plnenia, a len pre prípad, že tento primárny petit je zamietnutý pre nemožnosť
plnenia, súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom, teda eventuálnom petite. Napriek tejto
skutočnosti, že petit navrhovateľa nezodpovedá požiadavkám pre eventuálny petit sa súd zaoberal

aj určením, či úver z citovanej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, pričom dospel k záveru, že z
vykonaných dôkazov neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto záver súdu.
Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon a spotrebiteľských
úveroch platný v danom čase. Je vyhotovený v písomnej forme, má náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
citovaného zákona ako aj náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania

nebolopreukázané,žebymoholbyťposkytnutýúverpovažovanýzabezúročnýabezpoplatkovvzmysle
§ 11 ods. 1 citovaného zákona, pričom RPMN je určená v súlade s § 19, kedy opäť súd poukazuje na
skutočnosť, že ostatné náklady na platobné transakcie sa zahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa
len vtedy, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatneuvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek zmluve uzavretej so spotrebiteľom. V
tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ mal právo a bol inštuovaný
sprostredkovateľom, že môže predmetný úver splácať aj bezhotovostným spôsobom, čo nevyužil, preto

nemožnotietonákladynainkasovaniesplátokzahŕňaťdoRPMN,nebolotototižtopodmienkouuzavretia
zmluvy, a preto podľa názoru súdu je RPMN uvedená správne, čím niet dôvod na vyslovenie skutočnosti,
že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

Taktiež z vykonaného dokazovania neboli preukázané skutočnosti, že uzavrel navrhovateľ zmluvu

s odporcom v tiesni alebo v omyle, ktorý by bol vyvolaný zo strany odporcu. Z výsluchu zástupcu
odporcu vyplynulo, že navrhovateľ aj predtým bol v záväzkovoprávnom vzťahu k odporcovi, pričom
pôvodná pôžička bola splatená a navrhovateľ sám kontaktoval zástupcu odporcu s tým, že má záujem
o novú pôžičku, teda nemohlo sa jednať o konanie pod nátlakom a to, že navrhovateľ potreboval
finančné prostriedky, nemožno samo o sebe hodnotiť ako tieseň, ktorá by spôsobila neplatnosť takto
uzavretej zmluvy. Pripustením takéhoto výkladu by v podstate bola akákoľvek zmluva o poskytnutí

peňažných prostriedkov neplatnou, nakoľko zrejme každá osoba, ktorá si požičiava finančné prostriedky,
ich požičiava preto, že tieto potrebuje, čo samozrejme nemôže samo o sebe dospieť k záveru, že táto
osoba je v tiesni, tak ako to tvrdí navrhovateľ.

Nakoľko súd zamietol návrh ako nedôvodný, a teda nedošlo k vysloveniu toho, že praktiky odporcu sú

spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľa, súd nemohol vyhovieť ani návrhu v časti o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Pokiaľ sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľa, ohľadom tejto
skutočnosti súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný

podľa § 226 O.s.p.

K námietke, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, v zmysle zásad občianskeho práva, kedy výkon
práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných,
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že nepochybne v každom prípade je použitie

tejto zásady dôvodné tak, aby účelom jeho použitia bolo dosiahnutie idey spravodlivosti (aekuum et
bonum), ale v konkrétnom prípade to však nesmie dospieť na strane druhej k oslabeniu princípu istoty
alebo bezpečnosti v občianskoprávnych vzťahoch. Podľa názoru súdu by skutočnosti, ktoré formuloval
navrhovateľ len z dôvodu, že by boli v rozpore s dobrými mravmi mohli dôjsť k narušeniu právnej istoty,
čo nie je prípustné v právnom štáte. Navrhovateľ pri podpise zmluvy o zabezpečení splátok úveru

nepochybne mal vedomosť o tom, aká vysoká je táto odmena za tieto splátky a mal možnosť zobrať úver
aj bez podpisu tejto zmluvy. Následne sa domáhať toho, aby súd len z dôvodu § 3 určil aj neplatnosť
prvotnej zmluvy, ktorá formálne nemá nič spoločné so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, by bolo
nedôvodné. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že samotný navrhovateľ doposiaľ nevrátil finančné
prostriedky ani do výšky istiny poskytnutej odporcom, čo tiež nemožno hodnotiť ako konanie v súlade

s dobrými mravmi a podľa názoru súdu treba vychádzať aj z princípu, že nemožno priznať ochranu
subjektu z dôvodu dobrých mravov, ktorý sám tieto dobré mravy porušuje.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 151 ods. 3 O.s.p., keď z dôvodu zložitosti prejednávaného prípadu
súd rozhodol, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.