Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/154/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232975
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:1112232975.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu DA Servis, s. r.

o., so sídlom Svätoplukova 1734, Púchov, IČO 36311294,zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132 proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO
00585441, o zaplatenie 6.614,03 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.614,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 6.614,03 eur od 21.03.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.780 eur spolu s úrokom z
omeškania, ktorý počas konania upravil tak, že žiadal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
6.780 eur od 14.01.2012 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že dňa 01.01.2005 uzavrel v právnom postavení poisteného so žalovaným poistnú zmluvu č.
80-3011531 na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy bola aj vložka č. 9 k poistnej zmluve, predmetom
ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu. Poznamenal, že dňa 26.10.2011 uzatvoril v právnom
postavení zhotoviteľa s C. Q. v právnom postavení objednávateľa zmluvu o dielo č. DA - 07/11, v súlade
s ktorou sa zaviazal demontovať oceľovú konštrukciu na športovej hale. Dodal, že pri zhotovovaní diela
porušil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, keď jeho zamestnanci riadne nepreverili, či

boli odstránené všetky uchytenia kovovej konštrukcie. Pri odstraňovaní kovovej konštrukcie strechy
došlo k vytrhnutiu kotviacich prvkov zo steny športovej haly. Toto spôsobilo statické poškodenie steny.
Podotkol, že nakoľko poškodený plánoval vykonať rekonštrukciu strechy budovy a poškodená stena
by uvedené zaťaženie neuniesla, bol v odbornom posúdení navrhnutý spôsob riešenia, a to sanáciou
stenyvytvorenímželezobetónovýchpilierov.Totoodstránenienedostatkovsivyžiadalonákladyzostrany
poškodeného vo výške 5.650 eur bez DPH. Za účelom úhrady spôsobenej škody vystavil poškodený
žalobcovi dňa 29.12.2011 faktúru č. 50/2011 vo výške 6.780 eur s DPH. Žalobca ďalej uviedol, že

k spôsobeniu škody došlo dňa 27.10.2011. Na základe ohlásenia poisteného vykonal žalovaný dňa
31.10.2011 obhliadku škodovej udalosti. Už pri obhliadke boli viditeľné praskliny v múre športovej
haly, z ktorého bol vytrhnutý oceľový nosník kovovej konštrukcie. Žalovaný dňa 05.03.2012 ukončil
šetrenie poistnej udalosti, pričom záverom šetrenia bolo, že žalovaný odmietol poskytnúť poistnéplnenie z dôvodu, že pracovníci žalobcu postupovali v súlade s výkresovou dokumentáciou, v ktorej
neboli zakreslené kotviace prvky skryté pod omietkou a tým nemohli zabrániť vzniku danej škody.
Voči rozhodnutiu žalovaného žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že na základe zmluvy o

dielo z roku 2004 pre poškodeného vykonával dielo, ktorého predmetom bola montáž kovovej strešnej
konštrukcie na športovej hale, a teda mal k dispozícii dokumentáciu, v ktorej boli zakreslené kotviace
prvky konštrukcie. Ako uviedol aj poškodený vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2012, ak aj na stavbe
boli nejaké kotviace prvky skryté pod omietkou, musela ich tam inštalovať iba firma DA Servis, s. r.
o., ktorá túto halu montovala ako oceľovú konštrukciu, ako aj celý samotný záklop tejto športovej haly.

Rovnako i žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.07.2012 uviedol, že k porušeniu právnej povinnosti
došlo tým, že pracovníci pri demontáži viac ako 50 tonovej konštrukcie zabudli odstrániť kotvy, ktoré
boli schované pod výmurovkou. Zdôraznil, že z vyjadrení zaslaných žalovanému má za to, že v danom
prípade došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti zhotoviť dielo z odbornou starostlivosťou, nakoľko
sa pri zhotovovaní diela nemal pridržiavať striktne iba nákresu konštrukcie, ktorý pri uzatváraní zmluvy
o demontáži predložil žalobca, ale taktiež mal aj sám riadne prehliadnuť priestor zhotovenia diela a

preveriť, či sú skutočne odstránené všetky kotviace prvky, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti
uvedenú konštrukciu sám zhotovil a mal k nej aj príslušnú dokumentáciu. Na odvolania proti rozhodnutiu
žalovaného žalovaný opakovane potvrdil, že zotrváva na svojom pôvodnom závere zo šetrenia škodovej
udalosti a poukázal, že v danom prípade neboli splnené dve podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, a to porušenie právnej povinnosti a zavinenie. Poznamenal, že nakoľko žalovaný nevyhovel

ani odvolaniu proti rozhodnutiu o riešení škodovej udalosti, uhradil poškodenému vystavenú faktúru
č. 50/2011 vo výške 6.780 eur, a to platbou zo dňa 22.06.2012. Úhradou faktúry neuznal rozhodnutie
žalovaného za správne, avšak k úhrade škody pristúpil v záujme predchádzania nárastu pohľadávky o
príslušenstvo, ale najmä z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne a mal za to, že
za spôsobenú škodu skutočne zodpovedá. Záverom uviedol, že pri odstraňovaní konštrukcie postupoval

na základe výpisu oceľovej konštrukcie, v ktorom kotviace prvky zaznačené neboli a tieto si zisťoval
sám obhliadkou na mieste samom. K uplatnenému úroku z omeškania upresnil, že tento požaduje odo
dňa 14.01.2012, nakoľko je to deň nasledujúci po dni, v ktorom si voči žalovanému uplatnil nárok na
poistné plnenie.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že so žalobcom s účinnosťou od 01.10.2005 uzatvoril
poistnú zmluvu č. 803011531 pre poistenie podnikateľov, súčasťou ktorej je i poistenie zodpovednosti
za škodu v zmysle vložky 9. Dňa 16.01.2012 mu žalobca oznámil, že dňa 27.10.2011 na športovej
tenisovej hale v Púchove pri demontáži oceľovej konštrukcie strechy došlo k poškodeniu steny tenisovej
haly - prasknutie a trhliny, čo spôsobilo narušenie statiky a uplatnil si nárok na náhradu škody. Ďalej

mu bola doručená i faktúra č. 50/2011 spolu so súpisom prác a statickým posúdením z decembra
2011. Dňa 31.10.2011 sa uskutočnila obhliadka škodovej udalosti. Následne žalobca listom zo dňa
14.02.2012 podal vyjadrenie k príčine vzniku škodovej udalosti, kde okrem iného uviedol, že kotviace
prvky neboli na výkresovej dokumentácii, pracovníci nemohli tieto vidieť, pretože boli skryté pod
omietkou. Po zhodnotení všetkých dostupných dokumentov oznámil likvidátor, že dňa 05.03.2012 došlo

k ukončeniu šetrenia škodovej udalosti, pričom žalobcovi ako i poškodenému oznámil, že má za to,
že zodpovednosť žalobcu nebola preukázaná a z toho dôvodu nebola poskytnutá náhrada škody z
poistnej zmluvy. Poznamenal, že následne mu bolo dňa 16.03.2012 doručené vyjadrenie poškodeného,
v ktorom uviedol, že žalobca v roku 2005 predmetnú oceľovú konštrukciu sám montoval. Ďalej mu
bolo doručené i vyjadrenie žalobcu, z ktorého vyplynulo, že jeho pracovníci neúmyselne prehliadli

v dokumentácii kotviace prvky umiestnené v roku 2004 a 2005. Žalovaný na uvedené vyjadrenia
reagoval tak, že zotrval na pôvodnom stanovisku. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca je v spore
aktívne legitimovaný. Mal za to, že žalobca nezodpovedá za vzniknutú škodu, a to vzhľadom na
prvotné vyjadrenie žalobcu v danej veci. Poukázal na čl. 2 bod 1 zmluvy o dielo č. DA- 07/11, podľa
ktorého bol žalobca povinný dielo vykonať v súlade s predloženou výkresovou dokumentáciou, pričom

nie je rozhodujúce, že žalobca predmetnú oceľovú konštrukciu aj sám montoval. V prípade, že v
dokumentácii neboli zaznamenané všetky kotviace prvky, zodpovednosť je daná na objednávateľa
(poškodeného). Vzhľadom k tomu sa domnieva, že pracovníci žalobcu nemohli mať vedomosť o ďalších
kotviacich prvkoch, ktoré boli skryté pod omietkou a práve objednávateľ (poškodený) bol povinný
predložiť výkresovú dokumentáciu, na základe ktorej mal žalobca postupovať. Zdôraznil, že skutočnosť,

že žalobca svoju zodpovednosť uznáva, nie je rozhodujúca pri poskytovaní náhrady poistného plnenia;
pre poskytnutie poistného plnenia je rozhodujúca zodpovednosť poisteného v zmysle príslušných
právnych predpisov. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by súd vyhodnotil, že žalobca je za škodu
zodpovedný,poukazujenaustanoveniečl.VIIIbod4Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,podľaktorého,ak poisťovňa plnila náhradu z dôvodov škody spôsobenej zavineným porušením pracovných povinností
v pracovnoprávnych vzťahoch, je poistený povinný uhradiť sumu z vyplateného plnenia primerané tomu,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah povinností poisťovne plniť, najviac však do výšky, ktorú môže

poistený požadovať podľa pracovnoprávnych predpisov. Zdôraznil, že žalobca v liste zo dňa 17.07.2012
výslovne uviedol, že k poškodeniu budovy došlo jednoznačne chybou jeho pracovníkov. Vzhľadom na
skutočnosť, že demontáž vykonávali štyria zamestnanci žalobcu, je možné, že žalobca ako poistený by
bol povinný uhradiť v celom rozsahu sumu zodpovedajúcu poistnému plneniu. Poukázal i na žalobcom
uplatnený úrok z omeškania a mal za to, že tento je s poukazom na čl. VIII bod 9 Všeobecných

poistných podmienok od 14.01.2012 nedôvodný. V neposlednom rade poznamenal, že poistná zmluva
č. 803011531 vložka č. 9 bod 5 stanovuje i spoluúčasť poisteného vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur) za
každú poistnú udalosť, a preto je žaloba v tejto časti bez právneho dôvodu.

Uznesením č. k. 39Cb/154/2013-74 zo dňa 27.03.2014 súd konanie v časti 165,97 eur
z dôvodu späťvzatia zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením poistnej zmluvy Č. 80-3011531, všeobecných poistných
podmienok, zmluvy o dielo Č. DA-07111 zo dňa 26.10.2011, faktúry č. 50/2011 zo dňa 29.12.2011,
súpisu prác, statického posúdenia, zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 31.10.2011, formulára
„Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému“ zo dňa 11.01.2012, oznámenia

o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 11.01.2012, vyjadrenia k príčine vzniku
škodovej udalosti zo dňa 14.02.2012, oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 05.03.2012, žiadosti
o prehodnotenie neplnenia škodovej udalosti zo dňa 14.03.2012, listu označeného ako „Odpoveď na list
zo dňa 05.03.2012“, listu zo dňa 10.05.2012, odvolania voči oznámeniu o riešení škodovej udalosti zo
dňa 17.05.2012, vyjadrenia k odvolaniu voči oznámeniu o riešení škodovej udalosti zo dňa 04.06.2012,

listu označeného ako „Opätovné odvolanie voči škodovej udalosti“ zo dňa 17.07.2012, výdavkového
pokladničnéhodokladuč.265zodňa22.06.2012,príjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa22.06.2012
a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu č. 80-3011531 s účinnosťou od 01.10.2005 na neurčito,

predmetom ktorej bolo podľa vložky č. 9 poistenie zodpovednosti za
škodu. Výška ročného poistného bola dojednaná v sume 20.000,- Sk (663,88 eur).

Zmluvou o dielo č. DA-07111 zo dňa 26.10.2011 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa,
ktorým bol C. Q., zhotoviť dielo spočívajúce v demontáži oceľovej konštrukcie na športovej hale

za dohodnutých podmienok, v kvalite ustanovenej zmluvou a v súlade s predloženou výkresovou
dokumentáciou.

Faktúrou č. 50/2011 zo dňa 29.12.2011, splatnou dňa 12.01.2012, vyfakturoval objednávateľ, C. Q.,
žalobcovi sumu 6.780 eur za prevedené práce pri oprave nosnej steny tenisovej haly v Púchove.

Zo súpisu prác, ktorý je prílohou faktúry č. 50/2011, vyplýva rozsah prác vykonaných na budove
športovej haly. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 265 zo dňa 22.06.2012 vyplýva, že
žalobca objednávateľovi uhradil sumu 6.780 eur z titulu vystavenej faktúry č. 50/2011. Z príjmového
pokladničného dokladu je zrejmé, že objednávateľ, C. Q., od žalobcu prevzal sumu 6.780 eur ako úhradu
faktúry č. 50/2011.

Zo statického posúdenia vyplýva, že predmetom statického posúdenia je stena jestvujúceho objektu
tenisovej haly v Púchove. V priebehu realizácie búracích prác v októbri 2011 došlo pri rozoberaní
oceľovej konštrukcie strechy k poškodeniu steny a bolo potrebné preveriť vplyv tejto poruchy i na
statickú odolnosť steny voči plánovanému priťaženiu novou oceľovou konštrukciou. Demontáž oceľovej

konštrukcie strechy bola realizovaná ich postupným rozoberaním. Po odstránení vrstiev strešného
plášťa a pomocných väzníc a zavetrení boli jednotlivé rámy zavesené na autožeriav a po uvoľnení
skrutiek na styčníkových platniach prípoja stĺp - priečla boli celé priečle autožeriavom prenesené na
priľahlú spevnenú plochu. Vzhľadom na valbový charakter strechy neboli krajné rámy uložené na stĺpy,
ale priamo na veniec. V priebehu demontáže neboli uvoľnené všetky kotevné skrutky M16, ktorými bola

priečla zakotvená do venca. Pri nadvihovaní oceľovej konštrukcie autožeriavom došlo k pridvihnutiu
venca a v časti steny. Záverom bolo skonštatované, že nosná stena poškodená počas realizácie
búracích prác nie je vhodná na prenos vodorovných účinkov zaťaženia navrhovanej rekonštrukcie.Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 31.10.2011 je zrejmé, že k škodovej udalosti došlo pri
demontáži oceľovej konštrukcie, kedy došlo k poškodeniu steny objektu športovej haly. Pri obhliadke
bolo zistené: prebiehajúca demontáž oceľovej konštrukcie športovej haly v rámci rekonštrukcie. Čelný

múr - viditeľné praskliny.

Z formulára „Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému“ zo dňa 11.01.2012
vyplýva, že poškodený Marián Chovanec si uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi - žalobcovi,
keď ku škodovej udalosti došlo dňa 27.10.2011 v Púchove, kedy bola poškodená stena (praskliny,

trhliny) športovej haly pri demontáži oceľovej konštrukcie steny. Z oznámenia o vzniku škody z poistenia
zodpovednosti za škodu je zrejmé, že žalobca oznámil vznik škody, ktorú spôsobil poškodenému C. Q.,
pričom išlo o vecnú škodu, ktorá vznikla pri demontáži oceľovej konštrukcie strechy a boli spôsobené
praskliny a trhliny steny. Ďalej vyplynulo, že žalovaný považuje nárok poškodeného za oprávnený a
svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uznáva čo do rozsahu i výšky.

Z vyjadrenia k príčine vzniku škodovej udalosti zo dňa 14.02.2012 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že vzhľadom k tomu, že kotviace prvky neboli na výkresovej dokumentácii, pracovníci
nemohli tieto vidieť, pretože boli skryté pod omietkou.

Oznámením o riešení škodovej udalosti zo dňa 05.03.2012 vyrozumel žalovaný žalobcu, že dňom

05.03.2012 ukončil šetrenie škodovej udalosti s tým, že nie je možné poskytnúť náhradu škody, nakoľko
zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu kompletných dokumentov týkajúcich sa škodovej udalosti a má
za to, že zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu nebola preukázaná.

Žiadosťouoprehodnotenieneplneniaškodovejudalostizodňa14.03.2012žalobcažalovanéhopožiadal

o prehodnotenie riešenia predmetnej škodovej udalosti s tým, že jeho pracovníci neúmyselným konaním
prehliadli v dokumentácii kotviace prvky umiestnené v roku 2004 a 2005 pri montáži budovy. Z listu zo
dňa 14.03.2012 označeného ako odpoveď na list zo dňa 05.03.2012 poškodený C. Q. nesúhlasil so
spôsobom vyriešenia škodovej udalosti s tým, že žalobcu požiadal o demontáž preto, lebo v minulosti
predmetnú budovu montoval. Ak teda boli kotviace prvky skryté pod omietkou, musel ich tam inštalovať

len žalobca. V jeho kompetencii bolo aj demontovanie konštrukcie a pokiaľ vo výkresovej dokumentácii
neboli kotviace prvky zaznačené, zodpovedá za to žalobca, ktorý si mal dostatočne prezrieť kotviace
prvky pred demontážou.

Z odvolania voči oznámeniu o riešení škodovej udalosti zo dňa 17.05.2012 a zo dňa 17.07.2012 vyplýva,

že žalobca opakovane žiadal žalovaného o prehodnotenie riešenia poistnej udalosti.

Listom zo dňa 10.05.2012 a vyjadrením zo dňa 04.06.2012 žalovaný opakovane oznámil žalobcovi,
že pri jeho konaní nedošlo k porušeniu povinnosti a k zavineniu škody, a preto za spôsobenú škodu
nezodpovedá. V dôsledku toho mu nebude poskytnuté poistné plnenie.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na

plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa čl. VIII bod 8 Všeobecných poistných podmienok, ak nahradí poistený poškodenému škodu alebo
jej časť, má nárok na vydanie majetkového prospechu takto získaného poisťovňou.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk.

V zmysle § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviteľ povinný dielo vykonať na svoje
nebezpečenstvo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Účastníci
medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu č. 80-3011531, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za
škodu. Podstata tohto poistenia spočíva v tom, že poistiteľ (v tomto prípade žalovaný) je povinný vyplatiť

za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú podľa predpisov o zodpovednosti
zaškodujepoistenýpovinnýuhradiťpoškodenému.Akovyplývazuvedeného,poistiteľposkytnepoistné
plnenie len vtedy, ak poistený za škodu zodpovedá. Preto je namieste skúmať, či v danom prípade
žalobca za vzniknutú škodu zodpovedá. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a

vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné, aby všetky uvedené predpoklady boli
splnené kumulatívne. Pri absencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V danom
prípade možno konštatovať, že žalobca svojim konaním porušil právnu povinnosť v dôsledku čoho
došlo ku vzniku škody. Žalobca s poškodeným uzavrel zmluvu o dielo č. DA-07/11 zo dňa 26.10.2011.
Na základe tejto zmluvy bol povinný vykonať dielo spočívajúce v demontáži oceľovej konštrukcie na

športovej hale za dohodnutých podmienok, v kvalite ustanovenej zmluvou a v súlade s predloženou
výkresovou dokumentáciou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal pri vykonávaní diela (demontáži
oceľovej konštrukcie) postupovať podľa dokumentácie predloženej poškodeným. Z vyjadrení žalobcu
mal súd za preukázané, že takouto výkresovou dokumentáciou bol len výpis z oceľovej konštrukcie,
na ktorom neboli kotviace prvky, ktoré mal odstrániť, zakreslené. Zhotoviteľ je pri vykonávaní diela

povinný postupovať z odbornou starostlivosťou aje povinný dielo vykonať na vlastné nebezpečenstvo,
čo znamená, že nesie zodpovednosť za prípadné vady ale i škody, ktoré v tej súvislosti objednávateľovi
spôsobí. Žalobca ako zhotoviteľ diela mal teda od objednávateľa požadovať dodanie takej výkresovej
dokumentácie, na základe ktorej mohol spoľahlivo určiť umiestnenie kotviacich prvkov a tieto následne
odstrániť. Ak tak neurobil a dielo začal vykonávať, vystavil sa riziku vzniku a znášania škody, ktorú by

pri zhotovovaní diela spôsobil. Žalobca ako zhotoviteľ bol taktiež povinný dielo vykonať z odbornou
starostlivosťou. Preto pri absencii dodania riadnej výkresovej dokumentácie zo strany objednávateľa
bol povinný urobiť také úkony, aby ku škode vôbec nedošlo, t. z., bol povinný riadne si prehliadnuť
objekt, z ktorého mal oceľovú konštrukciu demontovať, prípadne i využiť projektovú dokumentáciu
vyhotovenú pri stavbe objektu, nakoľko z tvrdení žalobcu ako i z vyjadrenia poškodeného adresovaného

žalovanému zo dňa 14.03.2012 vyplynulo, že predmetný objekt zhotovoval sám žalobca. S poukazom
na uvedené má súd za to, že žalobca pri zhotovovaní diela (demontáži oceľovej konštrukcie) postupoval
ľahkovážne, keď od objednávateľa (poškodeného) nepožadoval riadnu výkresovú dokumentáciu a ďalej
porušil svoju povinnosť postupovať z odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho možno konštatovať,
že bol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti.

Následkom tohto porušenia došlo ku vzniku škody spočívajúcej v poškodení budovy športovej haly, t.
j. došlo k naplneniu i ďalších dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca sa mohol
zodpovednosti za škodu zbaviť, ak by preukázal, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť. Žalobca však počas konania toto nepreukázal, a preto možno konštatovať,
že za splnenia všetkých zákonom predpísaných predpokladov za spôsobenú škodu zodpovedá.

Keďže súd ustálil, že žalobca za spôsobenú škodu zodpovedá, je povinný túto škodu i nahradiť.
S ohľadom na uzavretie poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na poistenie zodpovednosti za škodu však
táto povinnosť prechádza a postihuje poistiteľa (žalovaného). Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek
ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Pod pojem

škoda možno okrem iného zahrnúť i majetkovú ujmu predstavujúcu úbytok na majetkových hodnotách
poškodeného (skutočná škoda, ušlý zisk a pod.). V obchodnom práve platí princíp úplnej náhrady
škody, t. z. škodu je potrebné nahradiť v plnom rozsahu. V zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia sa vždy uhrádza skutočná škoda. Skutočnú škodu možno chápať ako majetkovú ujmu, oktorú sa majetok poškodeného v dôsledku porušenia povinností škodcu zmenšil a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty nevyhnutne potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. V danom prípade
porušením povinností žalobcu došlo ku vzniku škody na budove športovej haly, ktorú škodu poškodený

odstránil prostredníctvom tretej osoby uvedením do pôvodného stavu (táto skutočnosť vyplynula zo
súpisu prác tvoriaceho prílohu faktúry č. 50/2011). Náklady vynaložené na odstránenie uvedenej
škody vo výške 6.780 eur si poškodený uplatnil u žalobcu faktúrou č. 50/2011 zo dňa 29.12.2011,
splatnou dňa 12.01.2012. Žalobca túto škodu poškodenému riadne uhradil, čo vyplynulo z výdavkového
pokladničného dokladu č. 265 zo dňa 22.06.2012 ako i z príjmového pokladničného dokladu zo dňa

22.06.2012. V dôsledku toho v zmysle čl. VIII bod 8 Všeobecných poistných podmienok má žalobca
nárok na zaplatenie úhrady spôsobenej škody. Poškodeným vyfakturovanú a žalobcom uhradenú
sumu vo výške 6.780 eur súd považuje za skutočnú škodu, ktorú poškodený musel vynaložiť na
uvedeniebudovydopôvodnéhostavu(zpredloženejfaktúryč.50/2011vyplýva,žepoškodenýfakturoval
prevedené práce pri oprave nosnej steny) a ako takú je ju žalovaný povinný uhradiť. Predloženú faktúru v
spojení so súpisom prác, ktorý je súčasťou tejto faktúry, súd považuje za dostatočný dôkaz preukazujúci

výšku skutočnej škody, a preto návrh
žalovaného na vykonanie dôkazu predložením bližšej špecifikácie fakturovanej sumy považoval za
nadbytočný a z toho dôvodu ho nevykonal. S poukazom na uvedené zaviazal súd žalovaného na úhradu
sumy 6.614,03 eur (po zohľadnení spoluúčasti žalobcu, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť).
Žalovaný sa proti plneniu z poistnej zmluvy bránil i poukazom na čl. VIII bod 4 Všeobecných poistných

podmienok, podľa ktorého, ak poisťovňa plnila náhradu z dôvodov škody spôsobenej zavineným
porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch, je poistený povinný uhradiť sumu z
vyplatenéhoplneniaprimeranétomu,akývplyvmalototoporušenienarozsahpovinnostípoisťovneplniť,
najviac však do výšky, ktorú môže poistený požadovať podľa pracovnoprávnych predpisov. Na tomto
mieste má súd za to, že aplikácia uvedeného článku je predčasná, nakoľko citovaný článok predpokladá,

že k plneniu zo strany poisťovne (žalovaného) už došlo (ak poisťovňa plnila ....). V danom prípade však
žalovaný poistné plnenie doposiaľ neposkytol, a preto toto ustanovenie nie je možné zatiaľ aplikovať.
Navyše otázku zodpovednosti zamestnancov žalobcu podľa pracovnoprávnych predpisov súd nie je v
tomto konaní oprávnený posudzovať.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa čl. VIII bod 9 prvá veta Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa je povinná vyplatiť škodu
poškodenému do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu plnenia (§ 797 ods.
3 OZ).

Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol
žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 6.614,03 eur od 21.03.2012 do zaplatenia. Žalobca sa
zaplatenia úrokov z omeškania domáhal odo dňa nasledujúceho po uplatnení svojho nároku, t. j. od

14.01.2012. Súd však s poukazom na ustanovenie čl. VIII bod 9 Všeobecných poistných podmienok
zviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania až odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-teho
dňa po ukončení vyšetrenia poistnej udalosti a vo zvyšnej časti žalobu zmietol (z oznámenia o riešení
škodovej udalosti zo dňa 05.03.2012 mal súd preukázané, že k ukončeniu riešenia poistnej udalostidošlo dňa 05.03.2012. Pätnástym dňom na výplatu poistného plnenia je 20.3.2012. Preto nasledujúcim
dňom, t. j. 21.03.2012, sa žalovaný dostal s plnením do omeškania).

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.

V danom prípade mal žalobca úspech len čiastočný, avšak jeho neúspech spočíva len v nepatrnej

časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. vyjadril
percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd
podľa § 160 ods. 1 O.s.p ..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.