Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233653
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513233653.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8,
821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, proti odporcovi: V. K., N.. XX. XX. XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Tomášom
Klieštencom, advokátom, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 35.031,48 eur s prísl. a odmeny
zo zmenky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. 10. 2015 č.

k. 1CbZm/458/2014-83, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.10.2015 č. k.
1CbZm/458/2014-83 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil zmenkový platobný rozkaz zo dňa 29. 01.
2014 č. k. 5Zm 1161/2013-12, konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.803,91 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 2.087,42
eur navrhovateľovi po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov.

V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 1161/2013-12, ktorý súd
prvého stupňa vydal dňa 29. 01. 2014, bol odporca zaviazaný, aby zaplatil navrhovateľovi zmenkovú
sumu 35.031,48 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 10. 08. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
116,77 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 3.310,28 eur. Odporca podal v zákonnej
lehote námietky. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 12. 10. 2015, vzal navrhovateľ v celom rozsahu

návrh späť a súčasne žiadal vrátiť súdny poplatok na jeho účet. Odporca dňa 13. 10. 2015
súdu písomne oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil vo výške 2.425,63 eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
vzal po vydaní zmenkového platobného rozkazu návrh späť v celom rozsahu, súd v zmysle § 175 ods.
5 O.s.p. so súhlasom odporcu zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil.

Návrh bol vzatý späť pred prvým meritórnym pojednávaním, preto súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení poplatku za návrh 2.108,50 eur, kráteného
o 1 %, t. j. o 21,08 eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorej, ak jeden z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania

späťvzatím návrhu zavinil navrhovateľ, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu vznikli
právnym zastúpením. Odporca svoje trovy vyčíslil za 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie a prípravaprávneho zastúpenia 19. 08. 2014, námietky z 22. 08. 2014, odvolanie z 21. 01. 2015
proti uzneseniu ukladajúcemu mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky, návrh z 21. 01. 2015
na oslobodenie od súdnych poplatkov a rokovania s protistranou a porady s klientom v období

od 27. 07. 2015 do 12. 10. 2015, ktoré viedli k späťvzatiu návrhu.

Súd mal za to, že trovy spojené s procesnými návrhmi odporcu, súvisiace s jeho poplatkovou
povinnosťou (odvolanie a návrh na oslobodenie, obe zo dňa 21. 01. 2015), nie je možné hodnotiť
ako potrebné pre účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, keďže ich účelom nebola obrana proti

navrhovateľovi, ale získanie úľav vo vzťahu, ktorý podaním námietok vznikol medzi odporcom a štátom.
Náhradou týchto trov nie je možné zaťažovať navrhovateľa. Súd preto odporcovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia len za ostávajúce 3 úkony právnej služby, a to v zmysle § 10 ods. 2, § 16 ods. 3
a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 1.803,61 eur, ktorú náhradu má navrhovateľ
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu.

Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odporca odvolanie a
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a odporcovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 2.425,63 eur. Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
na základe čoho aj nesprávne právne posúdil vec v časti náhrady trov konania. Odporca namietal, že

súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za ním uplatnené trovy spojené s poplatkovou
povinnosťou odporcu (odvolanie zo dňa 21. 01. 2015 proti vyrubenému súdnemu poplatku a návrh zo
dňa 21. 01. 2015 na oslobodenie od súdnych poplatkov), keďže vznik týchto trov zapríčinil navrhovateľ
začatím predmetného konania, v ktorom odporca tieto úkony vykonal v rámci účelného bránenia práva
voči navrhovateľovi. Nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania, podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá

O.s.p. by mal uhradiť všetky jeho trovy. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa navyše ani riadne
neodôvodnil záver o neúčelnom vykonaní uvedených procesných úkonov odporcu, v dôsledku
čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti
náhrady trov konania vecne správne.
Odvolací súd sa po preskúmaní dôvodov odvolania stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že trovy
spojené s procesnými návrhmi odporcu, ktoré súviseli s jeho poplatkovou povinnosťou (odvolanie a

návrh na oslobodenie, obe zo dňa 21. 01. 2015), nie je možné hodnotiť ako trovy potrebné pre účelné
bránenie práva proti navrhovateľovi.
Jepravda,žesúdzačalpredmetnékonanienanávrhnavrhovateľa,ktorýbolsúdomzviazanýnanáhradu
trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v napadnutom uznesení, avšak tieto skutočnosti
samy osebe nestačia na to, aby bolo možné bez akéhokoľvek rozlíšenia považovať všetky procesné

úkony vykonané odporcom v tomto konaní za trovy účelne vynaložené. Pri odporcových úkonoch vo
veci jeho oslobodenia od poplatkovej povinnosti išlo o úkony, ktoré smerujú voči súdu, ktorý o vyrubení
poplatku, ako aj o oslobodení od platenia poplatku rozhoduje, pričom účelom týchto úkonov odporcu,
ako to súd prvého stupňa správne v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, nebola obrana odporcu
proti navrhovateľovi, ale dosiahnutie zrušenia rozhodnutia o vyrubení poplatku, resp. získanie úľav v

poplatkovom vzťahu, ktorý podaním námietok vznikol medzi odporcom a štátom. Nakoľko teda odporca
týmito konkrétnymi úkonmi nerealizoval, resp. nebránil svoje práva voči navrhovateľovi, účelnosť ich
vykonania nie je daná vo vzťahu k navrhovateľovi, a preto náhradou týchto trov nie je možné zaťažovať
navrhovateľa, aj keď mu bola súdom uložená povinnosť podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť
odporcove trovy v konaní.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že odporcovi za
odvolanie a návrh na oslobodenie zo dňa 21. 01. 2015 nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia, a preto
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania ako vecne správne a riadne
odôvodnené vyššie uvedenými skutočnosťami podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.