Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216756
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113216756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: G. Q., narodený

XX.XX.XXXX, A. O. XX, XXX XX S., zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, advokát, J. Fándlyho 32,
Trnava, proti žalovanej: P. Q. rod. F., narodená XX.XX.XXXX, H. XXX, zastúpená: JUDr. Viera Caková,
advokátka, Rázusova 6, Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ýzaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 205,67 eura,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.05.2013, doručenou súdu dňa 20.06.2013, doplnenou na základe výzvy súdu

podaním zo dňa 25.09.2013, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 13.04.2011 je neplatná, a aby
zaviazal žalovanú k povinnosti náhrady trov konania.

Žalobca absolútnu neplatnosť dohody odôvodňoval tým, že v dohode nebola stanovená hodnota
majetku, neboli vyporiadané všetky vzájomné nároky, ktoré vyplývajú z rozdelenia majetku a tým,
že predmetom dohody neboli pasíva. Svoj nárok žalobca uplatnil s poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka v nadväznosti na § 149 Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje dve fázy vyporiadania BSM,
a to prvú fázu, v ktorej je určený rozsah a cena vyporiadaných vecí - kvalitatívne vyporiadanie a druhú
fázu, v ktorej dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkmi - kvantitatívne vyporiadanie. Žalobca má
za to, že nedošlo ani ku kvalitatívnemu ani ku kvantitatívnemu vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi.
Túto skutočnosť potvrdil podľa neho aj právny názor súdu v konaní sp.zn. 27C/147/2012, v ktorom
žalobca uplatňoval zbytok úhrady z dohody o vyporiadaní, keď v tomto konaní sudca konštatoval, že
predmetom sporu nemôže byť toto peňažné plnenie, pretože tomu bráni prekážka absolútnej neplatnosti

dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že suma 17.000,00 eur, ktorú mala žalovaná podľa dohody
vyplatiť žalobcovi za nehnuteľnosti, je vo výraznom rozpore s hodnotou nehnuteľností podľa znaleckého
posudku, kde znalec stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 52.800,00 eur. Dohoda o vyporiadaní
BSM svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom, tým je absolútne neplatná.
Naliehavý právny záujem o vyslovení neplatnosti spočíva v tom, že doteraz je na základe tejto dohody
zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti žalovaná a neboli vyporiadané všetky ostatné vzájomné
majetkové práva a nároky účastníkov tejto dohody.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, dohodu o vyporiadaní BSM považuje za platnú. Zákon ustanovujú
písomnú formu iba pre nehnuteľnosti, ktorá bola dodržaná, ohľadom hnuteľných vecí mal žalobca
možnosť žiadať písomné potvrdenie, čo však doposiaľ neurobil. Pasíva prevzala žalovaná, čo bolopredmetom ústnej dohody. Žalobca prevzal z dohody i finančné plnenie o výške 16.000,00 eur,
pričom v konaní 27C/147/2012 sa domáhal plnenia z dohody, a to vo výške 2.000,00 eur. Podľa §
149 Občianskeho zákonníka by sa vyporiadanie malo uskutočniť podľa zásad uvedených v § 150

Občianskeho zákonníka. Tieto zásady sú však praktické len pri rozhodovaní súdu, pri vyporiadaní
dohodou sa môžu účastníci od nich odchýliť, pretože tieto ustanovenia nemajú kogentnú povahu.
Samotné ustanovenia Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM uprednostňujú dohodu pred
vyporiadaním na súde. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä so žalobou zo dňa 27.05.2013
doplnenou podaním zo dňa 25.09.2013, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/172/2010-23 o
rozvodemanželstva,dohodouovyporiadaníBSMzodňa13.04.2011,znaleckýmposudkomč.109/2011,
zápisnicou o pojednávaní z konania 27C/147/2012 zo dňa 06.12.2012, výpisom z LV č. XXX k.ú. H.,
výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/172/2010-23 zo dňa 13.12.2010 súd zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 08.01.2011, pričom dve maloleté deti z manželstva
boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej.

Z Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 13.04.2011 súd

zistil, že jej účastníci sa dohodli tak, že hnuteľné veci aj nehnuteľnosti (rodinný dom súp.č. XXX na
parc.č. XXX/X, pozemok parc.č. XXX/X s výmerou XXX m2 - záhrady, parc.č. XXX/X s výmerou 207 m2
- zastavané plochy, zapísané na LV č. XXX, k.ú. H.) budú vo výlučnom vlastníctve žalovanej s tým, že
táto vyplatí žalobcovi sumu 17.000,00 eur.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. H. súd zistil, že ako výlučná vlastníčka vyššie uvedených
nehnuteľností je zapísaná žalovaná, a to na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov právoplatnej dňa 24.05.2011 - v.z. 98/11.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Antonom Fuzákom č. 109/2011 súd zistil, že pri

použití metódy polohovej diferenciácie všeobecná hodnota rodinného domu súp.č. XXX je 40.096,04
eur a pozemkov 12.738,36 eura.

Pri výsluchu účastníka konania žalobca uviedol, že dohodu o vyporiadaní BSM uzavrel z dôvodu,
že potreboval finančné prostriedky na odchod zo spoločnej domácnosti. Iné veci z bezpodielového

spoluvlastníctva nežiadal, iba vyplatenie polovice hodnoty domu. Znalecký posudok dal vypracovať až
po uzatvorení dohody, pretože si myslel, že nebude potrebný, a že mu žalovaná polovicu hodnoty domu
vyplatí. O pasívach sa nijako nedohodli. Z dohody mu žalovaná platila čiastkovo, v akých sumách a kedy
si nepamätá, uznáva, že mu vyplatila ako vyrovnanie 16.000,00 eur.

Pri výsluchu účastníka konania žalovaná uviedla, že na sume 17.000,00 eur sa so žalobcom dohodli
medzi sebou, nemali peniaze, aby si dohodu dali vypracovať advokátom. Pri určení sumy vychádzali
z polovice hodnoty majetku v BSM podľa ich odhadu. Sumu 5.000,00 eur uhradila na začiatku,
10.000,00 eur v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 27.06.2012 a sumu 1.000,00 eur po skončení
konania 27C/147/2012 v januári 2013. O pasívach sa dohodli o ich rozdelení na polovicu, pričom tieto

sú už splatené. V konaní 27C/147/2012 sumu 2.000,00 eur nezaplatila, pretože finančné prostriedky
nemala. Podpisy na dohode o vyporiadaní BSM dali overiť u notára, pričom návrh na vklad do katastra
nehnuteľností podával žalobca.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 až 5 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide

o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.
Podľa § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností,

musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Nakoľko žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou, súd najskôr skúmal naliehavý právny záujem
žalobcu na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Súd je názoru, že iným spôsobom ako

určovacou žalobou by žalobca nemal možnosť domôcť sa ním tvrdeného práva a jeho právo by bolo
ohrozené, nakoľko otázku platnosti dohody nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v rámci súdneho
konania o vyporiadanie BSM, z dôvodu, že od zániku BSM uplynuli viac ako tri roky, a nie je preto možné
podať návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty nie
je možné ani uzavrieť novú dohodu o vyporiadaní BSM.

Keďže súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, pristúpil k posudzovaniu
platnosti Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa
13.04.2011 a dospel k nasledovným právnym zisteniam a záverom:

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najprirodzenejším a aj najbežnejším
spôsobom vyporiadania medzi manželmi, pričom na túto dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch obsiahnuté v § 34 a nasl. OZ.Z obsahu spisu ako aj z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že Dohodu o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode dňa 13.04.2011 uzavreli na právne úkony
spôsobilí a nie v duševnej poruche konajúci účastníci konania a túto dohodu uzavreli slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne. Tieto skutočnosti neboli spochybňované žiadnym z účastníkov. I keď je z textu
dohody zjavné, že táto nebola spísaná advokátom alebo notárom, je zrozumiteľná, jej predmetom je
možné plnenie a z dohody je zrejmé, ako sa účastníci vyporiadali. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, všetky
pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom súd zastáva názor, že v dohode o vyporiadaní
BSM nie je potrebné menovite uvádzať všetky hnuteľné veci, stačí, že obom účastníkom je pri jej

uzatvorení jasné, ktorých vecí sa týka a akým spôsobom sa vyporiadavajú (porovnaj napr. uznesenie
KS v Žiline sp.zn. 9Co/347/2011 zo dňa 02.02.2012). Uvedené platí tým viac, ak jeden z účastníkov
nežiada do svojho výlučného vlastníctva žiadnu z vecí, z čoho je zrejmé, že vo výlučnom vlastníctve
druhého účastníka budú všetky hnuteľné veci patriace do BSM. Nakoniec, medzi účastníkmi konania
k sporom ohľadom toho, čo patrí medzi vyporiadané hnuteľné veci, ani nedošlo, a preto súd považuje
vôľu zmluvných strán v tomto za nepochybnú. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti špecifikované v dohode,

zákonom požadovaná písomná forma bola zachovaná, vklad do katastra nehnuteľností bol právoplatne
povolený dňa 24.05.2011. Nehnuteľnosti podľa dohody nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná.
Skutočnosť, že podľa neskôr (rozumej po uzavretí dohody) vypracovaného znaleckého posudku je
suma finančného vyrovnania v rozpore s hodnotou nehnuteľností stanovenou znalcom, nie je dôvodom
absolútnej neplatnosti dohody. Súd vychádza zo zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych

vzťahov, a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 726/1999 zo dňa 31.07.2000, v
zmysle ktorého, dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne
menší podiel, prípadne nenadobudne nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ, resp. s § 149 OZ.
Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode
vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 OZ. Suma

17.000,00 eur bola výsledkom písomnej dohody medzi účastníkmi, pričom súhlas a uzrozumenie
žalobcu s takýmto finančným vyrovnaním súd odvodzuje z neskoršieho správania sa žalobcu. Tento
si časť nevyplatenej sumy uplatňoval v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod
sp.zn. 27C/147/2012 začatom viac ako 15 mesiacov po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, pričom
v tom čase znalecký posudok, z ktorého teraz vyvodzuje neprimeranosť sumy, mal k dispozícii, avšak

konanie o neplatnosť dohody neinicioval, ale žiadal plnenie z dohody. Žalobu o neplatnosť dohody
podal až po vyjadrení právneho názoru súdu v konaní 27C/147/2012 pred začatím pojednávania, ku
ktorému súd uvádza, že ním nie je v konaní sp.zn. 13C/285/2013 viazaný, nakoľko nešlo o posúdenie
predbežnej otázky v konečnom rozhodnutí vo veci. Súd pritom nepovažuje obsah dohody ani ako
priečiaci sa dobrým mravom, nakoľko, i keď mala žalovaná podľa dohody nadobudnúť všetok majetok z

BSMdovýlučnéhovlastníctva,malazároveňpovinnosťvyplatiťžalobcovifinančnévyrovnanie17.000,00
eur. Takúto sumu súd nepovažuje za neprimeranú resp. rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko treba
prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovanej boli do osobnej starostlivosti zverené dve maloleté deti
pochádzajúce z manželstva so žalobcom.

K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že žalovaná mu prisľúbila doplatiť zvyšnú sumu do celkovej hodnoty (na
pojednávaní uvádzanej polovice hodnoty) nehnuteľnosti, súd uvádza, že toto ostalo iba v rovine tvrdenia,
na preukázanie jeho pravdivosti nenavrhol žalobca vykonanie žiadneho dôkazu, hoci bol poučený podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p., a súd preto vychádzal zo sumy finančného vyrovnania uvedenej v písomnej dohode.
Nakoniec, ani prípadné dokázanie ústnej dohody o doplatení určitej sumy k sume finančného vyrovnania

vyplývajúcej z písomnej dohody by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM (naopak o to menej by prichádzal do úvahy rozpor spôsobu vyrovnania s dobrými
mravmi).Dokázanietejtoskutočnostibymalopodľanázorusúduvýznamibavkonaníoplneniezdohody
o vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v spôsobe vyporiadania BSM dohodou rozpor
s dobrými mravmi nevidí.

Pokiaľ ide o absenciu vyporiadania pasív, súd uvádza, že ani táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť
predmetnej dohody, nakoľko v Občianskom zákonníku nie sú obsiahnuté výslovné ustanovenia,
ktoré by upravovali, ako treba vyporiadať dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom. Tieto dlhy totiž (vychádzajúc z ustanovenia § 143 OZ) nepatria do BSM, iba vznikli

v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov a je možné ich vyporiadať pri
vyporiadavaní BSM v rámci tzv. širšieho vyporiadania, na druhej strane však ich nevyporiadanie v
dohode nespôsobuje jej neplatnosť. Uvedené podporuje aj názor Najvyššieho súdu obsiahnutý v
rozsudku sp.zn. 2Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého „Dohoda o vyporiadaní BSM má totižvo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo
vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Ak preto v dohode o vyporiadaní BSM manželia neuvedú,
ktorý z nich a v akom rozsahu dlh vo vzťahu k tretej osobe splní, nemá táto skutočnosť za následok

neplatnosť právneho úkonu.“

Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje
napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a
pod., ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľností, ktorá bola dodržaná.

Taktiež neustanovuje povinnosť účastníkov dohody nechať spísať dohodu notárom či advokátom a
zároveň pripúšťa, že po vyporiadaní BSM sa môže objaviť nevyporiadaný majetok (§ 149 ods. 5
OZ). Z uvedeného vyplýva súdu ten záver, že nemožno hovoriť o rozpore predloženej dohody s
akýmkoľvek ustanovením Občianskeho zákonníka, ak bola zachovaná požadovaná písomná forma
dohody (z dôvodu vyporiadavania nehnuteľností) a zároveň boli dodržané všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch v § 34 a nasl. OZ, pretože žiadne osobitné náležitosti zákon od účastníkov takejto

dohody nevyžaduje, pričom v rámci zmluvnej voľnosti uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou.
Sankcionovanie jedného (alebo prípadne aj oboch, ak by žalobcom bola tretia osoba) účastníkov
dohody jej absolútnou neplatnosťou z dôvodu, že absentuje celková hodnota majetku, rozsah a cena
vyporiadaných vecí, prípadne vyporiadanie pasív, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Uvedený
názor možno podporiť aj názorom Najvyššieho súdu v odôvodnení uznesenia zo dňa 26.09.2012, sp.zn.

6 Cdo 64/2011, podľa ktorého „Ak teda Občiansky zákonník výslovne nevyžaduje v prípade, že zmluva o
prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich
zošitiašnúrou,akošpecifickúpojmovúnáležitosťzodpovedajúcupožiadavkeuvedenejv§46ods.2veta
druhá Občianskeho zákonníka, nemôže mať nedodržanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.“

Súdvychádzajúczvyššieuvedenéhodospelkzáveru,ževkonanínebolpreukázanýžiadnydôvod,ktorý
by zakladal neplatnosť Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
zo dňa 13.04.2011, dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, jej znenie je určité a zrozumiteľné, jej
predmetom je plnenie možné, účastníci mali plnú spôsobilosť na právne úkony a nekonali v duševnej

poruche, a zároveň dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a ani
sa neprieči dobrým mravom. Dohodu teda súd považoval za platný právny úkon, čoho dôsledkom bolo,
že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd o trovách konania rozhodol v súlade

s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. O.s.p., tak, že mu priznal náhradu trov
právneho zastúpenia (ktoré trovy boli vyčíslené dňa 28.07.2014) celkom v sume 205,67 eura. Náhrada
trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a síce za 3 úkony právnej služby 2 x po 60,07
euraa1xpo61,87euravzmysle§11ods.1písm.a)citovanejvyhlášky(prevzatieaprípravazastúpenia;

vyjadrenie zo dňa 02.12.2013; účasť na pojednávaní dňa 28.07.2014). Ďalej bol priznaný režijný paušál
2x 7,81 eura a 1x 8,04 eura.

Súd nepriznal žalovanej právo na náhradu odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby
„rokovanie s protistranou (JUDr. Bugala) 5.3.2013“, nakoľko uskutočnenie takéhoto úkonu súdu nebolo

preukázané (a navyše malo ísť o rokovanie pred začatím konania) a za úkon právnej služby „písomné
podanie na súd 12.7.2013“, nakoľko obsahom podania nebolo vyjadrenie vo veci samej, ale len
oznámenie, že takéto vyjadrenie bude doručené po doplnení žaloby žalobcom.Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej vyplýva z
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.