Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712217116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712217116.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne I. C., L..
XX.XX.XXXX, J. C. , X. XXX, študentky, právne zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so
sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance
Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, PSČ: 816 23, IČO 00585441, v konaní o náhradu škody
z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je žalobkyni povinná zaplatiť sumu 8.017 ,-€ do troch dní právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2012 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia
sumy 26.724,-€ spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2012 do zaplatenia titulom
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri ublížení na zdraví a sumy 13362,-€ titulom zvýšenia
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako požadovala náhradu trov konania.

Žalobužalobkyňaodôvodnilatouskutočnosťou,žepridopravnejnehodedňa18.6.2011vMartineutrpela

ako cyklistka ťažké ublíženie na zdraví. Vodič traktoru značky Zetor a pripojného zariadenia BBS I. G.,
L.. XX.X.XXXX pred jazdou nevykonal dostatočnú kontrolu prípojného zariadenia, následkom čoho pri
obiehaní žalobkyne ako cyklistky došlo k odpojeniu prípojného zariadenia, ktoré narazilo do žalobkyne
a jej matky. Vodič I. G. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods.1,2 písm.a/ Tr.zák., rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 3T 179/2011 zo dňa 27.2.2012.
Vodič I. G. bol prevádzateľom a vodičom predmetného motorového vozidla a jeho zodpovednosť bola

daná jednak ustanovením § 427 a nasledujúcimi a tiež ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka.
Prevádzateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti
za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák.č. 381/2001 Z.z. u žalovanej.
Nároky žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a priamy nárok žalobkyne voči
poisťovateľovi - žalovanej je daný ustanovením § 15 tohto zákona. V dôsledku úrazu žalobkyňa

utrpela obojstranné pohmoždenie pľúc, kontúziu srdca, roztrhnutie pľúc, roztrhnutie bránice, podkožný
empyzém hrudníka vpravo, poúrazový pneumotorax vpravo, roztrhnutie pečene, zlomeninu horného a
dolnéhoramienkapanvovýchkostí,pomliaždeniechrbtanohyvľavo,krvácaniedomozguahemoragický
šok ťažkého stupňa s následkom obštrukčnej poruchy pľúc vpravo a posttraumatickej hemiparézy vľavo.
Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrení od 18.6.2011 do 29.7.2011. Následne sa podrobila rehabilitáciám
v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej od 10.8.2011 do 14.9.2011. Podľa lekárskeho posudku

a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného primárom MUDr. Jozefom Hudecom z Národného
rehabilitačného centra Kováčová dňa 28.6.2012 bol sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotenévo výške 1700 bodov. Žalobkyňa požadovala v zmysle § 5 ods.2 Zákona č.437/2004 Z.z. náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia pri hodnote jedného bodu v sume 2% z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej štatistickým úradom za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Rozhodným obdobím určenia hodnoty
jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (pri vzniku nároku
v roku 2012 je rok 2011, v ktorom hodnota jedného bodu je 15,72 eur). Nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia potom predstavuje v základnej sadzbe 26724,-€. Nárok na toto odškodnenie
žalobkyňa uplatnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.7.2012 u žalovanej a rovnako

uplatnila aj nárok na 50% zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uplatnený nárok
na náhradu škody žalovanou v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 11 ods.5,6,7 zák.č.381/2001
Z.z. a v zmysle § 6 ods.3 Zák.č.437/2004 Z.z. nebol uspokojený. Vzhľadom na skutočnosť, že vek
žalobkyne v čase úrazu bol 16.rokov a vzhľadom na rozsah a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu
spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, žiadala žalobkyňa aj 50% zvýšenie
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V žalobe žalobkyňa tvrdila, že sa stala invalidnou

(čo ale v priebehu konania preukázané nebolo a žalobkyňa od tohto tvrdenia ustúpila). Žalobkyňa
však následkom úrazu sa stala čiastočne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a je natrvalo
vylúčená z doterajšieho a vzhľadom k jej veku aj budúceho plnohodnotného osobného, rodinného a
spoločenského života a je vylúčená z akýchkoľvek športových aktivít. Vážne zranenia, ktoré utrpela ju
budú ohrozovať a obmedzovať po zvyšok života.

V priebehu konania žalobkyňa podaním zo dňa 10.7.2013, na súd došlým 15.7.2013 zobrala žalobu späť
v časti, kde sa domáhala odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 26.724,-€ a to z toho
dôvodu,žedňa29.5.2013,tedaažpozačatíkonanianasúdejejžalovanátútosumuzaplatila.Žalobkyňa
preto požadovala v tomto podaní, aby bola žalovaná zaviazaná len k zaplateniu sumy 13.362,-€ z titulu

zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% a aby bola žalovaná zaviazaná k
zaplateniu sumy 1370,98 eur, čo predstavuje vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8,75% zo sumy
26.724,-€ za obdobie od 21.10.2012 do 23.5.2013.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd uznesením sp.zn. 10C/294/2012 zo dňa 6.9.2013 zastavil

konanie o nároku žalobkyne na zaplatenie 26.724,-€ a pokračoval len v konaní o zvyšku uplatneného
nároku.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním zo dňa 6.12.2012, ktorým žalobu namietala a žiadala ju
v celom rozsahu zamietnuť. V tomto podaní poskytla niekoľko námietok voči žalobe aj voči príslušnosti

Okresného súdu Martin, od ktorých následne ale na prvom pojednávaní vo veci samej ustúpila.

Už na pojednávaní dňa 4.4.2013, ktoré bolo vôbec prvým pojednávaním nariadením na prejednanie veci
totiž žalovaná prostredníctvom svojho povereného pracovníka potvrdila, že zo strany žalobkyne bola
žalovanej zaslaná zdravotná dokumentácia žalobkyne tak, ako bola požadovaná a bolo prisľúbené, že

základný nárok žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bude zrejme v najbližšej
dobe uspokojený po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne likvidátormi poisťovne.

Žalovaná zobrala späť aj námietku, ktorú urobila vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vo vzťahu
k posudku, vystavenému lekárom Národného rehabilitačného centra v Kováčovej a ďalej žiadala, aby

žalobkyňa produkovala dôkazy preukazujúce jej nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50%.

Na pojednávaní dňa 29.5.2013 potom poverený pracovník žalovanej potvrdil, že žalovaná uznala
lekársky posudok, ktorý žalobkyňa predložila v konaní na odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia a plnila žalobkyni tak, ako to vyplýva z listu z 28.5.2013 odškodnenie vo výške 26.724,-€,
pričom nenamietala ani počet priznaných bodov v lekárskom posudku ani hodnotu bodu 15,72 eur.

Po čiastočnom zastavení konania ohľadne nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 26.724,-€ súd na
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov C. C., I. C.- rodičov

žalobkyne a svedkyne B.W. P. - učiteľky žalobkyne, prečítal listiny, pripojené do súdneho spisu najmä
výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, lekársky posudok, týkajúci sa odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 3T 179/2011 a ďalšielistiny, pripojené účastníkmi do súdneho spisu ako aj časť ich korešpondencie a oboznámil sa s
podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 3T 179/2011.

Zhodnými prednesmi účastníkov konania , ale aj obsahom spisu Okresného súdu Martin 3T 179/2011
najmä z rozsudku OS Martin sp.zn. 3T 179/2011 zo dňa 27.2.2012 mal súd nepochybne preukázané, že
žalobkyňadňa18.6.2011okolo10,10hod.pridopravnejnehode,ktorúspôsobilpoistenecžalovanej,ako
prevádzateľ motorového vozidla a súčasne vodič I. G.M., L.. XX.X.XXXX, utrpela ťažkú ujmu na zdraví
a to potom, čo sa odpojil príves od traktora, vedeného I. G. a uvoľnený a neriadený následne pravou

prednou stranou zozadu narazil do žalobkyne, ktorej spôsobil polytraumu, traumatický šok ťažkého
stupňa, poranenia bránice, pomliaždenie hrudníka, ARDS - poúrazovú pľúcnu dychovú nedostatočnosť
s postupným zhoršovaním, pomliaždenie srdca, traumatickú ruptúru pravého hlavného bronchu, vzduch
v oblasti stredohrudia, vzduch v osrdcovníku, vzduch v hrudníku vpravo, zlomeninu pubických kostí s
dislokáciou a poškodením celistvosti panvového kruhu, edém mozgu zo zmenami pravej hemisféry na
podklade posttraumatickej ischémie, vzduch, nachádzajúci sa v podkoží v oblasti pravého hrudníka,

tekutinu v oblasti hrudnej dutiny vľavo, akútny zápal podbrušnej zľazy a zápal vonkajších pohlavných
orgánov na podklade plesňovej infekcie ako následok vysokej ATB liečby. Za tento skutok, ktorý bol
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zákona mu bol uložený
peňažný trest vo výmere 1500,-€ so stanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia poľnohospodárskych traktorov, lesných traktorov a iných

zvláštnychmotorovýchvozidielspripojenýmvozidlomakoibezpripojnéhovozidlanadobu24mesiacov.

Z relácie poisťovne, ktorá bola pripojená v trestnom spise č.101-102, ale aj z vyjadrenia žalovanej
bolo nesporné, že Jozef Paľo ako prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla mal v čase
škodovej udalosti, teda v roku 2011 uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla podľa zák.č.381/2001 Z.z. u žalovanej.

Medzi účastníkmi konania zostala nesporná aj doba liečby žalobkyne v ústavnom ošetrení od úrazu a v
Národnom rehabilitačnom centre Kováčová tak, ako vyplývala zo žaloby.

Dňa 28.6.2012 primár MUDr. Jozef Hudec, ortopéd Národného rehabilitačného centra v Kováčovej
podal lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia podľa zák.č.437/2004 Z.z., z ktorého
vyplynulo, že liečba žalobkyne trvala od 18.6.2011 do 14.9.2011 a u žalobkyne ako trvalý následok
polytraumy, utrpenej pri dopravnej nehode dňa 18.6.2011 pretrváva obštrukčná porucha pľúc ľahkého
stupňa vpravo, podľa položky 301a z prílohy č.1 zákona, ktorú lekár, podávajúci posudok ohodnotil

na 150 bodov a posttraumatická hemiparéza vpravo ľahkého stupňa s akcentom na dolnú končatinu
v dôsledku ischemického ložiska parietálne vľavo (položka 309 prílohy č.1 zákona), ktorú hodnotiaci
lekár bodoval počtom 700 bodov. Spolu bolo bodové hodnotenie odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia stanovené na 850 bodov, avšak hodnotiaci lekár dané bodové hodnotenie podľa § 10ods.4
zákona vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú

mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví zvýšil na dvojnásobok, teda na sumu 1700 bodov.

Priebeh liečby žalobkyne, diagnózy a spôsob liečby ako aj lekárske závery vyšetrení potom vyplývajú
z výpisu zo zdravotnej dokumentácie, ktorý žalobkyňa pripojila do súdneho spisu ( čl. 10-46), a
korešponduje s podaným lekárskym posudkom.

Listom zo dňa 19.7.2012, ktorý žalobkyňa adresovala žalovanej, žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a požadovala priznať v zmysle
lekárskeho posudku MUDr. Hudeca odškodnenie pri hodnote bodu 15,72 eur a počte bodov 1700 v
základnej náhrade 26.724,-€ a súčasne podľa § 6 ods.1 Zák.č.437/2004 Z.z. žiadala uzavrieť dohodu o

vyrovnaní a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k nízkemu veku 17 rokov čase
úraze, k rozsahu a závažnosti následkov, k obmedzeniu jej spoločenského uplatnenia do konca života,
uplatnila žalobkyňa aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, čo pri bodovom
hodnotení 1700 predstavuje sumu 13.362,-€. Tento nárok žiadala uhradiť v prospech poškodenej
žalobkyne na účet v liste uvedený. Prílohou tohto listu bol lekársky posudok o sťažení spoločenského

uplatnenia zo dňa 28.6.2012.

Podľa vyjadrenia poverenej pracovníčky žalovanej na pojednávaní dňa 13.11.2013 žalovaná poisťovňa
podľa prijímacej pečiatky tento list prevzala 23.7.2012. E-mailom zo dňa 9.8.2012, adresovanýmprávnemu zástupcovi žalobkyne (ktorý v mene žalobkyne spísal aj list z 19.7.2012) požiadal odborný
likvidátor žalovanej poisťovne o doloženie zdravotnej dokumentácie žalobkyne, týkajúcej sa poistnej
udalosti po 10.8.2011. Žalujúca strana neprodukovala dôkaz, preukazujúci, že by na základe tejto

elektronickej výzvy žalovanej zdravotnú dokumentáciu doložila.

Ďalším listom z 19.11.2012, ktorý bol zaslaný už v písomnej podobe priame žalobkyni, žalovaná
poisťovňa opätovne žiadala o zdravotnú dokumentáciu zhromaždenú u žalobkyne po 10.8.2011 a to v
súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody na zdraví v zmysle § 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z.,

keďže ku dňu spísania listu žalovaná poisťovňa nemôže poskytnúť poistné plnenie, pretože k likvidácií
poistnej udalosti je nutné preskúmať zdravotnú dokumentáciu žalobkyne. Žiadala ju preto poskytnúť do
7 dní od doručenia listu.

Žalujúca strana opäť neprodukovala dôkaz, že by zdravotnú dokumentáciu žalovanej poskytla, nakoniec
to vyplynulo aj z prvého písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 6.12.2012.

Až z vyjadrenia povereného pracovníka žalovanej poisťovne na pojednávaní dňa 4.4.2013 vyplynulo, že
v priebehu konania žalobkyňa žalovanej poisťovni potom predložila zdravotnú dokumentáciu žalobkyne.

Z vyjadrenia poverenej pracovníčky žalovanej poisťovne na pojednávaní dňa 11.10.2013 potom

vyplynulo, že zdravotná dokumentácia žalobkyne bola žalovanej zaslaná až v apríli 2013 a po posúdení
tejto dokumentácie potom poisťovňa v máji 2013 poskytla poistné plnenie vo výške základného
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni, o čom svedčí list právneho zástupcu
žalobkyne z 27.3.2013, ktorý bol doručený žalovanej poisťovni dňa 2.4.2013 (prílohová obálka).

Pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa úraz pri dopravnej nehode podpísal na zdraví žalobkyne a pokiaľ
ide o trvalé následky, ktoré zanechal, súd vychádzal nielen z lekárskeho posudku MUDr. Hudeca, ale
aj z výpovede žalobkyne, jej rodičov a učiteľky.

Výpoveďou žalobkyne súd zistil, že v čase dopravnej nehody 18.6.2011 bola študentkou 6.ročného

Gymnázia v Martine, a v čase výpovede bola študentkou prvého ročníka Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Palackého v Olomouci, kde študuje biológiu ako vedecký smer.

Rodina žalobkyne ani v čase dopravnej nehody ani v súčasnosti nevlastní motorové vozidlo, najmä
otec žalobkyne viedol žalobkyňu k rôznym športovým aktivitám, predovšetkým k bicyklovaniu, ktoré

rodina využívala aj pri presunoch z miesta bydliska na chatu vo Valčianskej doline vzdialenej cca 20
km. Kým v minulosti žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia, ale aj vyjadrenia rodičov tieto bicyklové
túry bezproblémovo zvládala, v súčasnosti vzhľadom pre problémy s pľúcami, dýchavičnosť, ale
najmä pre strach z jazdy na bicykli, keďže k dopravnej nehode došlo práve počas jazdy na bicykli,
nedokáže už na bicykel sadnúť. Z toho vyplýva, že žalobkyňa prestala bicykel používať ako dopravný

prostriedok a keďže rodina osobné motorové vozidlo nevlastní, jej dopravné možnosti sú obmedzené
na používanie prostriedkov hromadnej prepravy. V minulosti sa žalobkyňa venovala jazdectvu a túto
skutočnosť preukazovali aj výpovede rodinných príslušníkov žalobkyne ale aj fotografie, pripojené do
súdneho spisu. Keďže žalobkyňa má problémy s dolnými aj hornými končatinami a nedokáže už vyvinúť
dostatočnú silu na ovládanie koňa po úraze sa jazdectvu prestala venovať. Žalobkyňa 14.rokov sa na

základnej a strednej škole venovala výtvarnej výchove a v štúdiu nejakého výtvarného odboru chcela
pokračovať aj na vysokej škole. Z vlastnej výpovede žalobkyne vyplynulo, že mala záujem študovať
dizajn. Po dopravnej nehode stratila jemnú motoriku v ruke a nedokáže kresliť tak, aby mohla takýto
odbor študovať. To uviedla samotná žalobkyňa. Strata jemnej motoriky v pravej ruke, čo je dôsledok
posttraumatickejhemiparézyvpravospôsobila,žežalobkyňanielen,žesanemohlavenovaťvýtvarnému

umeniu - kresleniu, ktoré je potrebné pre štúdium dizajnu prípadne architektúry, ale musela upustiť aj od
úmyslu študovať stomatológiu na lekárskej fakulte, čo je rovnako náročné na používanie jemnej motoriky
pravej ruky. Z vlastného vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že napriek tomu, že úspešne ukončila strednú
školu, neučí sa jej tak ľahko ako predtým, má problémy so zapamätávaním a preto učeniu musí venovať
ďaleko viac času, ako v minulosti pred spomínaným úrazom.

Zhodnou výpoveďou žalobkyne ale aj jej otca bolo preukázané, že žalobkyňa ustúpila aj od svojich
predchádzajúcich turistických aktivít. V minulosti, pred 18.6.2011 spolu so svojim otcom vykonávala ajľahšievysokohorskétúry,prípadnenáročnejšietúryvokolíMartina.Vsúčasnostipreproblémyspľúcami
a dychom má problém pri bežnej chôdzi do mierneho kopca a preto tieto turistické aktivity ukončila.

Vzhľadom na rozsiahle operácie, ktorým sa žalobkyňa v dôsledku polytraumy podrobila má na chrbte a
nabruchuahrudníkucca20cmdlhéjazvy,ktoréjuakomladúženuprirodzeneobmedzujúivobnažovaní
do bikín na kúpalisku, prípadne pri nosení väčších výstrihov a podobne, keďže žalobkyňa ako mladá
ženaťažkototolokálneznetvorenienesieahanbísa.Vzhľadomnaoslabeniedolnejkončatinyžalobkyňa
nemôže nosiť vysoké podpätky a to vzhľadom na skutočnosť, že pravá dolná končatina je oslabená a

na vyšších podpätkoch nedokáže žalobkyňa pevne chodiť.

Z výpovede učiteľky žalobkyne C.. B. P. vyplynulo, že žalobkyňa, ktorá bola jej dlhoročnou žiačkou,
bola veľmi talentovanou žiačkou, citovo vyhranenou študentkou, ktorá chcela študovať na vysokej škole
odbor s výtvarným zameraním a to dizajn, alebo architektúru a takto bola svojou učiteľkou aj v minulosti
vedená. Zmena v profesionálnej orientácií žalobkyne potom nastala po úraze, keď jeho následky si

všimla aj svedkyňa, učiteľka žalobkyne. Žalobkyňa mala veľký problém so sedením počas hodín a
nedokázala permanentne sedieť počas svojho výtvarného prejavu a výtvarnej činnosti. Musela vstať a
poprechádzať sa po miestnosti. Zhoršila sa jej koncentrácia vzhľadom na bolesti, ktorými trpela, stratila
uvoľnenosť v kreatívnom prejave a napriek tomu, že štúdium II.stupňa na Základnej umeleckej škole po
úraze zabsolvovala, a ukončila ho na výbornú, stratila pôvodné predpoklady pre ďalšie štúdium práve

v tomto odbore. Zhoršila sa totiž technika jej výtvarného prejavu, na čom sa podpísali tak problémy
s prácou ruky, ale aj koncentráciou žalobkyne, a tým stratila predpoklady pre úspešné absolvovanie
vysokoškolského štúdia vo výtvarných odboroch. Žalobkyňa v minulosti, keďže šlo o veľmi talentovanú
žiačku, sa zúčastňovala aj medzinárodných súťaží výtvarníkov, kde získavala aj ocenenia, napríklad
Bienále fantázie, Medzinárodnej súťaže grafiky v Toruni v Poľsku, v Lidiciach a podobne. V čase úrazu

bola žalobkyňa študentkou tretieho ročníka II.stupňa štúdia na Základnej umeleckej škole a práve tento
tretí ročník je rozhodujúci pre výtvarnú prípravu žiaka na prijímacie talentové skúšky na vysoké školy
umeleckého charakteru. V tomto treťom ročníku sa zintenzívňuje príprava žiaka, aby zvládol talentové
skúškyaprávepočastohtotretiehoročníkadošlokúrazužalobkyneapoúrazežalobkyňaužnedokázala
intenzívnu prípravu na prijímacie skúšky na vysokej škole výtvarného zamerania zvládnuť.

Nároky žalobkyne na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.), podľa zák.č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenie a podľa
zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu,
zodpovedajú za škodu, vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorové plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach,takzaškodu,spôsobenúodcudzením,alebostratouveci,akstratilafyzickáosobapripoškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods.2 zák.č.437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav, v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len následok).Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov, aj predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
stanovené v Prílohe č.1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa§5ods.2citovanéhozákonavýškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci roku, v
ktoromvznikolnároknanáhradupodľaodseku1zajedenbodavýslednásumasazaokrúhlinanajbližšie
celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods.5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,

môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a to aj nad výšku náhrady, ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods.5; ak ide o náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného postenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov.

Podľa § 6 ods.3 citovaného zákona poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do
troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke

zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia,
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca ak rozsah následkov
presahuje 200 bodov.

Podľa § 10 ods.1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa sadzieb ustanovených v prílohe č.1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniasahodnotízávažnosťpoškodenianazdravíapredpokladanývývojnásledkov.

Podľa § 10 ods.4 citovaného zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže

posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na
zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného
k odporúčanému zákroku.

Podľa § 4 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods.2 písm.a/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok
nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.Podľa § 11 ods.5 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť po a/ prešetrovanie, potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, po b/
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods.6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods.7 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdnepochybnepreukázané,ževodičaprevádzateľmotorovéhovozidla,

prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na zdraví žalobkyni bol v čase vzniku poistnej udalosti,
to znamená 18.6.2011, keď došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode, zavinenej
poistencom žalovanej, povinne zmluvne poistený u žalovanej. Vodič a prevádzateľ predmetného
motorového vozidla zodpovedá za škodu vzniknutú na zdraví žalobkyne jednak v zmysle ustanovenia
§ 420 ods.1 Občianskeho zákonníka a jednak ako prevádzateľ motorového vozidla v zmysle § 427

ods.2 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 3T 179/2011 zo dňa 27.2.2012
totiž bolo nepochybne preukázané, že odsúdený I. G.M., ktorý kritického dňa viedol poľnohospodársky
kolesový traktor značky Zetor ev.č. C. XXX S. s nákladným prívesom značky BSE ev.č. C.-XXX-H.,
viedol vozidlo, ktoré v tom čase nebolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, pretože záverný
čap spojovacieho zariadenia traktora pred jazdou nezabezpečil normalizovanou závlačkou a spojovacie

zariadenie nebolo vybavené ani páčkou na zabezpečenie záverného čapu v prípade, že by došlo k
zlyhaniu poistnej závlačky. To znamená, že spojovacie zariadenie traktora nebolo v súlade s príslušnou
technickou normou, zabezpečené žiadnym z dvoch poistných prvkov (čo vyplýva zo skutkovej vety
predmetného trestného rozsudku). I. G. tak porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu zákonom a škoda
na zdraví žalobkyne vznikla v dôsledku najzávažnejšieho porušenia právnych povinností vodiča a totiž

v dôsledku jeho trestného činu, čím vzniká zodpovednosť vodiča v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Navyše bolo nesporne preukázané, že odsúdený I. G.Ľ. bol prevádzateľom predmetného
motorového vozidla.

Z poškodenia na zdraví žalobkyne vznikol v zmysle § 15 ods.1 z citovaného zákona č.381/2001 Z.z.

priamy nárok na náhradu škody voči žalovanej poisťovni. Bolo povinnosťou žalobkyne tento nárok
uplatniť a preukázať. Nesporne bolo preukázané, že žalobkyňa prvýkrát uplatnila nárok na odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia listom z 19.7.2012, ktorý bol poisťovni doručený 23.7.2012. Prílohou
tohto listu bol len lekársky posudok primára MUDr. Jozefa Hudeca. Po predložení kompletnej zdravotnej
dokumentácie, vyžadovanej poisťovňou dňa 2.4.2013 už v priebehu konania žalobkyni bolo poskytnuté

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako ho uplatnila už v podanej žalobe, teda v
rozsahu 26.724,-€, pričom poisťovňa v plnej miere akceptovala lekársky posudok MUDr. Hudeca pokiaľ
ide o počet bodov a aj uplatnený nárok žalobkyne, ktorá vychádzala zo sumy 15,72 eur za jeden bod,
keď táto suma predstavovala 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej
štatistickým úradom. Počet bodov a jeho hodnota boli takto medzi účastníkmi, ale aj pre súd nesporné.

PriemernámesačnámzdazamestnancavhospodárstveSRvroku2011,keďdošlokpoškodeniuzdravia
žalobkyne bola 786,-€. Teda 2% z tejto sumy potom skutočne predstavujú sumu 15,72 eur. Nárok
žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2012, keď podala po ustálení
zdravotného stavu po jednom roku od zranenia lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia.Je pravdou, že už v tomto lekárskom posudku posudzujúci lekár primár MUDr. Jozef Hudec využil
ustanovenie vyššie citovaného zákona č.437/2004 a to § 10 ods.4, keď s prihliadnutím na obmedzenia a
stratu možnosti poškodenej žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom

utrpela poškodenie na zdraví zvýšil bodové hodnotenie až na dvojnásobok. Je nesporné, že žalovaná
posudok primára MUDr. Hudeca akceptovala v plnom rozsahu pokiaľ šlo o základné odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 1700 bodov. Žalobkyňa v konaní nakoniec uplatňovala
len nárok na mimoriadne odškodnenie, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 ods.5 citovaného zákona
č.437/2004 Z.z. a konštatovala, že je prípad hodný osobitného zreteľa. Je nesporné z citácie § 5 ods.5

zák.č.437/2004 Z.z., že už samotný zákonodarca za prípad osobitného zreteľa vždy považuje invaliditu
poškodeného, avšak vzhľadom na gramatický výklad tohto ustanovenia je súd toho presvedčenia, že
prípadom hodného osobitného zreteľa vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca požil množné číslo u
slova „v prípadoch“ je zrejmé, že takýmto prípadom môže byť prípad poškodeného, ktorý v dôsledku
trvalých zdravotných následkov nemusí stať invalidným, avšak nepriaznivé následky pre jeho životné
úkony a uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a plnenie spoločenských úloh je v

súvislosti s poškodením zdravia tak závažné, že mu ani odškodnenie zvýšené v zmysle § 10 ods.4
citovaného zákona nezodpovedá a nie je pre poškodeného spravodlivé. Súd dospel k presvedčeniu, že
prípad žalobkyne spadá pod aplikáciu ustanovenia § 5 ods.5.

Vykonaným dokazovaním bolo totiž nepochybne preukázané, že žalobkyňa v čase úrazu bola

študentkou strednej školy - Gymnázia, mala 17.rokov a ambície realizovať svoj, podľa vykonaného
dokazovania, nepochybný talent, štúdiom na vysokej škole umeleckého zamerania vo výtvarnom
odbore, prípadne štúdiom na lekárskej fakulte v odbore zubné lekárstvo. Týchto ambícií sa žalobkyňa
nepochybne a preukázateľne po úraze musela vzdať. Trvalé následky, ktoré jej zostali predovšetkým
postraumatická hemisparéza vpravo znížili jemnú motoriku žalobkyne v pravej hornej končatine do

tej miery, že jej výtvarný prejav už nedosahoval úroveň potrebnú pre úspešné prijatie a ukončenie
štúdia na vysokej škole umeleckého zamerania. Narušená jemná motorika pravej ruky žalobkyni bráni
vykonávať aj iné povolanie, o ktorom snívala a to povolanie zubného lekára. Preto sa na doporučenie
neurologičky žalobkyňa o takéto štúdium ani nepokúsila. Zmarené ambície žalobkyne v dôsledku
zdravotného poškodenia, ktoré je nepochybne trvalé, sú podľa presvedčenia súdu takým zásahom v

mladom veku do možnosti jej spoločenského uplatnenia, že je podľa názoru súdu nutné odškodnenie
žalobkyne za tieto nepriaznivé následky zvýšiť nad hranicu, ktorú predpokladá ustanovenie § 5 ods.1 a
2 zák.č.437/2004 Z.z.. Je samozrejmé, že žalobkyňa musela v dôsledku trvalých zdravotných následkov
upustiť od mimopracovných aktivít a koníčkov, ktoré realizovala pred úrazom v júni 2011 a je nesporné,
že cyklistike a turistike, ktoré žalobkyňa realizovala v minulosti bráni jej trvalé poškodenie pľúc vo forme

ich obštrukčnej poruchy. Sú to totiž športy, ktoré sú náročnejšie na fyzickú výkonnosť a preto sa im
už žalobkyňa rozhodne nemôže venovať tak, ako sa im venovala pred úrazom. V dôsledku oslabenia
pravej polovice tela, najmä nohy nie je schopná rekreačnej jazdy na koni. Tieto následky samozrejme sa
podpisujú na kvalite mimopracovného života žalobkyne ale podľa názoru súdu nie sú tak závažné, ako
pre vyššie spomínaný následok a to nemožnosť realizovať povolanie v odbore, ktorému sa žalobkyňa

celé detstvo a mladosť štúdiom na Základnej umeleckej škole venovala a na ktoré sa pripravovala. Na
druhej strane je ale nutné konštatovať, že žalobkyňa je schopná študovať na vysokej škole podľa zatiaľ
vykonaného dokazovania aj keď v inom odbore, ktoré nie je tak náročné na fyzickú zdatnosť žalobkyne,
a je plne sebestačná pri svojich životných úkonoch, teda nie je odkázaná na pomoc cudzej osoby.
Žalobkyňa sa v dôsledku zdravotného poškodenia nestala invalidnou, preto súd dospel k presvedčeniu,

že spravodlivým odškodnením žalobkyne s prihliadnutím na jej prípad je odškodnenie v zmysle § 5 ods.5
zák.č.437/2004 Z.z. náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenou o 30%, čo zodpovedá
sume 8.017,-€. Len v takejto sume súd priznal žalobkyni nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.5 zák.č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sadzbe 8,75% za
obdobie od 21.10.2012 do 23.5.2013 (keď žalovaná poisťovňa poskytla základné odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v uplatnenom rozsahu 26.724,-€), súd vychádzal z nasledovných
skutočností:

Nesporne bolo preukázané, že list žalobkyne, ktorým žalobkyňa uplatnila nárok na odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 26.724,-€ zo dňa 19.7.2012 a ku ktorému pripojila lekársky
posudok MUDr.Hudeca zo dňa 28.6.2012 bol žalovanej poisťovni doručený 23.7.2012. Žalovanása bránila tvrdením, že žalobkyňa k lekárskemu posudku nepripojila svoju zdravotnú dokumentáciu
a že táto jej bola doručená až v priebehu súdneho konania, konkrétne 2.4.2013, keď opakovane
absenciou tejto zdravotnej dokumentácie v konaní argumentovala a keď žalobkyňa nereagovala ani

na list likvidátorky žalovanej poisťovne, zasielaný právnemu zástupcovi žalobkyne e-mailom 9.8.2012
a následne ani na list zo dňa 19.11.2012, ktorý žalovaná už urobila v zmysle ustanovenia § 11
ods.5 písm.b/, keď poskytla písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku. Žalobkyňa sa naopak bránila
tým, že okrem odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila aj nárok na bolestné, ktoré
bolo plne likvidované, a k tomuto nároku musela byť jej zdravotná dokumentácia pripojená, avšak

žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkazy, preukazujúce, že by bola svoju zdravotnú dokumentáciu
mimo lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalovanej predložila na
jej výzvu, či už pri uplatnení nároku na bolestné, alebo pri uplatnení nároku na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia pred 2.4.2013. V spise je síce pripojené oznámenie žalovanej poisťovne
(čl.49) o poskytnutí poistného plnenia - odškodnenia bolestného v sume 30.536,70€, z ktorého však
vyplýva len tá skutočnosť, že bolo poskytnuté na základe lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca

z 28.2.2012.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa napriek tomu, že
uplatnila svoj nárok voči poisťovni listom zo dňa 19.7.2012 ho v plnom rozsahu nepreukázala tak,
ako to vyžaduje ustanovenie § 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z. a poisťovni ho preukázala až v priebehu

konania pred súdom zaslaním zdravotnej dokumentácie, ktorá žalovanej poisťovni došla 2.4.2013,
preto je súd toho názoru, že žalovaná poisťovňa pre nedostatok dôkazov, predložených žalobkyňou
nemohla skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie
v trojmesačnej lehote od doručenia listu z 19.7.2012 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 11 ods.5
písm.a/ zák.č.381/2001 Z.z. a preto ani nemohla poskytnúť poistné plnenie v 15.dňovej lehote, ktorú

predpokladá ustanovenie § 11 ods.6 zák.č.381/2001 Z.z.. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla
svoju zdravotnú dokumentáciu žalovanej poisťovni 2.4.2013 a následne jej poisťovňa vyplatila poistné
plnenie,očomsvedčíoznámenieopoistnomplnení-listžalovanejz28.5.2013(čl.91),zktoréhovyplýva,
že poistné plnenie v rozsahu 26.724,-€ titulom základného odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyni poisťovňa poukazuje. Je teda zrejmé, že poisťovňa potom poskytla poistné plnenie

do troch mesiacov od skompletizovania podkladov zaslaných žalobkyňou 2.4.2013. Vzhľadom na
citované ustanovenia § 11 ods.5 až 7 preto súd konštatuje, že poisťovňa sa s poskytnutím poistného
plnenia titulom základného odškodnenia žalobkyne za sťaženie jej spoločenského uplatnenia nedostala
do omeškania, pretože šetrenie nemohla uzavrieť a rozhodnúť o výške poistného plnenia vzhľadom
na neposkytnutie súčinnosti žalobkyňou. Preto súd nárok žalobkyne na vyčíslený úrok z omeškania vo

výške 1370,98 eur za obdobie od 21.10.2012 do 23.5.2013 zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že pred vyhlásením rozsudku, pri ktorom sa doručoval rozsudok účastníkom
konania v zmysle ustanovenia § 156 ods.2 O.s.p., žalobkyňa trovy konania nevyčíslila a niektoré nároky
žalobkyni priznané neboli a preto sa predpokladá zložitejšie rozhodnutie o trovách konania, súd využil

ustanovenie § 151 ods.3 O.s.p. a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku, teda rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.