Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226856
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114226856.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelára so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
odporcovi:M.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomV.R.XX/Q.,E.,ozaplateniesumy927,05eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 903,09 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 20.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa v časti istiny v sume 593 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania od
20.3.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

1.198,09 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.198,09 eur od 20.3.2013 do
zaplatenia a to v časti 605,09 eur za nezaplatené služby a v časti 295 eur z titulu náhrady škody a 298
eur z titulu zmluvnej pokuty za konvertor G-25E vo výške 129 eur a za bezdrôtový smerovač D-Link
DIR-300 vo výške 29 eur, za zmluvnú pokutu za Set-Top-Box vo výške 140 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.3.2012 č. Q dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 11.3.2012,

prílohouč.1dodatkukzmluve,Zmluvouopripojenízodňa24.2.2011č.Qdodatkomkzmluveopripojení
zo dňa 24.2.2011, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.3.2012 č. Q dodatkom k zmluve
o pripojení zo dňa 11.3.2012, prílohou č. 1 dodatku k zmluve všeobecnými podmienkami spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku zo dňa 5.3.2013, faktúrami (č.l. 38-46 spisu), s obsahom
celého spisového materiálu, výsluchom zástupkyne navrhovateľa a výsluchom odporcu.

Odporca pohľadávku navrhovateľa uznal čo do základu a čo do výšky, bol ochotný túto pohľadávku

navrhovateľovi uhradiť, avšak nie naraz, ale v splátkach vo výške 30 až 50 eur mesačne, poukázal na
to, že jeho čistý mesačný zárobok sa pohybuje okolo 400 až 500 eur, žije s družkou, ktorá pracuje, majú
jedno dieťa vo veku 6 rokov.Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 6.7.2015 v časti náhrady škody v sume 295 eur
návrh zobrala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, vo zvyšku na podanom návrhu trvala.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.3.2012 č. Q v spojení s dodatkom k zmluve ako aj
z prílohy č. 1 dodatku súd zistil, že navrhovateľ odovzdal odporcovi do nájmu zariadenia, a to konvertor
G-25E, bezdrôtový smerovač D-Link DIR-300, Set-Top-Box s celkovým mesačným nájomným v sume
1,99 eur na dobu viazanosti 24 mesiacov. V zmluve bolo účastníkmi dohodnuté, že v prípade porušenia
niektorej z dohodnutých povinností je účastník povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške

680 eur. Účastníci si ďalej dohodli, že v prípade, ak účastník nevráti navrhovateľovi predmet nájmu,
resp. jeho časť, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu za nevrátenie konvertora 350 eur, za nevrátenie
bezdrôtového smerovača 50 eur a za nevrátenie Set-Top-Boxu 250 eur.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 24.2.2011 č. Q v spojení s dodatkom k zmluve ako aj z prílohy č. 1
dodatku vyplýva, že odporca požiadal o poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa - Účastnícky

program volania všetkým 100+deň nonstop zdarma. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve aktivoval
uvedený program s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 164 eur, pri výške ktorej zohľadnil výhody
poskytnuté odporcovi, ako aj výšku mesačného poplatku za službu, ktorú sa odporca zaviazal platiť
počas dohodnutej doby zmluvnej viazanosti, t.j. po dobu 24 mesiacov. Tým, že odporca riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb porušila zmluvné povinnosti v zmysle uzatvoreného dodatku k

zmluve v časti Práva a povinnosti podniku a účastníka, z ktorého titulu je povinný zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu. Navrhovateľ ďalej uvádza, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní
nároku navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty
vo výške 295 eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za
mobilný telefón bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom

KS Prešov so sp.zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako
dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ
týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči
odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telefóny Samsung Monte S5620 vo výške
164 eur, Nokia X3 Touch and Type vo výške 131 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou
cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi
spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby

viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáha
aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu v sume 298 eur na základe zmluvy uzatvorenej dňa
11.3.2012, na základe ktorej poskytol odporcovi do nájmu telekomunikačné zariadenie. Rovnako aj
uplatňovanie tejto sumy z titulu zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k uzatvoreným zmluvám odpredal odporcovi mobilný telefón značky
Samsung Monte S5620, ktorého predajná cena bola 165 eur a mobilný telefón značky Nokia X3 Touch
and Type, ktorého predajná cena bola 132 eur, každý telefónny prístroj odpredal odporcovi za sumu
1 euro. Navrhovateľ si uplatňuje za odpredaný akciový telefón Samsung škodu vo výške 164 eur a
za mobilný telefón Nokia škodu 131 eur. Navrhovateľ v dodatkoch k uzatvoreným zmluvám zohľadnil

pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej odporcovi pri predaji mobilných telefónov.
Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilných telefónov
odporcovi poskytnutá. Navrhovateľ zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas,
kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej
pokuty.

Z predložených faktúr súd zistil, že napriek splatnosti faktúr odporca z titulu poskytnutých služieb za
hovorné neuhradil navrhovateľovi istinu vo výške 605,09 eur.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.

Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom navrhovateľa a k nemu predložených
príloh posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých
služieb z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit.
ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných
elektronických komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit.

zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol odporcovi telekomunikačné služby,
ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými
faktúrami. Odporca si však povinnosť uhradiť faktúry navrhovateľovi za poskytnuté služby poskytované
v súlade s predmetnou zmluvou nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované

mesačné poplatky za užívanie služieb v mobilnej sieti navrhovateľa, keď navrhovateľ vyzval odporcu aj
po lehote splatnosti faktúr pokusom o pokonávku na úhradu neuhradených faktúr v sume 605,09 eur
za poskytnuté služby ako aj spôsobenej škody vo výške 975 eur v lehote najneskôr do 19.3.2013. Súd
považoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na zaplatenie sumy 605,09 eur za poskytnuté služby
odporcovi v zmysle zaslaných faktúr.

Zvyšná časť žalovanej sumy 593 eur predstavuje zmluvnú pokutu, resp. spôsobenú škodu dohodnutú
účastníkmi v dodatkoch k uzatvoreným zmluvám.
Nesúlad so zákonom súd videl v dohodnutej zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je stanovená paušálnou
sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma

je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za
poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 23 mesiacov
z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu v plnej výške. Navrhovateľ dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokovna zaplatenie zmluvných pokút žiadnym spôsobom nezohľadňuje a ani vo svojom návrhu žiadnym
spôsobom nezdôvodnil uplatnenie zmluvných pokút. Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola
medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si

povinností odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou, pričom
táto je zo zákona neplatná. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti
priznať navrhovateľovi plnenie a návrhu vyhovieť. Preto súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty
s príslušenstvom zamietol.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil tiež skutočnosť, že v obdobnom prípade (čo do podmienok
uloženia zmluvnej pokuty) rozhodovali už iné súdy, napr. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom
pod spisovou značkou sp. zn. 4C 163/2011 (kde na samostatné konanie bol vylúčený práve nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty), pričom návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty bol zamietnutý. Prvostupňové
rozhodnutie bolo následne potvrdené Krajským súdom v Prešove. Krajský súd v Prešove sa vo svojom

rozhodnutí zaoberal otázkou, aký dôsledok vyplýva pre navrhovateľa zo skutočnosti, že určitá zmluvná
podmienka (v danom prípade dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty) bola v inom konaní právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú a bol toho názoru, že ak si dodávateľ používanie problémovej klauzuly
neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho používania vrátane uplatňovania plnení z takejto
klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Krajský súd

pritom odkázal na ďalšie konania, v ktorých bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, okrem iných konania vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 17C/23/2010 a 17C 112/2010. Súd má za to, že by bolo v príkrom rozpore s princípom právnej
istoty, aby súdy v rámci jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých
skutkových základoch) rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v

zmysle ustanovenia § 53a O.s.p.) návrhu v časti týkajúcej sa zmluvných pokút spolu s príslušenstvom
vyhovieť.

Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou
účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú

povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad
porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute
je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný.
Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v
ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/
EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu
ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky. V
danom prípade predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej potom

treba venovať osobitnú pozornosť, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva
neupravuje náležitosti o zmluvnej pokute, upravená je v obchodných podmienkach, ktoré sú však
pripravené vopred a spotrebiteľ, teda odporca, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. V danom prípade
ide o zmluvu vopred naformulovanú. Zmluvnú pokutu uvedenú iba v zmluvných dojednaniach, ktoré
sú vopred navrhovateľom pripravené, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola

individuálnedohodnutá,bezmožnostizostranyodporcu,abyjumoholovplyvniť.Nazákladeuvedeného,
ako aj s poukazom na ustanovenie článku 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, k čomu došlo v danom prípade.

Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. Pokiaľ nie je
dojednanieozmluvnejpokutedohodnutépísomne,jepotrebnétakétodojednaniepovažovaťzaneplatné
podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovenápod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného
textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný a právne významný je iba ten prejav vôle, ktorý je
vyjadrený v písomnom texte. Nie je pritom postačujúce, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je

predmetomzmluvy,aktonevyplývazjejtextu.Určitosťpísomnéhoprejavuvôlejeobjektívnoukategóriou
a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. Preto zmluvnú pokutu nemožno
dojednať v rámci obchodných podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však

vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
36 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to
protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že

odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 36 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia
zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c)

výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko

poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a notebooku
a ich akciovými cenami. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za
škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva
MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné

dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus
nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho
očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku

navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným
záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus),
pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny
úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd navrhovateľovi z priznanej sumy

požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, výška ktorého úroku z omeškania bola platná v
čase vzniku predmetného vzťahu a to od 20.3.2013, teda deň nasledujúci potom ako vyzval navrhovateľ
odporcu uhradiť žalovanú sumu, keď od uvedeného dňa bol odporca s plnením dlhu v omeškaní.

Vzhľadom na to, že účastníci mali v konaní približne rovnaký úspech, resp. neúspech, súd o trovách

konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.